Hlavná stránkaVatikánsky rozhlas
Vatikánsky rozhlas   
Iné jazyky  

     Home > Cirkev >  2014-04-04 13:31:53
A+ A- print this page



Zamyslenie P. Bubáka k 5. pôstnej nedeli



RealAudioMP3 Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD k 5. pôstnej nedeli cyklu A (Jn 11,1-45): Prečo Ježiš plakal?

Čo myslíte, milí priatelia, ktorý verš je vo sv. Písme najkratší? Je to verš 35-ty z 11-tej kapitoly evanjelia sv. Jána, z príbehu o vzkriesení Lazára, ktorý si budeme čítať v nasledujúcu, piatu pôstnu nedeľu. Keď Ježiš prišiel aj so svojimi učeníkmi k hrobu svojho priateľa Lazára, evanjelista Ján hovorí: „A Ježiš zaslzil.“ (Edákrusen ho Iēsous.) Tieto tri slová sú považované za najkratší verš celej Biblie. Prečo? Prečo tí, ktorí delili sv. Písmo na kapitoly a verše, nepričlenili túto krátku vetičku k inej vete, ale považovali za potrebné, ho vyčleniť a urobiť z nej samostatný verš?
Zrejme preto, že tieto slová, alebo informácia, ktorú nám tieto slová sprostredkovávajú, boli také dôležité, že sa nedali prehliadnuť. Museli sa preto vyčleniť a postaviť pred nás ako samostatný text, ktorý nám ako čosi špeciálne má slúžiť ako podnet k hlbokej meditácii.
Tak poďme teda meditovať! Prečo vlastne Ježiš plakal? Ježiš vedel, že situácia s Lazarom nie je beznádejná. Vedel, že Lazár bude vzkriesený. Mal o tom istotu. Prečo teda neprišiel na toto miesto v dobrej nálade, prekypujúci radosťou, a presvedčujúci všetkých, ktorí plakali, že niet dôvod plakať? Prečo namiesto tohto bol, ako hovorí evanjelista, „silne rozrušený“. A potom plakal. Prečo? Keď som nad tým rozmýšľal, napadli ma pre to štyri možné dôvody.
1. Prvým dôvodom mohol byť súcit. Ježiš bol človekom, hlbokých citov a vždy – ako nám ho predstavujú evanjelisti – mal hlboký súcit s tými, ktorí trpeli, ktorým sa ubližovalo alebo ktorým čosi chýbalo. Len si spomeňme, ako mu bolo ľúto zástupov, ktoré boli ako ovce bez pastiera (Lk 7, 13) alebo pohnutý súcitom vystrel svoju ruku nad chorého (Mk 1, 41), alebo ako ho prenikol smútok (Mt 26, 37), alebo ako milosrdný Samaritán, ktorý je vlastne osobou Ježiša bol preniknutý súcitom, keď zbadal zraneného človek a pomohol mu. Niektorí by mohli namietať, že ak by Ježiš bol súcitný, nebol by urobil to čudné rozhodnutie úmyselne prísť do Betánie neskoro a tak nechať Lazára zomrieť ba dokonca pochovať. Alebo že mohol Lazára uzdraviť z diaľky, ako to urobil napríklad so sluhom stotníka. Keď sa pozrieme do evanjelia lepšie zistíme, že Ježišove dôvody na toto všetko boli dobré a úplne v zhode s tým, čo zamýšľal: to znamená chcel zjaviť Božiu slávu. Preto chcel, aby prípad Lazárov vyzerať úplne zúfalo a aby sa na ňom ukázal prst Boží.
Toto všetko však nebolo dôvodom na to, aby sa nestotožnil s tými, ktorí v tej chvíli trpeli a aby ich utrpenie zobral naľahko. Ježiš nemal zaľúbenie v súžení a smútku. Utrpenie iných sa ho silne dotýkalo a preto sa radoval s radujúcimi a plakal s plačúcimi. Ježiš plakal preto, lebo plakali všetci a on sa chcel s ľuďmi v tom, čo prežívali zjednotiť a nie odbaviť to nejakým sofistikovaným výrokom, ktorý by city tých, ktorí tam boli označil za nepatričné. Boh je s nami v tom, čo prežívame a cez naše trúchlenie nad stratami nám pomáha hľadať riešenie.
2. Druhým dôvodom na Ježišov plač mohlo byť nešťastie, ktoré prináša hriech. Ježiš bol Božím Synom a ako taký prišiel na tento svet, aby zničil dielo diablovo, a zasadil smrtiacu ranu smrti. Hriech a jeho ovocie privádza Boha do hlbokého smútku. Hriech od čias Adama a Evy ukazuje svoju silu: je to smrť a rozklad. V skutočnom zmysle človek zomiera kvôli dedičnému hriechu. Lazár zomrel, lebo bol členom ľudského rodu, ktoré si na seba priviedlo takýto osud. Ježiš vedel, že Lazára vzkriesi, ale vedel i to, že Lazár jedného dňa predsa zomrie. Dôsledky hriechu sú silné. V morálnom zmysle je to podobné. Nemravný život má podobný priebeh ako smrť telesná. Postupne nás rozloží, až začneme páchnuť až nakoniec skončíme na cintoríne, izolovaní od každého. Ježiša nad týmto naším osudom zaplakal.
3. Tretím možným dôvodom Ježišovho plaču bola cena, ktorú sa Ježiš práve chystal zaplatiť za vzkriesenie nielen Lazárovo ale každého človeka, ktorý v neho uverí. A malo to byť vzkriesenie nie krátke, ako bolo to, ktoré sa Ježiš chystal poskytnúť Lazárovi. Malo to byť vzkriesenie trvalé, tzn. mal to byť večný život. Ježiša od jeho kríža delilo už iba pár dní a nikto nevedel, čo prežíval vo svojom vnútri. Lazár a všetci naokolo prežívali Lazárovo vzkriesenie keď prišlo ako veľkorysý dar Božej milosti. No nebol zadarmo. Ježiš mal zomrieť hroznou smrťou, aby tento dar mohol zaplatiť. Najťažšia časť jeho smrti nebolo ukrižovanie, hoci toto bolo hrozné. Najťažšie bolo stať sa hriechom. Ježiš, ktorý nepoznal hriech, sa stal hriechom – Lazárovým hriechom, hriechom každého, kto v neho uveril, aby sa tak tento človek mohol cez Ježiša stať pred Bohom spravodlivým.
4. A konečne štvrtým možným dôvodom, prečo Ježiš plakal bolo to, že Ježiš vedel, že vzkriesenie Lazára bude bezprostrednou príčinou, poslednou kvapkou do nádoby trpezlivosti náboženských predstaviteľov s ním. Bude pre nich dôvodom, aby sa zmobilizovali a konečne začali veci definitívne riešiť. Ježiš teda vedel, že život daný Lazárovi, bude začiatkom jeho cesty smrti. Čo väčšina z nás bude v nedeľnom evanjeliovom príbehu snáď najviac obdivovať bude tá nezlomná viera a dôvera Ježiša vo svojho Otca. Ježiš pred svojím Otcom prehlasuje, že nikdy nepochyboval, že ho vypočuje a že teda cez neho urobí ďalšie zo svojich znamení, tzn. že vzkriesi Lazára, aby ľudia v neho uverili. Ježišova viera je pre nás vzorom, pretože viera väčšiny z nás je taká malá. Ježiš nemal problémy s vierou. Jeho zápas sa týkal čohosi iného. Jeho zápas spočíval skorej v tom, čo sa stane, keď ho Boh vypočuje a Lazára vzkriesi. Ježiš vedel, že stojí pred voľbou: buď bude žiť Lazár, alebo on. Priviesť Lazára k životu znamenalo pre neho nastúpiť cestu k smrti, spustiť lavínu, ktorá bude mať rýchly priebeh. A toto nebolo pre neho ľahké prijať. Avšak aj napriek tomu sa rozhodol pre život Lazára a tým nás všetkých a svoju smrť.
Tieto štyri veci, nám milí priatelia, ponúkajú nielen odpoveď na to, prečo Ježiš plakal ale snáď aj odpoveď na otázku, ako Boh hľadí na naše utrpenie a smrť. Boh nás od nich neuchráni, pretože utrpenie a smrť nie sú jeho dielom, ale sú dielom naším. Boh je však v celom tomto procese s nami, je plný súcitu, plače s nami a hľadá riešenie, ktoré je dobré pre nás, no ktoré jeho stojí veľa. Robí to však z lásky, lebo je nám tak, ako bol Lazárovi, priateľom. A pravý priateľ je ten, ktorý dáva sa svojich priateľov i život.
Aká bude moja odpoveď na toto jeho priateľstvo?




Zdieľať






Kto sme Frekvencie Čas vysielania Napíšte nám Produkcia RV Linky Iné jazyky Svätá stolica Mestský štát Vatikán Pápežské slávnosti
All the contents on this site are copyrighted ©. Webmaster / Credits / Legal conditions / Advertising