Hlavná stránkaVatikánsky rozhlas
Vatikánsky rozhlas   
Iné jazyky  

     Home > Charita a solidarita  >  2014-03-09 09:24:08
A+ A- print this page



Rubrika pre chorých a trpiacich: Svedectvo pani Márie Demeterovej



RealAudioMP3 „Naši zachránení: malé veľké životy v Božej dlani“ – je názov rubriky, ktorú pripravila Andrea Eliášová.

Vážení poslucháči, v našom marcovom a zároveň pôstnom svedectve sa vám už o chvíľu prihovorí činorodá a obetavá i odvážna žena – pani Mária Demeterová z Bratislavy – mama 3 detí, stará mama, aktívna šíriteľka kultúry života. Mnohí jej meno iste poznáte z verejného života alebo podujatí týkajúcich sa záchrany života nenarodených detí či pomoci mamičkám v krízových situáciách. Jej svedectvo je práve v dnešných časoch, keď okolo nás silnie agenda kultúry smrti veľmi cenné a stáva sa výzvou aj pre nás ostatných. Prezradím, že pani Mária je dnes vdovou. Práve pred rokom prišla o manžela. Pred rokmi ho prijala ako vdovca s dvoma deťmi, pričom spolu vychovali ešte tretie dieťa. Manžel i jeho prvá manželka, ktorá zomrela na rakovinu, bojovali s leukémiou. Pani Mária má dodnes v pamäti, ako manžel každý večer kľakal k posteli a na kolenách sa modlil. Hovorí, aká je pre chorých dôležitá opora blízkych. Pre rodinu, z ktorej pani Mária pochádza, bola takouto veľkou oporou aj Panna Mária.

„Keď mala moja najstaršia sestra štyri roky, vážne ochorela na týfus. Ležala v nemocnici aj s jedným chlapčekom. Ich zdravotný stav bol na hranici života a smrti. Už mala 42-stupňovú teplotu a lekári konštatovali, že nemajú šancu prežiť. A chlapček aj skutočne zomrel. Moja mamička bežala na štadión pre otecka. Spolu išli na nitriansku kalváriu a tam padli na kolená pred jaskynkou Lurdskej Panny Márie. Mamička nevedela, čo jej v tej chvíli sľúbiť, preto sa zaviazala, že ak sa sestra zachráni, celý život nebude tri dni v týždni jesť mäso. Keď prišli do nemocnice, sestra sa už hrala v postieľke. Niekto si povie: „náhoda“, ale moji rodičia si boli istí, že Panna Mária bola s nimi, čo im dala ešte veľakrát v živote najavo. Preto sa aj ja s dôverou rada obraciam k mojej Patrónke. Obraciam sa na ňu nielen s neriešiteľnými problémami, ale aj vtedy, keď som veľmi šťastná. Svoju mamičku som v plnej miere pochopila až vtedy, keď mojej najmladšej dcére zistili počas tehotenstva vážnu diagnózu a naliehali, aby si dieťatko dala okamžite zobrať, teda aby podstúpila potrat, lebo jej diagnóza je nezlučiteľná s jeho životom a ohrozený je aj jej život. Ako jej matka som začala naliehavo prosiť, ba priam duchovne„bombardovať“ moju nebeskú Patrónku a situáciu som vložila celkom do jej rúk. Bola som presvedčená, že jej milovaný Syn jej nič neodmietne a určite pomôže. A veru pomohol. Narodil sa úplne zdravý, krásny chlapček a lekári dodnes hovoria o zázraku.

Pani Mária roky zachraňuje nielen deti vo svojej rodine. Už niekoľko rokov pracuje v občianskom združení Fórum života, ba pred siedmimi rokmi stála aj pri jeho zrode.

„Pracujem tam na projekte „Zachráňme životy,“ kde som často v situácii, keď vidím, že ľudské sily nestačia.. Pre tento projekt sme sa rozhodli preto, že okolo nás sa veľa hovorilo o slobodnej voľbe ženy rozhodnúť sa, či prijme alebo neprijme svoje dieťa. Ale ako sa môže žena rozhodnúť, keď nemá dostatok informácií a podmienky na to, aby si zvolila život? Počas mojej viac ako dvadsaťročnej práce so ženami s deťmi v krajnej životnej núdzi sa na mňa viaceré obracali so slovami, že keby boli stretli aspoň jedného človeka v okolí, ktorý by ich povzbudil, uistil, že situáciu zvládnu a podal pomocnú ruku, určite by sa rozhodli pre život svojho dieťatka. Mnohé z nich podstúpili umelé ukončenie tehotenstva a dodnes sa s tým nevyrovnali. Preto som sa aj ja osobne rozhodla byť týmto ženám oporou a pomôcť im, koľko sa len dá. Začínali sme plní entuziazmu, ale bez prostriedkov, s tromi príjemkyňami pomoci a nevedeli sme, ako zareaguje verejnosť...“

Vďaka týmto obetavým snaženiam, za ktorými stoja ženy ako pani Mária Demeterová a iní nadšenci sa za uplynulých sedem rokov podarilo zachrániť už viac 86 žien s rozličným osudom, rôzneho veku a s podobne ťažkými podmienkami na život.

Za týmto číslom sú konkrétne mená – Eva, Agáta, Mária, Ema, Barbora, Sára, Soňa, Margaréta, či mladučká Karina, Lenka, Katka a ďalšie. Môžem spomenúť aj konkrétne osudy: Margaréta s vážnou diagnózou porodila prekrásneho Janíčka, ktorý jej je viac ako odmenou. Alebo 16-ročné študentky Katka, Lenka, Leni, ktoré nedali na reči všetkých okolo, že si zničia život. Dnes sú z nich starostlivé mamy, pokračujú v štúdiu a dúfajú, že aj s malými ratolesťami zmaturujú... Sára, odchovankyňa detského domova – sa zmierila so svojou mamou, ktorá žila na ulici a stretla svojich osem súrodencov, ktorí jej s malým dieťaťom veľmi pomáhali. Smutnejší je už príbeh znásilnenej Beáty, ktorá najskôr poskytla svojho synčeka vzhľadom na okolnosti počatia na adopciu, ale neskôr si uvedomila, aký je pre ňu dôležitý a zo všetkých síl oňho bojovala. Dnes sú už všetci spolu. Smutná je aj história študentky, ktorá napriek obrovskému odporu svokrovcov túžila dieťatko priviesť na svet. Asi práve ten masívny nátlak spôsobil, že o dieťatko prišla. Hlboko prežívame aj príbeh Ruženy, ktorá dala život šiestemu dieťatku a po pol roku jej zistili onkologické ochorenie. Usilujeme sa stáť pri nej a prosíme o pomoc našu nebeskú Matku. Mnohým dievčatám a ženám sa aj našim pričinením podarilo vyriešiť situáciu ešte skôr, ako sa dostali k nám. Všetky ženy dúfali, že budú vo svojom vzťahu šťastné, ale sny sa im postupne rozplývali a ony sa ocitli na dne, bez pomoci. Naše združenie Zachráňme životy boli pre ne doslova záchranným kolesom. Môžem povedať, že ani jedna neoľutovala, že sa rozhodla pre dieťatko. Postupne sa ich narodilo 72: Marek, Janíčko, Paťko, Magdalénka, Peťka, Dávidko a ďalší. Jedinečné bytôstky- bude závisieť od rodičov (väčšinou mám), ale aj od nás - ostatných, akí z nich vyrastú ľudia a či v nich nezabijeme nádej, že majú šancu na lepší život, ako ich rodičia.

Ako však na záver dodáva pani Mária Demeterová:
„Toto všetko sa môže diať vďaka pomoci darcov, ktorí nás podporili. Všetkým sme veľmi vďační - predovšetkým v mene žien s deťmi, ktoré by veľakrát nemali šancu narodiť sa. Z mesiaca na mesiac tak rastie nielen počet dobrodincov, ale aj spolupracovníkov a príjemkýň pomoci- žien, ktorým môžeme zachrániť ich dôstojnosť a život ich dieťaťa, ktoré tak dostáva šancu urobiť raz veľa dobrého na Božiu slávu a pre osoh iných.“




Zdieľať






Kto sme Frekvencie Čas vysielania Napíšte nám Produkcia RV Linky Iné jazyky Svätá stolica Mestský štát Vatikán Pápežské slávnosti
All the contents on this site are copyrighted ©. Webmaster / Credits / Legal conditions / Advertising