Hlavná stránkaVatikánsky rozhlas
Vatikánsky rozhlas   
Iné jazyky  

     Home > Cirkev >  2013-10-14 14:59:54
A+ A- print this page



Pápež František: Katechéza z otvorenia Mariánskych dní



V sobotu 12. októbra sa na Námestí sv. Petra začali Mariánske dni pri príležitosti Roka viery za účasti pápeža Františka. Svätý Otec si uctil sochu Fatimskej Panny Márie prinesenú z portugalskej svätyne, spolu s veriacimi rozjímal nad siedmimi bolesťami Panny Márie – Via Matris a následne predniesol katechézu. Nasleduje jej plné znenie:

„Drahí bratia a sestry, toto stretnutie v rámci Roka viery je venované Panne Márii, Matke Kristovej a Matke Cirkvi, našej Matke. Jej socha, prinesená z Fatimy, nám pomáha cítiť jej prítomnosť medzi nami. Je to skutočnosť: Mária nás vždy privádza k Ježišovi. Je to žena viery, pravá veriaca. Môžeme sa pýtať: aká bola Máriina viera?

1. Prvým prvkom jej viery je toto: viera Márie rozväzuje uzol hriechu (porov. Lumen gentium, 56). Čo to znamená? Konciloví otcovia si vypožičali výraz sv. Ireneja, ktorý hovorí: «Uzol neposlušnosti Evy bol rozviazaný poslušnosťou Márie. Čo Eva svojou neverou zviazala, Panna Mária svojou vierou rozviazala» (Adversus Haereses III, 22, 4). Toto je uzol neposlušnosti, uzol nevery. Keď dieťa neposlúcha matku alebo otca, mohli by sme povedať, že tvorí malý uzlík. To sa stáva, keď si dieťa uvedomuje, čo robí, a to najmä v prípade klamstva. V tej chvíli nedôveruje svojej matke a otcovi. Vy viete, ako často sa to stáva! Potom je potrebné vzťah s rodičmi očistiť a naozaj sa žiada ospravedlnenie, aby sa obnovila harmónia a dôvera. Niečo podobné sa deje v našom vzťahu s Bohom. Keď ho nepočúvame, nehľadáme jeho vôľu, konáme konkrétne kroky, ktoré ukazujú na nedostatok dôvery v neho – a to je hriech –,v našom vnútri sa vytvára akoby uzol. A tieto uzly nás oberajú o pokoj a veselosť. Sú nebezpečné, pretože viaceré uzly môžu vytvoriť zauzlenie, ktoré je vždy bolestivé a stále ťažšie sa rozmotáva.

Božiemu milosrdenstvu, ako vieme, nič nie je nemožné! Aj tie najzamotanejšie uzly sa rozväzujú jeho milosťou. A Mária, ktorá svojím «áno» otvorila dvere Bohu, aby rozviazal uzol dávnej neposlušnosti, je matkou, ktorá nás trpezlivo a láskavo privádza k Bohu, aby ako milosrdný Otec rozviazal uzly, ktoré sú na našej duši. Každý z nás ich má niekoľko a môžeme sa sami seba opýtať: Aké uzly sú na mojom živote? ‚Otče, tie moje sa nedajú rozmotať!‘ Ale, to je omyl! Všetky uzly srdca, všetky uzla svedomia môžu byť rozmotané. Prosím Máriu, aby mi pomohla dôverovať v Božie milosrdenstvo, aby som sa dokázal zmeniť? Ona, žena viery, nám istotne povie: „Choď za Pánom. On ti rozumie.“ A ona, Matka, nás berie za ruku a privádza do náručia milosrdného Otca.

2. Druhý prvok: Máriina viera dáva Ježišovi ľudské telo. Koncil hovorí: «Pre svoju vieru a poslušnosť, zatienená Duchom Svätým, porodila na zemi, bez styku s mužom, samého Otcovho Syna» (Lumen gentium, 63). Toto je bod, ktorý cirkevní otcovia veľmi zdôrazňovali: Mária počala Ježiša vo viere a potom v tele, keď povedala «áno» posolstvu, s ktorým sa Boh obrátil na ňu skrze anjela. Čo to znamená? Že Boh sa nechcel stať človekom ignorujúc našu slobodu, chcel prejsť slobodným súhlasom Panny Márie, a to prostredníctvom jej «áno». Opýtal sa jej: «Si ochotná?» A ona povedala: «Áno.»

