 |  |
2013/11/21
Program pápeža Františka na štvrtok 21. novembra
Svätý Otec začal dnešný pracovný program stretnutím s patriarchami a vyššími arcibiskupmi východných katolíckych cirkví. Napoludnie v Klementínskej sále prijme na audiencii 55 účastníkov plenárneho zasadania Kongregácie pre východné cirkvi.
O 16.00 pozdraví v Bazilike sv. Petra skupinu filipínskych veriacich, žijúcich v Ríme, a to pri príležitosti požehnania mozaiky sv. Pedra Calungsoda (1654 1672). Bol filipínskym katechétom, mučeníkom, ktorého vyhlásil za svätého pápež Benedikt XVI. 21. októbra 2012. Následnej eucharistickej slávnosti vo vatikánskej bazilike bude predsedať kardinál Luis Antonio Tagle, arcibiskup Manily.
Na 16.45 je už naplánovaný odchod pápeža Františka do Kláštora sv. Antona opáta na Aventínskom pahorku v Ríme, kde navštívi komunitu kamaldulských klauzúrnych sestier a pomodlí sa s nimi vešpery dnešného sviatku Obetovania Panny Márie, ktorý je Dňom klauzúrnych rehoľníkov a rehoľných sestier. –jk–
Svätý Otec na Twitteri pripomína naše povolanie k svätosti
„Byť svätými nie je privilégiom niekoľkých, ale povolaním pre všetkých“ (Tvít pápeža Františka z 21. novembra 2013). –jk–
Pápež u kamaldulských sestier: Mária je najvýrečnejšou ikonou nádeje
Vo štvrtok 21. novembra, keď si Cirkev pripomenula Svetový deň klauzúrnych rehoľníkov a rehoľných sestier, pápež František navštívil kláštor kamaldulských klauzúrnych sestier v Ríme na Aventíne. Kláštor sv. Antona opáta sa nachádza na návrší nad riekou Tiber, na mieste hojne vyhľadávanom turistami i pútnikmi, ktorých sem priťahuje starobylá Bazilika sv. Sabíny. V blízkosti kamaldulského kláštora je aj známa pomarančovníková záhrada s vyhliadkou na centrum mesta a Vatikán.
Svätý Otec sa na Aventínsky pahorok odobral pred piatou hodinou popoludní. Privítala ho sestra opátka Michela Porcellatová. V kláštornej kaplnke čakalo 21 členiek rehole, ktorá sa riadi kamaldulskou regulou v duchu sv. Romualda. Pápež František sa spolu so sestrami pomodlil spievané vešpery, v rámci ktorých po čítaní z evanjelia predniesol meditáciu. Jej témou bola postava Panny Márie ako vzor kresťanskej nádeje. Svätý Otec rozvinul myšlienku, že základom Máriinej nádeje bola jej vernosť Božej vôli:
„«Každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka» (Mt 12,50). Týmito slovami nám Ježiš zanecháva dôležitý odkaz: Božia vôľa je najvyšším zákonom, o ktorý sa opiera pravá príslušnosť k Bohu. Mária si takto vytvára príbuzenský vzťah s Ježišom ešte skôr, než ho privedie na svet: stáva sa učeníčkou a matkou svojho Syna vo chvíli, keď prijíma slová anjela a hovorí: «Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova» (Lk 1,38). Toto «nech sa mi stane» nie je iba súhlas, ale aj dôverujúca otvorenosť voči budúcnosti. Toto «nech sa mi stane» je nádej! Mária je matkou nádeje, je najvýrečnejšou ikonou kresťanskej nádeje. Celý jej život pozostáva z postojov nádeje, počnúc jej «ánom» vo chvíli zvestovania.“
Pápež František ďalej meditatívne poukázal na to, ako sa Máriina nádej prejavila v
