Vatikán 4. septembra – V Cirkvi je jedna choroba – choroba zasievania rozdelení a kúkoľa. Kresťania sú naopak povolaní upokojovať a zmierovať, tak ako Ježiš. To je súhrn pápežovej homílie z rannej svätej omše v Dome sv. Marty.

V Liste Kolosanom svätý Pavol (1,15-20) ukazuje preukaz totožnosti Ježiša, ktorý je prvorodeným z Boha – a zároveň on sám je Bohom –  Otec ho poslal pre to, aby po hriechu zmieril ľudstvo s Bohom, aby priniesol pokoj. Ako povedal Svätý Otec, „pokoj je Ježišovým dielom“. Je dielom toho jeho „poníženia sa, aby poslúchol až na smrť a na smrť na kríži“. „A keď hovoríme o pokoji a o zmierení, o malých pokojoch, o malých zmiereniach, musíme myslieť na veľký pokoj a na veľké zmierenie“, ktoré „vykonal Ježiš. Bez neho pokoj nie je možný. Bez neho nie je možné zmierenie“. „Našou úlohou uprostred „správ o vojnách, o nenávisti, a to aj v rodinách“, je byť „mužmi a ženami pokoja, mužmi a ženami zmierenia“, povedal pápež František:

„Prospeje nám položiť si otázku: ‚Zasievam pokoj? Napríklad, prostredníctvom môjho jazyka zasievam pokoj alebo zasievam kúkoľ?‛ Koľkokrát sme len počuli povedať o niekom: ‚Má jazyk hada!‛, lebo vždy robí to, čo urobil had s Adamom a Evou – zničil pokoj. A toto je zlo, toto je chorobou v našej Cirkvi – zasievať rozdelenie, zasievať nenávisť, nezasievať pokoj. Toto je však otázka, ktorú nám prospeje si klásť každý deň: ‚Zasial som dnes pokoj alebo som zasial kúkoľ?‛ ‚Ale veď niekedy si veci treba povedať, lebo ten a tá...‛ - čo zasievaš s týmto postojom?“

Kresťania sú teda povolaní byť ako Ježiš, ktorý „k nám prišiel, aby priniesol pokoj, aby uzmieril“:

„Ak človek počas svojho života nerobí iné, než zmierovanie a upokojovanie, môže byť svätorečený: tá osoba je svätá. Avšak v tomto musíme rásť, musíme sa obrátiť – nikdy žiadne slovo, ktoré by prinášalo vojnu či malé vojny, nikdy klebety. Rozmýšľam: čo sú to vlastne klebety? - Nič, vysloviť jedno slovko proti druhému či povedať príbeh: ‚Toto urbil...‛ Nie! Klebetenie je terorizmom, lebo ten, čo klebetí je ako terorista, ktorý vrhá bombu a potom odchádza preč, ničí. Ničí jazykom, nevytvára pokoj. Je prešibaný, nie? Avšak nie je samovražedným teroristom, to nie, sám seba dobre opatruje.“

Pápež František zopakoval nasledovnú malú výzvu:

„Zakaždým, keď mi na jazyk príde povedať niečo, čo by bolo siatím kúkoľa a rozdelenia a ohováraním druhého... – zahryznúť si do jazyka! To vás uisťujem, že ak vykonáte toto cvičenie zahryznutia si do jazyka namiesto toho, aby ste siali kúkoľ, hneď na začiatku vám poranený jazyk až opuchne - lebo diabol nám v tom pomáha, totiž rozdeľovať - to je jeho práca, je to jeho remeslo.“

Homíliu Svätý Otec ukončil nasledujúcou modlitbou: „Pane, ty si dal svoj život, daj mi milosť prinášať pokoj, zmierovať. Ty si vylial svoju krv, nech ma netrápi, že mi trochu opuchne jazyk, ak sa uhryznem pred tým, než by som chcel ohovárať druhých“. -zk-

Vatikán 4. septembra - Asi 4000 mladých zasvätených mužov a žien z celého sveta (vrátane Iránu, Filipín, Pobrežia Slonoviny, Zimbabwe) príde do Ríma na Svetové stretnutie mladých zasvätených, ktoré sa bude konať v dňoch od 15. - 19. septembra. Názvom podujatia znie: „Prebuďte sa svet - evanjelium, proroctvo, nádej“. Organizuje ho Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života v rámci Roka zasväteného života.

Ciele stretnutia možno zhrnúť do nasledujúcich bodov: skúsenosť formácie prostredníctvom biblického, teologicko-charizmatického a ekleziologického vzdelávania v základných prvkoch zasväteného života; ponúknuť priestor pre zdieľanie osobných skúseností, túžob a formačných očakávaní; sláviť a dosvedčovať krásu svojho povolania.

