Hlavná stránkaVatikánsky rozhlas
Vatikánsky rozhlas   
Iné jazyky  

     Home > Apoštolské cesty >  2014-08-17 18:29:00
A+ A- print this page



Pápež František v Kórei navštívil chorých, stretol sa s rehoľníkmi a laikmi



Južná Kórea 16. augusta 2014 - Kým sobotné dopoludnie strávil Svätý Otec v Soule, popoludní sa presunul do 90 km vzdialeného mestečka Kotoné (Kkottongnae), kde mal na programe tri stretnutia: najprv navštívil rehabilitačné centrum pre postihnutých, následne sa stretol s rehoľníkmi a posledné stretnutie bolo venované laickému apoštolátu.

Kotoné bolo ako komplex rehabilitačných zariadení založené v sedemdesiatych rokoch pátrom Johnom Oh Woong-jinom zo spoločenstva Obnovy v Duchu Svätom. Komplex, ktorý sa rozprestiera okolo celého návršia, zahŕňa rehabilitačné strediská, nemocnice, univerzitu, ubytovne, resocializačné centrá pre chudobných a opustených každého veku, ktorí predstavujú „kvety“ tohto charitatívneho diela. Názov „kotoné“ v preklade znamená „pahorok kvetov“. Zariadenie v Kotoné ponúka svoje služby a pomoc tisícom ľudí a osem podobných komunít je na ďalších miestach krajiny. Kotoné sa nachádza na území Diecézy Čon-džu, ktorú vedie biskup Gabriel Chang Bong-hun.

Svätý Otec sa z heliportu v Kotoné papamobilom presunul k rehabilitačnému centru „Dom nádeje“, kde ho prijal zakladateľ komunity P. John Oh Woong-jin, biskup Diecézy Čon-džu Gabriel Chang Bong-hun a miestni predstavitelia, ako aj tisíce veriacich. Vnútri zariadenia Svätého Otca už očakávalo 150 dospelých pacientov a 50 postihnutých detí z neďalekého centra, ako aj 70 zdravotníckych pracovníkov a učiteľov. Biskup diecézy predniesol slová na privítanie a hosťovi predstavil jednotlivé diecézne diela pre chudobných, chorých a marginalizovaných, ako aj výchovno-vzdelávacie diela pre deti so zdravotným postihnutím: Školu Panny Márie pre nevidiace deti, Školu Božského Srdca pre nepočujúce deti, Školu Ducha Svätého pre deti s emocionálnymi poruchami. V roku 2001 rehoľníci v Kotoné slávnostne otvorili školu pre opustené deti a deti slobodných matiek, ktoré sa ich zriekli pre zdravotné postihnutie. V Kórei je tento jav, žiaľ, častý.

Deti sa predstavili Svätému Otcovi krátkym hudobno-dramatickým programom a darovali mu drobné umelecké predmety. Svätý Otec pre rehabilitačné centrum podaroval mozaiku „Narodenia Pána” od talianskej umelkyne Emanuely Rocchiovej. Obraz (60x40cm) z Vatikánskej mozaikárskej dielne predstavuje modernú interpretáciu tajomstva Narodenia Pána. Svätá rodina je vložená do žiariacej hviezdy, pod ktorou je zobrazený dav pútnikov na ceste k Dieťaťu. Stretnutie v „Dome nádeje“ prebehlo v rodinnej atmosfére. Počas presunu na stretnutie s rehoľníkmi sa pápež František zastavil v „Záhrade detí, obetí abortu“ za účasti kórejských aktivistov Hnutia Pro-Life. Prítomný bol aj brat Lee Gu-won, kórejský misionár, ktorý vydáva silné svedectvo viery ako osoba s ťažkým hendikepom, bez rúk a nôh.

Stretnutie s rehoľnými komunitami vo veľkej sále „Školy lásky“ otvorili predsedovia mužskej a ženskej konferencie vyšších rehoľných predstavených v Kórei. V Škole lásky v Kotoné sa ročne asi 200-tisíc chlapcov a dievčat zúčastňuje na kurzoch aktívnej spirituality.

Zástupca rehoľníkov predstavil Svätému Otcovi problém sekularizmu, ktorý sa odráža v hľadaní vlastného ‚ja‘ v komunitách a v prejavoch konzumizmu: Riskujeme, že sa budeme zodpovedať za nejednoznačnosť našej identity a našich chariziem tým, že sa necháme preniknúť sekularizmom namiesto toho, aby sme čítali znamenia čias.“ Predsedníčka ženských asociácií hovorila o Cirkvi kontaminovanej sekularizmom a neoliberalizmom a o potrebe obnovy. Rovnaku poukázala na volanie, ktoré prichádza z každej časti spoločnosti, volanie o pomoc zo strany Cirkvi. V tejto situácii, ako povedala, sa cítime povzbudení a posilnení vďaka apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium”: „Rastie úloha rehoľníkov a rehoľníčok. Snažíme sa byť prítomní skrze modlitbu na miestach zvlhnutých od sĺz trpiaceho ľudu, nasledujúc vaše slová, ktoré kladú dôraz na solidaritu s najslabšími ako na základné poslanie Cirkvi. Ako dôsledok tohto sa zrodila organizácia Talitha kum, Kórea‘.“

Program mal pokračovať modlitbou vešpier, avšak z časových dôvodov nasledoval hneď príhovor Svätého Otca prítomným piatim tisícom rehoľníkov a rehoľných sestier, ktorí sú zapojení do mnohých diel pastoračnej služby v Kórei. Pápež ich povzbudil, aby s veľkou pokorou robili všetko, aby tak ukázali, že zasvätený život je vzácnym darom pre Cirkev a pre svet. Nenechávajte si ho iba pre seba, podeľte sa oň, nesúc Krista do každého kúta tejto milovanej krajiny. Nechajte nech sa vaša radosť naďalej odzrkadľuje vo vašom úsilí o pritiahnutie a zušľachtenie povolaní, vo vedomí, že vy všetci máte účasť na formovaní zasvätených mužov a žien, ktorí prídu po vás, zajtra. Či žijete kontemplatívnym spôsobom života alebo apoštolským, buďte horliví v láske k Cirkvi v Kórei a v túžbe prispievať prostredníctvom vašej špeciálnej charizmy k jej poslaniu ohlasovať evanjelium a povzbudzovať Boží ľud k jednote, svätosti a láske.“

(Plné znenie príhovoru uvádzame nižšie.)

Tretí deň návštevy Svätého Otca v Južnej Kórei ukončilo stretnutie v Centre spirituality v Kotoné, na vrchole pahorku, ktorý dominuje okolitej krajine, kam sa pápež presunul papamobilom. Tu sa uskutočnilo stretnutie Svätého Otca so zástupcami Laického apoštolátu, ktoré potvrdilo významnú úlohu laikov v kórejskej cirkvi. Rada katolíckeho apoštolátu laikov v Južnej Kórei vznikla v roku 1968. Zahŕňa 16 diecéz a na 27 miestach v krajine plní poslanie dialógu s neveriacimi. V kaplnke Centra spirituality v Kotoné, ktoré ročne poskytuje tisícom kňazov, rehoľníkov i lakov priestor pre duchovné cvičenia, privítal Svätého Otca predseda asociácie Paul Kwon Kil-joog. Hovoril o úsilí laikov ísť na periférie kórejskej spoločnosti a hľadať tých najmenších bratov a sestry: „Periférie sú pre nás aj bratia a sestry, ktorí sa vzdialili od Cirkvi, a mladí, ktorí stratili nádej a orientáciu. Myslíme si tiež, že jednou z perifériípre nás naši bratia a sestry, ktorí žijú v Severnej Kórei, za hraničnou čiarou, kde znášajú prenasledovanie a očakávajú od nás pomocnú ruku. Ale aj národy Ázie, ktoré žijú bez poznania Boha, sú pre nás jednou z periférií.“ Predseda asociácie pripomenul tiež skutočnosť, že prví kórejskí kresťania, laici, aj napriek prenasledovaniu išli neraz pešo tisíce kilometrov, často až do Pekingu, aby mohli mať kontakt s Rímom.

Pápež František v príhovore prítomným150 laikom, aktívnym v apoštoláte, nadviazal na svedectvo prvých generácií kórejských kresťanov a ocenil úsilie súčasnej generácie. Povzbudil ich k vytrvalosti a vernosti: Vo všetkom, čo už robíte, vás žiadam, aby ste konali v plnej zhode mysle i srdca s vašimi pastiermi, so snahou vložiť vaše postrehy, talenty a charizmy do služby pre rast Cirkvi v jednote a misionárskom duchu. Váš prínos je podstatný, pretože budúcnosť Cirkvi v Kórei, ako aj v celej Ázii, bude z veľkej časti závisieť od toho, ako sa bude rozvíjať vízia Cirkvi, založená na spiritualite spoločenstva, participácie a delenia sa s darmi (porov. Ecclesia in Asia, 45).

(Plné znenie príhovoru uvádzame nižšie.)

K záveru neformálneho stretnutia patrilo aj niekoľko záberov jeho účastníkov so vzácnym hosťom. Svätého Otca večer o 19. hodine čakal ešte približne hodinový presun naspäť do sídla Apoštolskej nunciatúry v Soule. -jk-


Plné znenie príhovoru pápeža Františka pri stretnutí s rehoľníkmi v Kotoné

Drahí bratia a sestry v Kristovi,

všetkých vás vrúcne pozdravujem v Pánovi. Je krásne byť dnes spolu s vami a deliť sa o túto chvíľu spoločenstva. Veľká rôznorodosť chariziem a apoštolských aktivít, ktoré reprezentujete, obohacuje Cirkev v Kórei aj inde, a to obdivuhodným spôsobom. Pri tejto slávnostnej modlitbe vešpier, počas ktorej sme spievali – mali sme spievať – chvály o Božej dobrote, ďakujem vám a všetkým vašim bratom a sestrám za úsilie, s akým sa podujímate na budovanie Božieho kráľovstva. Ďakujem pátrovi Hwangovi Seok-movi a sestre Školastike Lee Kwang-okovej, predsedom kórejských konferencií.

Slová žalmu «Hynie mi telo i srdce, no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý» (Ž 73,26) nás vedú k zamysleniu nad naším životom. Žalmista vyjadruje radostnú dôveru v Boha. Všetci vieme, že ak sa aj radosť neprejavuje zakaždým rovnakým spôsobom vo všetkých chvíľach života, zvlášť v tých najťažších, vždy zostáva «aspoň ako lúč svetla, ktorý sa rodí z vnútornej istoty, že sme nekonečne milovaní» (Evangelii gaudium, 6). Pevná istota, že sme Bohom milovaní, je centrom vášho povolania: byť pre druhých hmatateľným znamením prítomnosti Božieho kráľovstva, predchuťou večnej nebeskej radosti. Iba naším radostným svedectvom môžeme pritiahnuť mužov a ženy ku Kristovi; a táto radosť je darom, ktorý sa sýti životom modlitby, rozjímaním nad Božím slovom, pristupovaním ku sviatostiam a životom v spoločenstve. Je to veľmi dôležité. Ak toto chýba, na povrch sa vynárajú slabosti a ťažkosti, ktoré zatieňujú radosť, ktorú sme tak dôverne spoznali na začiatku našej cesty.

Skúsenosť Božieho milosrdenstva, živená modlitbou a komunitou, musí stvárňovať všetko, čím ste a čo robíte. Vaša čistota, chudoba a poslušnosť sa stanú radostným svedectvom o Božej láske v takej miere, v akej zostanete upevnení na skale jeho milosrdenstva. Toto je tá skala. To sa týka obzvlášť rehoľnej poslušnosti. Zrelá a veľkodušná poslušnosť si vyžaduje, že prostredníctvom modlitby priľnete ku Kristovi, ktorý prijal podobu služobníka a naučil sa poslušnosti skrze utrpenie (porov. Perfectae caritatis, 14). Tu neprichádzajú do úvahy žiadne skratky: Boh si želá naše srdcia celé, a to značí, že sa musíme „odpútavať“ a „vychádzať zo seba“ vždy viac. Živá skúsenosť starostlivého Božieho milosrdenstva rovnako podporuje túžbu po dosahovaní dokonalej čistoty, ktorá pramení z rýdzosti srdca. Čistota je vyjadrením vášho darovania sa Bohu, ktorý je skalou našich sŕdc. Vieme všetci, aké náročné osobné nasadenie so sebou prináša. Pokušenia v tejto oblasti si vyžadujú pokornú dôveru v Boha, bdelosť a vytrvalosť a otvorenosť srdca voči múdremu bratovi alebo múdrej sestre, ktorých nám Pán posiela na našu cestu.

Vďaka evanjeliovej rade chudoby budete schopní rozpoznať Božie milosrdenstvo nie iba ako prameň sily, ale aj ako poklad. Vyzerá to ako protirečenie, ale byť chudobnými znamená nájsť poklad. Aj keď sme unavení, môžeme mu ponúknuť naše srdcia obťažené hriechmi a slabosťami. Vo chvíľach, keď sa cítime najkrehkejší, môžeme stretnúť Krista, ktorý sa stal chudobným, aby sme sa my obohatili (porov. 2 Kor 8,9). Táto naša základná túžba, aby nám bolo odpustené a aby sme boli uzdravení, je sama v sebe istou formou chudoby, na ktorú nesmieme nikdy zabúdať, napriek všetkým pokrokom, ktoré robíme na ceste k čnosti. Bolo by vhodné nájsť konkrétne vyjadrenie vášho spôsobu života, či už osobného alebo komunitného. Osobitne mám na mysli potrebu vyhnúť sa takým veciam, ktoré by vás mohli rozptyľovať, zapríčiňovať zmätok a pohoršenie pre druhých. V zasvätenom živote je chudoba akoby «múrom» a «matkou». Je «múrom», pretože chráni zasvätený život, je «matkou», pretože pomáha rásť a vedie po správnej ceste. Pokrytectvo tých zasvätených mužov a žien, ktorí skladajú sľub chudoby a popritom žijú ako bohatí, zraňuje duše veriacich a poškodzuje Cirkev. Myslite aj na to, nakoľko nebezpečné je pokušenie prisvojiť si mentalitu čisto výkonnostnú a svetskú, ktorá privádza ku vkladaniu našej nádeje len do ľudských prostriedkov a znehodnocuje svedectvo chudoby, ktorú náš Pán Ježiš Kristus žil a ktorej nás učil. Ďakujem na tomto mieste pátrovi predsedovi a sestre predsedníčke rehoľníkov, že hovorili správne o nebezpečenstve, ktorým sú pre život rehoľnej chudoby globalizácia a konzumizmus. Ďakujem.

Drahí bratia a sestry, s veľkou pokorou robte všetko, čo môžete, aby ste ukázali, že zasvätený život je vzácnym darom pre Cirkev a pre svet. Nenechávajte si ho iba pre seba, podeľte sa oň, nesúc Krista do každého kúta tejto milovanej krajiny. Nechajte nech sa vaša radosť naďalej odzrkadľuje vo vašom úsilí o pritiahnutie a zušľachtenie povolaní, vo vedomí, že vy všetci máte účasť na formovaní zasvätených mužov a žien, ktorí prídu po vás, zajtra. Či žijete kontemplatívnym spôsobom života alebo apoštolským, buďte horliví v láske k Cirkvi v Kórei a v túžbe prispievať prostredníctvom vašej špeciálnej charizmy k jej poslaniu ohlasovať evanjelium a povzbudzovať Boží ľud k jednote, svätosti a láske.

Zverujem vás všetkých, zvlášť starých a chorých členov vašich komunít – a pozdravujem ich zo srdca –, zverujem všetkých láskavej opatere Panny Márie, Matky Cirkvi a dávam vám zo srdca požehnanie. Nech vás žehná všemohúci Boh, Otec, Syn i Duch Svätý.

Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ


Plné znenie príhovoru pápeža Františka zástupcom laického apoštolátu v Kotoné

Drahí bratia a sestry,

som vďačný za túto možnosť stretnúť sa s vami, ktorí ste stelesnením mnohých stránok rozkvitajúceho sa apoštolátu laikov v Kórei. Prekvitajúceho, pretože vždy prekvital! Je to kvet, ktorý neodkvitá! Ďakujem prezidentovi Rady katolíckeho apoštolátu laikov, pánovi Paulovi Kwon Kil-joogovi, za milé privítanie z vašej strany.

Ako vieme, kórejská Cirkev je dedičom viery generácií laikov, ktorí zotrvali v láske k Ježišovi Kristovi a v spoločenstve s Cirkvou, a to i napriek nedostatku kňazov a hrozbe tvrdého prenasledovania. Blahoslavený Paul Jun Dži-Čung a iní mučeníci, ktorí boli dnes blahorečení, predstavujú v týchto dejinách jednu zvláštnu kapitolu. Nielen svojím utrpením a smrťou vydali svedectvo viery, ale aj svojím životom láskyplnej vzájomnej solidarity v kresťanských spoločenstvách, ktoré charakterizovala príkladná kresťanská láska.

Tento vzácny odkaz pokračuje ďalej vo vašich skutkoch viery, kresťanskej lásky a služby. Ako v minulosti, tak i dnes Cirkev potrebuje vierohodné svedectvo laikov o zachraňujúcej pravde evanjelia, o jeho moci očistiť a premeniť ľudské srdce a o jeho prínose pri budovaní jednoty ľudskej rodiny, spravodlivosti a mieru. Vieme, že poslanie Božej cirkvi je jedinečné a že dnes každý pokrstený kresťan zohráva v tejto misii svoju aktívnu úlohu. Vaše dary ako laikov, mužov a žien, sú rôznorodé a taktiež rôznorodý je i váš apoštolát. A všetko to, čo robíte je určené na to, aby podporovalo misiu Cirkvi zaisťujúc tak, aby bol časný poriadok preniknutý a zdokonalený Kristovým Duchom, a tak pripravený na príchod jeho Kráľovstva. Zvlášť túžim vysloviť uznanie dielu mnohých združení, priamo sa podieľajúcich na vychádzaní v ústrety chudobným a núdznym. Tak ako to vidieť z príkladu prvých kórejských kresťanov, vyjadrením plodnej viery je konkrétna solidarita s našimi bratmi a sestrami, bez ohľadu na ich kultúrny či sociálny status, lebo v Kristovi už „niet Gréka, ani Žida“ (Gal 3,28). Obzvlášť vďačný som všetkým tým z vás, ktorí prácou a svedectvom prinášate potešujúcu prítomnosť Pána ľuďom, ktorí žijú na perifériách vašich miest.

Táto činnosť sa nevyčerpáva charitatívnou pomocou, ale musí sa rozšíriť aj o úsilie ľudského rastu. Nielen poskytovanie pomoci, ale aj rozvoj osoby. Pomáhať chudobným je dobré a potrebné, ale to nestačí. Povzbudzujem vás, aby ste svoje úsilie rozšírili aj na oblasť ľudského rozvoja, aby tak každý muž a každá žena mohli spoznať radosť, ktorú prináša pocit dôstojnosti zarobiť si na každodenný chlieb a zabezpečiť tak vlastné rodiny. Práve táto dôstojnosť je v tejto chvíli v ohrození, že bude potláčaná pre kultúru peňazí, ktorá necháva bez práce množstvo ľudí... Môžeme povedať: ‚Otče, my im dáme niečo na jedenie.‘ Ale to nestačí! On a ona, ktorí sú bez práce, musia cítiť vo svojom srdci dôstojnosť, že priniesli domov chlieb, že na ten chlieb zarobili! Zverujem vám túto úlohu.

Chcem ďalej oceniť vzácny prínos, ktorý kórejské katolícke ženy ponúkajú životu a misii Cirkvi v tejto krajine ako matky rodín, katechétky a učiteľky či rozličnými inými spôsobmi. Taktiež nemôžem nezdôrazniť význam svedectva kresťanských rodín. V dobe krízy rodinného života – to vieme všetci – sú naše kresťanské spoločenstvá vyzvané podporovať zosobášené páry a rodiny pri uskutočňovaní ich misie v živote Cirkvi a spoločnosti. Rodina zostáva základnou bunkou spoločnosti a prvou školou, v ktorej sa deti učia ľudským, duchovným a morálnym hodnotám, ktoré z nich urobia vzor dobroty, čestnosti a spravodlivosti pre naše spoločenstvá.

Drahí priatelia, akokoľvek osobitý je váš prínos pre misiu Cirkvi, žiadam vás, aby ste vo vašich spoločenstvách pokračovali v uskutočňovaní kompletnejšej formácie veriacich laikov permanentnou katechézou a duchovným sprevádzaním. Vo všetkom, čo už robíte, vás žiadam, aby ste konali v plnej zhode mysle i srdca s vašimi pastiermi, so snahou vložiť vaše postrehy, talenty a charizmy do služby pre rast Cirkvi v jednote a misionárskom duchu. Váš prínos je podstatný, pretože budúcnosť Cirkvi v Kórei, ako aj v celej Ázii, bude z veľkej časti závisieť od toho, ako sa bude rozvíjať vízia Cirkvi, založená na spiritualite spoločenstva, participácie a delenia sa s darmi (porov. Ecclesia in Asia, 45).

Ešte raz vyjadrujem svoju vďačnosť za všetko, čo robíte pre upevnenie Cirkvi v Kórei vo svätosti a zápale. Kiež dokážete čerpať neustálu inšpiráciu a silu pre váš apoštolát z eucharistickej obety, kde sa komunikuje a živí láska k Bohu a k človeku, ktorá je dušou každého apoštolátu (porov. Lumen gentium, 33). Na všetkých vás, na vaše rodiny a na všetkých tých, ktorí sa vo vašich farnostiach, združeniach a hnutiach podieľajú na dielach telesnej i duchovnej služby, zvolávam radosť a pokoj v Pánu Ježišovi Kristovi a v láskyplnej ochrane Panny Márie, našej Matky.

Prosím vás láskavo, aby ste sa za mňa modlili. Teraz sa všetci spolu pomodlime k Panne Márii a potom vám dám požehnanie. [Zdravas Mária, požehnanie]

Veľmi vám ďakujem a modlite sa za mňa. Nezabudnite na to!

Preklad: Martina Korytiaková




Zdieľať






Kto sme Frekvencie Čas vysielania Napíšte nám Produkcia RV Linky Iné jazyky Svätá stolica Mestský štát Vatikán Pápežské slávnosti
All the contents on this site are copyrighted ©. Webmaster / Credits / Legal conditions / Advertising