Vatikán 1. septembra - „Prial by som si, aby jubilejné odpustky zasiahli každého ako ozajstná skúsenosť Božieho milosrdenstva“ – píše pápež František vo svojom liste adresovanom Mons. Rinovi Fisichellovi, predsedovi Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie, k udeleniu odpustkov počas nastávajúceho Jubilea milosrdenstva.

Ako píše Svätý Otec, mimoriadny Svätý rok milosrdenstva sa blíži, a to je pre neho podnetom zamerať sa na niektoré body, ktoré sú podľa neho dôležité pre to, aby „slávenie Svätého roka bolo pre všetkých veriacich skutočným okamihom stretnutia sa s Božím milosrdenstvom.“ Pápež v dnes zverejnenom liste ďalej vyjadruje svoj zámer, ktorý ho viedol k myšlienke sláviť túto mimoriadnu celocirkevnú udalosť:

„Je naozaj mojou túžbou, aby bolo Jubileum živou skúsenosťou blízkosti Otca, môcť sa takmer dotknúť rukou jeho nehy, aby sa upevnila viera každého veriaceho a aby sa tak ich svedectvo stávalo čoraz účinnejším.“

Svoju myseľ obracia pápež František v prvom rade „na všetkých veriacich, ktorí budú milosť Jubilea prežívať v jednotlivých diecézach alebo ako pútnici v Ríme.“

„Prial by som si, aby jubilejné odpustky zasiahli každého ako ozajstná skúsenosť Božieho milosrdenstva, ktoré prichádza všetkým v ústrety s tvárou Otca, ktorý prijíma a odpúšťa, úplne zabúdajúc na spáchaný hriech. Pre zažitie a získanie odpustenia sú veriaci povolaní urobiť krátku púť cez Svätú bránu, otvorenú v každej katedrále alebo v kostoloch určených diecéznym biskupom, a v štyroch pápežských bazilikách v Ríme, ako znamenie hlbokej túžby po skutočnej konverzii. Rovnako nariaďujem, aby v pútnických chrámoch, kde bola otvorená Brána milosrdenstva, a v kostoloch, ktoré sú tradične označované ako jubilejné, bolo tiež možné získať jubilejné odpustky. Je dôležité, aby bol tento okamih spojený v prvom rade so sviatosťou zmierenia a slávením Eucharistie s dôrazom na milosrdenstvo. Bude potrebné sprevádzať toto slávenie s vyznaním viery a modlitbou za mňa a za úmysly, ktoré nosím v srdci pre dobro Cirkvi a celého sveta.“

Svätý Otec pamätá však aj na tých, ktorí z rozličných dôvodov nebudú môcť prejsť Svätou bránou, v prvom rade na chorých a osamelých starších ľudí, často v situácii, že nie sú schopní odísť z domu. Ako píše, „pre nich bude veľkou pomocou prežívať chorobu a utrpenie ako skúsenosť blízkosti k Pánovi, ktorý v tajomstve svojho utrpenia, smrti a vzkriesenia ukazuje cestu, ako dať zmysel bolesti a osamelosti. Žiť s vierou a radostnou nádejou tento moment skúšky, prijímajúc sväté prijímanie alebo zúčastňujúc sa na svätej omši a komunitnej modlitbe prostredníctvom rôznych komunikačných prostriedkov, to bude pre nich spôsob, ako získať jubilejné odpustky.“

„Moje myšlienky smerujú tiež k väzňom, ktorí prežívajú obmedzenie svojej slobody“, pokračuje pápež.

„ Jubileum bolo vždy príležitosťou na veľkú amnestiu, navrhnutú tak, aby sa týkala mnohých ľudí, ktorí, aj keď si zaslúžili trest, uvedomili si vykonané bezprávie a úprimne túžia začleniť sa späť do spoločnosti dávajúc jej svoj čestný príspevok. Ku všetkým z nich skutočne prichádza milosrdenstvo Otca, ktorý chce byť blízko tým, čo najviac potrebujú jeho odpustenie. Odpustenie hriechov môžu získať v kaplnkách väzníc a zakaždým, keď prejdú dverami svojej cely, obrátiac myseľ a modlitbu k Otcovi, môže toto gesto znamenať pre nich prechod Svätou bránou, pretože Božie milosrdenstvo, schopné premeniť srdce, je tiež schopné premeniť závory na skúsenosť slobody.“

Následne Svätý Otec v dokumente vyzýva, aby Cirkev znovu objavila v tomto jubilejnom čase bohatstvo obsiahnuté v skutkoch telesného a duchovného milosrdenstva.

„Skúsenosť milosrdenstva sa v skutočnosti mení na viditeľnú vo svedectve konkrétnych znamení, ako nás učil sám Ježiš. Kedykoľvek, keď veriaci bude osobne prejavovať jeden alebo viac z týchto skutkov, dosiahne jubilejné odpustky. Odtiaľ vyplýva záväzok žiť milosrdenstvo pre získanie milosti úplných odpustkov skrze moc Otcovej lásky, ktorá nikoho nevylučuje. Ide teda o jubilejné úplné odpustky, výsledok tejto udalosti, ktorá bude slávená a prežívaná s vierou, nádejou a láskou.“

Jubilejné odpustky je napokon možné získať aj pre zomrelých, píše sa ďalej v liste: „S nimi sme spojení skrze svedectvo viery a lásky, ktoré nám zanechali. Ak na nich pamätáme pri slávení Eucharistie, môžeme sa za nich modliť vo veľkom tajomstve spoločenstva svätých, aby ich milosrdná tvár Otca oslobodila od všetkých stôp viny a mohla ich prijať k sebe do blaženosti, ktorá nemá konca.

Jedným z vážnych problémov našej doby je určite zmena vzťahu k životu. Táto veľmi rozšírená  mentalita spôsobila stratu povinnosti osobnej a sociálnej citlivosti voči prijatiu nového života. Dráma potratu je niektorými prežívaná s povrchnou uvedomelosťou, takmer bez toho, aby si boli vedomí vážneho zla, ktoré takýto čin so sebou nesie. Mnohí iní však naopak aj keď teraz prežívajú tento moment ako porážku, uvedomujú si, že nemajú inú cestu. Myslím najmä na všetky ženy, ktoré požiadali o potrat. Dobre poznám okolnosti,  ktoré ich priviedli k tomuto rozhodnutiu. Viem, že je to morálna a existenciálna dráma. Stretol som sa mnohými ženami, ktoré nesú vo svojom srdci jazvu po tomto bolestnom a ťažkom rozhodnutí. To, čo sa stalo, je hlboko nespravodlivé; napriek tomu, len prijatím tej skutočnosti vo svojej pravde možno zabrániť tomu, aby stratili nádej. Nemôže byť odopierané Božie odpustenie pre každého, kto činí pokánie, najmä keď s úprimným srdcom pristupuje k sviatosti svätej spovede pre dosiahnutie zmierenia s Otcom. Aj preto som sa rozhodol, napriek všetkým protirečeniam, udeliť všetkým kňazom počas jubilejného roku fakultu rozhrešenia od hriechu abortu pre tých, ktorí sa ho dopustili a skrúšeným srdcom prosia o jeho odpustenie. Kňazi by sa mali pripraviť na túto veľkú úlohu, aby vedeli, ako spojiť slová naozajstného prijatia s reflexiou, ktorá pomôže pochopiť spáchaný hriech a naznačiť cestu autentického obrátenia pre dosiahnutie a prijatie skutočného a veľkorysého Otcovho odpustenia, ktorý všetko obnovuje svojou prítomnosťou.“

Záverečnú úvahu venuje pápež František v liste k udeleniu odpustkov počas Jubilejného roku milosrdenstva tým veriacim, ktorí z rôznych dôvodov navštevujú kostoly spravované  kňazmi Bratstva svätého Pia X. Ako píše „tento Jubilejný rok milosrdenstva nevylučuje nikoho“. Odvolávajúc sa na svedectvá viacerých spolubratov biskupov z rôznych miest, ktorí  hovoria o dobrej vôli a sviatostnej praxi, pápež vyjadruje presvedčenie, „že v blízkej budúcnosti bude možné nájsť riešenie na obnovenie plného spoločenstva s kňazmi a nadriadenými tohto Bratstva.“ Ďalej píše:

„Vedený potrebou odpovedať na dobro týchto veriacich, z môjho vlastného rozhodnutia ustanovujem, aby tí, ktorí v priebehu Svätého roku milosrdenstva pristúpia k sviatosti zmierenia u kňazov Bratstva svätého Pia X., dostali platne a zákonne rozhrešenie od svojich hriechov.“

List k udeleniu odpustkov počas nastávajúceho Jubilea milosrdenstva uzatvára pápež František modlitbou: „Dôverujúc príhovoru Matky Milosrdenstva zverujem prípravu tohto mimoriadneho jubilea jej ochrane.“ -jk-

Vatikán 1. septembra - Nádej v konečné stretnutie s Kristom sa medzi kresťanmi upevňuje prostredníctvom vzájomnej „útechy“ tvorenej z „dobrých slov a dobrých skutkov“ a nie z nepotrebných „klebiet“. To sú slová z homílie pápeža Františka počas dnešnej svätej omše v Dome sv. Marty. Po letnej prestávke tu opäť pokračujú ranné sväté omše za prítomnosti skupín veriacich.

Viera, ktorá si je istá záverečným stretnutím s Kristom, ktorá je silnejšia než pochybnosť a tak pevná, že rozveselí každý deň, sa nezakoreňuje na základe klebiet a malicherností, ale v „úteche“, ktorú si kresťania vedia vzájomne poskytnúť v Ježišovi. Pápež František v homílii vychádzal z úryvku Prvého listu sv. Pavla Solúnčanom (5,1-6.9-11). Komunita Solúnčanov bola tak trochu „nepokojná“ – kládla si otázku a pýtala sa aj sv. Pavla, „ako“ a „kedy“ nastane Kristov návrat, čo sa stane s mŕtvymi. Bola to tiež táto komunita, ktorej bolo potrebné povedať: „Kto nepracuje, nech ani neje“. 

Sv. Pavol v liste uvádza, že „Pánov deň“ príde nečakane „ako zlodej“ , avšak doplní aj to, že Ježiš príde priniesť spásu tým, ktorí v neho veria. Úryvok sa uzatvára slovami: «Preto sa navzájom potešujte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte.» A práve táto útecha je tým, „čo dáva nádej“, povedal Svätý Otec:

„Toto je rada: ‚Utešujte sa.‛ Utešujte sa navzájom. O tomto rozprávajte. No ja sa vás pýtam: hovoríme o tomto, že Pán príde, že sa s ním stretneme? Alebo rozprávame o mnohých veciach, aj o teológiách, o záležitostiach Cirkvi, o kňazoch, sestrách, monsignoroch, o tomto všetkom? Je táto nádej našou útechou? ‚Navzájom sa utešujte‛: utešujte sa v spoločenstvách. Hovorí sa v našich komunitách, v našich farnostiach o tomto, že očakávame Pána, ktorý príde? Alebo sa klebetí o tomto, o tamtom, o tamtej, aby čas ubiehal a aby sme sa príliš nenudili?“

V responzóriovom žalme (27,1.4.13-14), ako ďalej povedal Svätý Otec, „sme spoločne opakovali: ‚Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich‛. Máš ty tú istotu, že uvidíš Pána?“, spýtal sa pápež. Príkladom hodným nasledovania je podľa neho Jób, ktorý aj napriek svojim nešťastiam rozhodne tvrdil: ‚Ja viem, že Boh je živý a že ho uvidím a uvidím ho týmito očami‛:

„Je to pravda, on príde súdiť a ak zájdeme do Sixtínskej kaplnky, uvidíme tú krásnu scénu Posledného súdu, to je pravda. Avšak pomyslime aj na to, že on príde za mnou, aby som ho videl týmito očami, aby som ho objal a bol navždy s ním. Toto je tá nádej, ktorú máme podľa apoštola Petra dosvedčovať iným prostredníctvom nášho života, vydávajúc svedectvo o nádeji. Toto je skutočná útecha, toto je skutočná istota: „Som si istý, že uvidím Pánovu dobrotu“.

Tak, ako hovoril sv. Pavol kresťanom minulosti, pápež František rovnako radí kresťanom dnešnej Cirkvi: „Utešujte sa navzájom dobrými skutkami a buďte si navzájom nápomocní. A tak budeme napredovať“:

„Prosme si od Pána túto milosť, aby sa to semienko nádeje, ktoré zasial do nášho srdca, rozvíjalo, rástlo až k definitívnemu stretnutiu s ním. ‚Som si istý, že uvidím Pána‛. ‚Som si istý, že za mnou príde Pán.‛ A toto je horizont nášho života. Prosme si od Pána túto milosť a utešujme sa navzájom na tejto ceste dobrými skutkami a dobrými slovami.“ -zk-

Vatikán 1. septembra - Apoštolský palác v Castel Gandolfe bude od 12. septembra otvorený pre verejnosť. Návštevníci si ho budú môcť pozrieť v rámci celodenného lístka Vatikánskych múzeí. Do Castel Gandolfa sa bude možné dopraviť každú sobotu priamo z vlakovej stanice Vatikánu, ktorá je zvyčajne používaná iba pre špeciálne udalosti, hovorí Sandro Barbagallo, kurátor historickej zbierky vatikánskych múzeí v letnej rezidencii pápežov na jazerom Lago Albano. Ako vysvetľuje, „návštevník istým spôsobom nanovo prežije päťsto rokov pontifikátu cez portréty, erby a pamätné predmety pápežov od Júliusa II. po Františka.“

Múzeum v Castel Gandolfe bude otvorené 11. septembra, keď zo stanice Vatikánu odíde parný vlak s historickým vagónom, ktorý 4. októbra 1962 použil Ján XXIII., keď išiel do Loreta, aby zveril Panne Márii začínajúci Druhý vatikánsky koncil. Návštevníci uvidia v Castel Gandolfe na prvom poschodí paláca 51 portrétov pápežov vystavených v šiestich izbách, ďalej liturgické odevy, uniformy, sedes Pia IX. reštaurovaný pre túto príležitosť, či stolec používaný osemdesiat rokov v Sále konzistória. V nádvorí bude BMW, ktoré používal Ján Pavol II. na presun do letného sídla v Castel Gandolfe. Pápež František nie je jediný z pápežov, ktorí nevyužívali toto letné sídlo, dodal Sandro Barbagallo. Oproti Benediktovi XIV. a Clementovi XIII., ktorí ho často navštevovali, Pius VI. sa v Castel Gandolfe neukázal za celých 25 rokov. Pápežský súkromný apartmán zostáva napriek tomu naďalej zachovaný ako miesto pripravené kedykoľvek prijať Petrovho nástupcu. -jk-

Vatikán 1. septembra - Vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Prolin zaslal v mene Svätého Otca kondolenčný telegram v súvislosti s úmrtím Mons. Pierfranca Pastoreho, niekdajšieho sekretára Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky. Ako sa píše v telegrame, Svätý Otec v súvislosti so zosnulým „s duchom vďačnosti spomína na veľkodušné dielo vykonávané s múdrosťou a zanietením v službe evanjeliu a Svätej stolici, osobitne v oblasti spoločenských komunikačných prostriedkov“. Kardinál Parolin v telegrame zároveň pozostalých uistil o pápežových modlitbách za dušu zosnulého, pričom im udeľuje požehnanie ako znamenie útechy.

Mons. Pastore umrel v Ríme v nedeľu 30. augusta vo veku 88 rokov. Vo funkcii sekretára Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky pôsobil v rokoch 1984-2003. Po pohrebných obradoch, ktoré sa konali dnes v Ríme, boli jeho telesné pozostatky prevezené do jeho rodného mesta Novary. -zk-

Vatikán 1. septembra – Pri vstupe do nového mesiaca si pripomeňme modlitbové úmysly Svätého Otca v rámci Apoštolátu modlitby:

Všeobecný úmysel: Aby všetci, čo pracujú ako dobrovoľníci, ochotne sa venovali službe núdznym.

Evanjelizačný úmysel: Aby sme zabúdali na seba a stávali sa bližšími tým, ktorí sú na okraji ľudského i spoločenského záujmu.

Úmysel našich biskupov: Aby si kresťania na dovolenkách i na prázdninách nezabúdali plniť svoje kresťanské povinnosti.

Úmysly Apoštolátu modlitby na celý rok 2015 s modlitbou obetovania

Vatikán 1. septembra - Svätý Otec František obnovil Osobitnú komisiu pre liturgiu pri Kongregácii pre východné cirkvi. Pozostáva z ôsmich členov, prevažne rehoľníkov. Predsedom komisie je Mons. Piero Marini, titulárny arcibiskup Martirana, bývalý majster pápežských liturgických slávení za pontifikátu sv. Jána Pavla II. a Benedikta XVI. Mons. Piero Marini je tiež predsedom Pápežského výboru pre Medzinárodné eucharistické kongresy. -jk-

Dnes je Svetový deň modlitieb za starostlivosť o stvorenstvo. Modlime sa a konajme. (Tvít pápeža Františka z 1. septembra 2015) -zk-

Vatikán/Angola 1. septembra - Svedčiť o posolstve evanjelia a stať sa rozsievačmi nádeje a lásky. Toto je pozvanie pápeža Františka mladým Angoly, ktorí sa v uplynulých dňoch zišli v meste Huambo na prvom Národnom dni katolíckej mládeže. Podujatie, ktoré organizovala miestna biskupská konferencia, sa  nieslo v duchu témy „Mladí, buďte svedkami Kristovej lásky“. Asi tri tisícky účastníkov pozdravil pápež František prostredníctvom posolstva, podpísaného kardinálom Pietrom Parolinom, vatikánskym štátnym sekretárom.

V dokumente sú chlapci a dievčatá vyzývaní, aby znovu oživili vo svojich srdciach „plameň Kristovej lásky“ a „ukázali svoju silu pri premene spoločnosti,“ aby sa „s rozhodnosťou angažovali v úsilí vybudovať priateľskejšiu a bratskejšiu spoločnosť“. Súčasne Svätý Otec v posolstve povzbudzuje mladých ľudí k „novému odhodlaniu pre podporu skutočných ľudských hodnôt, morálnych a duchovných, ktoré inšpirujú jednotlivcov, rodiny a angolskú spoločnosť pri hľadaní spoločného dobra, a sú zakorenené v harmónii, spravodlivosti a rešpektovaní práv ľudskej osoby.“ Napokon pápež udeľuje účastníkom Národného dňa katolíckej mládeže Angoly svoje apoštolské požehnanie. -jk-

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe