Hlavná stránkaVatikánsky rozhlas
Vatikánsky rozhlas   
Iné jazyky  

     Home > Charita a solidarita  >  2013-09-09 14:55:39
A+ A- print this page



Homília Františka z vigílie za pokoj: Staňme sa ľuďmi zmierenia a pokoja!



Úplné znenie homílie pápeža Františka, ktorú predniesol počas modlitbovej vigílie za pokoj v Sýrii, na Blízkom východe a na celom svete. Konala sa v sobotu 7. septembra 2013 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne.

„Boh videl, že je to dobré“ (Gn 1,12.18.21.25). Biblické rozprávanie o počiatku dejín sveta a ľudstva hovorí o Bohu, ktorý pozerá na svoje stvorenie v rozjímaní a opakuje: je to dobré. Toto nám, drahí bratia a sestry, umožňuje vstúpiť do Božieho srdca a priamo z Božieho vnútra prijať jeho posolstvo. Môžeme sa pýtať: Aký je význam tohto posolstva? Čo hovorí mne, tebe a nám všetkým?

1. Jednoducho nám hovorí, že tento náš svet je v Božom srdci a mysli „domom súladu a pokoja“. Je miestom, v ktorom môžu všetci nájsť svoje miesto a cítiť sa „doma“, pretože je „dobré“. Celé stvorenie vytvára dobrý harmonický celok, ale predovšetkým ľudia, utvorení na obraz a podobu Boha sú jednou rodinou, v ktorej vzájomné vzťahy charakterizuje skutočné, a nielen verbálne proklamované bratstvo. Ten druhý a tá druhá sú bratom a sestrou, ktorých treba milovať. Vzťah k Bohu, ktorý je láska, vernosť a dobrota, sa odráža vo všetkých medziľudských vzťahoch a vnáša harmóniu do celého stvorenia. Boží svet je svetom, v ktorom sa každý cíti zodpovedným za druhého, za dobro druhého.

V tento večer, pri uvažovaní, pôste a modlitbe premýšľajme všetci, každý z nás, vo svojom vnútri: Nie je azda toto svet, po ktorom túžim? Nie je to svet, ktorý všetci nosíme v srdci? Ten svet, ktorý si žiadame, nie je azda svetom harmónie a pokoja v nás samých, vo vzťahoch s druhými, v rodinách, v mestách, v národoch a medzi národmi? A pri voľbe ciest, ktorými v tomto svete kráčame, nie je azda pravá sloboda jedine u tej, ktorá sa zameriava na dobro všetkých a je vedená láskou?“

2. Avšak opýtajme sa teraz: Je toto svet, v ktorom žijeme? Stvorenie si uchováva svoju krásu, ktorá nás napĺňa úžasom, a zostáva dobrým dielom. Existuje však aj násilie, rozdelenie, konflikt, vojna. K tomu dochádza, keď človek, vrchol stvorenia, prestáva hľadieť na horizont krásy a dobroty a uzatvára sa do vlastného sebectva. Keď človek myslí len na seba, na svoje záujmy a stavia sám seba do stredu, keď sa necháva fascinovať modlami vlády a moci, keď sa stavia na miesto Boha, potom narušuje všetky vzťahy, všetko rúca a otvára bránu násiliu, ľahostajnosti a konfliktu. Presne to nám dáva pochopiť úryvok z knihy Genezis, popisujúci hriech človeka. Človek sa dostáva do konfliktu sám so sebou, zisťuje, že je nahý a schováva sa, pretože má strach (Gn 3,10). Má strach pred pohľadom Boha, obviňuje ženu, ktorá je telom z jeho tela (v. 12). Ničí súlad so stvorením a opovažuje sa pozdvihnúť ruku proti bratovi, aby ho zabil. Môžeme povedať, že sa od harmónie dostávame k disharmónii? Nie, neexistuje „disharmónia“. Buď je harmónia, alebo sa upadá do chaosu, kde je násilie, spor, konflikt, strach...

Práve v tomto chaose sa Boh pýta svedomia človeka: «Kde je tvoj brat Ábel?» A Kain odpovedá: «Neviem. Či som ja strážcom svojho brata?» (Gn 4,9). Aj nám je určená táto otázka a aj my by sme sa mali opýtať: Som ja azda strážcom svojho brata? – Áno! Si strážcom svojho brata! Byť človekom znamená byť si navzájom ochrancami. A naopak, keď sa harmónia rozbije, nastupuje premena: brat, ktorého treba chrániť a milovať, sa stáva protivníkom, ktorého treba premôcť a poraziť. Koľko násilia odtiaľto pochádza? Koľko konfliktov, koľko vojen poznačilo naše dejiny! Stačí pozrieť na utrpenie toľkých bratov a sestier. Nie je to záležitosť zhody okolností, ale pravda je takáto: každou násilnosťou a každou vojnou oživujeme Kaina. My všetci! Aj dnes pokračujeme v tomto bratovražednom príbehu, aj dnes dvíhame ruky proti tomu, kto je naším bratom. Aj dnes sa nechávame viesť modlami, sebectvom, vlastnými záujmami. A tento postoj má svoje pokračovanie. Zdokonalili sme svoje zbrane, naše svedomie sa uspalo a nachádzame stále rafinovanejšie dôvody na vlastné ospravedlnenie. Pokračujeme v rozsievaní deštrukcie, bolesti a smrti, akoby to bolo čosi normálne! Násilie a vojna prinášajú len smrť, hovoria o smrti! Násilie a vojna rozprávajú jazykom smrti!

Po chaose potopy, keď prestáva dážď, objavuje sa dúha a holubica prináša olivovú ratolesť. Myslím dnes i na tú olivu, ktorú sme v roku 2000 spolu s predstaviteľmi iných náboženstiev zasadili v Buenos Aires na námestí Plaza de Mayo s prosbou, aby tu už nebol chaos, aby už nebolo vojny, s prosbou o pokoj.

3. A teraz sa pýtam: Je možné kráčať cestou pokoja? Môžeme opustiť túto špirálu bolesti a smrti? Môžeme sa znova naučiť kráčať cestami pokoja? Vyprosujúc si Božiu pomoc, pred materským pohľadom „Salus populi romani“, Kráľovnej pokoja, chcem odpovedať: Áno, je to možné všetkým! V tento večer by som chcel, aby sme zo všetkých častí zeme zvolali: Áno, je to možné všetkým! A chcel by som, aby dal odpoveď každý z nás, od najmenšieho po najväčšieho, až po tých, čo sú povolaní vládnuť národom: Áno, chceme to! Moja kresťanská viera ma núti pohliadnuť na kríž! Ako by som si prial, aby všetci muži a ženy dobrej vôle na chvíľu pozreli na kríž! Tam je možné čítať Božiu odpoveď. Tam sa na násilie neodpovedalo násilím, na smrť sa neodpovedalo rečou smrti. V tichu kríža tíchne rinčanie zbraní a hovorí jazyk zmierenia, odpustenia, dialógu a pokoja.

V tento večer by som chcel prosiť Pána, aby sme my kresťania a bratia z iných náboženstiev, všetci ľudia dobrej vôle mocne zvolali: násilie a vojna nie sú nikdy cestou pokoja! Každý nech sa osmelí pozrieť do hĺbky vlastného svedomia a nech načúva tomu slovu, ktoré hovorí: vyjdi zo svojich záujmov, ktoré ochabujú srdce, prekonaj ľahostajnosť voči druhým, ktorá znecitlivuje srdce, prekonaj svoje dôvody smrti a otvor sa dialógu, zmiereniu: pozri na bolesť tvojho brata – myslím na deti, stačí len na tie... – a nepridávaj ďalšiu bolesť, zadrž svoju ruku, obnov rozbitú harmóniu, a to nie stretom, ale stretnutím! Nech skončí rinčanie zbraní! Vojna je vždy znakom zlyhania pokoja, vždy je porážkou ľudstva. Nech znovu zaznejú slová Pavla VI.: «Už nikdy viac jedni proti druhým, nikdy viac, nikdy! Už nikdy viac vojnu, nikdy viac vojnu!» (Príhovor k Organizácii Spojených národov, 4. októbra 1965). «Pokoj sa presadzuje jedine pokojom, ktorý sa nezrieka povinností spravodlivosti, ale živí sa sebaobetovaním, miernosťou, milosrdenstvom a láskou.» (Posolstvo k Svetovému dňu pokoja 1976).

Bratia a sestry, odpustenie, dialóg a zmierenie sú slová pokoja: pre milovaný sýrsky národ, pre Blízky východ a pre celý svet! Modlime sa v tento večer za zmierenie a pokoj, pričiňme sa o zmierenie a pokoj a staňme sa všetci, v každom prostredí, ľuďmi zmierenia a pokoja. Nech sa tak stane.“

Preklad sr. Jaroslava Kochjarová CJ




Zdieľať






Kto sme Frekvencie Čas vysielania Napíšte nám Produkcia RV Linky Iné jazyky Svätá stolica Mestský štát Vatikán Pápežské slávnosti
All the contents on this site are copyrighted ©. Webmaster / Credits / Legal conditions / Advertising