 |  |
11/08/2010
Generálna audiencia v Castel Gandolfe a pozdrav Benedikta XVI. Slovákom
Vatikán (11. augusta, RV) - Na dnešnej generálnej audiencii, ktorá sa konala v letnom pápežskom sídle v Castel Gandolfe, pápež Benedikt XVI. pozdravil aj pútnikov zo Slovenska:
„S láskou vítam slovenských pútnikov, osobitne z Čerman, Hruboňova a Bánoviec nad Bebravou. Bratia a sestry, budúcu nedeľu budeme sláviť sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Ona nech vás matersky sprevádza na ceste do našej nebeskej vlasti. Ochotne žehnám vás i vaše rodiny. Pochválený buď Ježiš Kristus!“
V katechéze Benedikt XVI. rozviedol tému mučeníctva a tajomstva Kristovho kríža na príkladoch niektorých svätcov tohto týždňa. Ukončil ju modlitbou, aby „na príhovor svätých a mučeníkov Pán zapálil naše srdcia, aby boli schopné milovať tak, ako On miloval každého z nás“.
Všetkých pútnikov, ktorých Svätý Otec pozdravil v rôznych jazykoch – francúzsky, anglicky, nemecky, španielsky, portugalsky, poľsky a samozrejme taliansky, vyzval v závere k spoločnej modlitbe Otče náš v latinčine. –jk-
Katechéza Benedikta XVI. počas dnešnej generálnej audiencie
Vatikán (11. augusta, RV) – Pápež Benedikt XVI. počas dnešnej generálnej audiencie v letnom sídle v Castel Gandolfe predniesol nasledujúcu katechézu:
Drahí bratia a sestry,
dnes si v liturgii pripomíname svätú Kláru z Assisi, zakladateľku sestier klarisiek, obdivuhodnú sväticu, o ktorej budem hovoriť v niektorej z nasledujúcich katechéz. Tento týždeň – ako som už naznačil v nedeľu pri modlitbe Anjel Pána – si však spomíname aj na viacero svätých mučeníkov, tak z prvých kresťanských storočí – napríklad na svätého Vavrinca, diakona, svätého Ponciána, pápeža a svätého Hypolita, kňaza, ako aj z nedávnych časov – na svätú Teréziu Benediktu z Kríža, čiže Editu Steinovú, patrónku Európy a na svätého Maximiliána Máriu Kolbeho. Chcel by som sa dnes preto zastaviť pri mučeníctve ako pri výsostnom prejave lásky k Bohu.
Na čom sa zakladá mučeníctvo? Odpoveď je jednoduchá: na Ježišovej smrti, na jeho najväčšej obete lásky, ktorá sa uskutočnila na kríži, aby sme my mohli mať život (por. Jn 10, 10). Kristus je trpiaci služobník, o ktorom hovorí prorok Izaiáš (por. Iz 52, 13-15): „daroval seba samého ako výkupné za mnohých“ (por. Mt 20, 28). Napomína svojich učeníkov, každého jednotlivo, aby denne brali na seba svoj kríž a nasledovali ho na ceste lásky k Bohu Otcovi a k ľudstvu: „Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden“, vraví. „Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“ (Mt 10, 38-39). Je to logika pšeničného zrna, ktoré zomrie, aby vzklíčilo a prinieslo život (por. Jn 12, 24). Ježiš sám je „pšeničným zrnom, ktoré prišlo od Boha, Božím pšeničným zrnom, ktoré padá na zem a necháva sa rozdrobiť, zničiť smrti – a práve prostredníctvom toho sa otvára a môže tak priniesť ovocie pre celý svet“ (Benedikt XVI, návšteva luteránskeho kostola v Ríme, 14 marca 2010). Mučeník nasleduje Pána až do konca, slobodne prijíma smrť pre spásu sveta – ako najťažšiu skúšku svojej viery a lásky (por. Lumen Gentium 42).
Ešte raz, odkiaľ sa berie sila podstúpiť mučeníctvo? Z hlbokej a intímnej jednoty s Kristom, pretože mučeníctvo a povolanie k mučeníctvu nie sú len výsledkom ľudského snaženia, ale sú odpoveďou na Božiu iniciatívu a na Božie povolanie: sú darom jeho milosti, ktorá robí človeka schopným obetovať vlastný život pre lásku ku Kristovi a k Cirkvi, a teda aj k celému svetu. Keď čítame životopisy svätých, fascinuje nás vyrovnanosť a odvaha pri podstupovaní utrpenia a smrti: Božia sila sa celkom prejavuje v slabosti, v biede toho, kto sa s dôverou spolieha na Neho a len do Neho vkladá svoju nádej (por. 2 Kor 12, 9). Je však dôležité zdôrazniť, že Božia milosť nepotláča ani nezmenšuje slobodu toho, kto podstupuje mučeníctvo. Práve naopak, obohacuje ju a pozdvihuje: mučeník je celkom slobodnou osobou – slobodnou vzhľadom na moc tohto sveta; je slobodnou osobou, ktorá v jedinom definitívnom čine daruje Bohu svoj vlastný život a v najvyššom skutku viery, nádeje a lásky sa oddá do rúk svojho Stvoriteľa a Spasiteľa; obetuje vlastný život, aby sa tak celkom spojila s obetou Krista na kríži. Jedným slovom, mučeníctvo je veľkým skutkom lásky, ktorá odpovedá na nekonečnú lásku Božiu.
Drahí bratia a sestry, ako som povedal minulú stredu, my pravdepodobne nie sme povolaní k mučeníctvu, avšak nikto z nás nie je vylúčený z Božieho povolania k svätosti, k vysokej miere opravdivého kresťanského života a to znamená, že máme každý deň brať na seba svoj kríž. Všetci, a to najmä v dnešnom čase, keď zdá sa prevláda egoizmus a individualizmus, musíme prijať ako prvú a základnú úlohu rásť každý deň v stále väčšej láske k Bohu a k bratom, aby sme premieňali svoj život, a tak menili aj celý náš svet. Na príhovor svätcov a mučeníkov prosme Pána, aby zapálil naše srdce: aby sme ho dokázali milovať tak, ako on miloval každého jedného z nás.
Preklad: Martin Kramara
P. Ján Ďačok SJ bol menovaný za teológa Apoštolskej penitenciárie
Vatikán (11. augusta, RV) - Svätá stolica dnes zverejnila menovanie P. Jána Ďačoka SJ za teológa Apoštolskej penitenciárie.
P. Ján Ďačok SJ sa narodil v r. 1955 v Sobranciach. V r. 1974-1980 študoval na Lekárskej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. V r. 1981-1990 pracoval v OÚNZ Topoľčany ako lekár rádiodiagnostického a neskôr interného oddelenia so špecializáciou z vnútorného lekárstva. V r. 1981 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej a tajne vyštudoval teológiu na Teologickom inštitúte sv. Alojza. V r. 1990 prijal kňazskú vysviacku z rúk Mons. Alojza Tkáča. V r. 1993 získal licenciát z morálnej teológie na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme. V r. 1993-1994 pracoval ako vedúci Slovenského programu Vatikánskeho rozhlasu. Od r. 1994 vyučoval etiku a morálnu teológiu na Teologickom inštitúte sv. Alojza v Bratislave, neskôr od r. 1997 na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave. V r. 1999 dosiahol vedecko-akademický titul PhD. v odbore verejné zdravotníctvo a neskôr titul docent v odbore sociálna práca. V r. 2003 obhájil doktorskú prácu z odboru morálna teológia na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme. V r. 2003-2009 bol provinciálom Slovenskej provincie Spoločnosti Ježišovej. Od r. 2004 je členom korešpondentom Pápežskej akadémie pre život. V r. 2005-2008 vykonával funkciu predsedu Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku. V r. 2009 bol menovaný za člena Etickej komisie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. V r. 2010 ho Konferencia biskupov Slovenska menovala ako zástupcu Slovenska v skupine expertov pre bioetiku pri COMECE (Komisia biskupských konferencií Európskeho spoločenstva). Od februára 2010 je členom komunity pedagógov Pápežskej Gregorovej univerzity v Ríme. –pd-
Cirkev si pripomína sv. Kláru, pannu
Taliansko (11. augusta, RV) – V Assisi, v kláštore sv. Kláry predsedal eucharistickej slávnosti dnes, v deň jej sviatku, kardinál Cláudio Hummes, prefekt Kongregácie pre klérus. V homílii spomenul blížiace sa Veľké jubileum 800. výročia založenia Rádu klarisiek a prítomných vyzval „k radostnému spevu na Božiu chválu“.
Sv. Klára sa narodila v roku 1193 v hornatom kraji Umbria v mestečku Assisi. Doma dostala dobrú náboženskú výchovu, matka jej od malička vštepovala kresťanské čnosti. Klára tak získala veľkú náklonnosť k utiahnutosti a rozjímaniu, ako aj lásku k chudobným. Pod svojimi drahými šatami nosila drsné kajúce rúcho. Keď dovŕšila šestnásť rokov, rozhodla sa zasvätiť Bohu, nasledujúc ideál chudoby a pokory sv. Františka z Assisi, ktorý opustil všetko otcovo bohatstvo. O tomto úmysle vedel iba sv. František a biskup. Na Kvetnú nedeľu 1212 Klára odišla z domu do kostolíka Panny Márie Kráľovnej anjelov, kde prijala kajúce rúcho, aby sa bezvýhradne oddala Kristovej láske. Tento deň sa považuje za deň založenia klarisiek.
Jej príklad nasledovali ďalšie mladé dievčatá, a tak začal vznikať rád „chudobných panien.“ Viac ako štyridsať rokov žila Klára spolu so sestrami pri kostolíku sv. Damiána. Radikalizmus evanjelia žili v tichej skrytosti, v úplnej chudobe, v radostnej pokore, v zapálenej modlitbe a v kajúcnosti. Klára zomiera po dvadsiatich ôsmich rokoch choroby a pripútanosti na lôžko 11. augusta 1253 so slovami: „Buď pochválený, Pane, za to, že si ma stvoril“. Mala šesťdesiat rokov. Na jej pohrebe sa zúčastnil aj pápež Inocent IV. Pochovali ju v kláštore sv. Juraja, kde neskoršie postavili na jej počesť baziliku. Tam odpočíva dodnes v sklenenej truhle. Za svätú ju vyhlásil už roku 1255, teda 2 roky po smrti, pápež Alexander IV. –jk-
Kresťania a kastovnícky systém v Indii
India (11. augusta, RV) - Indickí kresťania včera usporiadali Deň protestu proti diskriminácii kresťanov a moslimov, pochádzajúcich z radov tzv. kasty nedotknuteľných. Komisia pri Konferencii biskupov Indie, ktorá sa zaoberá obhajobou práv členov tejto kasty, vyzvala k vyveseniu čiernych vlajok na kostoloch a cirkevných budovách. Čierne vlajky majú indickej spoločnosti pripomenúť, že kresťania i moslimovia, pochádzajúci z kasty dalit sú diskriminovaní, a majú upriamiť pozornosť na ich spravodlivé požiadavky. Obe skupiny príslušníkov tejto kasty – kresťania i moslimovia - žiadajú rovnaké práva, bez ohľadu na náboženské vyznanie. Boj za práva ľudí z najnižších kást je v Indii, je podobne ako medzináboženský dialóg jednou z najdôležitejších tém. O vzniku tohto protestu hovorí P. Bosco z jezuitského sociálneho centra v Secunderabade:
„V Indii máme kastový systém. V rámci tohto systému je 18% obyvateľov tzv. nedotknuteľných. Bežne sa nazývajú dalit. Obdržali práva a privilégia, ktoré uľahčujú ich život v spoločnosti. V roku 1950 vydal prezident Indie predpis, podľa ktorého môžu z týchto práv a privilégií ťažiť iba hinduisti. Všetci ostatní, tj. kresťania, moslimovia, sikovia a buddhisti boli týchto práv zbavení. V roku 1956 ich získali späť sikovia a v roku 1990 buddhisti. Naďalej sú však upierané kresťanom a moslimom.“
Najväčším privilégiom je počet miest v školách vyhranených pre dalitov, záruka pracovných miest v úradoch a štátnych inštitúciách, a tiež právo, ktoré ich chráni pred nátlakom členov iných kást. Otec Bosco z jezuitského sociálneho centra dodáva, že bojujú tiež za to, aby táto kasta kresťanov i moslimov dosiahli status registrovaných kást, čo by im zaručovalo ich práva a privilégia. Dve tretiny indických kresťanov tvoria práve príslušníci kasty dalit. –pd-
Vysielanie vo formáte podcast: 11. august 2010
Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2008 - All rights reserved