Hlavná stránkaVatikánsky rozhlas
Vatikánsky rozhlas   
Iné jazyky  

     Home > Kultúra a spoločnosť  >  2014-01-09 14:15:30
A+ A- print this page



Komentár Mons. Mariána Gavendu: Boh sa nám skryl a my sme ho prestali hľadať



RealAudioMP3 Figúrkami troch kráľov sme už od detstva dopĺňali posledné postavičky v malých betlehemoch. Ich sviatkom sme práve liturgicky zavŕšili tohoročné vianočné obdobie. Evanjeliá nám rozprávali ako sa Ježiš narodil, Jánov prológ o tom, kto sa to v dieťati Ježišovi narodil a traja mudrci o tých, kvôli ktorým Ježiš prišiel. Matúšovo evanjelium, opisujúce príchod troch mudrcov z Východu ukazuje tri spôsoby, ako možno na fakt narodenia Božieho Syna reagovať: mudrci, ktorí dieťa vytrvalo hľadajú a chcú mu vzdať poctu; veľkňazi a zákonníci, ktorí poznajú miesto jeho narodenia, ale nezaujímajú sa oň a napokon Herodes, ktorý sa cíti týmto dieťaťom ohrozený vo svojej moci a preto ho chce zlikvidovať. Prijatie, nezáujem alebo prenasledovanie sú postoje, ktoré sprevádzajú celý Ježišov život i jeho prítomnosť v dejinách Cirkvi.

Herodes predstavuje aj aktuálne vládnuci pozemský mesianizumus, stavajúci pozemský raj. Ten sa cíti duchovným Mesiášom Kristom ohrozený v najhlbších základoch a preto kresťanov vždy potláča, raz kruto, raz rafinovane. Veľkňazi a zákonníci sú ilustráciou kresťanov, ktorí majú o Ježišovi veľa správnych vedomostí, ale nič podľa nich nerobia. Taja králi – mudrci sú predstaviteľmi všetkých úprimne hľadajúcich. Právom priťahujú náš záujem i sympatie.

Eli Wiesel v malej epizóde z chasidskej múdrosti vystihuje veľkú dilemu „skrytého Boha“: Malý Ješiel vbehol s plačom do izby svojho starého otca, slávneho rabína Barucha. Chlapcovi tiekli po tvári veľké slzy: „Opustil ma kamarát. Zachoval sa ku mne veľmi škaredo“ – „A to už ako?, pýta sa rabín. „Hrali sme sa na schovávačku a ja som sa ukryl tak dobre, že ma kamarát prestal hľadať a išiel preč.“ Rabi sa súcitne zahľadel na chlapca a o chvíľu slzy začali stekať po jeho tvári: „Nebolo to od neho pekné. A vidíš, Bohu sa stalo to isté. On sa skryl a my ľudia sme ho prestali hľadať...“

Príbeh vyjadruje veľkú dilemu Boha a tragiku človeka: ak Boh chcel, aby sa s ním človek mohol skutočne stretnúť, stal sa jedným z nás, skryl sa do našej ľudskej prirodzenosti. A my sme v ňom prestali vidieť Boha. Fulton Sheen hovorí, že „betlehemské dieťa našli iba dve kategórie ľudí: pastieri a mudrci, prostí a učení; tí, čo vedeli, že nevedia nič, a tí, čo vedeli, že nevedia všetko. Betlehem spojil nebo so zemou, Boh a človek sa tu stretli a pozreli si do očí. Otec ľudské telo pripravil, Duch Svätý mu dal formu a Syn ho prijal. Ten, ktorý bol od večnosti splodený v lone Otca, bol teraz splodený v čase. V pohybe jeho rúk bola Božia všemohúcnosť, v každom údere jeho ľudského srdca sídlila nekonečná Láska a jeho pohľad bol preniknutý bezhraničným súcitom Boha s hriešnikom.“

Traja králi predstavujú mnohých hľadajúcich súčasníkov. Ich hľadanie a nájdenie Mesiáša potvrdzuje, že každý človek má v sebe nielen túžbu po Bohu, ale aj základné poznanie, ako ku nemu prísť. Predstavujú istú cestu, duchovný vývoj, prístupný každému. Pozorovať hviezdy, žasnúť nad nesmiernosťou neba a snažiť sa pochopiť vesmír, skúmať jeho rytmus a harmóniu, to je začiatok ľudského poznania. Mudrci sa neuspokojili len s pozorovaním toho, ako sa hviezdy objavujú, trvajú a zanikajú. Pre nich veda znamená pýtať sa aj na význam vecí a udalostí. Lebo kým veda meria viditeľné veci, múdrosť v nich hľadá neviditeľnú pravdu a neuspokojí sa, kým sa neotvorí ich poslednému, najhlbšiemu zmyslu. Ako hovorí filozof Theodor Wiesengrund - Adorno, „každá neudusená myšlienka rozkvitá v transcendencii“. Hviezdou, svetlom v noci, je pre človeka rozum, ktorý sa nikdy neuspokojí s tým, čo vie a je stále otvorený tomu, čo nevie.

Taja mudrci sa pýtali. Klásť si otázky je základný postoj, ktorý vedie k hľadaniu a privádza k nájdeniu. Múdrosť, odraz nestvoreného svetla, viedla mudrcov do Jeruzalema. Rozum sa pri hľadaní spásy otvára zjaveniu tam, kde bolo ľuďom odovzdané. Keď rozum a zjavenie zastali namiesto kráľovského paláca pred maštaľkou a chudobným dieťaťom, mudrci urobili posledný a najmúdrejší krok: kľakli a klaňali sa mu. Schopnosť obdivu a úctivé klaňanie sa Bohu prebúdza túžbu ponárať sa čoraz viac do hĺbky jeho tajomstva. Vyvoláva smäd, ktorý podnecuje vykročiť na cestu hľadania. Adorácia je cieľom všetkého poznania i konania. Pri jasliach sa končí vonkajšie putovanie. S adoráciou začína cesta do vnútra.

Rozprávanie o troch kráľoch ukazuje, podľa slov Mistra Eckharta, cestu k „Vianociam duše“. Je to postupné rodenie v piatich momentoch: uvažovanie rozumu, ktorý sa otvára túžbe a vychádza za hviezdou; Písmo, ktoré odhaľuje toho, po ktorom túžime; radosť srdca, ktorá ukazuje, kde sa Boh nachádza; adorácia – radostné spočinutie v tom, ktorého sme našli; a napokon darovanie sa tomu, ktorý sa mi už daroval; ako prvý. Ak má človek pľúca, schopné dýchať, znamená to že k životu nutne potrebuje dýchať. Ak má srdce „schopné Boha“, ak je capax Dei, nutne potrebuje Boha nájsť a žiť s ním. Nezabúdajme, že traja králi nekončia vo figúrkach našich detských betlehemov. Sú v každom z ľudí, uprostred ktorých sme sa po vianočných sviatkoch ocitli v kolobehu bežného života.




Zdieľať






Kto sme Frekvencie Čas vysielania Napíšte nám Produkcia RV Linky Iné jazyky Svätá stolica Mestský štát Vatikán Pápežské slávnosti
All the contents on this site are copyrighted ©. Webmaster / Credits / Legal conditions / Advertising