V programe podujatia je každé ráno stretnutie v Aule Pavla VI., kde budú účastníci stretnutia uvažovať nad témami povolania, bratského života a poslania. Popoludní sú v rôznych častiach Ríma naplánované rozhovory a zdieľanie a na večer sú navrhnuté iniciatívy, ako púť ohlasovania (misijná noc v centre Ríma), púť stretnutia (program s niektorými partnerskými cirkevnými organizáciami (Caritas, spoločenstvo sv. Egídia, Talitha Kum), púť krásy (komentované prehliadky vatikánskych múzeí a Sixtínskej kaplnky).

Tri udalosti nadchádzajúceho Svetového stretnutia mladých zasvätených budú otvorené pre všetkých: modlitbová vigília 15. septembra o 20.30 na Námestí svätého Petra, ktorú bude viesť sekretár kongregácie pre zasvätených Mons. José Rodríguez Carballo OFM, eucharistická slávnosť v pápežskej Bazilike svätého Petra s prefektom kongregácie kardinálom Joao Braz de Avizom 19. septembra o 11.30, a večer hudby a svedectiev na Námestí svätého Petra v piatok 18. septembra o 20.30. Následne v sobotu 19. septembra sa uskutoční slávnosť spomienky na svätých a mučeníkov zasväteného života. Pôjde o modlitbovú procesiu, ktorá vyjde od kostola Santa Maria in Aracoeli, bude pokračovať cez Mamertinovo väzenie a Fori Imperiali až do Kolosea. -jk-

Vatikán 4. septembra - Doktrína a pastorálka sú prepojené ako modlitba a život, hovorí pápež František vo videoposolstve účastníkom včera skončeného Medzinárodného teologického kongresu v Buenos Aires, ktorý sa konal pri príležitosti 100. výročia teologickej fakulty Katolíckej univerzity Argentíny a 50. výročia Druhého vatikánskeho koncilu. Svätý Otec vo svojom príhovore zdôraznil význam pripomínania si počiatkov s cieľom vyrovnať sa s výzvami každodennej dynamiky, pri zachovaní radosti plynúcej z Kristovej lásky.

Pamäť, štúdium a modlitba v úzkom prepojení s konkrétnosťou života, konkrétnosťou ohlasovania Krista. Toto je v skratke vyjadrená výzva, ktorú pápež František zanechal početnej skupine teológov, ktorí sa zišli na trojdňovom medzinárodnom kongrese v Buenos Aires. Vysvetlil, že teológ je v prvom rade „synom svojho národa“, ktorý „sa stretáva s ľuďmi, ich príbehmi“, pozná ich tradície. „Je človekom, ktorý sa učí oceniť to, čo dostal ako znamenie Božej prítomnosti.“ Teológ „je veriacim človekom, ktorý má skúsenosť s Ježišom Kristom, a zistil, že bez neho nemôže žiť.“ Teológ je prorokom, pretože reflektujúc „tradíciu, ktorú dostal od Cirkvi, udržuje živým povedomie o minulosti“, vytvára pozvanie k budúcnosti, v ktorej Ježiš porazí autoreferencialitu (zakladanie si výlučne na sebe samom) a nedostatok nádeje. Centrom modlitby je realita „medzi minulosťou a súčasnosťou, medzi súčasnosťou a budúcnosťou“, povedal.

Pápež František zdôraznil tiež dôležitosť obnovenia „pamäte na prechádzanie Boha“ životom Cirkvi, aby porazil pokušenia a rozdelenia. Pri pohľade na 100 rokov teologickej fakulty a 50 rokov od Druhého vatikánskeho koncilu naznačil spojenie medzi tradíciou a súčasnosťou, medzi štúdiom a svedectvom, aby bol katolicizmus skutočný a autentický. Vysvetlil, že Cirkev nemôže byť izolovaná a nemôže tvrdiť, že je „vlastníkom a jediným interpretom skutočnosti a pôsobenia Ducha“; tak ako nemôže byť univerzálna Cirkev, ktorá ignoruje či popiera miestnu realitu. Stredobod cirkevnej tradície je, ako povedal pápež, aby bola „živou riekou“, ktorá pramení pri počiatkoch a plynie do budúcnosti, ktorá zavlažuje rôzne krajiny a napája rôzne geografické oblasti sveta. Tak pokračuje vtelenie evanjelia do každej časti našej planéty spôsobom „vždy novým“.

V tomto zmysle je úlohou teológa „rozlišovať a premýšľať“ o tom, čo dnes znamená byť kresťanom. Prečo kresťan dneška v Argentíne nie je rovnaký ako kresťan pred sto rokmi, a nie je rovnaký v Indii, Kanade, v Ríme. S ohľadom na výzvy, ktorým čelí Argentína, hovoril o multikulturalizme, relativizme a globalizácii, ktoré neraz „minimalizujú dôstojnosť ľudskej osoby a robia ju výmenným tovarom“. Poukázal na cestu evanjelia, ktoré je tu neustále pre to, aby uhasilo smäd ľudu, a ktoré umožňuje odstrániť dve veľké pokušenia: pokušenie odsúdenia všetkého a nachádzania útočiska v konzervativizme alebo fundamentalizme, a pokušenie „posväcovať všetky novinky“, všetko, čo má „novú chuť", relativizujúc pritom múdrosť.

V tejto súvislosti štúdium teológie získava hodnotu nanajvýš dôležitú, ale ako dal pápež jasne najavo, nemôže existovať pojem doktríny oddelenej od pastorácie, pričom poukázal na cirkevných otcov ako Irenej, Augustín, Bazil, Ambróz, ktorí boli veľkými teológmi, pretože boli veľkými pastiermi. Následne zdôraznil potrebu stretávania sa s rodinami, chudobnými, trpiacimi, s ľuďmi na perifériách pre „lepšie pochopenie viery“. Teológia, ktorá vzniká vo svojom vnútri, je osnovou, ktorá môže byť krásna, ale nie je reálna. Otázky našich ľudí, ich úzkosti, ich sny, ich zápasy, ich obavy majú hermeneutickú hodnotu, ktorú nemôžeme ignorovať, povedal Svätý Otec v závere videoposolstva účastníkom Medzinárodného teologického kongresu v Buenos Aires. -jk-

Vatikán/OSN 4. septembra - Manželský vzťah medzi mužom a ženou, zodpovedné materstvo a otcovstvo, tzv. plánovanie rodiny, ktoré nerešpektuje slobodu a ľudskú dôstojnosť; teória gender, založená na sexuálnej a biologickej identite muža na ženy; priorita detí rodičov vo výchove ich detí. Toto sú niektoré z otázok, ktorým opäť venovala pozornosť stála misia Svätej stolice pri OSN na samite s témou: „Premena nášho sveta. Agenda pre udržateľný rozvoj 2030“, ktorý sa konal v posledných dňoch v New Yorku.

Ako poznamenal stály pozorovateľ Svätej stolice arcibiskup Bernardito Auza, záverečný dokument OSN dokazuje, že medzinárodné spoločenstvo je jednotné a potvrdzuje svoj záväzok „pri odstraňovaní chudoby vo všetkých jej formách a rozmeroch“, a v zabezpečení toho, aby všetky deti, ženy a muži na celom svete mali potrebné podmienky „k životu v slobode a dôstojnosti“. Zdôrazňuje „ústredné postavenie ľudskej osoby“ ako subjektu zodpovedného za vývoj a nasadenie sa za to, aby nikto „nezaostal pozadu“. Misia Svätej stolice napriek súhlasu s mnohými cieľmi a bodmi dokumentu OSN vyjadrila výhrady k niektorým v ňom obsiahnutým pojmom. Vyjadruje presvedčenie, že pre úspech agendy je rozhodujúce „obnovenie globálneho partnerstva“, spoločne s celým obrovským potenciálom mladých ľudí, chlapcov a dievčat, uznajúc úlohu rodiny v integrálnom rozvoji. V tejto súvislosti odkazuje na encykliku pápeža Františka Laudato si’, v ktorej pápež zdôrazňuje, že nie sme konfrontovaní s dvoma krízami“, jednou týkajúcou sa  životného prostredia a druhou sociálnou, skôr s komplexnou krízou, ktorá si vyžaduje „integrovaný prístup“ k boju proti chudobe, prinavráteniu dôstojnosti slabým a ochrane prírody. -jk-

Vatikán 4. septembra – Pápež František sa včera nečakane objavil v centre Ríma. Dostavil sa do obchodu očnej optiky v blízkosti námestia Piazza del Popolo kvôli zmene okuliarov. Po tom, ako prišiel autom a vstúpil do obchodu, sa pred optikou okamžite vytvoril zhluk ľudí. Podľa  slov majiteľa obchodu, Svätý Otec povedal: „Nechcem nový rám, treba len vymeniť sklá. Nechcem míňať.“ Zároveň dodal: „Alessandro, ale nechajte ma zaplatiť tak ako treba.“ Po asi 40 minútach pápež František obchod opustil a v aute, v ktorom bol len šofér, sa vrátil naspäť do Vatikánu. -zk-

Vojna je matkou všetkej biedy, hlavným predátorom životov a duší. (Tvít pápeža Františka zo 4. septembra 2015) -jk-

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe