Vatikán/Kuba 18. septembra - Veľkej pozornosti sa dostalo videoposolstvu pápeža Františka, ktoré včera večer odvysielala kubánska televízia a bolo zverejnené aj na internetovej stránke Konferencie biskupov Kuby. Všetky oficiálne médiá krajiny dali široký priestor slovám pápeža, že prichádza, „aby sa podelil o vieru a nádej“:

„Navštívim vás, aby som sa podelil o vieru a nádej, aby sme sa posilnili v nasledovaní Krista. Robí mi veľmi dobre a veľmi mi pomáha myslieť na vašu vernosť Pánovi a na odvahu, s ktorou čelíte ťažkostiam každého dňa, na lásku, s ktorou si pomáhate a podporujete sa na ceste životom. Ďakujem vám za toto tak vzácne svedectvo.“

Ako ďalej povedal Svätý Otec, posolstvo, ktoré im chce odovzdať, je veľmi jednoduché, ale veľmi dôležité a svoj odkaz zhrnul do nasledujúcich slov:

„Ježiš vás nesmierne miluje, Ježiš vás skutočne miluje. Vždy vás nosí vo svojom srdci, on vie lepšie ako ktokoľvek iný, čo je pre každého potrebné, čím žije, aká je jeho najhlbšia túžba, aké je naše srdce. ... A keď sa nesprávame podľa očakávania, stále nám zostáva po boku, pripravený prijať nás, aby nás utešil, aby nám dal novú nádej, novú šancu, nový život, pretože on nás nikdy neopustí.“

Pápež František v pozdravnom posolstve tesne pred odchodom na svoju 10. apoštolskú cestu taktiež poďakoval Kubáncom, že sa na návštevu pripravujú duchovne: „Potrebujeme sa modliť, potrebujeme tento kontakt s Ježišom a Máriou“, aby sa naše srdce stalo podobným Ježišovmu srdcu, „aby sme vedeli milovať ako on, odpúšťať ako on, dávať nádej, sprevádzať.

„Chcem byť s vami ako misionár milosrdenstva a Božej nežnosti, ale dovoľte mi povzbudiť aj vás, aby ste boli misionármi nekonečnej Božej lásky. Aby nikomu nechýbalo svedectvo našej viery, našej lásky. Aby celý svet vedel, že Boh vždy odpúšťa, že Boh nám je vždy po boku, že Boh nás miluje“ - zdôraznil Svätý Otec a v závere posolstva zveril cestu a všetkých Kubáncov nebeskej Matke, ktorá je uctievaná v Santiagu ako Dobrotivá Panna - Virgen de  la Caridad del Cobre a ktorú tam chce navštíviť „ako ktorýkoľvek pútnik, ako dieťa, ktoré chce prísť do domu Matky“. K prosbe o modlitbu dodal pápež František aj slová požehnania:  „Ježiš nech vás žehná a Panna Mária nech vás ochraňuje.“ -jk-

Vatikán 18. septembra - Svätý Otec prijal dnes na audiencii v Sále pápežov účastníkov sympózia, ktoré v týchto dňoch organizovalo Vatikánske observatórium Specola Vaticana so sídlom v Castel Gandolfe pri príležitosti 80. výročia tejto pápežskej vedeckej inštitúcie. Príhovor takmer štyridsaťčlennej skupine astronómov na záver sympózia začal Svätý Otec František slovami pápeža Pia XI., ktoré vyslovil pred 80 rokmi, presne 29. septembra 1935 pri otvorení nového observatória a ktoré sú vyryté do mramoru jednej z hvezdárskych kupol v  pápežskej letnej rezidencii v Castel Gandolfe: „Deum Creatorem venite adoremus“ - „Poďte, pokloňme sa Bohu Stvoriteľovi“. Ďalej povedal:

„Vesmír je skutočne viac, než len vedeckým problémom, ktorým sa treba zaoberať, je radostným tajomstvom, ktoré kontemplujeme oslavujúc ho a chváliac Boha (porov. Laudato si’, 12). «Celý materiálny vesmír je rečou Božej lásky, jeho nesmiernej náklonnosti voči nám» (tamtiež, 84). Svätý Ignác z Loyoly rozumel veľmi dobre tejto reči. On sám hovoril, že jeho najväčšou útechou je hľadieť na oblohu a hviezdy, pretože to mu umožňuje pociťovať veľkú túžbu slúžiť Pánovi (Autobiografia, 11).

Obnovením observatória v Castel Gandolfe pápež Pius XI. tiež ustanovil, aby jeho vedenie bolo zverené Spoločnosti Ježišovej. Počas všetkých týchto rokov astronómovia Observatória prechádzali cestami výskumu, kreatívnymi cestami, napredujúc po stopách astronómov a matematikov rímskeho Jezuitského kolégia, počnúc P. Christophom Claviusom až po Angela Secchiho, cez Mattea Ricciho a ďalších. Pri príležitosti tohto výročia by som tiež rád pripomenul príhovor Benedikta XVI., ktorým sa obrátil na otcov poslednej Generálnej kongregácie Spoločnosti Ježišovej, v ktorom poznamenal, že Cirkev naliehavo potrebuje rehoľníkov, ktorí by venovali svoj život tomu, aby boli priamo na hranici medzi vierou a ľudským poznaním, vierou a modernou vedou.

V týchto dňoch, ste sa vy, otcovia a bratia, zišli spolu s vedcami, s ktorými spolupracujete, aby ste sa zaoberali vašim výskumom a otázkami týkajúcimi sa dialógu medzi vedou a náboženstvom. V tejto súvislosti sv. Ján Pavol II. povedal: «Dôležité je to, aby dialóg mohol pokračovať a rásť do hĺbky a do rozsahu» (List P. George V. Coynovi, 1. júna 1988). A pýtal sa: «Je komunita svetových náboženstiev, vrátane Cirkvi, pripravená vstúpiť do stále hlbšieho dialógu s vedeckou komunitou, do dialógu, ktorý by popri ochrane integrity ako náboženstva, tak i vedy, podporoval súčasne progres obidvoch?» (porov. tamtiež).

V kontexte medzináboženského dialógu, dnes naliehavejšieho ako kedykoľvek predtým, vedecký výskum vesmíru môže ponúknuť jedinečný pohľad, zdieľaný veriacimi a neveriacimi, ktorý môže prispieť k dosiahnutiu lepšieho náboženského chápania stvorenstva. Týmto spôsobom sú Školy astrofyziky, ktoré organizuje Observatórium Specola Vaticana počas posledných tridsiatich rokov, vzácnou príležitosťou pre mladých astronómov z celého sveta viesť dialóg a spolupracovať pri hľadaní pravdy.“

V závere príhovoru pápež František astronómov povzbudil, aby pokračovali v tejto ceste spolu so svojimi kolegami, a s tými, čo zdieľajú nadšenie a úsilie o skúmanie vesmíru. ... Ako dodal, „všetci sme na ceste k spoločnému nebeskému domu, kde budeme môcť s radostným obdivom vnímať tajomstvo vesmíru“ (porov. Laudato si‘, 243). -jk-

Vatikán 18. septembra - Svätý Otec vymenoval nového riaditeľa Vatikánskeho observatória - Specola Vaticana. Je ním 62-ročný astronóm amerického pôvodu, jezuita Guy Joseph Consolomagno, doterajší člen spomenutej pápežskej vedeckej inštitúcie a prezident nadácie Vatican Observatory Foundation. Rehoľný brat Guy Consolomagno SJ vystrieda vo vedení Vatikánskeho observatória argentínskeho astronóma pátra Josého Gabriela Funesa SJ, ktorý bol menovaný v roku 2006 pápežom Benediktom XVI.

V dnešný deň prijal Svätý Otec František na osobitnej audiencii vo Vatikáne spolu s vedením Vatikánskeho observatória aj tri desiatky členov vedeckého sympózia každoročne organizovaného touto inštitúciou. (Obsah príhovoru pápeža Františka bude publikovaný samostatne). -jb-

Vatikán 18. septembra – Svätý Otec František dnes v dopoludňajších hodinách prijal na súkromnej audiencii vo Vatikáne prezidentku Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Anne Brasseurovú. Luxemburská politička zastáva úrad od roku 2014. Počas historickej návštevy Svätého Otca Františka v sídle Európskeho parlamentu v Štrasburgu 25. novembra 2014 vystúpila so záverečným príhovorom po pápežovom prejave. -jb-

Vatikán/Maďarsko 18. septembra – V Budapešti sa v dňoch 18. – 19. septembra koná podujatie v rámci Roka zasväteného života. Stovka rehoľných komunít sa doň zapojila rôznymi formami svedectva o skúsenosti zasväteného života v rehoľnej komunite. Aktivity prebiehajú celých 24 hodín v uliciach mesta, so symbolickým názvom „Námestie zasväteného života“.

Účastníkov stretnutia osobitne pozdravil Svätý Otec František formou videoposolstva, v ktorom im ďakuje za ich službu evanjeliu, Cirkvi a spoločnosti v Maďarsku. Prihovára sa im aj týmito slovami:

„Povzbudzujem vás, aby ste sa radovali s radujúcimi a plakali s plačúcimi, aby ste si vyprosovali od Boha srdce schopné spolucítenia, aby ste sa skláňali k ranám tela i duše a mnohým prinášali Božiu útechu. Myslím, že tou najkrajšou „tvárou“ krajiny a mesta sú Pánovi učeníci – biskupi, kňazi, rehoľníci, laici – ktorí žijú s jednoduchosťou v každodennosti štýl Dobrého Samaritána a stávajú sa blížnymi voči telu a ranám bratov, v ktorých rozpoznávajú Ježišovo telo a jeho rany.“ -jb-

Vatikán 17. septembra – „Medzinárodné spoločenstvo, zdá sa, nie je schopné nájsť adekvátne odpovede“ na krízu v Sýrii a v Iraku, v krajinách ponorených do „oceánu bolesti“. To je myšlienka z príhovoru pápeža Františka účastníkom stretnutia organizovaného vo štvrtok 17. septembra Pápežskou radou Cor unum, ktoré bolo zamerané na humanitárnu situáciu v regióne Blízkeho východu.

Svätý Otec ďalej konštatoval, že konflikty v Sýrii a Iraku sú „jednou z najťaživejších ľudských tragédií posledných desaťročí“ a ich strašné dôsledky badať na civilnom obyvateľstve, ale aj na kultúrnom dedičstve. Milióny ľudí sú nútení opustiť svoje rodné krajiny, povedal pápež, pričom dodal, že Libanon, Jordánsko a Turecko dnes nesú ťarchu starosti o milióny utečencov, „ktorých veľkoryso prijali“.

„Tvárou v tvár tejto situácii a konfliktom, ktoré sa rozrastajú a výrazne narušujú vnútornú rovnováhu regiónov i medzinárodného spoločenstva, sa zdá nemožné nájsť adekvátne odpovede, zatiaľ čo obchodníci so zbraňami pokračujú vo svojich záujmoch: zbrane zmáčané krvou, nevinnou krvou.“

Zverstvá konfliktu, porušovanie ľudských práv, sa vďaka médiám dejú pred očami sveta, pripomenul Svätý Otec:

„Nikto nemôže predstierať, že o tom nevie! Všetci sú si vedomí, že táto vojna zaťažuje čoraz neúnosnejšie ramená chudobných. Musíme nájsť riešenie, ktorým však nikdy nie je násilie, pretože násilie vytvára len nové rany, vytvára ďalšie násilie.“

Pápež osobitne upozornil na oblasti, ktoré si vyžadujú mimoriadnu pozornosť a za ktoré nesieme zodpovednosť:

„V tomto oceáne bolesti vás naliehavo nabádam, aby ste osobitnú pozornosť venovali materiálnym a duchovným potrebám tých najslabších a najbezbrannejších: Myslím najmä na rodiny, starších ľudí, chorých, deti. Deti a mladí ľudia, nádej budúcnosti, sú pozbavení základných práv: vyrastať v pokoji rodiny, kde by bolo o nich postarané a  kde by boli chránené, aby sa mohli hrať a vzdelávať.“

Ako pokračoval Svätý Otec, obete konfliktu sú mnohé a za všetky sa modlí. Ale s osobitným dôrazom spomenul „vážnu ujmu kresťanských komunít v Sýrii a Iraku, kde je mnoho bratov a sestier prenasledovaných kvôli svojej viere, vyháňaných zo svojej krajiny, držaných v zajatí, alebo dokonca zabíjaných.“

„V Sýrii a Iraku zlo ničí budovy a infraštruktúry, ale ničí predovšetkým ľudské svedomie“ - z tohto podľa slov pápeža vyplýva výzva „odpovedať na zlo dobrom a podporovaním integrálneho rozvoja človeka.“ V príhovore zástupcom asi tridsiatich katolíckych charitatívnych organizácií, ktoré pôsobia na Blízkom východe, vrátane biskupov regiónu, pápež František poukázal na nevyhnutnosť toho, aby katolíci zintenzívnili medzicirkevnú a medziinštitucionálnu spoluprácu. Na záver sa Svätý Otec na prítomných obrátil s prosbou, aby neopúšťali „obete tejto krízy, aj keby pozornosť sveta bola úplne nepatrná.“

Podujatie zhodnotilo doteraz vykonanú prácu katolíckych charitatívnych organizácií, určilo priority pre budúcnosť a podporilo súčinnosť s ostatnými charitatívnymi inštitúciami. Konalo sa za účasti Mons. Giampietra Dal Tosa, sekretára Pápežskej rady Cor unum, prítomní ďalej boli kardinál Leonardo Sandri, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi, Stephen O'Brien, koordinátor humanitárnej pomoci OSN , Mons. Khaleda Akasheh, vedúci úradu pre islam pri Pápežskej rade pre medzináboženský dialóg, Mons. Mario Zenari, apoštolský nuncius v Sýrii, Mons. Antoine Audo, prezident Charity Sýrie, Mons. Shelmon Warduni, prezident Charity Iraku a zástupcovia inštitúcie ‚Humanitarian Focal Point‘, zriadenej Pápežskou radou Cor unum v minulom roku. -jk-

Pozývam vás, aby ste sa modlili spolu so mnou za moju cestu na Kubu a do Spojených štátov. Potrebujem vaše modlitby. (Tvít pápeža Františka z 18. septembra 2015) -jk-

Vatikán/Slovensko 18. septembra - Slovenského kapucína P. Dávida Tencera OFM Cap. vymenoval Svätý Otec František za biskupa diecézy Reykjavík na Islande. Nastupuje po Mons. Petrovi Bürcherovi, ktorý sa vzdal úradu na základe kánonu 401 paragrafu 2 podľa Kódexu kánonického práva.

Páter Dávid Tencer sa narodil 18. mája 1963 v Novej Bani. Po štúdiách v Bratislave bol vysvätený za kňaza 15. júna 1986 a inkardinovaný do diecézy Banská Bystrica, kde pôsobil štyri roky ako kaplán. V roku 1990 vstúpil do Slovenkej provincie bratov kapucínov. Po noviciáte pokračoval v licenciátnych štúdiách v Ríme. V roku 1994 zložil večné sľuby.

Následne bol farárom v Holíči, v roku 1996 založil v Hriňovej kláštor, ktorý bol formačným domom pre kapucínskych postulantov. Tu P. Dávid Tencer až do roku 2002 pôsobil ako rektor a minister domu. V roku 2003 sa stal predstaveným v žilinskej komunite.

Napokon v roku 2004 odišiel na Island s poslaním založiť kapucínsku misiu. Začínal ako kaplán vo Farnosti Stella Maris v Reykjavíku, neskôr sa stal farárom Farnosti sv. Pórlákura v meste Reydarfjordur, kde pôsobil až doteraz. -jk-

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe