Vatikán/OSN 11. septembra - Pápežov hlas nás prinavracia k morálnym hodnotám. To sú slová generálneho tajomníka OSN Ban Ki-moona v súvislosti s blížiacou sa apoštolskou cestou Svätého Otca do Spojených štátov. Pápež František 25. septembra navštívi Organizáciu spojených národov a prehovorí k Valnému zhromaždeniu. Na otázku očakávaní a dôležitosti tejto návštevy generálny tajomník OSN odpovedá:

„Očakávame s veľkým nadšením návštevu Jeho Svätosti pápeža Františka. Bude to moje štvrté stretnutie s pápežom, ale jeho prvá návšteva v sídle Spojených národov. V histórii vzťahov medzi OSN a Vatikánom, myslím, že toto je prvý prípad, keď pápež navštívi OSN počas prác Valného zhromaždenia. Je to skromný človek s veľkou ľudskosťou, je to človek, ktorého hlas má veľkú morálnu váhu. Zvlášť v tomto svete, ktorý zažíva toľko konfliktov, toľko utečencov a migrácie, toľko porušovania ľudských práv, problém klimatických zmien, naozaj potrebujeme silný hlas, ktorý prinavracia k morálnym hodnotám, akým hlas pápeža je. Na tomto podujatí sa zúčastní viac než 150 hláv štátov a vlád vo svete. Nemožno si predstaviť väčšie stretnutie svetových vodcov, vrátane pápeža, významnejšie, dôležitejšie než toto. Som mu vďačný za milosrdné vedenie smerujúce k pokoju a v prospech ľudstva.“ Toľko z rozhovoru generálneho tajomníka OSN Ban Ki-moona pre Vatikánsky rozhlas v spolupráci s denníkom La Stampa. -jk-

Vatikán 11. septembra - Pápež František prijal dnes napoludnie v Klementínskej sále účastníkov Medzinárodného stretnutia, venovaného téme klimatických zmien a spravodlivosti voči životnému prostrediu, ktoré organizuje Nadácia pre udržateľný rozvoj. Svätý Otec v príhovore asi 300 účastníkom podujatia pripomenul, že „klíma je spoločné dobro, teraz vážne ohrozené", pričom poukázal na klimatické zmeny, globálne otepľovanie a nárast extrémnych meteorologických javov.

Sú to témy, ktoré sú predmetom veľkej pozornosti zo strany médií a verejnej mienky a okolo ktorých sa vedú vedecké a politické diskusie, čo priviedlo k dosiahnutiu značného konsenzu, aj keď nie k jednotnému pohľadu, povedal pápež a pozornosť sústredil na naliehavosť tejto výzvy:

„Prečo a ako sa tým zaoberať? Nesmieme zabúdať na vážne sociálne dôsledky klimatických zmien: sú to tí najchudobnejší, ktorí znášajú s najväčšou tvrdosťou následky! Preto - ako správne zdôrazňuje názov tohto stretnutia - otázka klímy je otázkou spravodlivosti, a tiež solidarity, ktorá nikdy nemôže byť oddelená od spravodlivosti. V stávke je dôstojnosť každého, ako národov, spoločenstiev, žien a mužov.“

Veda a technológia vkladajú do našich rúk nevídanú moc. Je preto našou povinnosťou voči ľudstvu a najmä voči najchudobnejším a budúcim generáciám, aby boli použité pre spoločné dobro, poznamenal Svätý Otec a pokračoval otázkou:

„Dokáže naša generácia konať tak, aby «bola spomínaná, že veľkodušne prevzala svoju zodpovednosť»? (porov. Laudato si’, 165). Napriek mnohým nezrovnalostiam našej doby máme dosť dôvodov na živenie nádeje, že to dokážeme urobiť. A musíme sa nechať viesť touto nádejou. Pri plnení tohto záväzku želám každému z vás, aby zažil radosť z účasti na aktivitách, ktoré odovzdávajú život. Radosť evanjelia prebýva aj tu.“

Svätý Otec v ďalšej časti príhovoru odpovedal na otázku, ako môžeme zadosťučiniť tejto zodpovednosti, solidarite a dôstojnosti. Každý je povolaný, aby osobne reagoval v miere svojej kompetencie za rolu, ktorú zaujíma v rodine, vo svete práce, ekonomiky a výskumu, občianskej spoločnosti či v inštitúciách. Nie napĺňaním nepravdepodobných receptov: nikto ich nemá! Skôr treba ponúknuť to, čo sme pochopili, dialógu a pripustiť, že môj vlastný príspevok bude predmetom diskusie. Od všetkých sa požaduje príspevok za účelom výsledku, ktorý môže byť len ovocím spoločného úsilia, zdôraznil pápež.

Na margo aktuálneho stretnutia poznamenal, že ho považuje za príklad praktizovania takého dialógu, ktorý navrhol v encyklike Laudato si’ ako jediný spôsob na riešenie problémov nášho sveta a na hľadanie riešení skutočne účinných. Ako dodal, rovnako považuje za znamenie veľkého, dokonca prozreteľného významu, že na tomto stretnutí sa zúčastňujú významní predstavitelia „rôznych svetov“: náboženstva a politiky, ekonomických aktivít a vedeckého výskumu v rôznych odvetviach, predstavitelia medzinárodných organizácií, ako aj zástupcovia tých, ktorí sa angažujú v boji proti chudobe.

„Aby tento dialóg priniesol ovocie, musí byť inšpirovaný víziou jasnou, so širokým záberom a postupovať podľa komplexného prístupu, no predovšetkým podľa princípu participácie, zahŕňajúc všetky zúčastnené strany, aj tie, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou zostanú na okraji inštitucionálnych procesov. Obraciam sa na všetkých s naliehavou výzvou pokračovať až do konca v každom úsilí, aby pri stoloch, pri ktorých sa hľadá spôsob riešenia jedinej a komplexnej sociálno-environmentálnej krízy, mohol zaznieť hlas najchudobnejších spomedzi krajín a ľudí. Aj toto je povinnosť spravodlivosti voči životnému prostrediu.“

Tvárou v tvár naliehavosti klimatických zmien a s pohľadom upriameným na rozhodujúce stretnutia, ktoré sa nimi budú v najbližších mesiacoch zaoberať, ako schválenie cieľov udržateľného rozvoja zo strany Organizácie Spojených národov na konci tohto mesiaca a najmä konferencia COP 21 v Paríži na začiatku decembra, pápež vyslovil návrh, aby sa tento dialóg stal skutočnou alianciou na dosiahnutie celosvetových dohôd o životnom prostredí, dohôd naozaj významných a efektívnych. V tomto ohľade uistil prítomných o podpere zo strany Cirkvi, ako aj o modlitbe. -jk-

Vatikán/Svätá zem 11. septembra – Dnes sa vo Svätej zemi začína plenárne stretnutie Rady biskupských konferencií Európy CCEE. Reprezentanti 33 biskupských konferencií a ďalší zástupcovia, celkovo zo 45 krajín Európy, sa na posvätných miestach budú venovať modlitbe a reflexii nad aktuálnymi výzvami pre Cirkev v Európe. Účastníkom tohto stretnutia, ktoré na Hore Blahoslavenstiev potrvá do 16. septembra, zaslal pápež František svoje posolstvo.

Želá im v ňom, aby stretnutie bolo pre nich „intenzívnym časom modlitby a solidarity“, pričom píše: „Nech vás vaše spočívanie v Pánovi obnoví vo svätosti života a v apoštolskej horlivosti voči tým, čo sú zverení vašej starostlivosti. Nech tiež oživí sviežosť evanjelia, ktoré poukazuje na «nové cesty a kreatívne metódy, rôzne vyjadrovacie formy, výrečnejšie symboly, slová naplnené obnoveným významom pre dnešný svet» (porov. Evangelii gaudium,11). Do vašich modlitieb zverujem osobitne nastávajúcu generálnu synodu, aby Cirkev odpovedala s čoraz väčšou naliehavosťou a veľkodušnosťou na potreby rodiny.“ -zk-

Vatikán 11. septembra - Kráčať  a  „otvoriť hranice“ a dvere, ísť von a „hľadať na cestách hriešnikov“. Takto pápež František v spontánnom príhovore v španielčine povzbudil účastníkov 25. generálnej kapituly Misionárov Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, ktorá sa koná v Ríme od 24. augusta. Kongregácia je známejšia pod názvom „misionári klaretíni“ podľa svojho zakladateľa sv. Antona Máriu Clareta, biskupa (1807-1870), ktorý ju založil v roku 1849. Svätý Otec účastníkom dnešnej audiencie pripomenul, že súčasťou ich poslania je tiež adorovanie Boha, čo má nezaplatiteľnú hodnotu, a do tretice sprevádzanie ľudí v dobrých i ťažkých chvíľach.

V texte oficiálneho príhovoru, ktorý pápež odovzdal prítomným 120 členom generálnej kapituly na tému „Svedkovia a poslovia evanjeliovej radosti”, nabáda k „načúvaniu ostatným“  práve na „rôznych perifériách“ sveta, pretože to je miesto, kde hlas Ducha Svätého „rezonuje jasnejšie“. A počas spontánneho rozhovoru zopakoval, že klaretíni, dnes prítomní v 64 krajinách, sú pozvaní ísť na „hranice každého druhu“, nie stáť pokojne na mieste, pretože aj stojatá voda sa pokazí. Takže kráčať, ako kráčal Boh, ktorý sa stal spoločníkom na ceste. Pretože kráčať osamote je nudné, poznamenal pápež, pričom povzbudil misionárov klaretínov, aby sprevádzali im zverený ľud ako Pán, ktorý vzal na seba aj hriechy ľudí a odpúšťal. „Pán sa nebál hriešnikov, dokonca ich vyhľadával. Nebojte sa, je to Pán, ktorý vás povzbudzuje venovať pozornosť tým, ktorí potrebujú jeho svedectvo, aby pocítili milosrdnú prítomnosť Boha vo svojom živote,“ dodal Svätý Otec v závere príhovoru otcom klaretínom.

Svätý Anton Mária Claret, známy ako kazateľ ľudových misií, sa neskôr stal arcibiskupom Santiaga de Cuba a pôsobil aj ako osobný spovedník španielskej kráľovnej Izabely. Zúčastnil sa na  Prvom vatikánskom koncile. Kanonizovaný bol v roku 1950 pápežom Piom XII. -jk- 

Vatikán 11. septembra – Do Vatikánu dnes zavítal prezident Srbska Tomislav Nikolić. Po súkromnej audiencii u Svätého Otca sa stretol aj s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom a sekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Paulom Richardom Gallagherom.

Ako sa uvádza v oficiálnom komuniké, „v priebehu srdečných rozhovorov boli vyzdvihnuté dobré vzťahy medzi Svätou stolicou a Srbskou republikou a hovorilo sa aj o témach spoločného záujmu, týkajúcich sa vzťahov medzi cirkevným a občianskym spoločenstvom, s osobitným dôrazom na ekumenický dialóg a na prínos Katolíckej cirkvi pre všeobecné dobro srbskej spoločnosti“. Pristavili sa aj pri téme „cesty Srbska smerom k plnému začleneniu sa do Európskej únie, ako aj pri niektorých otázkach regionálneho a medzinárodného charakteru, medzi inými pri podmienkach sýrskych a irackých utečencov a pri dôležitosti uprednostnenia spoločného riešenia aktuálnej krízy“. -zk-

Vatikán 11. septembra – Pre to, aby sme boli milosrdnými voči druhým, musíme mať odvahu priznať si vlastné viny. To je hlavná myšlienka dnešnej homílie pápeža Františka pri svätej omši v Dome sv. Marty. Pápež v nej zdôraznil, že sa musíme naučiť nesúdiť druhých, inak sa staneme pokrytcami. Je to riziko, ktorého sa musíme vystríhať všetci, počnúc pápežom.

„Veľkodušnosť odpustenia, veľkodušnosť milosrdenstva“. Svätý Otec zdôraznil, že v uplynulých dňoch nás liturgia viedla zamýšľať sa nad kresťanským štýlom, byť zaodetými do nežnosti, dobroty, miernosti a vyzývala nás, aby sme sa navzájom podporovali. Pán nám však podľa pápeža hovorí aj o odmene: „nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení“:

„Môžeme povedať: ‚ Je to krásne‛. Každý však môže povedať: ‚Otče, je to pekné, ale ako na to, ako treba začať? A aký je prvý krok, aby sme šli touto cestou?‛ Prvý krok vidíme dnes ako v prvom čítaní [1Tim 1,1-2.12-14], tak aj v evanjeliu [Lk 6, 39-42]. Prvým krokom je vinenie seba samých, priznanie si vlastných vín. Odvaha viniť seba samých pred tým než obviníme druhých. Pavol chváli Pána, lebo si ho vyvolil a vzdáva vďaky, lebo, ako hovorí «uznal ma za verného a zveril mi službu, hoci som bol predtým rúhač, prenasledovateľ a násilník». No bol ku mne milosrdný.“  

Sv. Pavol „nás učí priznávať si vlastnú vinu. A Pán nás prostredníctvom obrazu triesky v oku brata a brvna, ktoré je v oku, učí to isté“, povedal pápež. Treba najprv odstrániť brvno z vlastného oka, obviniť seba samých. „Prvý krok je priznaj si vlastnú vinu“ a nepokladaj sa za „sudcu, aby si odstraňoval triesku z očí iných“:

„Ježiš používa to slovo, ktoré používa jedine v súvislosti s tými, ktorí majú dvojitú tvár, dvojakú dušu: ‚pokrytec!‛ Pokrytec. Muž a žena, ktorí sa nenaučia priznávať si vlastnú vinu, viniť seba samých, stávajú sa pokrytcami. A to všetci. Počínajúc pápežom až nadol, všetci. Ak niekto z nás nemá schopnosť priznať si vinu a až potom, ak je to nevyhnutné, povedať komu treba o záležitostiach druhých, nie je kresťanom, nevchádza do tohto krásneho diela zmierenia, upokojenia, nežnosti, dobrotivosti, odpustenia, miernosti, milosrdenstva, ktoré nám priniesol Ježiš Kristus.“ 

Prvým krokom je teda podľa pápeža toto: vyprosovať si „od Pána milosť obrátenia“ a „keď ma napadne myslieť na chyby druhých, zastaviť sa“:

„Keď dostanem chuť hovoriť o nedostatkoch ostatných, treba sa zastaviť. A ja? Treba mať odvahu, ktorú tu má Pavol: ‚Bol som rúhač, prenasledovateľ a násilník‛... Koľko vecí však môžeme povedať o sebe samých? Šetrime sa komentovania druhých a komentujme  radšej seba samých. Toto je prvý krok na tejto ceste miernosti. Lebo ten, kto vie hľadieť jedine na triesky v očiach druhého, skončí žalostne – je to duša úbohá, plná malicherností, plná klebiet.“ 

Prosme si od Pána milosť „poslúchať Ježišovu radu: byť veľkodušnými v odpúšťaní, byť veľkodušnými v milosrdenstve, povedal Svätý Otec. Pre svätorečenie „osoby existuje celý proces, je treba zázrak a potom ju Cirkev“ prehlási za svätú. „Avšak ak by sa našiel človek, ktorý nikdy, ale naozaj nikdy nehovoril zle o druhých“, „môže byť veľmi rýchlo svätorečený“, ukončil svoju homíliu pápež František. -zk-

Vatikán 11. septembra - Navštíviť Apoštolský palác a záhrady v Castel Gandolfe vlakom zo železničnej stanice Vatikánu. Toto bude možné od zajtra každú sobotu, a to vďaka iniciatíve podporovanej pápežom Františkom a organizovanej Vatikánskymi múzeami. V sobotu ráno 12. septembra bude slávnostne inaugurovaná táto jazda vlakom, ktorý používal pápež Ján XXIII. v roku 1962 pri jeho ceste do Loreta a Assisi. Bolo to presne  4. októbra, týždeň pred začiatkom  Druhého vatikánskeho koncilu, aby ho zveril pod ochranu Panny Márie Loretskej a svätého Františka.

Od zajtra bude tiež otvorený pre verejnosť Apoštolský palác v Castel Gandolfe. Návštevníci si ho budú môcť pozrieť v rámci celodenného lístka Vatikánskych múzeí. Ako hovorí Sandro Barbagallo, kurátor historickej zbierky Vatikánskych múzeí v letnej rezidencii pápežov na jazerom Lago Albano, „návštevník istým spôsobom nanovo prežije päťsto rokov pontifikátu cez portréty, erby a pamätné predmety pápežov od Júliusa II. po Františka.“

V múzeu pápežov  v Castel Gandolfe bude možné vidieť na prvom poschodí paláca 51 portrétov pápežov vystavených v šiestich izbách, ďalej liturgické odevy, uniformy, sedes Pia IX. reštaurovaný pre túto príležitosť, či stolec používaný osemdesiat rokov v Sále konzistória. V nádvorí bude BMW, ktoré používal Ján Pavol II. na presun do letného sídla v Castel Gandolfe. Pápež František nie je jediný z pápežov, ktorí nevyužívali toto letné sídlo, dodal Sandro Barbagallo. Oproti Benediktovi XIV. a Clementovi XIII., ktorí ho často navštevovali, Pius VI. sa v Castel Gandolfe neukázal za celých 25 rokov. Pápežský súkromný apartmán zostáva napriek tomu naďalej zachovaný ako miesto pripravené kedykoľvek prijať Petrovho nástupcu. -jk-

Vatikán/Francúzsko 11. septembra – Svätý Otec menoval kardinála Andrého Vingt-Trois, arcibiskupa Paríža, za svojho osobitného vyslanca pri slávnosti posvätenia novej katedrály v Créteil vo Francúzsku, ktorá sa uskutoční 20. septembra. -zk-

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe