Hlavná stránkaVatikánsky rozhlas
Vatikánsky rozhlas   
Iné jazyky  

     Home > Cirkev >  2014-07-07 19:44:35
A+ A- print this page



Jubilejný rok svätého pápeža Celestína 800 rokov od jeho narodenia



RealAudioMP3 Pápež František sa v nedeľu 6. júla v poludňajšom príhovore vrátil k svojej sobotnej návšteve dvoch diecéz v juhotalianskom regióne Molise. Tamojším obyvateľom na diaľku vyjadril srdečnými slovami svoju vďaku za ich vrúcne prijatie nielen vo svojom kraji, ale i vo svojich srdciach. „Nikdy na to nezabudnem!“, odkázal im a na záver poprosil všetkých prítomných: „Prosím, nezabudnite sa za mňa modliť. Aj ja sa modlím za vás.“

Posledné z ôsmich stretnutí pápeža Františka v rámci jednodňovej návštevy diecéz Campobasso a Isernia sa konalo na Katedrálnom námestí mesta Isernia. Svätý Otec v príhovore k jeho obyvateľom poukázal na symboliku miesta a pozornosť sústredil na podobnosť sv. Františka z Assisi a miestneho svätca sv. Celestína V., benediktínskeho mnícha, opáta a neskôr pustovníka na vrchu Morrone, ktorý sa stal napokon pápežom.

Priblížme si v krátkosti život sv. pápeža Celestína V., označovaného aj ako sv. Peter Celestín. Takto o ňom hovoril pred štyrmi rokmi (4. júla 2010) aj pápež Benedikt XVI. počas svojej pastoračnej návštevy v meste Sulmona v susednom regióne Abruzzo, pri oslavách 800. výročia narodenia svätca. Krstným menom sa volal Peter a jeho pápežské meno Celestín znamená „prichádzajúci z neba“. Pietro Angelerio da Morrone sa narodil začiatkom 13. storočia. Mal jedenásť súrodencov. Otec mu zomrel dosť zavčasu, a tak výchova detí bola na matkiných pleciach. Tá sa zo všetkých síl snažila vštepiť im dobrý základ viery.

Peter sa ako dvadsaťpäťročný stal pustovníkom. Venoval sa modlitbe a čítaniu Svätého Písma. Snažil sa byť stále zamestnaný, aby tak lepšie odolával pokušeniam diabla. Po čase začali za ním prichádzať aj iní pustovníci a žiadali ho, aby sa stal ich predstaveným. Tak sa začalo utvárať nové rehoľné spoločenstvo. Keď mal 79 rokov, bol zvolený za pápeža. Stalo sa to veľmi podivuhodným spôsobom, za zvláštnych okolností. Totiž po smrti pápeža Mikuláša IV. v roku 1292 Cirkev dva roky nemala pápeža. Kardináli sa nevedeli dohodnúť, koho zvoliť. Pustovník Peter z Morrone im poslal správu, aby sa dohodli čím skôr, lebo nie je dobré, keď Cirkvi chýba hlava. Kardináli takmer okamžite zvolili práve jeho. S bolesťou v srdci prijal tento úrad a zvolil si meno Celestín. Bol však veľmi jednoduchý a nevedel si veci zorganizovať. Veľmi skoro nastal takmer vo všetkých záležitostiach zmätok. Po piatich mesiacoch pontifikátu sa rozhodol vzdať svojho úradu. Tak sa aj stalo. Celestín dúfal, že bude môcť dožiť svoj život v jednom zo svojich kláštorov. Nový pápež Bonifác VIII. však rozhodol inak. Sv. Peter Celestín zomrel o dva roky, 19. mája 1296.

Za svätého bol vyhlásený roku 1313. Benedikt XVI. poukazujúc na odkaz sv. Celestína V., ktorého si Cirkev pripomína 19. mája, povedal: „Svätosť naozaj nikdy nestratí zo svojej príťažlivej sily, neupadne do zabudnutia, nikdy nevyjde z módy, naopak, časom zažiari ešte väčším svetlom, vyjadrujúc odvekú túžbu človeka po Bohu.“

Svätý Otec František pri vyhlásení Jubilejného roka sv. Celestína na Katedrálnom námestí v Isernii predstavil svätca týmito slovami:

„Námestie je miestom, kde sa stretávame ako občania a katedrála je miestom, kde sa stretávame s Bohom, načúvame jeho slovu, aby sme žili ako bratia, občania a bratia. V kresťanstve niet protirečenia medzi posvätným a svetským; v tomto zmysle: občania a bratia. Je jedna silná myšlienka, ktorá ma zasiahla, keď som premýšľal o odkaze sv. Celestína V. On mal podobne ako sv. František z Assisi veľmi silný zmysel pre Božie milosrdenstvo a pre skutočnosť, že Božie milosrdenstvo obnovuje svet.

