Vatikán 8. septembra  - Podporovať „nie nulitu manželstiev, ale urýchlenie súdnych procesov”.  Toto je jedna z nosných myšlienok z dnes vydaných dvoch listov motu proprio pápeža Františka „Mitis Iudex Dominus Iesus” a „Mitis et misericors Iesus“ o reforme kánonického procesu pre kauzy vyhlásenia nulity manželstva v Kódexe kanonického práva (CIC) a Kódexe kánonov východných cirkví (CCEO).

Starosť o spásu duší podnietila Petrovho nástupcu „poskytnúť biskupom tento dokument reformy“ v záležitosti káuz nulity manželstva, píše Svätý Otec. Vysvetľuje, že v nadväznosti na svojich predchodcov a pokračujúc v práci začatej mimoriadnou synodou o rodine v minulom roku vytvoril za týmto účelom odbornú študijnú komisiu na prípravu reformy, pričom princíp nerozlučiteľnosti manželského zväzku zostáva nemenný. Pripomína, že manželstvo je „jadrom a počiatkom kresťanskej rodiny“ a že účelom tohto dokumentu nie je podporovať „nulitu manželstva, ale urýchliť procesy“.

Je to aj kvôli „veľkému množstvu veriacich,“ píše pápež, „ktorí, aj keď chcú zadosťučiniť vlastnému svedomiu, nemajú prístup k právnym štruktúram Cirkvi, či už kvôli morálnej alebo fyzickej vzdialenosti.“  Ide tu teda o „rýchlejšie a dostupnejšie procesy“ - ako to žiadala aj nedávna Synoda o rodine -, aby sa predišlo tomu, žeby „srdce veriacich, ktorí očakávajú vyjasnenie svojho stavu, zostalo dlho sužované temnotou pochybností“ - objasňuje pápež František.

Kauzy nulity budú naďalej posudzované súdnou cestou, a nie administratívnym spôsobom, aby sa tak „v maximálnom stupni chránila pravda o posvätnom zväzku“. Čo sa týka rýchlosti, prechádza sa k jednému rozsudku v prospech exekutívnej nulity, teda už nebudú musieť byť dva zhodné rozsudky. Je ustanovený jeden sudca, vždy klerik, zodpovedný biskupovi, pričom samotný biskup je sudcom pre veriacich, ktorí mu prináležia. To v prípade, ak nebolo možné ustanoviť kolégiový tribunál. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť toho, aby ako „vo veľkých, tak i v malých diecézach“, biskup stanovil zmeny cirkevných štruktúr a neprenechal súdnu funkciu v manželských záležitostiach úradom kúrie úplným delegovaním.

Okrem toho sa k súčasne platnému dokumentačnému procesu pridáva aj kratší proces „v prípadoch, keď je deklarovaná nulita manželstva podoprená osobitne zjavnými argumentmi,“ napríklad, keď sú žiadosti podané oboma manželmi alebo so súhlasom toho druhého. Aby zostal zachovaný princíp nerozlučnosti manželstva aj pri skrátenom procese, bude sudcom sám biskup, ktorý je „garantom katolíckej jednoty vo viere a v disciplíne.“

Ako sa ďalej uvádza v motu proprio, má byť obnovené odvolanie sa na metropolitné sídlo ako „charakteristické znamenie kolegiality v Cirkvi“. Pápež František sa obracia aj na biskupské konferencie, ktoré „majú byť predovšetkým motivované apoštolskou túžbou priblížiť sa jednotlivým veriacim“ a rešpektovať „právo biskupov organizovať súdnu moc vo vlastnej partikulárnej cirkvi“.

Je ďalej potrebné mať na zreteli bezodplatnosť súdnych konaní, „aby Cirkev, predstavujúc sa veriacim ako veľkorysá matka, vo veci tak úzko súvisiacej so spásou duší, prejavovala nezištnú Kristovu lásku, ktorou sme všetci boli zachránení“. Zostáva v platnosti odvolanie sa na Tribunál Apoštolskej stolice alebo na Rímsku rotu, „v úcte voči starobylému súdnemu princípu, aby sa posilňovalo puto medzi Petrovou stolicou a partikulárnymi cirkvami“.

Svätý Otec nariaďuje, že zmeny v príslušných kánonických kódexoch sa vykonajú ku dňu 8. decembra 2015, teda presne o tri mesiace od dnešného publikovania dokumentov. Motu proprio Mitis Iudex Dominus Iesus uvádza nové znenie príslušných kánonov CIC 1671 až 1691, obdobne sa v motu proprio Mitis et misericors Iesus uvádza nové znenie kánonov CCEO 1357 až 1377, ktoré nahradí pôvodné kánony. Oba apoštolské listy motu proprio Svätého Otca Františka nesú dátum 15. augusta 2015. -jk-

Vatikán/Taliansko 8. septembra - Tvárou v tvár tragédii desaťtisícov utečencov „utekajúcich pred smrťou vojnou a hladom“ evanjelium žiada, aby sme boli „blížnymi“ tým najmenších a opusteným. To sú slová pápeža, ktorými sa obrátil na farnosti, rehoľné komunity, kláštory a pútnické svätyne v celej Európe, aby prijali  „jednu rodinu utečencov“. Ako povedal arcibiskup Milána kardinál Angelo Scola, je to odvážna výzva, ktorá „nezostane bez povšimnutia“. Slová Svätého Otca „povzbudzujú kresťanské spoločenstvo Ríma vytrvať vo veľkorysosti a pohostinnosti“, reagoval kardinál vikár Agostino Vallini.

O ešte „väčšom zaangažovaní sa všetkých farností“ s presvedčením hovoril arcibiskup Florencie kardinál Giuseppe Betori. „Dobrý nápad, skromný, realistický a veľmi uspokojivý,“ uviedol v tvíte kardinál Philippe Barbarin, arcibiskup Lyonu, a dodal, že „jedna rodina do každej farnosti, to sa dá“. Podľa Andreu Riccardiho, zakladateľa Komunity sv. Egídia, ktorý je v týchto dňoch v Tirane na Medzinárodnom stretnutí náboženstiev za pokoj, nás výzva pápeža Františka núti uvažovať a konať.

„Európa sa musí zamyslieť otvárajúc sa voči utečencom. Nie je ich až tak veľa, nejde o inváziu. Je to skutočnosť, ktorú potrebujeme a ktorá sa stane obohatením našej vlastnej reality. My sme nikdy o tomto neuvažovali, vždy sme považovali imigráciu a utečencov za stav núdze, ktorý ‚za dva mesiace pominie‘. V tomto zmysle sme nemali žiadnu prípravu. Myslím, že teraz musíme naozaj uvažovať v dlhodobom horizonte. Je to veľká príležitosť nanovo vyjadriť, čo je Európa: kontinent, ktorý nežije a nemôže žiť len pre seba, ktorý starne v strachu. Dali sme príliš veľa priestoru populizmom a málo priestoru skutočným hlasom, ktoré sú z ľudu. (...) Myslím, že je tu dobrá duša, pohostinná, keď ľudia vidia deti. My Európania sme takí, ale nemôžeme sa schovávať za múry.“

Profesor Riccardi k otázke, aký je návrh Komunity sv. Egídia, v súvislosti so slovami pápeža otvoriť dvere rodinám utečencov, povedal:

„Tu je táto otázka: ‚Čo sme urobili?‘ Nie veľa! V tomto zmysle má pravdu aj kardinál Schönborn: Európske biskupstvá išli tak trochu na vlastnú päsť, a povedal by som v tomto zmysle, že pápež nám pripomína jednotnú líniu, keď hovorí o ‚všetkých farnostiach‘. Je to výzva pre celú Katolícku cirkev a je to výzva pre kresťanov. Domnievam sa, že v tomto okamihu sa musíme vysporiadať sami so sebou. Je to príležitosť na prehodnotenie toho, čo znamená Európa; čo znamená Európa vzhľadom na svet a vzhľadom na Stredozemie.“ -jk-

Vatikán 8. septembra – Boh zmieruje a prináša pokoj v malých veciach, kráčajúc spolu so svojím ľudom. O tom dnes kázal Svätý Otec pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty. V homílii vychádzal z dnešného sviatku Narodenia Panny Márie, aby zdôraznil , že my všetci sme povolaní k tomu, aby sme boli pokorní a aby sme boli naporúdzi blížnym, ako nás to učia blahoslavenstvá a 25. kapitola Evanjelia podľa Matúša.

„Ako zmieruje Boh“, „akým štýlom zmieruje Boh“? – táto otázka stála v centre pápežovej homílie. Ako povedal, Ježišovou úlohou bolo práve „zmierovať a prinášať pokoj“. Avšak Boh kvôli zmiereniu „nezvoláva veľké zhromaždenie“, nepodpisuje akýsi „dokument“. Boh „upokojuje osobitným spôsobom. Zmieruje a prináša pokoj v malom a počas cesty“, povedal Svätý Otec.

Odvolal sa tak na prvé liturgické čítanie z Knihy proroka Micheáša (5, 1-4a), kde sa hovorí o malom Betleheme, ktorý sa stane veľkým, lebo z toho „malého mesta vzíde pokoj“. Ako povedal, Pán si vždy vyberá „malé veci, pokorné veci, aby vykonal veľké diela. A aj nám radí, aby sme sa stali malými ako deti, aby sme mohli vstúpiť do Nebeského kráľovstva“. Boh „zmieruje a upokojuje v malom“, povedal pápež František:

„Ale aj na ceste, kráčajúc. Pán nechcel upokojiť a zmieriť za pomoci čarovnej paličky: dnes – pum! – a hotovo! To nie. Dal sa na cestu spoločne so svojím ľudom. Keď sme počúvali tento úryvok z Matúšovho evanjelia: je trochu nudný, či nie? Tento mal toho syna, tento mal tamtoho, tento toho... Je to zoznam. Avšak je to cesta Boha! Božia cesta medzi ľuďmi, dobrými aj zlými, lebo v tomto zozname boli a sú aj zločinci hriešnici. Je tu mnoho hriechu. Avšak Boh sa nevystraší, kráča. Kráča spolu so svojím ľudom.“

Ako ďalej povedal Svätý Otec, na tejto ceste „dáva rásť nádeji svojho ľudu, nádeji v Mesiáša“. Použijúc úryvok Deuteronómia pápež zdôraznil, že náš Boh je „blízkym Bohom“. Kráča spolu so svojím ľudom. A „toto kráčanie s dobrými aj zlými udáva štýl nášmu životu“.

Ako teda ako kresťania máme kráčať, aby sme prinášali pokoj ako Ježiš? - položil si otázku pápež František. Jeho odpoveďou je uskutočňovať protokol lásky k blížnemu, 25. kapitolu Matúšovho evanjelia:

„Ľud sníval o oslobodení. Izraelský ľud mal tento sen, lebo mu bolo prisľúbené, že bude oslobodený, že bude zmierený. Jozef sníva – Jozefov sen je tak trochu akoby zhrnutím sna celých týchto dejín kráčania Boha so svojím ľudom. Avšak nielen Jozef má sny. Aj Boh sníva. Náš Boh Otec má sny a sníva o krásnych veciach pre svoj ľud, pre každého z nás, lebo je Otcom a ako Otec myslí a sníva o tom najlepšom pre svoje deti.“ 

Ako povedal Svätý Otec, Boh je všemohúci a veľký, avšak „učí nás konať veľké dielo zmierovania a prinášania pokoja v malom, na ceste, v nestrácaní nádeje a tou schopnosťou snívať veľké sny, o veľkých horizontoch“. Dnes, pri spomienke na  rozhodujúcu etapu dejín spásy, na narodenie Panny Márie, vyprosujme si milosť jednoty, zmierenia a pokoja“, povedal pápež František:

„Vždy však na ceste, nablízku druhým, ako nás to učia blahoslavenstvá a Matúšova 25. kapitola, a aj s veľkými snami . Pokračujme teraz v slávení Pánovej pamiatky v ‚malom‛: v malom kúsku chleba, v troche vína... v ‚malom‛. Avšak v tomto malom je všetko. Je tu sen Boha, je tu jeho láska, jeho pokoj, jeho zmierenie, je tu Ježiš – on je toto všetko.“ -zk-

Vatikán 8. septembra - Zajtra 9. septembra sa po letnej prestávke opäť obnový chod Detského dispenzára Santa Marta, ostrova lásky v srdci Vatikánu. Charitatívno-zdravotnícke zariadenie vzniklo ešte na podnet pápeža Pia XI. a poskytuje svoje služby vyše 90 rokov pod vedením Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Dnes pomáha asi 500 deťom bez ohľadu na rasu alebo náboženstvo. Viac ako 50 dobrovoľníkov z radov zdravotníkov a iných špecializácií každý deň spolupracuje so sestrami vincentkami v napĺňaní charizmy ich zakladateľa - „neprejsť povedľa nikoho s ľahostajnou tvárou, srdcom uzavretým alebo unáhleným krokom“.

V nadchádzajúcich dňoch bude obnovený celý rad služieb domu pre matky s deťmi. Projekt, ktorý bol pomenovaný „Je tu detská postieľka pre teba“, sídli v nových priestoroch, ktoré dal k dispozícii Governatorát Vatikánu v máji toho roku. Pápež František navštívil Detský dispenzár Santa Marta14. decembra 2013 a následne prijal na audiencii v Aule Pavla VI. deti, pracovníkov i dobrovoľníkov zariadenia. -jk-

Nech každá farnosť a rehoľná komunita v Európe prijme jednu rodinu utečencov.  #Giubileo #refugeeswelcome  (Tvít pápeža Františka z 8. septembra 2015) -jk-

Utorkové vysielanie vo zvkovej podobe