Hlavná stránkaVatikánsky rozhlas
Vatikánsky rozhlas   
Iné jazyky  

     Home > Apoštolské cesty >  2013-10-04 19:48:45
A+ A- print this page



Príhovor pápeža Františka v ústave pre telesne postihnutých v Assisi



Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka pri návšteve Inštitútu Serafico v Assisi, počas jeho pastoračnej návštevy 4. októbra 2013. Stretnutie s postihnutými deťmi a mládežou, personálom, dobrovoľníkmi a rodičmi detí
bolo prvým bodom programu pastoračnej cesty a uskutočnilo sa v kaplnke inštitútu.

„Sme uprostred Ježišových rán, povedala pani [Francesca Di Maolo riaditeľka Inštitútu Serafico v privítacom príhovore – pozn. prekl.]. Povedala tiež, že tieto rany potrebujú byť vypočuté, potrebujú patričnú pozornosť. Prichádza mi na myseľ, ako Pán Ježiš kráčal spolu s dvoma zarmútenými učeníkmi. Pán Ježiš im nakoniec ukázal svoje rany, a oni ho spoznali. A potom ten chlieb, v ktorom bol on sám prítomný. Môj brat Domenico [Mons. Domenico Sorrentino, biskup Assisi – pozn. prekl.] mi povedal, že na tomto mieste sa koná adorácia. Aj tento chlieb potrebuje, aby sme mu načúvali pretože Ježiš je prítomný a ukrytý za jednoduchosťou a tichosťou kúska chleba. A tu sa Ježiš ukrýva v týchto chlapcoch a dievčatách, v týchto deťoch, v týchto osobách. Na oltári sa klaniame Ježišovmu telu, v nich nachádzame Kristove rany. Ježiš skrytý v Eucharistii a Ježiš skrytý v týchto ranách... Potrebujú, aby sa im venovala pozornosť, vypočutie. Možno nie natoľko v novinách, v správach... To je pozornosť, ktorá trvá jeden, dva či tri dni, potom prichádza niečo ďalšie a ďalšie. Potrebujú byť vypočutí tými, ktorí si hovoria kresťania. Kresťan sa klania Ježišovi, kresťan hľadá Ježiša, kresťan rozoznáva Ježišove rany. A dnes my všetci cítime potrebu povedať: ‚Tieto rany musia byť vypočuté!‘ No je tu ešte niečo, čo nám dáva nádej. Ježiš je prítomný v Eucharistii, tu je Ježišovo telo. A Ježiš je prítomný medzi vami: Ježišovo telo sú Ježišove rany prítomné v týchto osobách.

No je to zaujímavé: Ježiš po svojom vzkriesení bol krásny. Nemal na svojom tele podliatiny a sinky... Bol plný krásy. Chcel si zachovať iba svoje rany, a tie si odniesol do neba. Ježišove rany sú tu a sú pred Otcom v nebi. My ošetrujeme Ježišove rany tu, a on nám z neba ukazuje svoje rany a všetkým nám hovorí: „Čakám na teba!“. Nech je tak.

Nech vás všetkých žehná Pán. Nech na nás zostúpi jeho láska, nech s nami kráča, nech nám Ježiš povie, že tieto rany sú jeho ranami a nech nám pomôže prebúdzať vnímavosť, aby sme im ako kresťania načúvali.“


Nasleduje text príhovoru, ktorý Svätý Otec nepredniesol, ale zverejnil ho v písomnej podobe.

„Drahí bratia a sestry,

moju návštevu v Assisi chcem začať s vami, všetkých vás pozdravujem! Dnes je sviatok sv. Františka a ja ako biskup Ríma som si vybral jeho meno. Práve preto som tu dnes. Moja návšteva je predovšetkým púťou lásky, aby som sa pomodlil na hrobe muža, ktorý si zobliekol seba samého a obliekol si Krista a podľa Kristovho príkladu miloval všetkých, osobitne najchudobnejších a opustených, s úžasom a jednoduchosťou miloval Božie stvorenie. Pri bránach mesta Assisi sa nachádza tento inštitút, ktorý sa nazýva doslova „Anjelský“ („Serafico“), čo je prezývka sv. Františka. Založil ho veľký františkán, blahoslavený Ludovico da Casoria.

A je správne začať práve tu. Svätý František vo svojej záveti hovorí: «Pán povedal mne, bratovi Františkovi, aby som začal takto robiť pokánie: keď som bol v hriechoch, zdalo sa mi príliš trpké hľadieť na malomocných: a sám Pán ma priviedol medzi nich a bol milosrdný. A keď som sa od nich oddialil, to čo sa mi zdalo byť trpkým, sa zmenilo na sladkosť duše a tela» (FF,110).

Bohužiaľ spoločnosť je znečistená kultúrou „odpisovania“, ktorá je protikladom kultúry prijatia. A obeťami kultúry odpisovania sú predovšetkým najslabšie a najkrehkejšie osoby. V tomto dome ale vidím v činnosti kultúru prijatia. Samozrejme, ani tu nie je všetko dokonalé, ale tu sa spolupracuje na dôstojnejšom živote ľudí s vážnymi ťažkosťami. Ďakujem za tento znak lásky, ktoré nám ponúkate: toto je znak skutočnej civilizácie, ľudskej a kresťanskej! Postaviť do centra sociálnej i politickej pozornosti znevýhodnených ľudí! Niekedy sa však rodiny pri starostlivosti o nich ocitajú osamotené. Čo teda robiť? Z tohto miesta, kde je vidieť konkrétnu lásku, hovorím všetkým: znásobujme diela kultúry prijatia, diela, ktoré budú živé predovšetkým vďaka hlbokej kresťanskej láske, láske k ukrižovanému Kristovi, ku Kristovmu telu, diela, v ktorých sa spoja profesionalita, kvalifikovaná a spravodlivo odmenená práca s dobrovoľníctvom, ktoré je vzácnym pokladom.

Slúžiť s láskou a nežnosťou ľuďom, ktorí potrebujú veľa pomoci, nám pomáha rásť v ľudskosti, pretože oni sú skutočnými zdrojmi ľudskosti. Svätý František bol bohatým mladíkom, plným ideálov o sláve, ale Ježiš sa mu v osobe onoho malomocného prihovoril v tichu a zmenil ho, pomohol mu pochopiť, čo má v živote skutočnú hodnotu: nie bohatstvá, sila zbraní, pozemská sláva, ale pokora, milosrdenstvo a odpustenie.

Tu, drahí bratia a sestry, vám chcem prečítať niečo osobné, jeden z najkrajších listov aké som dostal, dar Ježišovej lásky. Napísal mi ho Nicolás, 16-ročný chlapec, ktorý je od narodenia telesne postihnutý a býva v Buenos Aires. Prečítam vám ho: „Drahý František: som Nicolás a mám 16 rokov: keďže ti nemôžem písať osobne (pretože ešte nehovorím, ani nechodím), poprosil som mojich rodičov, aby to urobili za mňa, pretože oni sú tí, čo ma poznajú najlepšie. Chcem ti porozprávať, že keď som mal šesť rokov, v mojom kolégiu, ktoré sa nazýva Aedin, páter Pablo mi udelil prvé sväté prijímanie a tento rok v novembri prijmem aj sviatosť birmovania, čo mi dáva veľkú radosť. Každú noc, odkedy si ma o to požiadal, prosím môjho anjela strážcu, ktorý sa volá Eusebio a má veľkú trpezlivosť, aby ťa ochraňoval a pomáhal ti. Buď si istý, že to robí veľmi dobre, pretože ochraňuje aj mňa a sprevádza ma každý deň! A keď nemôžem zaspať, prichádza ku mne a hrá sa so mnou!! Veľmi by sa mi páčilo prísť za tebou a vidieť ťa a prijať tvoje požehnanie i bozk: iba toto!! Posielam ti veľa pozdravov a aj naďalej prosím Eusebia, aby sa o teba staral a dával ti silu. Bozkávam ťa. NICO“.

V tomto liste, v srdci tohto chlapca je krása, láska a Božia poézia. Boh, ktorý sa zjavuje tomu, kto má jednoduché srdce, malým, pokorným, tým, ktorých často považujeme za posledných, a aj vám, drahí priatelia. Ten chlapec, keď nedokáže zaspať, hrá sa so svojim anjelom strážnym. Je to Boh, ktorý zostupuje, aby sa s ním hral.

Miestny biskup chcel, aby v kaplnke tohto inštútu bola nepretržitá eucharistická adorácia. Ten istý Ježiš, ktorého uctievame vo sviatosti, stretávame v krehkom bratovi, od ktorého sa učíme bez prekážok a komplikácií, že Boh nás miluje s jednoduchosťou srdca.

Ďakujem všetkým za toto stretnutie. Odnášam si vás so sebou, v láske a modlitbe. Ale aj vy sa modlite za mňa! Nech vás žehná Pán a Božia Matka so sv. Františkom nech vás ochraňujú.“

Po odchode z kaplnky Inštitútu Serafico sa Svätý Otec pristavil pri jednom z okien do nádvoria zaplneného ľuďmi a pozdravil ich týmito slovami:

„Dobrý deň! Pozdravujem vás. Ďakujem vám za všetko. Modlite sa za všetky deti, za chlapcov a dievčatá, za tých, ktorí sú tu, za všetkých, ktorí tu pracujú, za nich. To je veľmi pekné. Nech vás Pán žehná. Modlite sa aj za mňa! Ale vždy modlite sa vždy za, nie proti! Nech vás Pán žehná.“

Preklad: Ľudovít Malík, Jozef Bartkovjak SJ




Zdieľať






Kto sme Frekvencie Čas vysielania Napíšte nám Produkcia RV Linky Iné jazyky Svätá stolica Mestský štát Vatikán Pápežské slávnosti
All the contents on this site are copyrighted ©. Webmaster / Credits / Legal conditions / Advertising