Ale to, čo sa stalo v panenskej matke jedinečným spôsobom, deje sa na duchovnej úrovni aj v nás, keď prijímame Božie slovo s dobrým a úprimným srdcom a žijeme podľa neho. Deje sa to, akoby si Boh vzal naše telo, prichádza žiť v nás, aby prebýval v tých, ktorí ho milujú a zachovávajú jeho slovo. Nie je ľahké pochopiť to, ale je ľahké pocítiť to v srdci. Myslíme si, že inkarnácia Ježiša je len faktom minulosti, ktorý sa nás osobne netýka? Veriť v Ježiša znamená ponúknuť mu naše telo, s pokorou a odvahou Márie, aby mohol aj naďalej žiť medzi ľuďmi. Znamená to ponúkať naše ruky, aby hladili malých a chudobných, naše nohy, aby kráčali v ústrety bratom, naše ramená na podporu tých, ktorí sú slabí, aby pracovali na vinici Pánovej. Našu myseľ, aby uvažovala a robila plány vo svetle evanjelia, a predovšetkým ponúknuť naše srdce, aby milovalo a robilo royhodnutia v súlade s Božou vôľou. Toto všetko je výsledkom pôsobenia Ducha Svätého. Sme takto Božími nástrojmi, aby Ježiš pôsobil vo svete skrze nás.

3. A posledným prvkom je Máriina viera ako cesta. Koncil potvrdzuje, že Mária «napredovala na ceste viery» (Lumen gentium, 58). Preto nás predchádza na tejto púti, sprevádza nás a podporuje nás. V akom zmysle bola Máriina viera cestou? V tom zmysle, že celý jej život bol nasledovaním jej Syna: On, Ježiš, je cesta! Napredovať vo viere, postupovať na tejto duchovnej púti, ktorou je viera, nie je nič iné ako nasledovať Ježiša, načúvať mu a nechať sa viesť jeho slovom, vidieť, ako sa správa a kráčať po jeho stopách, s jemu vlastnými pocitmi a postojmi. A aké sú pocity a postoje Ježiša?

Pokora, milosrdenstvo, blízkosť, ale tiež rázne odmietnutie pokrytectva, falošnosti, modlárstva. Ježišova cesta je cesta lásky, vernej až do konca, až k obeti života, je to cesta kríža. Preto cesta viery vedie cez kríž. Panna Mária to pochopila hneď na začiatku, keď Herodes chcel zabiť novorodeného Ježiša. Ale potom sa tento kríž stal ťažším, keď bol Ježiš opovrhovaný. Mária bola stále s Ježišom, nasledovala Ježiša uprostred ľudu a počúvala znevažovania a nenávistné reči tých, ktorí Pána nemali v láske. Tento kríž ona niesla! Takže Máriina viera čelila nepochopeniu a pohŕdaniu. Keď prišla Ježišova hodina, teda hodina jeho utrpenia, vtedy bola Máriina viera plamienkom v noci, plamienkom v úplnej tme.

V noci Bielej soboty Mária bdela. Jej plamienok, malý, ale jasný, svietil až do úsvitu vzkriesenia. A keď prišla zvesť, že hrob je prázdny, jej srdce zaplnila radosť z viery, kresťanskej viery v smrť a
vzkriesenie Ježiša Krista. Pretože viera nás vždy vedie k radosti a Mária je Matkou radosti, učí nás kráčať touto cestou radosti a prežívať radosť! Toto je vrcholný bod, táto radosť, toto stretnutie Ježiša a Márie. Predstavme si, ako sa odohralo... Toto stretnutie je kulminujúcim bodom na ceste viery Panny Márie a celej Cirkvi. Ako je to s našou vierou? Udržiavame jej plameň ako Mária, aj v ťažkých chvíľach, chvíľach temnoty? Pocítil som radosť z viery?

V dnešný večer, Matka, ti ďakujeme za tvoju vieru, vieru silnej a pokornej ženy, a obnovujeme našu odovzdanosť do Tvojej ochrany, Matka našej viery. Amen.“

Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ




Zdieľať






Kto sme Frekvencie Čas vysielania Napíšte nám Produkcia RV Linky Iné jazyky Svätá stolica Mestský štát Vatikán Pápežské slávnosti
All the contents on this site are copyrighted ©. Webmaster / Credits / Legal conditions / Advertising