Pietro del Morrone ako aj František z Assisi poznali dobre spoločnosť svojej doby, s jej veľkou chudobou. Boli veľmi blízko k ľuďom, k národu. Mali rovnaký Ježišov súcit s mnohými unavenými a skleslými ľuďmi. Ale neobmedzovali sa na rozdávanie dobrých rád alebo zbožnej útechy. Oni ako prví urobili rozhodnutie života ísť proti prúdu, rozhodli sa spoliehať sa na Prozreteľnosť Otca, a to nielen osobnou askézou, ale aj prorockým svedectvom o otcovstve a bratstve, ktoré sú posolstvom evanjelia Ježiša Krista.

Vždy ma oslovuje, že vďaka tomuto svojmu silnému súcitu s ľuďmi títo svätí cítili potrebu dať ľuďom to najdôležitejšie, to najväčšie bohatstvo: Otcovo milosrdenstvo, odpustenie. «Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.» V týchto slovách Otčenáša je celý životný plán, založený na milosrdenstve. Milosrdenstvo, zhovievavosť, odpustenie hriechov, to nie je len niečo zbožné, vnútorné, akýsi duchovný utišujúci prostriedok, nejaký druh olejčeka, ktorý nám pomôže byť jemnejšími, lepšími. Nie! Je to proroctvo o novom svete, milosrdenstvo je proroctvom o novom svete, v ktorom sú dobrá zeme a práce rovnomerne rozdelené a nikto nie je bez toho, čo nevyhnutne potrebuje, pretože solidarita a delenie sa sú konkrétnym dôsledkom bratstva.

Títo dvaja svätí dali príklad. Vedeli, že ako klerici - jeden bol diakonom, druhý biskupom, biskupom Ríma - ako klerici obaja musia dať príklad chudoby, milosrdenstva a úplného vyzlečenia sa zo seba samého. Tu je potom zmysel novej občianskej príslušnosti, ktorú výrazne pociťujeme tu na tomto námestí pred katedrálou, kde sa nám prihovára pamiatka svätého Petra Morroneho, Celestína V. Tu je najaktuálnejší význam Jubilejného roku, Celestínskeho jubilejného roku, ktorý teraz vyhlasujem za otvorený a počas ktorého budú pre všetkých dokorán otvorené dvere Božieho milosrdenstva. Nie je to únik, nie je to útek od reality a jej problémov, je to odpoveď, ktorá pochádza z evanjelia. Láska ako sila očisťujúca svedomie, sila pre obnovenie sociálnych vzťahov, sila pre plánovanie inej ekonomiky, zameranej viac na človeka, prácu, rodinu, než na peniaze a zisk.

Všetci sme si vedomí toho, že to nie je cesta sveta. Nie sme rojkovia, pomýlení, ani nechceme vytvoriť oázu mimo okolitého sveta. Skôr veríme, že táto cesta je tá správna pre všetkých, je to cesta, ktorá nás naozaj približuje k spravodlivosti a pokoju. Ale tiež vieme, že sme hriešnici, že my sami sme vždy v pokušení nejsť touto cestou a prispôsobiť sa mentalite sveta, mentalite moci, mentalite majetkov. Preto sa spoliehame na Božie milosrdenstvo a usilujeme sa dosiahnuť s jeho milosťou plody obrátenia a skutky milosrdenstva. Tieto dve veci: obrátiť sa a robiť skutky milosrdenstva. Toto je, takpovediac, tá správna hudba tohto roku, jubilejného roku, svätocelestínskeho roku. Nech nás neustále na tejto ceste sprevádza a podporuje Panna Mária, Matka milosrdenstva.“ -jk-




Zdieľať






Kto sme Frekvencie Čas vysielania Napíšte nám Produkcia RV Linky Iné jazyky Svätá stolica Mestský štát Vatikán Pápežské slávnosti
All the contents on this site are copyrighted ©. Webmaster / Credits / Legal conditions / Advertising