Vatikán 17. mája – Svätý Otec František dnes pri slávnosti na Námestí sv. Petra vyhlásil za sväté štyri rehoľné sestry. Spolu s ním koncelebrovalo 12 patriarchov východných katolíckych cirkví, 30 kardinálov, 90 biskupov a 300 kňazov. Medzi pútnikmi boli mnohí  z krajín Blízkeho východu, osobitne z Palestíny. Nové sväté pochádzali jedna z Francúzska, jedna z Talianska a dve z Palestíny. V homílii sa Svätý Otec zameral na tému svätosti, ktorú predstavil ako prebývanie v láske, život v ustavičnom spojení s Kristom, vydávanie svedectva o jeho zmŕtvychvstaní a vytváranie jednoty. Poukázal pri tom na konkrétne vzory, ktoré má Cirkev v štyroch nových svätých.  

Sv. Jana Emília de Villeneuve (1811-1854) z Toulouse, z francúzskej šľachtickej rodiny, založila kongregáciu Sestier Nepoškvrneného počatia Panny Márie, starajúcu sa o najchudobnejších, chorých a morálne padlých. Sv. Mária Kristína od Nepoškvrneného počatia, rodným menom Adelaide Brando (1856-1906) z Neapola, založila kongregáciu Sestier vykupiteľskej obety sviatostného Ježiša. Sv. Mária Alfonzína Danil Ghattasová (1843-1927) z Jeruzalema je zakladateľkou Kongregácie ružencových sestier. Sv. Mária od Ukrižovaného Ježiša, rod. menom Mariam Baouardyová (1846-1878), z obce Abellin v Galilei (neďaleko Nazareta), je zakladateľkou Karmelu v Betleheme a ďalšieho Karmelu v Indii.

Prítomný na slávnosti bol aj palestínsky prezident Mahmúd Abbás, ktorý tak dal najavo, že udalosť sa týka všetkých Palestínčanov, kresťanov i moslimov. Na slávnosti sa zúčastnila vyše dvojtisícová delegácia z Palestíny, Jordánska a Izraela, vedená latinským patriarchom Jeruzalema a predsedom Zhromaždenia katolíckych ordinárov Svätej zeme patriarchom Fouadom Twalom. Ďalej boli prítomní čelní predstavitelia grécko-melchitských a maronitských katolíkov, ako aj ďalší biskupi z Libanonu, Iraku, Maroka, Tuniska, Egypta, Líbye a Cypru.

Kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých v úvode predstavil charakteristiky štyroch osobností a predložil Svätému Otcovi žiadosť o ich svätorečenie. Po tom, ako pápež František predniesol slávnostnú kanonizačnú formulu, boli na čestnom mieste pri oltári vystavené relikvie nových svätíc. Relikviár sv. Márie Alfonzíny Ghattasovej k oltáru priniesla generálna predstavená Ružencových sestier v sprievode príbuzných novej svätej. Ostatky svätej karmelitánky Márie od ukrižovaného Ježiša, familiárne nazývanej „Malá Arabka“, niesli sestry bosé karmelitánky z Betlehema a jeden z jej príbuzenstva. Muž, ktorý bol zázračne uzdravený na príhovor sr. Márie Alfonzíny priniesol v sprievode obetné dary spolu s talianskou rodinou, ktorá si na orodovanie sr. Márie od Ukrižovaného Ježiša vyprosila uzdravenie dieťaťa.

Najbližšími koncelebrantmi Svätého Otca boli latinský patriarcha Jeruzalema Fouad Twal a neapolský arcibiskup, kardinál Crescenzio Sepe. Prítomní boli prefekt Kongregácie pre východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri, prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života kardinál João Braz de Aviz a kardinál Jean-Louis Tauran, predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg.

Homília pápeža Františka pri kanonizačnej slávnosti

„Skutky apoštolov nám predstavili rodiacu sa Cirkev vo chvíli vyvolenia toho, ktorého Boh povolal nastúpiť na Judášovo miesto v kolégiu apoštolov. Nejde o prevzatie funkcie, ale služby. A naozaj, Matej, na ktorého padne výber, prijíma poslanie, ktoré Peter definuje takto: «Treba teda, [...] aby sa jeden z nich stal s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania» - Kristovho zmŕtvychvstania (Sk 1,21-22). Do týchto slov zhŕňa, čo znamená patriť medzi Dvanástich: znamená to byť svedkom Ježišovho zmŕtvychvstania. To, že hovorí «spolu s nami», umožňuje pochopiť, že poslanie ohlasovať vzkrieseného Krista nie je individuálnou úlohou; má sa prežívať v komunitnom duchu, v apoštolskom kolégiu a so spoločenstvom. Apoštoli priamo zažili podivuhodnú skúsenosť Zmŕtvychvstania; sú očitými svedkami tejto udalosti. Vďaka ich spoľahlivému svedectvu mnohí uverili, a z viery vo vzkrieseného Krista sa zrodili a neprestajne sa rodia kresťanské spoločenstvá. Aj dnes zakladáme našu vieru na zmŕtvychvstalom Pánovi podľa svedectva apoštolov, ktoré sa k nám dostalo prostredníctvom poslania Cirkvi. Naša viera je pevne spätá s ich svedectvom ako v neprerušenej reťazi zloženej v priebehu storočí nielen z apoštolov, ale aj mnohých, premnohých kresťanských pokolení. Napodobňovaním apoštolov je každý Kristov učeník povolaný stať sa svedkom jeho vzkriesenia, a to najmä v takých ľudských prostrediach, v ktorých je najviac zabúdania na Boha a poblúdenosti človeka.  

Aby sa to dalo uskutočniť, je potrebné zostať vo vzkriesenom Kristovi a v jeho láske, ako nám to pripomenul Prvý Jánov list: «Kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom» (1 Jn 4,16). Ježiš to nástojčivo pripomínal svojim učeníkom: «Zostaňte vo mne... Zostaňte v mojej láske» (Jn 15,4.9). Toto je tajomstvo svätých: prebývať v Kristovi, spojení s ním ako ratolesti na viniči, aby prinášali veľa ovocia (porov. Jn 15,1-8). A toto ovocie nie je nič iné ako láska. Táto láska sa skvie vo svedectve sestry Jany Emílie de Villeneuve, ktorá zasvätila svoj život Bohu a chudobným, chorým, väzneným, vykorisťovaným tak, že sa pre nich a pre všetkých stala konkrétnym znamením Pánovej milosrdnej lásky.

Vzťah so vzkrieseným Ježišom je takpovediac ‚ovzduším‛, v ktorom kresťan žije a v ktorom nachádza silu zostať verný evanjeliu aj uprostred prekážok a nepochopení. «Zostaňte v láske»: toto činila aj sestra Mária Kristína Brandová. Bola celkom pohltená zanietenou láskou ku Kristovi, a z modlitby, zo stretnutia od srdca k srdcu so vzkrieseným Ježišom prítomným v Eucharistii prijímala silu znášať utrpenie a rozdávať sa ako rozlámaný chlieb mnohým od Boha vzdialeným ľuďom a hladným po skutočnej láske.

Podstatný prvok vydávania svedectva o vzkriesenom Pánovi je jednota medzi nami, jeho učeníkmi, podľa vzoru tej jednoty, ktorá je medzi ním a Otcom. Aj dnes zaznela v evanjeliu Ježišova modlitba v predvečer umučenia: «Aby boli jedno ako my» (Jn 17,11). Z tejto večnej lásky medzi Otcom a Synom, ktorá sa vlieva do nás prostredníctvom Ducha Svätého (porov. Rim 5,5), čerpá silu naše poslanie a naše bratské spoločenstvo; z nej vždy nanovo vyviera radosť z nasledovania Pána na ceste jeho chudoby, jeho panenstva a jeho poslušnosti, a tá istá láska povoláva k rozvíjaniu kontemplatívnej modlitby. Pozoruhodným spôsobom to zakúsila sestra Mária Baouardyová, ktorá, pokorná a nevzdelaná, dokázala dávať rady a teologické vysvetlenia s veľkou jasnosťou, ako ovocie jej dialógu s Duchom Svätým. Poslušná poddajnosť voči Duchu Svätému z nej taktiež urobila nástroj stretnutia a spoločenstva s moslimským svetom. Tak aj sestra Mária Alfonzína Danil Ghattasová dobre pochopila, čo znamená vyžarovať Božiu lásku v apoštoláte a stať sa svedkom miernosti a jednoty. Ponúka nám jasný príklad toho, ako veľmi je dôležité stať sa zodpovednými jedni za druhých, žiť v službe jeden pre druhého.

Zotrvávať v Bohu a v jeho láske, aby sme slovom a životom ohlasovali Ježišovo vzkriesenie, svedčili o jednote medzi nami a o láske ku všetkým. Takto činili štyri dnes kanonizované svätice. Ich žiarivý príklad stavia otázky aj pred náš kresťanský život: Akým som svedkom vzkrieseného Krista? To je otázka, ktorú si musíme klásť. Ako v ňom ostávam, ako prebývam v jeho láske? Som schopný ‚zasievať‛ v rodine, v pracovnom prostredí, v mojom spoločenstve, to zrno jednoty, ktoré nám on daroval  umožňujúc nám účasť na trojičnom živote?

Dnes si pri návrate domov odnesme so sebou radosť z tohto stretnutia so vzkrieseným Pánom, rozvíjajme v srdci úsilie prebývať v Božej láske, zostávajúc spojení s ním i medzi nami navzájom a kráčajúc v stopách týchto štyroch žien, vzorov svätosti, ktoré nás Cirkev pozýva napodobňovať.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

V závere slávnosti Svätý Otec pozdravil všetkých, ktorí prišli na svätorečenie, osobitne oficiálne delegácie z Palestíny, Francúzska, Talianska, Izraela a Jordánska. Pozdravil sestry, ktoré sú členkami rehoľných spoločenstiev štyroch nových svätíc ako ich duchovné dcéry. Zaželal duchovné ovocie krajinám, ktoré boli ich vlasťou: „Nech na ich príhovor Pán udelí nový misionársky impulz krajinám ich pôvodu. Inšpirujúc sa ich príkladom milosrdenstva, lásky a zmierenia, nech kresťania týchto krajín hľadia s nádejou do budúcnosti, napredujúc na ceste solidárnosti a bratského spolunažívania.“

Pápež František dnes na diaľku pozdravil aj veriacich v Česku, ktorí si dnes na Svatom Kopečku pri Olomouci pripomínajú 20. výročie návštevy sv. Jána Pavla II. na tomto mieste. Pripomenul tiež včerajšie blahorečenie kňaza Luigiho Caburlotta, vychovávateľa a zakladateľa kongregácie Dcér sv. Jozefa, ktoré sa uskutočnilo v Benátkach.

Vyzval aj k modlitbe za africkú krajinu Burundi, ktorou v posledných dňoch otriasli politické nepokoje: „Chcel by som vás tiež pozvať k modlitbe za drahý ľud Burundi, ktorý prežíva chúlostivý moment: nech Pán pomôže všetkým vyhnúť sa násiliu a zodpovedne konať pre dobro krajiny.“

Včera, v predvečer kanonizácie bolo v Ríme v Bazilike sv. Sabíny na Aventíne modlitbové stretnutie za účasti členov delegácie Svätej zeme. V pondelok 18. mája patriarcha Twal bude predsedať omši vďakyvzdania v Bazilike Santa Maria Maggiore s biskupmi, kňazmi, diakonmi, rehoľníkmi, seminaristami a veriacimi. Svätú omšu bude sláviť v arabčine. Bude to prvá patriarchálna omša v histórii slávená v hlavnej mariánskej bazilike Ríma v arabčine. -jb-

O význame svätorečenia pre Svätú zem a Blízky východ

Slovensko 17. mája - Mons. Stanislav Stolárik nastúpil do služby diecézneho biskupa Rožňavskej diecézy. Kánonické prevzatie diecézy a uvedenie do úradu rožňavského diecézneho biskupa sa uskutočnila v sobotu 16. mája na slávnosť sv. Jána Nepomuckého, patróna diecézy v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave. Na slávnostnom akte sa zúčastnil apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Mario Giordana, biskupi, kňazi, rehoľníci, veriaci, rodina, predstavitelia štátnej správy i samosprávy, spoločenského i verejného života.

Mons. Stanislav Stolárik, rodák z Rožňavy, kde sa narodil a bol pokrstený,
prebral úrad diecézneho rožňavského biskupa po Mons. Vladimírovi Filovi, ktorý počas slávnosti v katedrále sedel v jeho blízkosti. „Po 60 rokoch má Pán znova privádza do rodného mesta. Aké podivné je Božie pôsobenie,“ povedal v homílii nový rožňavský biskup, v ktorej osobitne poďakoval svojim predchodcom. Ku katedre vyprevadil nového biskupa Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup metropolita, pri ktorom pôsobil ako pomocný košický biskup. Urobil tak po vstupných obradoch, privítaní hostí a po prečítaní pápežskej buly o menovaní nového rožňavského biskupa. V latinskom jazyku ju prečítal apoštolský nuncius na Slovensku, v slovenskom kancelár kúrie Martin Keruľ. V mene prítomných mu následne prejavil úctu v príhovore kňaz Rožňavskej diecézy Rastislav Suchý.

Biskup Stolárik v homílii povzbudil najskôr kňazov. Poďakoval im za ich vytrvalosť a vernosť v kňazskej službe a pozval ich k modlitbe a adorácii v ich farnostiach. „Posilnenie modlitbou sa posilní i katechéza, pastorácia rodín, mládeže, chorých, ba ukážu sa aj možnosti cirkevného školstva a ďalších aktivít,“ prihovoril sa biskup Stolárik. Poďakovanie potom adresoval svojim predchodcom v úrade - Mons. Vladimírovi Filovi, Mons. Eduardovi Kojnokovi (zomrel 27. októbra 2011 v Rožňave) a materskej - Košickej arcidiecéze a jej vedeniu, v ktorej sa podľa svojich slov „dobrej škole života veľa naučil. Som rád, že ešte pred odchodom z diecézy sme s tímom kňazov vypracovali návrh na ich formáciu, z ktorého budem čerpať i tu v Rožňavskej diecéze.“

Nový rožňavský biskup ďalej povedal, že očakávania od neho sú veľké. Za tie najväčšie však označil „očakávania“, ktoré „má Boh a to od každého z nás. To už nie je upriamenie iba na jednu osobu, ale Boh má svoje očakávania od každého kňaza, každého pokrsteného, od každého pobirmovaného, od každého otca - mamy, a samozrejme aj odo mňa - ako biskupa, ktorý dnes preberá pastiersku starostlivosť o túto partikulárnu Cirkev. Ale všetci spoločne, ktorý sme na jednej lodi a máme spoločný cieľ, ako to svojho času spomenul pápež František, môžeme naplniť Božie očakávania. Všetci, do jedného,“ povedal biskup Stolárik. Podobne, ako po svojom menovaní, zopakoval, že už menovania nosí všetkých diecézanov vo svojom srdci. Slová úcty a pozdravy mu adresovali hostia v závere slávnosti.

V homílii, počas ktorej pripomenul aj silný mariánsky rozmer diecézy, sa nový biskup „bratsky“ otvoril voči predstaviteľom a veriacim iných náboženstiev, ako i k neveriacim a všetkým zložkám spoločenského života, ktorí sú povolaní k vytváraniu spoločného dobra. V Roku zasväteného života, ktorý práve slávime, pozval k oživeniu vzájomnej spolupráce i s ďalšími spoločenstvami a hnutiami v diecéze. „Nechajme sa všetci viesť Duchom Svätým na spoločnej ceste a všetci pozorne načúvajme, čo duch hovorí Rožňavskej diecéze. V tomto čase. Spoločne kráčajme v ústrety Roku milosrdenstva s predsavzatím uzdravenia boľavých rán a oživenia všetkého, čo prinášalo požehnanú úradu. Hľadajme a nachádzajme spoločnú reč - Božiu reč,“ poznamenal biskup Stolárik, ktorý zároveň pozval k modlitbám k patrónovi diecézy a rožňavskej Panne Márii.

Nového rožňavského biskupa prišli pozdraviť viacerí slovenskí biskupi. Z Maďarska prišiel biskup z mesta Vác Miklós Beer, z Čiech královohradecký biskup Jan Vokál. Nechýbali predstavitelia a zástupcovia ďalších cirkví a náboženských spoločností. Na slávnostnom akte sa zúčastnil aj podpredseda Národnej rady SR Ján Figeľ, predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa a primátor mesta Rožňava Pavol Burdiga. Nového biskupa privítali aj rektori viacerých univerzít, predstavení kňazských seminárov a zástupcovia verejného a spoločenského života zo Slovenska i zahraničia. Nechýbal početný zástup veriacich z Rožňavskej a ďalších diecéz, diakoni, bohoslovci, rehoľníci, zástupcovia spoločenstiev a hnutí, deti, mládež, súrodenci a rodinní príslušníci biskupa Stolárika.

S pozdravom a apoštolským požehnaním prišiel medzi prítomných apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Mario Giordana. Tlmočil pozdrav Svätého Otca Františka, ktorý biskupa Stolárika vymenoval do funkcie. Ocenil tiež službu jeho predchodcu - Mons. Vladimíra Fila - a nového povzbudil do jeho služby. Za Konferenciu biskupov Slovenska sa pridal s blahoželaním i slovami podpory jej predseda Mons. Stanislav Zvolenský. Za Východnú provinciu a osobitne Košickú arcidiecézu, v ktorej predtým jedenásť rokov pôsobil, poďakoval novému rožňavskému biskupovi arcibiskup Bober. Pridali sa i mladí, primátor mesta, zástupcovia spoločenstva Útecha a zástupca rodiny. V závere slávnosti, ktorú priniesli naživo TV LUX a Rádio LUMEN, prečítali pozdrav od generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Miloša Klátika.

Stanislav Stolárik sa narodil 27. februára 1955 v Rožňave. Bol siedme z ôsmich detí rodičov Štefana a Júlie, r. Kočišovej. Vyrástol v Košiciach, kde získal základné a stredoškolské vzdelanie. V rokoch 1973 - 1978 absolvoval filozoficko-teologické štúdia na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Kňazskú vysviacku prijal 11. júna 1978 v Dóme sv. Martina v Bratislave za vtedajšiu Košickú diecézu. Pôsobil v Trebišove, Humennom, Prešove, Obišovciach, Čani a Humennom. V januári 2004 bol menovaný za titulárneho biskupa barikského a pomocného biskupa Košickej arcidiecézy. Biskupskú vysviacku prijal 20. marca 2004. Následne bol menovaný za generálneho vikára tejže diecézy a predsedu Liturgickej komisie Konferencie biskupov Slovenska. Svätý Otec František ho 21. marca 2015 menoval za diecézneho biskupa Rožňavskej diecézy. (Zdroj: TK KBS) -jb-

Slovensko 17. mája - Vo Fakultnej nemocnici v Nitre zomrel v sobotu večer 16. mája po krátkodobom akútnom zhoršení zdravotného stavu emeritný biskup Mons. Dominik Tóth. Bývalý bratislavsko-trnavský pomocný biskup zomrel vo veku 89 rokov života, 65 rokov kňazstva a 25 rokov biskupskej služby.

Biskup Dominik Tóth sa narodil 3. augusta 1925 v Šuranoch - Kostolnom Seku. Po rokoch štúdií bol 12. júna 1949 v Bratislave vysvätený za kňaza. V roku 1949 sa stal kaplánom v Komárne. Od roku 1952 pôsobil ako ceremoniár Biskupského úradu v Trnave. V roku 1964 sa stal administrátorom v Plaveckom Petri. Od roku 1968 pôsobil ako administrátor v Leviciach a od roku 1970 v Dunajskej Lužnej. V roku 1973 mu bol komunistickým režimom odobratý štátny súhlas a do roku 1977, keď sa stal kaplánom vo Vrábľoch, bol mimo pastorácie. V roku 1981 sa stal administrátorom v Dolnom Piali.

Dňa 13. mája 1989 bol menovaný za generálneho vikára Trnavskej arcidiecézy. Pápež Ján Pavol II. ho 17. marca 1990 vymenoval za titulárneho biskupa ubabského. Spolu s Vladimírom Filom bol 16. apríla 1990 v Trnave konsekrovaný za biskupa. Po takmer 14 rokoch aktívnej biskupskej služby sa vzdal úradu z dôvodu veku a odo dňa 2. apríla 2004 bol bývalým bratislavsko-trnavským pomocným biskupom. Odvtedy žil na zaslúženom odpočinku najprv v priestoroch trnavského Arcibiskupského úradu, neskôr, po odchode z Trnavy, v kláštore rehole verbistov v Nitre. (Zdroj: TK KBS)

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne. Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina. 

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: