Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

06/09/2015

Aktuálne správy z Vatikánu

Rubrika

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Pápež vyzval kresťanov Európy na konkrétne gesto milosrdenstva voči migrantom

◊  

Vatikán 6. septembra - V túto nedeľu po poludňajšom stretnutí s veriacimi na modlitbe Anjel Pána Svätý Otec František vyslovil silnú konkrétnu výzvu na všetky farnosti, rehoľné komunity, kláštory a pútnické miesta po celej Európe, aby prijali jednu rodinu utečencov. Odvolal sa na tragédiu migrantov utekajúcich pred smrťou a na výzvu evanjelia, aby sme boli ‚blížnymi‘. Zdôraznil, že nestačí povedať ‚Odvahu, trpezlivosť...!‘ Preto v rámci prípravy na Jubileum milosrdenstva vyzval biskupov, aby podporili tento apel k takémuto konkrétnemu gestu milosrdenstva. Ako dodal, „aj dve farnosti vo Vatikáne v týchto dňoch prijmú dve rodiny utečencov.“ Nasleduje apel pápeža Františka v plnom znení:

„Drahí bratia a sestry, Božie milosrdenstvo možno poznať prostredníctvom našich skutkov, ako nám to dosvedčil život blahoslavenej Matky Terezy z Kalkaty, ktorej výročie smrti sme si včera pripomenuli.

Tvárou v tvár tragédii desať tisícov utečencov, ktorí utekajú pred smrťou vojnou a hladom, a sú na ceste k nádeji života, nás evanjelium vyzýva, žiada, aby sme boli ‚blížnymi‘ tým najmenším a opusteným. Aby sme im dali skutočnú nádej, nielen jednoducho povedali: ‚Odvahu, trpezlivosť...!‘ Kresťanská nádej je bojovná, s húževnatosťou tých, ktorí idú za istým cieľom.

Preto v tomto čase pred blížiacim sa Jubileom milosrdenstva apelujem na farnosti, rehoľné komunity, kláštory a pútnické sanktuáriá po celej Európe, aby prejavili konkrétnosť evanjelia a prijali jednu rodinu utečencov. Konkrétne gesto v rámci prípravy na Svätý rok milosrdenstva.

Každá farnosť, každá rehoľná komunita, každý kláštor, každé pútnické miesto v Európe nech prijme jednu rodinu, počnúc mojou Rímskou diecézou.

Obraciam sa na mojich bratov biskupov v Európe, pravých pastierov, aby vo svojich diecézach podporili tento môj apel, pripomínajúc, že milosrdenstvo je druhé meno lásky: «Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili» (Mt 25,40).

Aj dve farnosti vo Vatikáne v týchto dňoch prijmú dve rodiny utečencov.“ -jk-

inizio pagina

Pápež na Anjel Pána: Pri krste sme boli uzdravení z hluchoty egoizmu

◊  

Vatikán 6. septembra - Príhovor pred modlitbou Anjel Pána zameral pápež František v dnešnú 23. nedeľu v cezročnom období na evanjeliový príbeh o uzdravení hluchonemého. Pripomenul, že pri krste boli aj nad nami vyslovené slová: ‚Effeta! - Otvor sa!‘ a boli sme uzdravení z hluchoty egoizmu, z nemoty uzatvorenia sa, a začlenení do veľkej rodiny Cirkvi. „Môžeme načúvať Bohu, ktorý sa nám prihovára a komunikovať jeho slovo tým, ktorí ho nikdy nepočuli, alebo ktorí naň zabudli a pochovali pod tŕnie obáv a klamov sveta.“

„Nestačí povedať „odvahu, trpezlivosť!“ – týmito slovami potom Svätý Otec vyzval kresťanov Európy ku konkrétnym gestám solidarity a milosrdenstva zoči-voči dráme migrantov. Príhovor a výzvy pápeža Františka, ktoré vyslovil pri dnešnom poludňajšom stretnutí s veriacimi na Námestí sv. Petra, prinášame v plnom znení:

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Dnešné evanjelium (Mk 7,31-37) rozpráva o uzdravení hluchonemého Ježišom, o zázračnej udalosti, ktorá zjavuje, ako Ježiš uzdravuje plnú komunikáciu človeka s Bohom a s druhými ľuďmi. Zázrak sa odohráva v oblasti Dekapolisu, teda na úplne pohanskom území. Preto sa hluchonemý, ktorého priviedli k Ježišovi, stáva symbolom neveriaceho, ktorý dovršuje cestu k viere. Jeho hluchota v skutočnosti vyjadruje neschopnosť počúvať a porozumieť nielen slovám ľudí, ale aj Božiemu slovu. A sv. Pavol nám pripomína, že «viera je z hlásania» (Rim 10,17).

Prvá vec, ktorú Ježiš urobí, je, že zavedie toho človeka ďalej od davu. Nechce robiť reklamu gestu, ktoré sa chystá vykonať, ani nechce, aby bolo jeho slovo zastreté hlukom hlasov a rečí okolia. Božie slovo, ktoré nám odovzdáva, potrebuje ticho, aby bolo prijaté ako slovo, ktoré uzdravuje, zmieruje a obnovuje komunikáciu.

Potom sú zvýraznené dve Ježišove gestá. Dotýka sa uší a jazyka hluchonemého. Pre obnovenie vzťahu s týmto človekom ‚blokovaným‘ v komunikácii, sa najprv pokúša nadviazať kontakt. Ale zázrak je darom zhora, ktorý Ježiš prosí od Otca. Preto pohliadne k nebu a prosí: ‚Otvor sa!‘ A uši nepočujúceho sa otvoria, jeho spútaný jazyk sa rozviaže a začne správne hovoriť (porov. v. 35).

Poučenie, ktoré si môžeme zobrať z tejto epizódy je, že Boh nie je uzavretý sám v sebe, ale sa otvára a komunikuje s ľudstvom. Vo svojom nesmiernom milosrdenstve prekračuje priepasť nekonečného rozdielu medzi ním a nami a prichádza k nám. Pre zrealizovanie tejto komunikácie s človekom sa Boh stáva človekom: nestačí mu hovoriť k nám prostredníctvom Zákona a prorokov, ale stane sa prítomným v osobe svojho Syna, Slovo sa stalo telom. Ježiš je veľký ‚staviteľ mostov‘, ktorý buduje v sebe samom veľký most plného spoločenstva s Otcom.

Ale toto evanjelium nám hovorí aj o nás: často sme utiahnutí a uzavretí sami do seba a vytvárame tak veľa neprístupných a nehostinných ostrovov. Dokonca aj tie základné ľudské vzťahy niekedy robia realitu neschopnou vzájomného otvorenia: uzavretý manželský pár, uzavretá rodina, uzavretá skupina, uzavretá farnosť, uzavretá vlasť... A toto nie je Božie! Toto je naše, je to náš hriech.

A predsa pri počiatku nášho kresťanského života, pri krste, sú práve toto gesto a tieto Ježišove slová: ‚Effeta! - Otvor sa!‘ A stal sa zázrak: boli sme uzdravení z hluchoty egoizmu a nemoty uzatvorenia sa, od hriechu, a boli sme začlenení do veľkej rodiny Cirkvi. Môžeme načúvať Bohu, ktorý sa nám prihovára a komunikovať jeho slovo tým, ktorí ho nikdy nepočuli, alebo ktorí naň zabudli a pochovali pod tŕnie obáv a klamov sveta.

Prosme Pannu Máriu, ženu načúvania a radostného svedectva, aby nás podporila v záväzku vyznávať svoju vieru a oznamovať zázraky Pánove tým, ktorých stretávame na našej ceste.“ (Preklad: Slovenská redakcia VR)

Po týchto slovách, modlitbe Anjel Pána a požehnaní Svätý Otec František vyslovil silnú, konkrétnu výzvu na všetky farnosti, rehoľné komunity, kláštory a pútnické miesta po celej Európe, prijať jednu rodinu utečencov:

„Drahí bratia a sestry, Božie milosrdenstvo možno poznať prostredníctvom našich skutkov, ako to dosvedčoval život blahoslavenej Matky Terezy z Kalkaty, ktorej výročie smrti sme si včera pripomenuli.

Tvárou v tvár tragédii desať tisícov utečencov, ktorí utekajú pred smrťou vojnou a hladom, a sú na ceste k nádeji života, nás evanjelium vyzýva, žiada, aby sme boli ‚blížnymi‘ tým najmenším a opusteným. Aby sme im dali skutočnú nádej, nielen jednoducho povedali: ‚Odvahu, trpezlivosť...!‘ Kresťanská nádej je bojovná, s húževnatosťou tých, ktorí idú za istým cieľom.

Preto v tomto čase pred blížiacim sa Jubileom milosrdenstva apelujem na farnosti, rehoľné komunity, kláštory a pútnické miesta po celej Európe, aby prejavili konkrétnosť evanjelia a prijali jednu rodinu utečencov. Konkrétne gesto v rámci prípravy na Svätý rok milosrdenstva.

Každá farnosť, každá rehoľná komunita, každý kláštor, každé pútnické sanktuárium v Európe nech prijme jednu rodinu, počnúc mojou Rímskou diecézou.

Obraciam sa na mojich bratov biskupov Európy, pravých pastierov, aby vo svojich diecézach podporili tento môj apel, pripomínajúc, že milosrdenstvo je druhé meno lásky: «Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili» (Mt 25,40).

Aj dve farnosti vo Vatikáne v týchto dňoch prijmú dve rodiny utečencov.“

Následne povedal pápež František niekoľko slov v španielčine k situácii medzi Venezuelou a Kolumbiou:

„V týchto dňoch sa biskupi Venezuely a Kolumbie zhromaždili, aby spoločne preskúmali bolestnú situáciu, ktorá vznikla na hranici medzi oboma krajinami. Vidím, že toto stretnutie je jasným znamením nádeje. Pozývam všetkých, najmä milovaný venezuelský a kolumbijský národ, aby sa modlili za ducha solidarity a bratstva, ktoré môžu prekonať súčasné ťažkosti.“

Svätý Otec pripomenul aj včerajšiu beatifikačnú slávnosť v meste Gerona v Katalánsku:

„Včera boli v Gerone v Španielsku vyhlásené za blahoslavené Fidelia Ollerová, Giuseppa Monrabalová a Faconda Margenatová, rehoľné sestry Inštitútu sestier svätého Jozefa z Gerony, zavraždené pre svoju vernosť Kristovi a Cirkvi. Napriek hrozbám a zastrašovaniu tieto ženy zostali statočne na svojom mieste, aby pomáhali chorým, dôverujúc Bohu. Ich hrdinské svedectvo až po preliatie krvi nech dáva silu a nádej tým, ktorí sú dnes prenasledovaní kvôli kresťanskej viere. A my vieme, že ich je mnoho.“

Pápež venoval tiež pozornosť aktuálnej športovej udalosti v Afrike:

„Pred dvoma dňami boli v Brazzaville, hlavnom meste Republiky Kongo, otvorené jedenáste Africké hry, na ktorých sa zúčastňujú tisíce športovcov z celého kontinentu. Vyjadruje nádej, že táto veľká športová slávnosť prispeje k pokoju, bratstvu a rozvoju všetkých krajín Afriky. Zdravíme Afričanov, ktorí sa podieľajú na týchto jedenástych hrách.“

Po pozdrave jednotlivých skupín pútnikov z Talianska poprial Svätý Otec všetkým požehnanú nedeľu. Poludňajšie stretnutie s veriacimi ukončil ako zvyčajne prosbou o modlitbu. -jk-

inizio pagina

Rubrika



Peter Dufka SJ: Citová zrelosť II.

◊  

P. Páter Peter Dufka SJ, ktorý prednáša na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme, sa v rámci cyklu o duchovnom sprevádzaní venuje téme citovej zrelosti.

V našom predchádzajúcom vysielaní sme sa začali venovať téme citovej zrelosti, ktorá je jedným z ukazovateľov duchovnej samostatnosti. V minulosti sme poukázali na to, ako k duchovnej samostatnosti patrí i rozlišovanie a sebapoznanie.      Téma citovej zrelosti je veľmi aktuálna, ale i pomerne široká, preto v nej budeme pokračovať aj v našom dnešnom vysielaní.

Zo skúsenosti vieme, že s najinteligentnejšími osobami sa nám nespolupracuje vždy najlepšie. Títo ľudia obyčajne nevytvárajú ľahko priateľstvá. Zvláštne je i to, že osoby, ktoré skončili vysokú školu s červeným diplomom, sa do pracovného kolektívu nezaradia vždy najlepšie a vysoký intelekt je len veľmi málo nápomocný pri prekonávaní životných alebo manželských kríz. Jestvuje celá séria dôležitých vlastností človeka, ktoré s jeho intelektom priamo nesúvisia, ale ktoré sú pre duchovný a duševný život veľmi potrebné. Ide o aspekty citovej zrelosti, ktorými sú  sebakontrola, vytrvalosť, empatia a ďalšie. Od roku 1995 sa na označenie týchto kvalít človeka používa i výraz emocionálna inteligencia. Daniel Goleman, americký psychológ, spisovateľ a žurnalista, ju definuje takto: „Emocionálna inteligencia je schopnosť človeka správne motivovať seba samého, schopnosť vytrvať v dosahovaní istého cieľa i napriek ťažkostiam a kontrolovať podnety i impulzy svojho vlastného vnútra.“ Podľa Golemana emocionálnu  inteligenciu  možno skoncentrovať do piatich elementov: poznanie seba samého, schopnosť byť pánom seba samého, motivácia, empatia a schopnosť vytvárať hlboké vzťahy. 

Táto emocionálna schopnosť človeka je do istej miery vrodená a prvé skúsenosti s ňou má dieťa ešte pred narodením. Na druhej strane sú tieto emócie i ovocím výchovy a  návykov, ktoré nekončia detským vekom, ale celý život ich človek môže zveľaďovať.  Skúsme si ich všimnúť trochu bližšie.  

1. Poznanie seba samého. Sem patrí predovšetkým poznanie svojich vlastných    pocitov a emócií. Odkiaľ prichádzajú, aký je ich pôvod a čo vo mne spôsobujú.  Táto  schopnosť zachytiť a správne identifikovať pocit hneď v prvom momente ako sa objaví, je známa už z prvých storočí kresťanstva. Duchovní autori v emóciách videli niečo oveľa hlbšie, ako len príjemný alebo nepríjemný pocit. Zachytávali v nich prítomnosť dobrého alebo zlého ducha. Svätý Ignác, ktorý bol odborníkom v oblasti rozlišovania duchov, podotýka, že my si často ani nevšimneme pocity, ktoré sa v nás vynoria, a už vôbec im nepripisujeme duchovnú potenciu. Hovorí o potrebe všimnúť si ich, analyzovať podľa ich pôvodu a osvojiť si ich, alebo natrvalo odstrániť.

2. Vláda nad sebou samým. Predpokladá nielen poznanie, ale i vládu a kontrolu našich  pocitov  takým spôsobom, že jasne poznáme tie, ktoré sme si privlastnili, a ktoré nie. Sviatosť krstu nás robí účastnými na moci Krista kráľa, proroka a kňaza. Viacerí autori charakterizujú rozmer citovej zrelosti vládou nad sebou samým. Je to výsada kráľa, ktorý panuje nie nad inými, ale predovšetkým nad sebou samým. Je pánom nielen rozhodnutí, ale i pocitov, ktoré nechá na seba pôsobiť, a ktoré nie. V tejto súvislosti je dobre spomenúť, ako sa v nás rodia čnosti a ako vznikajú zlozvyky. Každá prirodzená čnosť na začiatku stojí človeka veľa námahy, kontroly a ovládania, ale neskôr sa stane akoby jeho druhou prirodzenosťou a človek si počína čnostne takmer automaticky. S nečnosťami a zlozvykmi je to presne naopak. Sami sa akoby nalepia  na človeka práve pre jeho nepozornosť, lenivosť a pohodlnosť. Ľahko si ich osvojí, veď ho nestoja žiadnu námahu. I oni sa po istom čase stanú akoby  druhou prirodzenosťou človeka, ibaže ich účinok je úplne odlišný. Postupne ho deformujú a degradujú.     

3. Správna motivácia. Je to schopnosť udržať si pozitívne emócie v takom štádiu, aby nás viedli k hodnotnému cieľu. Správna motivácia súvisí s eliminovaním deformujúcich impulzov. Ján Kasián už v piatom storočí na označenie týchto impulzov používa výraz pokúšania zlého ducha a rozlišuje medzi ôsmimi spôsobmi, ktorými sa akoby na spôsob impulzov dotýka duše človeka. Všetky emócie sú istými impulzmi k činom a ich účinnosť sa znásobuje predovšetkým v krízových momentoch.  Samotné slovo motivácia súvisí s koreňom latinského slova moveo, čo znamená  pohybovať sa.  Do každého citu je takto vpísaná túžba konať.

Kresťanstvu je cudzia akákoľvek falošná predstava osobnej dôležitosti, ale pravá pokora nemá mať nikdy podobu pochybovania a nedôvery voči sebe samému. Pokora je pravda o nás samotných a o našej závislosti na Bohu, ale i o daroch a schopnostiach, ktorými nás obdaroval. A tak správna motivácia má svoje miesto pri dosahovaní duchovných, ale i profánnych výsledkov.  

4. Empatia. Je to schopnosť zachytávať jemné signály, túžby a  pocity  iných.   Túto schopnosť alebo neschopnosť ľudia veľmi rýchlo vycítia hlavne pri duchovnom vedení, ale i  pri sviatosti zmierenia. Všetci, ktorí pôsobia vo vedúcich  úlohách, bez tejto schopnosti nevedia správne rozhodovať a usmerňovať podriadených. Neraz sa schopnosť rozumieť duši človeka nazýva i umenie umení. Podobá sa totiž rozvíjaniu umeleckého nadania, ktoré si vyžaduje veľa námahy a skúseností.  Umenie rozumieť duši človeka a citlivo sa jej vedieť dotýkať je často ešte náročnejšie.   

5. Schopnosť vytvárať hlboké vzťahy. Ide o vytváranie pozitívnych citov, ktoré nemajú len podobu príjemnosti, ale sú schopne konkrétnych činov, ba až obetí. Tieto city by mali charakterizovať medziľudské vzťahy a obyčajne dominujú medzi členmi rodiny. V roku 1993 v americkom štáte Alabama sa stalo vlakové nešťastie. Z poškodeného mosta sa vlak zrútil rovno do stredu rieky, pri čom zahynulo 47 ľudí. Medzi nimi i manželia Chaunceyoví. Reakciou oboch rodičov v prvom momente nešťastia bolo, že sa usilovali pomôcť svojej malej dcére Mary. Snažili sa urobiť všetko, aby ju zachránili. Pokiaľ sa vlak potápal a cez okno sa valil silný prúd vody, podarilo  sa im vytlačiť ju cez toto okno záchranárom. Keď sa vlak úplné potopil, obaja zahynuli vo vlnách rieky. 

Tento príbeh je obrazom rodičovskej lásky, ktorá  ukazuje  na moc citov a   dosvedčuje silu altruistickej lásky. Obeta spomínaných rodičov je z racionálneho a prirodzeného hľadiska, kde dominuje princíp sebazáchovy, niečo nelogické. Avšak z citového hľadiska nie. Srdce človeka má totiž iné priority. 

Milí priatelia, citová zrelosť vedie k správnemu vzťahu k nám samotným i k nášmu okoliu. Avšak vďaka nej môžeme napredovať  i vo vzťahu k Bohu a prežívať jeho prítomnosť i na citovej úrovni. Vďaka citovej zrelosti pravdy viery nezostanú len na úrovni katechetického poznania, ale dotknú sa i nášho srdca. Nadobudnú charakter zážitku a skúsenosti.

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie zo 6. septembra 2015

◊  

Nedeľné vysielanie vo zvukovej podobe 

inizio pagina

Týždenný spravodajský prehľad z Vatikánu 6. septembra 2015

◊  

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne.

 

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

inizio pagina