kľúčových momentoch jej života ako vernosť, a to aj v
najťažších situáciách. Ako povedal, v tejto súvislosti často uvažuje nad otázkou: „Dokážeme očakávať Božie ‚zajtra‘? Alebo chceme len to ‚dnes, dnes, dnes‘? Božie ‚zajtra‘ pre Máriu predstavuje úsvit onoho prvého dňa v týždni. Osoží nám myslieť v kontemplácii na Matku so Synom v náručí. Jediná svietiaca lampa pri Ježišovom pochovaní je nádej Matky, ktorá v tej chvíli predstavovala nádej celého ľudstva. Pýtam sa seba i vás: Svieti v kláštoroch dnes táto lampa? Očakáva sa v kláštoroch toto Božie ‚zajtra‘?“
Svoju meditáciu Svätý Otec uzavrel slovami: „Tejto Matke veľa dlhujeme! V nej v každom momente dejín spásy vidíme pevné svedectvo nádeje. Ona, Matka nádeje, nás podopiera vo chvíľach tmy, ťažkostí, malomyseľnosti, zdanlivej porážky, v ozajstných ľudských prehrách. Nech nám Mária, naša nádej, pomáha urobiť náš život obetou milou nebeskému Otcovi, radostným darom našim bratom, postojom, ktorý vždy hľadí na zajtrajšok.“
Po skončení vešpier Svätý Otec spolu so sestrami zotrval v eucharistickej adorácii, po ktorej sa s komunitou stretol v priestoroch kláštora. Príležitosťou pre dnešné stretnutie Svätého Otca s klauzúrnymi sestrami bol končiaci sa Rok viery a tiež Svetový deň pro orantibus, ktorý si pri spomienke Obetovania Panny Márie 21. novembra Cirkev každoročne pripomína už 60 rokov. -jb-
Pápež František: Blízky východ nesmie zostať bez kresťanov!
Vatikán 21. novembra - Nikdy sa nezmierime s predstavou Blízkeho východu bez kresťanov – zdôraznil pápež František počas audiencie v Klementínskej sále, kde dnes napoludnie prijal 55 účastníkov plenárneho zasadania Kongregácie pre východné cirkvi. Za prítomnosti prefekta kongregácie kardinála Leonarda Sandriho a jej sekretára arcibiskupa Cyrila Vasiľa SJ sa najprv osobitne stretol s desiatimi patriarchami a vyššími arcibiskupmi východných katolíckych cirkví. Vyzdvihol najmä úlohu východných cirkví podporovať jednotu uprostred rozmanitosti, čím sa uvádza do praxe vízia II. vatikánskeho koncilu. Téma zasadania východných biskupov v dňoch 19. - 22. novembra v Ríme je priamo zameraná na odkaz koncilu: „Východné katolícke cirkvi a 50 rokov od ekumenického Druhého vatikánskeho koncilu“.
Účastníkom plenárneho zasadnutia, medzi ktorými Slovenskú gréckokatolícku cirkev zastupuje prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ, Svätý Otec pripomenul slová koncilu: „«Svetlom národov je Kristus.» Takto začína dogmatická konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi. Od Východu po Západ celá Cirkev vydáva svedectvo o Božom Synovi. Cirkev, ktorá, ako sa ďalej v tomto koncilovom texte uvádza, «je prítomná v každom národe sveta. [...] Všetci veriaci, rozšírení po celom svete, sú v spoločenstve s ostatnými v Duchu Svätom» (č. 13). «Takže kto sídli v Ríme, vie, že aj Indovia sú jeho údmi» – dodáva citujúc svätého Jána Zlatoústeho (Homília 65,1. PG 59,361).“
Svätý Otec poukázal na cieľ plenárneho zasadnutia, osvojenie si ovocia Druhého vatikánskeho koncilu kresťanským Východom. Zo skúseností z prejdenej cesty pripomenul osobitne poslanie jednotlivých cirkví podporovať jednotu. V mene celej Cirkvi vyjadril kresťanom na Východe vďačnosť, že vedení Duchom Svätým, neraz po „neľahkých cestách histórie“, zotrvali vo „vernosti Kristovi, univerzálnej Cirkvi a Petrovmu nástupcovi, aj za veľkú cenu, nezriedka za cenu mučeníctva“: „Celá Cirkev je vám za to skutočne vďačná! Stojac v brázde mojich predchodcov chcem tu potvrdiť, že «v spoločenstve Cirkvi oprávnene jestvujú partikulárne cirkvi, ktoré majú vlastné tradície, pritom však zostáva nedotknuté prvenstvo Petrovho stolca, ktorý je na čele celého spoločenstva lásky, chráni oprávnenú rozmanitosť, ale pritom bdie, aby tieto zvláštnosti nielenže neškodili jednote, ale naopak, aby jej boli na osoh» (Lumen gentium, 13). Áno, autentická, legitímna rozmanitosť, inšpirovaná Duchom, nepoškodzuje jednotu, ale jej slúži. Koncil nám hovorí, že táto rozmanitosť je nevyhnutná pre jednotu!“
Pápež František sa vrátil k rannému stretnutiu, pri ktorom mohol priamo z úst patriarchov a vyšších arcibiskupov počuť o situácii rôznych východných cirkví. O
obnovení života tých, ktoré boli dlho utláčané pod komunistickým režimom, o misijnom dynamizme tých, ktoré sa odvolávajú na ohlasovanie apoštola Tomáša, o stálosti tých, ktoré žijú na Blízkom Východe, často v pozícii ‚malého stáda‘, v prostredí poznačenom nepriateľstvom, konfliktami a aj skrytým prenasledovaním. Následne obrátil svoje myšlienky na „požehnanú krajinu, kde Kristus žil, zomrel a vstal z mŕtvych. V nej – ako povedal odvolajúc sa na svedectvo patriarchov – svetlo viery nevyhaslo, naozaj žije a žiari.
„Je to «svetlo z Východu», ktoré ‚ožarovalo univerzálnu cirkev od tej doby, ako sa objavilo uprostred nás vychádzajúce slnko (Lk 1,78), Ježiš Kristus, náš Pán‘ (Apoštolský list Orientale Lumen, 1). Každý katolík má teda dlh vďačnosti voči cirkvám, ktoré žijú v tomto regióne. Od nich sa môžeme okrem iného naučiť každodennému úsiliu živiť ducha ekumenizmu a dialógu. V geografickom, historickom a kultúrnom kontexte, v ktorom po stáročia žili, sa im v skutočnosti stali prirodzenými spoločníkmi mnohé iné kresťanské vierovyznania a iné náboženstvá.“
Svätý Otec vzápätí poukázal aj na hlavný neuralgický bod týchto dní: „Sýria, Irak, Egypt a oblasti Svätej zeme i dnes prelievajú slzy“, povedal a vyjadril veľké obavy o životné podmienky kresťanov v mnohých častiach Blízkeho východu, ktorí musia znášať ťažké dôsledky napätia a konfliktov. Ako povedal „biskup Ríma si nedopraje pokoja, kým tu budú muži či ženy, akéhokoľvek náboženstva, ktorých dôstojnosť bude potláčaná, ktorým budú upierané prostriedky nevyhnutné na prežitie, ktorí budú okrádaní o budúcnosť, tlačení do podmienok utečencov a vysídlencov.“
Z tohto jednoznačného postoja vyplynula nasledovná výzva pápeža Františka, ktorú vyjadril vo forme spoločného apelu: „Dnes spolu s pastiermi východných cirkví apelujeme, aby bolo rešpektované právo všetkých na dôstojný život a slobodné vyznávanie svojej viery. Nezmierime sa s predstavou Blízkeho východu bez kresťanov, ktorí tu po dvetisíc rokov vyznávajú Ježišovo meno, včlenení ako plnoprávni občania do sociálneho, kultúrneho a náboženského života národov, ku ktorým patria.“
Svätý Otec ďalej oprel svojho príhovor o Sväté písmo. Použil obraz z Izaiáša, keď povedal: „Bolesť najmenších, najslabších a ticho obetí nám kladú neodbytnú otázku: «Strážca, koľko z noci ešte zostáva?» (porov. Iz 21,11). Pokračujeme v bdení, ako biblický strážca, istí, že Pán nebude meškať so svojou pomocou. Obraciam sa preto na celú Cirkev, aby som ju povzbudil k modlitbe, ktorá dokáže vyprosiť u milosrdného Božieho Srdca zmierenie a pokoj. Modlitba odzbrojuje zaslepenosť tam, kde je otvorený konflikt a vedie k dialógu. Ak je úprimná a vytrvalá, urobí náš hlas miernym a pevným, ktorý budú schopní počuť aj vodcovia národov.“
Na záver pápež František upriamil svoj pohľad na samotný Jeruzalem: „Nakoniec sa moja myseľ obracia k Jeruzalemu, kde sme sa všetci duchovne zrodili (porov. Ž 87,4). Prajem mu útechu každého druhu, aby mohlo byť skutočne proroctvo tohto definitívneho zhromaždenia od východu po západ Bohom naplnené (porov. Iz 43,5). Blahoslavení Ján XXIII. a Ján Pavol II., neúnavní tvorcovia pokoja na Zemi, nech sú našimi zástancami v nebi, s Presvätou Božou Matkou, ktorá nám dala Knieža pokoja. Pre každého z vás a pre milované východné cirkvi vzývam Pánovo požehnanie.“
Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ na plenárnom zasadnutí, ktoré ešte pokračuje aj zajtrajším dňom, reprezentuje Slovenskú gréckokatolícku cirkev sui iuris. Medzi 55 účastníkmi sú aj patriarchovia maronitskej, koptskej, grécko-melchitskej, sýrskej, chaldejskej a arménskej cirkvi a vyšší arcibiskupi sýrsko-malabarskej, sýrsko-malankarskej, rumunskej a ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. Prítomný je aj latinský patriarcha Jeruzalema. Kongregáciu pre východné cirkvi zastupujú kardinál-prefekt Leonardo Sandri, sekretár arcibiskup Cyril Vasiľ SJ a podsedkretár Mons. Maurizio Malvestiti.
Prvé podobné stretnutie sa konalo v septembri 2009 v Castel Gandolfe ešte s pápežom Benediktom XVI., ktorý počas neho vyhlásil na rok 2010 Mimoriadnu synodu pre Blízky východ. Pápež František má k východným kresťanom blízko už od čias, keď ako pomocný biskup Buenos Aires mal na starosti tamojšie východné katolícke cirkvi. Veľmi jasne to prejavil hneď na začiatku svojho pontifikátu 19. marca 2013, keď spolu s patriarchami a vyššími arcibiskupmi zostúpil k hrobu sv. Petra pod hlavným oltárom baziliky a zotrvali tam vo chvíľke modlitby. –jk, jb–
Pápež na stretnutí s katolíckymi patriarchami vyzdvihol kolegialitu a jednotu
Vatikán 21. novembra - Kardinál Leonardo Sandri predsedal dnes ráno v Bazilike sv. Petra slávnostnej koncelebrácii s členmi plenárneho zasadnutia za účasti východných kolégií a ďalších inštitúcií v Ríme, aby vyprosovali dar pokoja a zmierenia pre Svätú zem, Sýriu, Irak, a Blízky východ. Následne o 10.00 hod. nasledovalo stretnutie patriarchov a vyšších arcibiskupov so Svätým Otcom.
„Vítam vás s radosťou a v duchu bratstva na tomto stretnutí, na ktorom mám po prvýkrát možnosť hovoriť s otcami a vodcami východných katolíckych cirkví“ – povedal pápež František v úvode príhovoru, v ktorom vyjadril veľkú úctu voči duchovnému dedičstvu kresťanského východu a pripomenul slová Benedikta XVI. z posynodálnej exhortácie Cirkev na Blízkom východe: «Ste bdelí strážcovia spoločenstva a služobníci jednoty Cirkvi» (č. 40). „Táto jednota, ktorú ste povolaní dosiahnuť vo svojich cirkvách, odpovedajúc na dar Ducha Svätého, je prirodzeným a plným vyjadrením «nezničiteľného spojenia s biskupom Ríma» (tamtiež). Byť včlenení do spoločenstva celého Kristovho tela nás robí vedomými si povinnosti posilňovať jednotu a solidaritu medzi jednotlivými patriarchálnymi synodami, «vždy uprednostňujúc konzultácie v otázkach veľkého významu pre Cirkev vzhľadom na kolegialitu a jednotu konania» (tamtiež).“
Svätý Otec ďalej poukázal na kňazov, ktorí potrebujú pochopenie a podporu, a to aj na osobnej úrovni: „Majú právo na náš dobrý napríklad vo veciach, ktoré sa týkajú Boha, rovnako ako v akejkoľvek inej činnosti cirkvi. Potrebujú našu transparentnosť v hospodárení s majetkom a starostlivosť o slabosti a potreby každého.“ Ako dodal, toto všetko je najpresvedčivejšia, autentická synodálna prax, ktorá je charakteristická pre východné cirkvi. –jk–
Prof. Ďačok o konferencii vo Vatikáne „Cirkev v službe chorým vo vysokom veku“
Vo Vatikáne sa 21. novembra začala Medzinárodná konferencia Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve. Jej 28. ročník sa venuje téme „Cirkev v službe chorým vo vysokom veku: Starostlivosť o ľudí trpiacich neurodegeneratívnym ochorením“. Výber témy je okrem iného reakciou na súčasné potreby v oblasti pastorácie, vrátane vytvorenia takej spoločnosti, ktorá by zahŕňala, rešpektovala a doceňovala aj tých najzraniteľnejších. O naliehavosti diskusie na túto tému hovorí P. Ján Ďačok SJ, profesor na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme, ktorý sa zúčastnil na prvom dni konferencie vo Vatikáne: 
Konferencia sa bude počas nasledujúcich dní venovať niekoľkým špecifickým oblastiam v súvislosti s neurodegeneratívnymi ochoreniami, označovanými aj ako „tichá epidémia tretieho milénia“. Prístup k téme konferencie z pohľadu Cirkvi bude prehĺbený počas záverečných zasadnutí, ktoré sa budú zaoberať teologickou a pastoračnou perspektívou, ako aj konkrétnou činnosťou Cirkvi v tejto oblasti. Prof. Ďačoka sme sa opýtali, o čom sa na konferencii hovorilo dnes:
Vysoký počet potratov a viditeľné šírenie sa eutanázie svedčí o vysokej miere marginalizácie či utláčania tých ľudí, ktorí nie sú považovaní za ekonomicky produktívnych. Zaujímalo nás, či konferencia ponúka riešenia tohto rastúceho problému:
Ako počas predstavenia témy konferencie uviedol Mons. Zygmunt Zimowski, predseda Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve, už torontská deklarácia o právach starších a starostlivosti o nich potvrdila, že hoci starší ľudia majú možnosť modliť sa, meditovať a rásť v duchovnom živote, nie sú k rozvoju vlastnej spirituality vôbec podnecovaní, a to často aj z dôvodu nepochopenia ich problémov. Predseda rady preto zdôraznil nevyhnutnú potrebu takých cirkevných spoločenstiev, ktoré by systematicky rozvíjali a organizovali pastoračnú starostlivosť o ľudí tretieho veku.
Podľa Mons. Zimowskeho práve prostredníctvom solidarity medzi mladými a staršími možno pochopiť to, že Cirkev je rodina všetkých generácií, a každý by sa v nej mal cítiť ako doma. Je to miesto, kde nevládne logika zisku a majetku, ale logika vďačnosti a lásky. Pripomenul to aj pápež Benedikt XVI. počas stretnutia s mladými v Brazílii v roku 2007, keď povedal: „Buďte podporovateľmi života, od jeho počiatku až po prirodzený koniec, ochraňujte starších, pretože si zaslúžia úctu a obdiv za to všetko, čo pre vás vykonali.“
Pápežská rada pre pastoráciu v zdravotníctve zorganizovala v súvislosti s 28. ročníkom medzinárodnej konferencie aj niekoľko ďalších podujatí. V sobotu popoludní 23. novembra sa uskutoční zasadnutie predstavenstva nového Medzinárodného výboru pre katolícke zdravotnícke zariadenia (CIISAC), ktorý nahradil Medzinárodnú asociáciu katolíckych zdravotníckych zariadení (AISAC), založenú v roku 1984 za účelom koordinácie katolíckych zdravotníckych zariadení na celom svete.
V pondelok 25. novembra sa uskutoční stretnutie venované projektu Africae Munus, ktorý podporuje vatikánska nadácia Dobrý samaritán založená blahoslaveným pápežom Jánom Pavlom II. Jeho cieľom je vytvoriť sieť medzi katolíckymi univerzitami v Afrike s cieľom uľahčiť vzájomnú spoluprácu. V súčasnosti sa do projektu zapojili lekárske fakulty univerzít v Demokratickej republike Kongo, Mozambiku, Čade, Burkine Faso, Tanzánii a v Ugande.
Počas medzinárodnej konferencie tiež bude predstavená pomôcka s názvom Pastoračná starostlivosť v zdravotníctve a nová evanjelizácia v službe odovzdávania viery. Pôjde o manuál, publikovaný aj v súvislosti s Rokom viery, užitočný pre kaplánov, zdravotných pracovníkov, profesionálov či dobrovoľníkov. Pomôcť by mohol aj rodinám chorých, ktoré túžia zlepšiť život ľudí, o ktorých sa starajú. Ochorenie Alzheimer je totiž označované aj ako „rodinná choroba“, a to kvôli vysokému nasadeniu celej rodiny pri pomoci trpiacemu. Podľa odhadov venujú rodiny denne priamej asistencii chorým príbuzným na Alzheimera v priemere sedem hodín a
dohľadu nad nimi jedenásť hodín.–mf–
Ukrajinská gréckokatolícka cirkev oslávi svoje výročia v Ríme
Ukrajinská gréckokatolícka cirkev si v nadchádzajúcich dňoch pripomenie niekoľko významných výročí, ktoré oslávi v Ríme. Dňa 23. novembra to bude ako prvé 80. výročie hladomoru na Ukrajine v rokoch 1932-1933. Jeho obete si pripomenie archijerejskou svätou liturgiou s panychídou, ktorú bude v Katedrále sv. Sofie v Ríme sláviť patriarcha Sviatoslav Ševčuk (na snímke). Na druhý deň, v nedeľu Krista Kráľa, sa biskupi a pútnici zúčastnia na svätej omši na Námestí sv. Petra, ktorou pápež František uzatvorí Rok viery.
Vrcholom návštevy Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi v Ríme bude pripomenutie si 50. výročia prenesenia a uloženia relikvií sv. Jozafáta Kunceviča pod oltár sv. Bazila Veľkého v Bazilike sv. Petra. Veriaci sa pri tomto mieste pomodlia v pondelok 25. novembra po archijerejskej svätej liturgii, aby si tak uctili ostatky mučeníka za jednotu cirkvi na Ukrajine.
Na programe návštevy z Ukrajiny bude v podvečer 26. novembra tretí ročník odovzdávania ceny blahoslaveného mučeníka Omeljana Kovča, ktorého súčasťou bude spoločná modlitba a prenesenie relikvií tohto blahoslaveného do Baziliky sv. Bartolomeja na Tiberskom ostrove v Ríme. Cena býva každoročne udeľovaná osobám, ktoré sa významným spôsobom pričinili o ekumenický dialóg, dialóg medzi kultúrami a národmi, o porozumenie medzi náboženstvami a etnikami, či svojou charitatívnou činnosťou alebo osobným životným príkladom obety.
Poslednou zo série osláv bude 50. výročie založenia Ukrajinskej katolíckej univerzity v stredu 27. novembra v Inštitúte sv. pápeža Klementa v Ríme. Univerzita udelí počas slávnosti niekoľko čestných doktorátov. –mf–
Vysielanie z 21. novembra 2013
Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved