 |  |
2013/02/25
Kardinálske kolégium má právomoc rozhodnúť o skoršom začatí konkláve
Benedikt XVI. dnes vydal Apoštolský list vo forme motu proprio s názvom Normas nonnulas. Nové motu proprio upravuje a doplňuje predchádzajúce, publikované v roku 2007, týkajúce sa úpravy noriem apoštolskej konštitúcie Jána Pavla II. Universi Dominici gregis, ktoré sa vzťahujú na otázky voľby nového pápeža. Jednou z najdôležitejších úprav Benedikta XVI. je zmena 37 bodu. apoštolskej konštitúcie, podľa ktorej bolo potrebné čakať 15 dní od vyhlásenia Sede vacante, aby sa mohlo začať konkláve. Svätý Otec upravuje tento bod spôsobom, že ponecháva v platnosti lehotu pätnástich dní, ale dáva právomoc Kardinálskemu kolégiu začať konkláve ešte pred uplynutím tejto lehoty za podmienky, že sú prítomní všetci kardináli volitelia, ktorých nehatí odôvodnená prekážka. Rovnako ponechal v právomoci kardinálov odložiť z vážnych dôvodov začiatok konkláve, maximálne však do dvadsiateho dňa od vyhlásenia Sede vacante. Viaceré úpravy sa týkajú osôb a ich úloh, ktoré majú byť prítomné pri jednotlivých aktoch konkláve, a ktoré majú zložiť sľub mlčanlivosti. Ďalšie úpravy sa týkajú zabezpečenia miestností a budov vo Vatikáne. – js –
Benedikt XVI. prijal členov komisie kardinálov vyšetrujúcej únik dôverných dokumentov
Benedikt XVI. dnes predpoludním prijal na súkromnej audiencii členov komisie kardinálov, ktorú v minulosti poveril vyšetrovaním prípadu úniku dôverných dokumentov. Podľa komuniké Tlačového strediska Svätej stolice, Benedikt XVI. sa chcel osobne poďakovať kardinálom Juliánovi Herranzovi, Jozefovi Tomkovi a Salvatorovi De Giorgimu za ich prospešnú službu a vyjadril zadosťučinenie s výsledkami vyšetrovania. Popri nedostatkoch, limitoch a nedokonalostiach, ktoré sú spojené s človekom v každej inštitúcií, vyšetrovanie ukázalo aj veľkodušnosť, počestnosť a oddanosť mnohých, ktorí pracujú pre Svätú stolicu v službe, ktorú Ježiš Kristus zveril Rímskemu pápežovi, uvádza sa v komuniké. Svätý Otec zároveň rozhodol, že všetky dokumenty týkajúce sa vyšetrovania, ktorých obsah je známy iba jemu, ostanú k dispozícii jedine novému pápežovi. – js –
Svätý Otec o kardinálovi Riesovi: Uznávaný odborník a muž viery
Vo veku 92 rokov zomrel v sobotu v Tournai v Belgicku kardinál Julien Ries, bývalý profesor dejín náboženstiev na Katolíckej univerzite v Louvain-la-Neuvene, považovaný za najväčšieho náboženského antropológa súčasnosti.
„Prostredníctvom vzdelávania a výskumu, predovšetkým v oblasti dejín náboženstiev, bol uznávaným odborníkom, vždy túžiacim svedčiť o viere medzi svojimi rovesníkmi, v duchu dialógu,“ uvádza Benedikt XVI. v kondolenčnom telegrame adresovanom Mons. Guyovi Harpignymu, biskupovi Tournai. Pápež ho označuje za „významného muža viery“ a „verného služobníka Cirkvi“. Rodine zosnulého kardinála a všetkým, ktorí sa zúčastnia na pohrebnom obrade udeľuje svoje apoštolské požehnanie.
Kardinál, ktorý by sa bol 19. apríla dožil 93 rokov, sa narodil v Luxemburgu. Za kňaza bol vysvätený 12. augusta 1945. Vyštudoval teológiu, filozofiu a dejiny Východu, doktorát získal na Katolíckej univerzite v Louvaine. Ako profesor sa zaujímal predovšetkým o východné náboženstvá, ako napríklad hinduizmus, budhizmus či islam. Založil Centrum dejín náboženstiev na Katolíckej univerzite v Louvaine a vydal niekoľko kníh. V rokoch 1979 až 1985 pôsobil ako poradca na Sekretariáte pre nekresťanov. Francúzska akadémia mu v roku 1986 udelila cenu Dumasa Millera a v roku 1987 získal cenu Furtado za vedeckú činnosť. Medzi jeho známe diela patrí Svätosť v náboženských dejinách ľudstva. V roku 2009 daroval katolíckej univerzite Sacro Cuore v Miláne svoju zbierku kníh, všetky rukopisy a korešpondenciu s náboženskými historikmi z celého sveta. Súkromná zbierka obsahuje približne 8-tisíc kusov. Na univerzite bol následne zriadený Archív Juliena Riesa. Univerzita mu 27. októbra 2010 udelila čestný titul doctor honoris causa „za vnútornú hodnotu jeho štúdií, jeho neúnavnú činnosť v oblasti vedeckého a kultúrneho dedičstva, rozhodujúci príspevok v oblasti výskumu náboženského fenoménu, ktorý umožnil porozumieť špecifickej povahe človeka chápaného ako homo religiosus“. Benedikt XVI. ho za kardinála kreoval 18. februára 2012. – mf –
V Ríme sa začal medzinárodný kongres o sv. Cyrilovi a Metodovi
Prvý deň vedeckej konferencie pod názvom Sv. Cyril a Metod medzi slovanskými národmi, 1150 rokov od začiatku misie, sa dnes začal archijerejskou liturgiou v Bazilike Santa Maria Maggiore, ktorej predsedal prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak. V závere liturgie sa prítomným prihovoril arcibiskup Cyril Vasiľ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi. V krátkosti vyzdvihol symbolicko-historický význam tohto miesta, na ktorom na začiatku misie solúnskych bratov odznela prvýkrát liturgia v staroslovienčine.
Účastníci kongresu sa následne premiestnili na Pápežský orientálny inštitút, kde sa príhovorom rektora P. Jamesa McCanna SJ začala vedecká konferencia, ktorej predsedal kardinál Jozef Tomko. Po privítaní biskupov a veľvyslancov vyzdvihol ovocie misie solúnskych bratov, ktoré je ešte stále prítomné predovšetkým v stredovýchodnej Európe, ale vďaka emigrácii aj v celej Amerike i Austrálii. Poukázal tiež na význam tohto akademického podujatia, ktoré je doplnením národnej púte do Ríma. Po ňom nasledoval príspevok Mons. Viliama Judáka, nitrianskeho biskupa, ktorý sa venoval historickému a politickému aspektu misie sv. Cyrila a Metoda.
Po nitrianskom biskupovi vystúpil so svojím príspevkom arcibiskup Cyril Vasiľ, v ktorom sa venoval ekleziologickému kontextu misie sv. Cyrila a Metoda medzi Byzanciou a Rímom.
Hlavným bodom dopoludňajšieho programu bolo vystúpenie kardinála Gianfranca Ravasiho, predsedu Pápežskej rady pre kultúru, ktorý vo svojom veľmi živom a pútavom príhovore poukázal na vzťah prekladov Svätého písma a rozvoja národných kultúr. Do širokého kontextu tohto fenoménu zasadil prínos sv. Cyrila a Metoda. V tejto súvislosti objasnil termín inkulturácia, ktorá sa deje prostredníctvom písaného slova.
Dopoludňajší blok prednášok ukončil prof. Christian Hannick, odborník na slovanskú filológiu na univerzite vo Würzburgu, ktorý sa venoval téme: Liturgia v národných jazykoch. Teologické a pastoračné otázky vo svetle diela sv. Cyrila a Metoda. Popoludní odzneli prednášky P. Richarda Čemusa SJ, profesora na Pápežskom orientálnom inštitúte, doktora Andreja Škovieru zo Slovenskej akadémie vied a doktora Šimona Marinčáka z Trnavskej univerzity. – pd –
List štátneho sekretára účastníkom medzinárodného kongresu o sv. Cyrilovi a Metodovi
Štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone zaslal pozdravný telegram účastníkom medzinárodného kongresu. Jeho preklad:
Vaša eminencia kardinál Jozef Tomko
Pri príležitosti medzinárodného kongresu na tému „Sv. Cyril a Metod medzi slovanskými národmi: 1150 rokov od začiatku ich misii“, Najvyšší Veľkňaz posiela svoj srdečný pozdrav organizátorom, prednášajúcim a všetkým účastníkom. Vyjadruje živé uznanie pre takúto iniciatívu, ktorá zhromažďuje významné a kvalifikované osobnosti cirkevného a akademického života, a praje, aby štúdium misionárskeho diela svätých bratov, podporované ich nebeským príhovorom, prispelo k osvieteniu a k podnieteniu aktuálneho úsilia novej evanjelizácii a vzývaním materskej pomoci Preblahoslavenej Panny Márie zo srdca posiela Vašej eminencii a ostatným dôstojným bratom kardinálom a biskupom, váženým profesorom a všetkým prítomným žiadané apoštolské požehnanie.
Kardinál Tacisio Bertone, Sekretariát Štátu jeho Svätosti.
- jm -
Kardinál Bertone žiada kontemplatívne rády o modlitby za pápeža a konkláve
Benedikt XVI. ďakuje rehoľným kontemplatívnym spoločenstvám na celom svete za modlitby, a to „predovšetkým v okamihu, ktorý Cirkev zažíva v
súčasnosti“. V liste adresovanom rehoľníkom a rehoľníčkam to uvádza kardinál Tarcisio Bertone, vatikánsky štátny sekretár.
„Celá Cirkev horlivo sleduje posledné dni žiarivého pontifikátu jeho Svätosti Benedikta XVI.“ a očakáva príchod jeho nástupcu, ktorého zvolia „kardináli zhromaždení na konkláve a vedení Duchom Svätým“.
Štátny sekretár pripomína „naliehavú výzvu“ k modlitbám, ktorú pápež adresoval všetkým veriacim, keď ich požiadal o to, aby ho sprevádzali v momente odovzdania „Petrovej služby do Pánových rúk“ a „v dôvere očakávali príchod nového pápeža“. Osobitné povolanie v tomto smere majú práve kontemplatívne rády. „Vďaka vašim mužským a ženským kláštorom roztrúseným po celom svete“, si je pápež „istý možnosťou čerpať zo vzácneho zdroja ustavičnej modlitby, ktorá počas storočí sprevádza a podporuje putujúcu Cirkev. Najbližšie konkláve sa tak môže oprieť osobitným spôsobom o vašu úprimnú, čistú modlitbu a vaše vzdávanie chvál“. Podľa kardinála Bertoneho „najvýraznejší príklad tohto duchovného pozdvihnutia, ktoré odhaľuje najskutočnejší a najhlbší rozmer každého cirkevného aktu“, teda príklad toho, že „Duch Svätý vedie Cirkev“, ponúkol aj Benedikt XVI. Ten sa, potom ako „viedol Petrovu loďku na vlnách dejín, rozhodol venovať sa predovšetkým modlitbe, kontemplácii Najvyššieho a rozjímaniu“. Kardinál v závere dodáva, že pápež ďakuje všetkým kontemplatívnym rádom a uisťuje ich o svojej láske a všímavosti, ktorú prechováva voči nim. – mf –
Spojené kráľovstvo: Svätá omša na úmysel pápeža
Poďakovanie za pontifikát Benedikta XVI. včera vyjadrili katolícki veriaci počas svätej omše obetovanej na úmysel pápeža vo Westminsterskej katedrále. „Modlime sa predovšetkým za pápeža Benedikta XVI., ktorý sa s prekvapujúcou odvahou a pokorou pripravuje na odchod z katedry sv. Petra,“ povedal počas homílie westminstersky arcibiskup a predseda Konferencie biskupov Anglicka a Walesu, Vincent Nichols. „Vždy pripomínal, že náš osobný vzťah s Pánom je v centre nášho života viery a že tento vzťah je prežívaný a vytváraný v rámci spoločenstva Cirkvi,“ uviedol arcibiskup. Poukázal aj na jeho neúnavnú službu, ako aj na návštevu pápeža v Spojenom kráľovstve v septembri 2010. Ako povedal, jeho „jediným cieľom“ bolo pripomenúť, že Cirkev je tu pre službu iným a nie sama pre seba a tiež „ohlasovať silu lásky, ktorá vždy pramení z prítomnosti Ježiša Krista“. „Silným obrazom o úrade pápeža Benedikta“ pre neho samotného ostáva modlitba pred Najsvätejšou sviatosťou pod nočnou oblohou v Hyde Parku, na ktorej sa zúčastnilo 90-tisíc ľudí. „Tam, v tom hlbokom a pozoruhodnom tichu, nás viedol k Pánovi,“ uviedol anglický prímas. – mf –
Taliansko: Rebibbia spomína na návštevu pápeža, väzni sa modlia
Za pápeža Benedikta XVI. sa v týchto dňoch modlia aj talianski väzni. Rímsku väznicu Rebibbia navštívil pápež ešte v decembri 2011. Hovorí don Sandro Spriano, kaplán väznice: „Počas všetkých svätých omší, ktoré sme tu slávili, sme znovu prežívali aj moment jeho návštevy. Okrem toho máme pred kostolom cyprusový strom, ktorý nám daroval ako spomienku na jeho návštevu. Takže na neho spomíname, modlíme sa za neho a chceme mu ešte raz poďakovať.“Podľa dona Spriana je spomienka na návštevu pápeža vo väznici a jeho prívetivosť stále živá: „Zanechala nezmazateľnú stopu!“ – mf –
Zjavenie a mladý teológ Ratzinger
22. časť rubriky Jaroslava Mudroňa o Druhom vatikánskom koncile má názov Zjavenie a mladý teológ Ratzinger.
V deň otvorenia tretej fázy koncilu, 14. septembra 1964, dostali tzv. „odborníci“ na koncile nótu, ktorá im pripomínala ich práva a povinnosti. Išlo o určité obmedzenia pre ich činnosť: mali odpovedať na otázky, ktoré im položia biskupi, ale nič navyše. Nemali vnucovať koncilovým otcom svoje názory ani verejne šíriť svoje náhľady na koncilové témy, nemali poskytovať interview ani publikovať interné veci, o ktorých sa hovorilo na koncile a neboli zverejnené tlačovou konferenciou.
Za touto nótou pre odborníkov stál pápež Pavol VI, ktorý takouto cestou odpovedal na početné sťažnosti koncilových otcov na nediskrétnosť niektorých svojich poradcov. Pripomeňme, že každý biskup mohol prísť na koncil v sprievode jedného sekretára a jedného odborníka, t.j. teológa, s ktorým mohol konzultovať témy, o ktorých sa rokovalo na zasadaniach.
Medzi početnou skupinou vyše dvetisíc odborníkov mal svoje miesto aj mladý, 37-ročný profesor z Münstera Jozef Ratzinger, ktorý prišiel na koncil ako odborník kolínskeho kardinála Jozefa Fringsa.
Samozrejme, spočiatku meno Jozefa Ratzingera väčšine z koncilových otcov nič nehovorilo, hoci jeho myšlienky sa prostredníctvom kardinála Fringsa stali smerodajnými pre koncil ešte pred jeho samotným začiatkom.
Rok pred otvorením koncilu bol kardinál Frings požiadaný o to, aby vystúpil v talianskom Janove s verejnou prednáškou o pripravovanom koncile. Kardinál Frings poveril svojho odborného asistenta, 34-ročného Ratzingera, úlohou napísať preňho text tejto prednášky, ktorá mala veľký úspech. Jej nemecká verzia bola vydaná v dvoch nemeckých časopisoch a čoskoro bola preložená aj do francúzskeho jazyka. Jej talianske znenie sa dostalo aj do rúk pápeža Jána XXIII., ktorý začiatkom roku 1962 pozval kardinála Fringsa na osobitnú audienciu a poďakoval mu za podnetné myšlienky pre pripravovaný koncil.
V texte prednášky kardinál Frings – či lepšie povedané jeho poradca Jozef Ratzinger – podal výstižný opis spoločenských zmien a kultúrnych reálií, ktoré predstavujú nové výzvy pre Cirkev. „Niekomu by sa mohlo zdať,“ píše autor prednášky: „že prevaha tejto novej civilizácie je víťazstvom európskeho životného štýlu. Avšak skúsenosť dvoch svetových vojen ukázala temnú a násilnú stránku európskej kultúry a nechala ostatné národy v pochybnosti nad kresťanstvom a jeho schopnosťou meniť svet. Ázijčania si všímajú kresťanskú históriu krviprelievania a prenasledovania a pýtajú sa seba samých, či trpezlivý duch Indie alebo umiernený a odpúšťajúci úsmev Budhu neponúka vierohodnejší prísľub pokoja než kresťanstvo.“ Koncil je preto podľa münsterského teológa veľkou príležitosťou pre sebareflexiu a otvorenie sa pre nové horizonty. Slovo „katolícky“ – všeobecný – stráca svoj význam, ak Cirkev neprijíma so záujmom rôznorodosť ľudskej kultúry. Aby sa posilnila táto stránka Cirkvi, je potrebné dať väčšiu právomoc miestnym biskupom, ktorý najlepšie poznajú lokálne pomery. Až potom možno budovať jednotu biskupského zboru okolo jeho pevného stredobodu, ktorým je Petrov stolec.
Profesor Ratzinger sa na koncil díval nádejne, ale tiež kriticky. Zo siedmych predlôh, ktoré dostali konciloví otcovia v predstihu pred začiatkom koncilu, sa mu pozdávali len dve: O liturgickej obnove a O jednote s Pravoslávnou cirkvou. Obzvlášť vyhradený postoj zaujal voči schéme s názvom O prameňoch zjavenia. Spolu s inými nemeckými a francúzskymi teológmi začal priam agitačnú činnosť proti tejto predlohe, ktorá odsudzovala akýkoľvek vedecký a historicko-kritický prístup k
výkladu Svätého písma. V spolupráci so svojím niekdajším učiteľom Karlom Rahnerom pripravil novú verziu dokumentu, ktorá sa stala známou pod názvom Rahner-Ratzingerova predloha a vo veľkom počte výtlačkov bola rozposlaná všetkým koncilovým otcom. Kardinál Ottaviani sa počas jedného prejavu na koncile dokonca otvorene sťažoval na takéto spôsoby teologického bojkotu.
Deň pre otvorením koncilu, 10. októbra 1962, bol odborný asistent Jozef Ratzinger požiadaný, aby predstavil svoje postoje a myšlienky pred biskupmi Nemecka, Rakúska a Švajčiarska. „Už len sám názov O prameňoch zjavenia hneď spôsobuje problémy,“ začal svoj príhovor Ratzinger pred zhromaždenými šesťdesiatimi piatimi biskupmi: „Sväté písmo a Tradícia nie sú prameňom Zjavenia, ale naopak samo Zjavenie, to Božie hovorenie a vyjavenie sa, je jediným prameňom, z ktorého plynú dva potoky Svätého písma a Tradície.“ Prvým návrhom profesora Ratzingera bola preto zmena samotného názvu. Namiesto O prameňoch Zjavenia by mal znieť O Zjavení alebo O Božom slove. Hlavnú chybu videl v striktnom oddeľovaní Písma od Cirkevnej tradície. Božie zjavenie bolo dané ľuďom vo vzájomnom dialógu a tento dialóg bol zachytený na stránkach Svätého písma, ktoré predstavuje jediné a konečné zjavenie. No toto Zjavenie pokračuje – rastie a prehlbuje sa – v tradícií Cirkvi. Takýto postoj k Božiemu zjaveniu vylučuje strach z vedeckého a kritického štúdia biblických kníh, ktoré nachádza nepresnosti a historické omyly v texte Svätého písma, ba dokonca robí z tohto štúdia vhodný nástroj pre hlbšie poznanie Božej pravdy, vyjavenej v našom ľudskom svete.
Ratzingerovu prednášku o týchto veciach si vypočul koncom októbra 1962 aj kardinál Montini, budúci pápež Pavol VI. Ten síce ocenil postrehy mladého teológa, ale nezdalo sa mu vhodné písať alternatívny dokument. Lepšie by podľa neho bolo prepracovať už existujúci návrh dokumentu.
O dva roky neskôr, v októbri 1964, bola na koncile predstavená upravená verzia spomínaného dokumentu. Jej názov neznel viac O prameňoch zjavenia, ale O Božom zjavení, presne ako navrhoval Ratzinger. Celý text bol prepracovaný a hoci Ratzinger nemal priamy vplyv na jeho pretvorení, viaceré úpravy išli v duchu jeho prednášky. Tradícia a Písmo predstavujú jeden prameň Božieho zjavenia a obidve sú medzi sebou úzko prepojené.
V tretej fáze koncilu bol Jozef Ratzinger ako odborník napomenutý, aby nevnucoval svoje názory ostatným biskupom... No súčasne v tomto období mu bola prejavená veľká dôvera, keď ho vedenie koncilu poverilo úlohou zapojiť sa do priamej prípravy ďalšieho koncilového dokumentu. V novembri 1964 sa ukázali nezhody medzi koncilovými otcami na tému misijnej povahy Cirkvi. Vytvorila sa preto nová komisia, ktorá mala prepracovať návrh dokumentu Ad gentes – K národom. Teológ Jozef Ratzinger bol vymenovaný za člena tejto komisie, a tak v rokoch 1964 a 1965, na záver Druhého vatikánskeho koncilu, mohol naplno a otvorene prejaviť svoje schopnosti, rozvážnosť a teologickú odbornosť.
Vysielanie z 25. februára 2013
Pondelkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2011 - All rights reserved