Vatikán 3. septembra - Schopnosť uznať sa za hriešnikov nás otvára úžasu zo stretnutia s Ježišom. O tom dnes bola homília pápeža Františka z Domu sv. Marty - v deň, keď Cirkev slávi spomienku sv. Gregora Veľkého, pápeža a učiteľa Cirkvi.

Komentujúc evanjelium o zázračnom rybolove (Lk 5,1-11), kde Peter dôverujúc Ježišovi hádže siete do vody aj napriek noci bez úlovku, pápež hovorí o viere ako o stretnutí s Pánom. Povedal: Predovšetkým „sa mi páči myslieť na to, že väčšinu času“ Ježiš „trávil na cestách, s ľuďmi. Potom v neskorý večer sa chodieval modliť osamote“, avšak „stretával ľudí, vyhľadával ľudí“. Z našej strany máme dva spôsoby ako stretnúť Pána. Prvým je spôsob Petra, apoštolov a ľudí:

„Evanjelium pre týchto ľudí, pre ľud, pre apoštolov, pre Petra, používa to isté slovo – zostali ohromení: «Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním».  Dostaví sa tento pocit ohromenia... Ľud počúval Ježiša a pociťoval toto ohromenie a čo hovoril?: ‚Tento hovorí s autoritou. Nikdy predtým takto človek nehovoril‛. Iná skupina, ktorá stretla Ježiša nenechala do svojho srdca vstúpiť úžas. Počúvali Ježiša a kalkulovali – učitelia zákona: ‚Je inteligentný, je to muž, ktorý hovorí pravdivo, no nie, nám sa lepšie hodí toto!‛ Kalkulovali, udržiavali si odstup.“

Samotní zlí duchovia vyznávali, čiže prehlasovali, že Ježiš je Boží syn, avšak ako aj učitelia zákona a zlí farizeji, „nemali schopnosť žasnúť, boli uzavretí v ich povýšenosti, v ich nadradenosti. Peter spoznal, že Ježiš je Mesiáš, no vyznáva tiež, že je hriešnikom, povedal Svätý Otec:

 „Zlí duchovia prichádzajú povedať o ňom pravdu, avšak o sebe nehovoria nič. Nemôžu – ich nadradenosť je tak veľká, že im v tom bráni. Učitelia zákona hovoria: ‚Veď tento je inteligentný, je to schopný rabín, koná zázraky!‛ Avšak nehovoria: ‚Sme pyšní, my sme povýšeneckí, sme hriešnici.‛ Neschopnosť uznať sa za hriešnikov nás vzďaľuje od skutočnej viery v Ježiša Krista. Toto je ten rozdiel.“

Je to rozdiel, ktorý je medzi pokorou mýtnika, ktorý uznáva, že je hriešnikom a nadradenosťou farizeja, ktorý o sebe hovorí v dobrom:

 „Táto schopnosť povedať, že sme hriešnikmi nás otvára pre úžas zo stretnutia s Ježišom Kristom, pre skutočné stretnutie. Aj v našich farnostiach, v našej spoločnosti, aj medzi zasvätenými osobami – koľko ľudí je schopných povedať, že Ježiš je Pánom? Mnohí! Avšak aké ťažké je úprimne povedať: ‚Som hriešnikom, som hriešnicou‛. Je ľahšie povedať to o druhých, no nie? Keď sa klebetí, však? ‚Tento, tamten, tento, to áno...‛ Všetci sme učiteľmi, však? K tomu, aby sme došli ku skutočnému stretnutiu s Ježišom je potrebné dvojité vyznanie: ‚Ty si Boží Syn a ja som hriešnik‛ - avšak nie len teoreticky, ale pre toto, preto a preto...“

Peter neskôr zabudne na úžas zo stretnutia a zaprie Pána. Avšak keďže „je pokorný, nechá sa Pánom stretnúť a keď sa stretnú ich pohľady, plače, vracia sa k vyznaniu: ‚som hriešnik‛, povedal Svätý Otec a homíliu ukončil slovami: „Nech nám Pán dá milosť stretnúť ho, ale aj milosť nechať sa ním stretnúť. Nech nám dá túto prekrásnu milosť žasnúť zo stretnutia. A nech nám dá milosť v našom živote robiť dvojité vyznanie: ‚Ty si Kristus, živý Boží Syn, verím. A ja som hriešnik, v to verím‛ .“ -zk-

Vatikán 3. septembra – Svätý Otec František dnes vo Vatikáne prijal izraelského prezidenta Reuvena Rivlina, ktorý sa následne stretol aj s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom a sekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Paulom Gallagherom. V oficiálnom komuniké zo stretnutia sa uvádza:

„Počas srdečných stretnutí sa venovali politickej a spoločenskej situácii Blízkeho východu, poznačenej rozličnými konfliktami, s osobitnou pozornosťou voči situácii kresťanov a iných menšinových skupín. V tomto ohľade bola zdôraznená dôležitosť medzináboženského dialógu a zodpovednosť náboženských vodcov pri šírení zmierenia a pokoja. Zdôraznená bola tiež nevyhnutnosť a urgentnosť šírenia klímy dôvery medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, ako aj urgentnosť oživenia priamych rokovaní k dosiahnutiu dohody rešpektujúcej legitímne ašpirácie oboch národov, ako základného príspevku k pokoju a stabilite v regióne.

Pozornosť bola venovaná aj niektorým otázkam týkajúcim sa vzťahov medzi Izraelským štátom a Svätou stolicou, ako aj medzi štátnymi orgánmi a miestnymi katolíckymi spoločenstvami. Obe strany vyjadrili nádej v skoré dokončenie bilaterálnej dohody, na ktorej sa pracuje, ako aj v adekvátne riešenie niektorých otázok spoločného záujmu, medzi ktorými napríklad situácie kresťanských škôl v štáte Izrael.“ -zk-

Vatikán 3. septembra - Duch modlitby a služby spolu s milosťou mať „silné ramená“, ako tie Ježišove, aby vládali uniesť tých stratených a podoprieť posledných. Toto je v skratke povzbudenie pápeža Františka kňazom Schönstattského hnutia, ktorých dnes napoludnie prijal v Sále konzistória. V úvode príhovoru asi 50 účastníkom kapituly pripomenul minuloročné zasadnutie hnutia a poďakoval otcovi Johnovi Paulovi Catoggiovi, generálnemu predstavenému Inštitútu otcov Schönstattu.

Ako povedal Svätý Otec, táto ich 5. generálna kapitula sa koná pri príležitosti 50. výročia založenia inštitútu otcom Josephom Kentenichom a zaoberá sa otázkou zachovania zakladajúcej charizmy a schopnosti jej odovzdávania mladým, aby boli ňou aj naďalej inšpirovaní v živote a poslaní. Svätý Otec pripomenul, že „charizma nie je muzeálny exemplár, ktorý zostáva neporušený v sklenenej vitríne, aby sme ju kontemplovali, a nič viac.” Následne sa vo svojom príhovore sústredil na tri skutočnosti, ktoré „sú užitočné v kňazskom živote“: rozjímanie, služba, bratstvo.

„Nech nás Boh oslobodí od ducha funkcionalizmu“, poznamenal pápež a citoval zakladateľa Schönstattu, že musíme zostať „s uchom na Božom srdci a rukami na pulze doby.“ „Nebojte sa reality. Realita musí byť braná ako dobrá! Ako brankár, keď na neho vykopnú loptu, snaží sa chytiť ju.“ Svätý Otec ďalej prízvukoval: „Nikdy sami. Tajomstvo kňazstva sa stáva krajším, keď sa oň delíme, nemôže byť chápané ako kňazstvo jednotlivcov, alebo ešte horšie individualistov.“ Naopak bratstvo „je veľkou školou učeníctva“ - pripomenul pápež pri dnešnom stretnutí s kňazmi Schönstattského hnutia.

Napokon s istou dávkou humoru zaspomínal na jedného brata v Buenos Aires, ktorý je známy ako veľmi milosrdný, odpúšťajúci a niekedy má škrupule z toho, že odpustil priveľa. Ako povedal Svätý Otec, jedného dňa sa ho opýtal, čo robí, keď má tieto škrupule? Kňaz odpovedal: „Idem do kaplnky, pozerám sa na svätostánok a hovorím: ‚Pane, odpusť mi, priveľa som odpustil! Avšak, aby bolo jasné, ty si mi dal zlý príklad.“ -jk-

Vatikán/Argentína 3. septembra - Pápež František podľa niekdajšieho zvyku, keď bol arcibiskupom Buenos Aires, poslal židovskej komunite v Argentíne svoje pozdravy pri príležitosti nadchádzajúcich sviatkov: k Novému roku (Roš Hašana 14.-15. septembra) a Jom Kipur (22. - 23. septembra). Svätý Otec František prostredníctvom listu adresovaného „drahému bratovi a priateľovi“ rabínovi Abrahámovi Skorkovi zaslal svoje najlepšie priania k začiatku nového roka a v súvislosti so sviatkom Jom Kipur, kedy podľa židovskej tradície Pán súdi všetky bytosti. V liste pápež zdôraznil, že ide o udalosť, „ktorá od každého vyžaduje introspektívnu analýzu“. Všetkým členom komunity prial, aby prostredníctvom modlitby a hlbokého uvažovania „mohli pozdvihnúť svoje bytie, aby tak významne prispeli k budovaniu lepšej reality“ a dodal: „Nech Pán prijme vaše modlitby a nech vás všetkých požehná svojím nesmiernym milosrdenstvom. Nezabudnite ma mať vo svojich modlitbách, ako aj ja robím s vami.“ -jk-

Grécko 3. septembra - Podporovať občianske práva kresťanov na Blízkom východe a ukončiť prenasledovanie, to je výzva otca Miguela Ángela Ayusa Guixota, sekretára Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, vyslovená v Aténach na dvojdňovom medzináboženskom stretnutí, ktoré sa dnes končí. „Spoločne proti násiliu v mene náboženstva“ - taká bola téma podujatia, ktoré organizoval Ekumenický patriarchát Konštantínopolu a Centrum pre medzináboženský a medzikultúrny dialóg kráľa Abdulláha bin Abdulaziza so sídlom vo Viedni (KAICIID), s podporou Ministerstva zahraničných vecí Grécka.
„Sme tu preto, aby sme podporovali tých, ktorí trpia vzhľadom na súčasnú situáciu na Blízkom východe a pokúsili sa napomôcť pokoju a zmiereniu prostredníctvom dialógu,“ povedal otec Ayuso, ktorý sa na stretnutí zúčastnil ako pozorovateľ Svätej stolice. „Kritické podmienky kresťanov v Iraku, Sýrii a inde v regióne, kde zažívajú násilie a politické konflikty, ohrozujú kresťanské komunity, ktoré sú od dávna usadené v tejto oblasti“, a teraz sú nútené odísť.
Preto sa vatikánsky delegát vo svojom príspevku na stretnutí odvolával na mnohé príležitosti, pri ktorých pápež František hovoril o brutálnom, neľudskom a nepochopiteľnom prenasledovaní zvlášť kresťanov v mnohých častiach sveta, ktorí sú obeťami fanatizmu a neznášanlivosti, často pred očami celého sveta, ktorý sa mlčky prizerá.
Otec Ayuso napokon nabádal k „mierovému spolužitiu medzi rôznymi náboženskými komunitami“, pretože ako povedal pápež František v Tirane v septembri 2014, „je neoceniteľným prínosom pre mier a pre harmonický rozvoj národa, je hodnotou, ktorá musí byť zachovaná a musí vzrastať každý deň, cez výchovu k úctivému rešpektovaniu odlišností a špecifických identít otvorených dialógu a spolupráci pre dobro všetkých.“ -jk-

Sýria 3. septembra - Správy, ktoré sa šírili o prepustení kňaza Jacquesa Mourada, priora kláštora Mar Elian a  správcu farského spoločenstva Qaryatayn, uneseného v máji neidentifikovanými únoscami, nie sú zatiaľ potvrdené. Hoci libanonská kresťanská televízia Noursat odvysielala krátke video, v ktorom otec Mourad vyjadruje upokojujúce slová o svojej fyzickej kondícii a zdraví, video neobsahuje žiadny údaj o dátume nahrávania.

Zdroje blízke sýrskej katolíckej arcidiecéze Homs uvádzajú, že okrem videa koluje aj list písaný otcom Jacquesom, v ktorom prior Sant'Elian vyzýva kňazov a členov svojej kláštornej komunity, aby opustili kláštor Mar Musa, pretože situácia sa v tomto regióne stala nebezpečnou pre všetkých kresťanov. Nikto nie je schopný potvrdiť pravosť listu a skutočnosť, či bol napísaný pod tlakom. Nie je vylúčené, že aj šírenie videa bolo riadené tými, ktorí uniesli otca Jacquesa, aby tak ovplyvnili eventuálne iniciatívy na jeho oslobodenie.

Predtým, než bol otec Jacques Mourad unesený, prijal v kláštore tisíce utečencov, pochádzajúcich väčšinou z blízkeho mesta Qaryatayn, a zaistil ich prežitie aj prostredníctvom darcov z radov moslimov. Otec Jacques spolupracoval v oblasti tiež na zabezpečení toho, aby bolo centrum mesta s 35 tisíc obyvateľmi ušetrené od ozbrojených stretov. -jk-

Sýria 3. septembra - „Zostaňte! Napriek všetkým ťažkostiam buďte vytrvalí! Neemigrujte!“ Takto znie naliehavá výzva melchitského patriarchu Damasku Gregoriosa III. Lahama mladým kresťanom Sýrie. V liste zaslanom nadácii Pomoc Cirkvi v núdzi patriarcha odsudzuje masívne násilné utláčanie mladých kresťanov zo Sýrie a na celom Blízkom východe. Biskup prirovnáva tento jav cunami ohrozujúcemu samotnú existenciu kresťanských spoločenstiev na Blízkom východe. „Aká budúcnosť zostáva pre Cirkev? Čo bude teraz s našou vlasťou? A čo sa stane s našimi farnosťami a inštitúciami?“ - pýta sa. Ako potvrdil patriarchát a niekoľko miestnych zdrojov, pokračujúca sýrska krízy núti mnohých kresťanov, aby sa usilovali o lepšiu budúcnosť v zahraničí.

Najmenej trikrát do týždňa z dvoch kresťanských štvrtí Damasku odchádzajú autobusy s mladými ľuďmi, ktorí patria k náboženským menšinám. Po príchode do Bejrútu riskujú svoje životy na lodiach do Turecka, a potom vyrazia smerom k Európe. Iní počas týchto rokov odišli do Líbye a odplavili sa na Lampedúzu. „Táto obrovská vlna emigrácie ohrozuje budúcnosť Cirkvi v Sýrii,“ opakovane upozorňuje patriarcha. Od začiatku krízy v Sýrii v roku 2011 asociácia pápežského práva Pomoc Cirkvi v núdzi venovala viac ako 7 miliónov eur na podporu sýrskych kresťanov. (Zdroj: Agentúra SIR) -jk-

Kuba 3. septembra - Vďaka pápežovi Františkovi na Kube cítiť „atmosféru nádeje v nové príležitosti k dialógu so Spojenými štátmi“, hovorí Mons. Wilfredo Pino Estévez, biskup diecézy Guantanámo-Baracoa. V správe vydanej v súvislosti s nadchádzajúcou apoštolskou návštevou ostrova pápežom Bergogliom, 19. až 22. septembra, biskup pripomenul „sprostredkovanie“ Svätej stolice v procese nadviazania diplomatických vzťahov medzi Washingtonom a Havanou a definoval ako „veľmi dôležité“ konanie pápeža“ v hľadaní zmierenia a pokoja medzi oboma národmi.“

„František bude tretím pápežom, ktorý navštívi Kubu”, zdôraznil ďalej Mons. Estévez a dodal, že „ostrov a Brazília sú jediné dve krajiny na svete, ktoré mali tú česť, že ich navštívili traja pápeži“, Ján Pavol II., Benedikt XVI. a pápež František.

Pozastaviac sa potom pri motte apoštolskej cesty „Misionár milosrdenstva” biskup z Guantánama opakuje, že je dôležité dať svoje srdce druhým, aby sme tak kládli odpor mnohým utrpeniam dnešného sveta. Ide o „biedu morálnu, duchovnú, sociálnu, intelektuálnu, materiálnu“, ktorá sa prejavuje v „necitlivosti ľudí voči ľudskému utrpeniu“ a v tlaku na rodinu, na prácu, na spoločnosť. Odtiaľ vyplýva volanie byť milosrdní, pretože „to nie je voľba, ale imperatív“, ktorý zanechal ľuďom sám Ježiš: «Buďte milosrdní ako váš Otec». Napokon spolu s celou Konferenciou biskupov Kuby Mons. Estévez vyjadruje nádej, že myšlienky pápeža Františka podnietia všetkých k rastu vo viere a nádeji,“ a k tomu, aby sa naučili mať „srdce plné milosrdenstva.“

Diecéza Guantanámo-Baracoa je sufragánnou arcidiecéze Santiago de Cuba. -jk-

Komentár pripravil Martin Kramara, hovorca Konferencie biskupov Slovenska

Prvého septembra znel bratislavskou katedrálou nádherný Chválospev stvorenia od svätého Františka. Pieseň brata slnka doslova rozohriala radosťou srdcia ľudí, ktorí prišli na poludňajšiu svätú omšu do Dómu svätého Martina. Chrám sa zaplnil veriacimi, ktorí prišli odpovedať na pozvanie pápeža Františka: Svätý Otec vyhlásil 1. september za deň modlitieb za ochranu stvorenstva. Ďakovali sme Bohu za dary stvoreného sveta a zároveň prosili o schopnosť byť zodpovednými správcami, nie vykorisťovateľmi týchto darov.

Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský pri tejto príležitosti zároveň uviedol slovenský preklad encykliky pápeža Františka Laudato si´ - o starostlivosti o náš spoločný domov. O pápežove myšlienky bol veľký záujem - prvé desiatky čerstvých výtlačkov si ľudia rozobrali za pár sekúnd po skončení bohoslužby - a už na druhý deň mi viacerí vraveli, že knižku prečítali na takmer na jeden dych. Mal som úprimnú radosť, že veriacim téma ochrany stvorenstva nie je ľahostajná. Sám premýšľam nad tým, čo môžem urobiť, aby som prispel troškou do mlyna. Pripomínam si, že treba šetriť energiou, nekupovať viac, než je nevyhnutné - predovšetkým potravín, ale aj oblečenia a spotrebných vecí. Na polievanie záhrady zberáme dažďovú vodu do suda. Namiesto autom sa snažím cestovať električkou alebo chodiť peši, či na bicykli. Sú to len kvapky v mori, ale výzvu na uskromňovanie, ktorá prichádza tak od Františka z Assisi ako od Františka z Ríma, sa pokúšam nestratiť spred očí.

Starostlivosť o životné prostredie je však len jednou časťou témy ochrany stvorenstva. Arcibiskup Zvolenský vo svojom príhovore vo svätej omši pripomenul, že Svätý Otec nám v encyklike, ale aj na mnohých ďalších miestach predkladá tzv. integrálnu ekológiu, to znamená zodpovednosť, ktorá sa týka celého univerza, teda aj človeka, ľudských vzťahov. Celá príroda je orientovaná smerom k nám - Boh nám ju dal k dispozícii - a my máme byť jej zodpovednými správcami, nie bezohľadnými využívateľmi - a spolu s prírodou sa orientovať smerom k Bohu, od ktorého všetci pochádzame. Táto úloha zodpovedných správcov sa, samozrejme, týka aj našich postojov voči ostatným. Nemôžeme skartovať tých, ktorí sa nám zdajú na príťaž lebo ohrozujú naše pohodlie. Máme zodpovednosť za ľudský život - o to viac, ak využívame väčšiu časť zdrojov, ktoré tento svet dáva spoločnosti k dispozícii.

Minulý týždeň všetkých šokovala správa o 71 ľuďoch nájdených v dodávke neďaleko našich hraníc. Šokovali ma však aj slová človeka, ktorý mi povedal: “Uvidíš, o pár dní sa to bude brať len ako číslo, záujem opadne a ľudia povedia - hej, bolo to hrozné, ale také veci sa stávajú, čo sa dá robiť, život ide ďalej”. Podobne ma prekvapila otázka jedného redaktora - prečo sa vôbec Cirkev stará do týchto vecí, či si neuvedomuje, že si rozosielaním letákov a výzvami na pomoc len môže uškodiť, stratiť ďalšie body pred tvárou verejnej mienky? Rozmýšľal som nad trpkou pragmatickosťou týchto otázok. Ak by sme na to chceli ísť marketingovo, tak by bolo naozaj najlepšie mlčať a nevyrušovať. Lenže kde potom zostalo evanjelium? Náročnejšou výzvou, než budovať dobrý PR, je aspoň sa pokúšať byť verní Božiemu Slovu a celému učeniu Cirkvi. S pokorou, ale aj odvahou si treba klásť náročnejšie výzvy.

Existuje nádej, že ich časom pochopia aj ďalší. Veď ak si pred pár rokmi pri téme ekológie a ochrany prírody mnohí klepali na čelo, dnes si čoraz viacerí uvedomujú, že ide o závažnú vec. Pochopili, že keď sa z ekológie budeme vysmievať, prichystáme katastrofu deťom a vnúčencom. To isté však platí aj o humanitárnych krízach, ktorým čelíme. Viacerí mi písali, že ak budeme pomáhať migrantom, ohrozíme budúcnosť našich detí, dokonca budúcnosť kresťanstva v Európe. Nehnevajte sa: to je nezmysel. Strata skutočnej kresťanskej identity, autentickej viery a mravných čností - a následná neschopnosť konať skutky telesného a duchovného milosrdenstva - to je to, čo v skutočnosti ohrozuje budúcnosť európskych detí a vnúčeniec. Je iróniou hrať sa na obrancov kresťanstva, z ktorého sme “odšťavili” podstatu. Nemôžeme obrátiť svoju tvár od problémov ľudí, ktorí utekajú pred vojnou, smrťou, či zbedačením. Vyrušujú nás, obávame sa, že kvôli nim stratíme svoj krehký pokoj. Ak sa im však obrátime chrbtom, nikdy skutočný pokoj nenájdeme.

Ako nám na mnohých miestach pripomína pápež František, naša viera nás vedie k integrálnej ekológii. K zodpovednej starostlivosti o prírodu, a zároveň k zodpovednej starostlivosti o ľudí. K úcte k životu - a to aj v okamihoch, keď nás táto úcta povoláva k obetavosti a veľkodušnosti. Pretože život je nádherným darom, ktorý zároveň zaväzuje. Svätý František vo svojom chválospeve prekrásne vyspieval hlbokú radosť zo života, zo stvoreného sveta. Kiežby táto radosť bola vlastná všetkým kresťanom! Táto radosť zároveň pripomína hlbokú úctu k daru života.

Teším sa na to, že radosť zo života prídeme o pár dní znovu vyjadriť do Bratislavy - na Národný pochod za život. Veď heslom pochodu je práve radosť zo života. A jeho posolstvom posilnenie úcty k životu - od počatia až po prirodzenú smrť. Som presvedčený, že ten, kto dokáže prijať výzvu chrániť život nenarodených a bezbranných, nemusí sa obávať ani iných náročných výziev, ktoré nám predkladá dnešný svet.

Byť veriacim kresťanom dnes znamená odvahu vziať na seba nezošívaný odev úcty k ľudskému životu. Jeho celistvosť, náročná na zhotovenie, sa zrkadlí v integrálnom pohľade ekológie, ktorý ponúka evanjeliové riešenia ako najlepšiu nádej pre budúcnosť Slovenska, Európy i celého sveta. 

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe