Kuba 20. septembra – Príchod Svätého Otca na návštevu Kuby v sobotu 19. septembra sprevádzalo mimoriadne srdečné prijatie miestnymi obyvateľmi. Najmenej stotisíc Kubáncov zdravilo latinskoamerického pápeža na 18-kilometrovom úseku z havanského letiska na nunciatúru, ktorá je počas štyroch dní návštevy jeho rezidenciou. Pápež František pri uvítacej ceremónii na letisku povzbudil miestnych politikov k pokračovaniu v procese normalizácie vzťahov s USA, aby tak dali „príklad zmierenia pre celý svet“. Jeho odkaz Kubáncom možno zhrnúť do týchto slov: sloboda, pokoj, nádej a zmierenie.

O 16. hodine popoludní, čiže 22.00 nášho času pápeža Františka pod schodíkmi lietadla privítali prezident Kubánskej republiky Raúl Castro a arcibiskup Havany kardinál Jaime Ortega. Keď skupinka detí priniesla kvetinový dar na privítanie, pápež František každé z nich otcovsky k sebe pritisol. Pri slávnostnej ceremónii s vojenskou dychovou hudbu, delostreleckými salvami, pochodovaním čestnej jednotky po privítacej reči prezidenta Svätý Otec predniesol svoj prvý príhovor na pôde ostrova.

Predstaviteľom štátu i Cirkvi a celému kubánskemu ľudu sa poďakoval za bratské prijatie a prezidenta Castra požiadal, aby tlmočil pozdrav svojmu bratovi Fidelovi. Vyjadril prianie, aby sa jeho pozdrav dostal aj k tým, s ktorými sa z rôznych dôvodov nebude môcť stretnúť a ku všetkým Kubáncom rozptýleným po celom svete. Nadviazal na slová prezidenta z privítacej reči, že medzi Svätou stolicou a Kubou trvajú neprerušené diplomatické vzťahy už 80 rokov. Spomenul aj svojich dvoch veľkých predchodcov, ktorí ostrov navštívili v rokoch 1998 a 2012.

Pápež František, ktorý na Kube navštívi aj národnú svätyňu v El Cobre, vyzdvihol silnú mariánsku úctu obyvateľov ostrova, ktorý si ju pred sto rokmi zvolil za svoju patrónku. S poukazom na geografickú polohu Kuby podotkol, že „jej prirodzeným povolaním je byť miestom stretnutia, aby všetky národy žili v priateľstve, ako o tom sníval José Martí“, vedúca osobnosť idey kubánskej nezávislosti z 19. storočia, a podobne i sv. Ján Pavol II.

Svätý Otec v tejto súvislosti poukázal na význam súčasného procesu normalizácie vzťahov Kuby s USA:

„Už niekoľko mesiacov sme svedkami procesu, ktorý nás napĺňa nádejou: procesu normalizácie vzťahov medzi dvoma národmi po rokoch vzdialenia sa. Je to proces, je to znamenie víťazstva kultúry stretnutia, dialógu, „systému univerzálneho zhodnocovania... nad navždy mŕtvym systémom dynastií a skupín“, ako vravieval José Martí. Povzbudzujem zodpovedných politikov, aby pokračovali touto cestou a rozvíjali všetok jej potenciál, ako dôkaz vznešenej služby, ku ktorej sú povolaní v záujme pokoja a dobra svojich národov, celej Ameriky, a ako príklad zmierenia pre celý svet. Svet potrebuje zmierenie v tejto atmosfére tretej svetovej vojny po čiastkach, ktorú zažívame.“

V závere príhovoru zveril pápež František svoju návštevu Kuby do príhovoru Panny Márie z Cobre, blahoslavených Olallo Valdésa a Josého Lópeza Piteiru i ctihodného Félixa Varelu. (Viac o spomenutých osobnostiach)

Plné znenie príhovoru Svätého Otca na letisku v Havane

Prezident Raúl Castro vo svojej privítacej reči ocenil stanoviská pápeža Františka k témam spravodlivosti a životného prostredia v jeho dokumentoch Evangelii gaudium a Laudato si´ ako i pri jeho stretnutiach s lídrami ľudových hnutí. Hovoril o nespravodlivom a nemorálnom medzinárodnom systéme, ktorý globalizoval kapitál a urobil si z peňazí svoj idol. Spomenul svojho brata Fidela ako vodcu Kubánskej revolúcie a vymenoval výdobytky kubánskeho socialistického systému, predovšetkým v oblasti zdravotníctva a školstva, hovoril o potrebe uchrániť socialistický systém a tiež o spolupráci krajín latinskoamerickej a karibskej oblasti na vytváraní mierovej zóny a dosiahnutí národnej suverenity. Poďakoval Svätému Otcovi za jeho podporu dialógu medzi USA a Kubou  a odsúdil americké embargo ako „kruté, nemorálne a nezákonné“, ktoré musí skončiť. Vyslovil tiež požiadavku vrátenia územia americkej základne Guantanamo Kube. V závere pripomenul 80 rokov neprerušených diplomatických vzťahov so Svätou stolicou a klímu vzťahov medzi vládou a Katolíckou cirkvou v krajine označil za príkladnú.

Privítací ceremoniál na letisku pokračoval predstavením členov delegácií, pri ktorom prišli pápeža Františka pozdraviť aj biskupi jedenástich kubánskych diecéz pod vedením predsedu miestnej konferencie biskupov Mons. Dionisia Guillerma Garcíu Ibáñeza, arcibiskupa Santiaga de Cuba, spolu s apoštolským nunciom Mons. Giorgiom Linguom. Svätý Otec sa potom v otvorenom papamobile presunul do Havany, pozdravujúc jasajúce zástupy popri ceste. -jb-

Kuba 20. septembra - V nedeľu 20. septembra mal pápež František na programe okrem slávenia Eucharistie na Námestí revolúcie, zdvorilostnú návštevu u prezidenta, vešpery s kňazmi, rehoľníkmi a seminaristami v katedrále Nepoškvrneného počatia Panny Márie a krátke stretnutie s mladými v Kultúrnom centre P. Félixa Varelu.

Už o 8. hodine sa Svätý Otec presunul v otvorenom papamobile na Námestie revolúcie „José Martí“, asi 4 km od sídla apoštolskej nunciatúry. Námestie je pomenované po známom novinárovi a spisovateľovi (1853-95), ktorý bojoval proti španielskej okupácii na Kube, za čo zaplatil životom. Na tomto pre krajinu symbolickom mieste pápeža nadšene očakávalo 500-tisíc veriacich, ktorých pozdravoval prechádzajúc pomedzi nich. Pred vstupom do sakristie pápež krátko pozdravil reprezentantov iných kresťanských vierovyznaní prítomných na Kube. Krátko pred 9. hodinou sa začalo slávenie 25. nedele v cezročnom období, v španielskom jazyku. Po čítaniach z Knihy Múdrosti (2,12.17-20) a Jakubovho listu (3,16 – 4,3) zaznel úryvok Evanjelia podľa Marka (9,30-37). V nadväznosti naň sa Svätý Otec v homílii zameral na otázku prvenstva a služby v dnešnom spoločenskom kontexte.

Poukázal na Ježišov paradox: Keď sa učeníci zhovárali o tom, kto by mal zaujať dôležitejšie miesto, kto by mal byť tým privilegovaným a obsadiť posty, ktoré by priniesli isté výhody, Ježiš narúša ich logiku. S jednoduchosťou im hovorí, že „autentický život sa žije v konkrétnom nasadení sa pre blížneho“.

„Slúžiť znamená, poväčšine, starať sa o krehkosť. Starať sa o tých, ktorí sú krehkí v našich rodinách, v našej spoločnosti, v našom národe. Sú to tváre trpiace, bezbranné a zarmútené, ktoré Ježiš navrhuje všímať si a pozýva milovať ich konkrétnym spôsobom. Je to láska, ktorá sa skonkrétňuje v úkonoch a rozhodnutiach.“ Ako však následne upozornil Svätý Otec, „musíme sa chrániť od inej služby, od pokušenia takej ‚služby‘, ktorá ‚si‘ slúži“ vo vlastnom záujme alebo v prospech tých ‚mojich‘.

„Veľkosť ľudu, národa, veľkosť ľudskej osoby je vždy založená na tom, ako slúži krehkosti svojich bratov. V tomto nachádzame jeden z plodov opravdivej ľudskosti. ‚Kto nežije pre službu, neslúži životu‘“ - povedal pápež František v homílii.

Plné znenie homílie

Na dnešnej dopoludňajšej slávnosti v Havane sa zúčastnili aj zástupcovia vlády pod vedením prezidenta Raúla Castra a tiež argentínska prezidentka Cristina Kirchnerová. Osobitosťou tejto svätej omše v Havane bolo, že pri nej prijalo prvé sväté prijímanie desať detí. Išlo o gesto symbolizujúce znovuzrodenie po 50 rokoch komunizmu.

Pred modlitbou Anjel Pána Svätý Otec prítomných opakovane povzbudil: „Naučme sa od Márie mať srdce bdelé a pozorné na potreby druhých.“ Pozval ich, aby tak položili všetky starosti ku Kristovmu srdcu. Osobitne pri tejto príležitosti spomenul mierový proces v Kolumbii a vyjadril svoju podporu úsiliu o zmierenie v tejto krajine ťažko skúšanej vnútornými rozdeleniami a násilím, keď okrem iného povedal:

„Nech krv, vyliata tisíckami nevinných počas mnohých desiatok rokov ozbrojeného konfliktu, zjednotená s Krvou Ježiša Krista na kríži, podopiera každé úsilie, ktoré sa vynakladá, aj na tomto peknom ostrove, kvôli definitívnemu zmiereniu. A nech sa tak dlhá noc bolesti a násilia, za ochotného prispenia všetkých Kolumbijčanov, môže zmeniť v nikdy nezapadajúci deň svornosti, spravodlivosti, bratstva a lásky, v rešpektovaní inštitúcií a štátneho a medzinárodného práva, aby bol mier trvalý.“

Plné znenie príhovoru pred Anjel Pána

Po modlitbe Svätý Otec ukončil eucharistické slávenie záverečným požehnaním a dobral sa na nunciatúru. -jk-

Kuba 20. septembra - Na záver slávenia nedeľnej svätej omše 20. septembra na Námestí revolúcie v Havane sa Svätý Otec František spolu s polmiliónovým zhromaždením pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána. V príhovore pred ňou osobitne spomenul mierový proces v Kolumbii a vyjadril svoju podporu úsiliu o zmierenie v tejto krajine ťažko skúšanej vnútornými rozdeleniami a násilím. Prítomných veriacich opakovane povzbudil, aby sa učili od Márie mať srdce bdelé a pozorné na potreby druhých. Pozval ich položiť všetky svoje starosti ku Kristovmu Srdcu. 

Plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka pred modlitbou Anjel Pána

Ďakujem kardinálovi Jaimemu Ortegovi y Alamino, arcibiskupovi Havany za jeho bratské slová, ako aj mojim bratom biskupom, kňazom, rehoľníkom a veriacim laikom. Pozdravujem aj pána prezidenta a všetky prítomné autority.

V evanjeliu sme počuli, ako mali učeníci strach pýtať sa Ježiša, keď hovoril o svojom utrpení a o svojej smrti. Desilo ich to a nemohli pochopiť myšlienku, že Ježiša budú vidieť trpieť na kríži. Aj my sme pokúšaní vyhýbať sa našim krížom a krížom druhých, vzdialiť sa od toho, kto trpí. Na záver svätej omše, v ktorej sa nám Ježiš nanovo daroval s jeho telom a krvou, obráťme teraz náš pohľad na Pannu, našu Matku. A prosme ju, aby nás učila stáť v blízkosti krížu nášho brata, ktorý trpí. Aby sme sa  učili vidieť Ježiša v každom človeku, malátnom na ceste života; v každom hladnom a smädnom, v tom, ktorý je nahý alebo vo väzení alebo chorý. Spolu s Matkou, pod krížom, môžeme pochopiť, kto je skutočne „väčší“, a čo znamená byť zjednotený s Pánom a mať účasť na jeho sláve.

Učme sa od Márie mať srdce bdelé a pozorné voči potrebám druhých. Ako nás to učila na svadbe v Káne, buďme pohotoví v malých detailoch života, a neprestávajme sa modliť jedni za druhých, aby nikomu nechýbalo víno novej lásky, radosti, ktorú nám ponúka Ježiš.

V tejto chvíli sa cítim byť povinný obrátiť svoje myšlienky smerom k milovanej zemi Kolumbie, „uvedomujúc si rozhodujúcu dôležitosť prítomného okamihu, v ktorom sa, s obnoveným úsilím a pohýnaní nádejou, jej deti usilujú vybudovať pokojamilovnú spoločnosť“. Nech krv, vyliata tisíckami nevinných počas mnohých desiatok rokov ozbrojeného konfliktu, zjednotená s Krvou Ježiša Krista na kríži, podopiera každé úsilie, ktoré sa vynakladá, aj na tomto peknom ostrove, kvôli definitívnemu zmiereniu. A nech sa tak dlhá noc bolesti a násilia, za ochotného prispenia všetkých Kolumbijčanov, môže zmeniť v nikdy nezapadajúci deň svornosti, spravodlivosti, bratstva a lásky, v rešpektovaní inštitúcií a štátneho a medzinárodného práva, aby bol mier trvalý. Prosím vás, nemôžeme si dovoliť ďalšie zlyhanie na tejto ceste pokoja a zmierenia. Ďakujem Vám, pán prezident, za všetko čo robíte v tomto diele zmierenia.

Teraz vás prosím zjednotiť sa so mnou v modlitbe k Márii, aby sme vložili všetky naše obavy a snahy do Kristovho Srdca. A zvlášť ju prosme za tých, ktorí stratili nádej a nenachádzajú motívy na pokračovanie v zápase; za tých, čo trpia kvôli nespravodlivosti, opustenosti a samote; modlime sa za starých, chorých, deti a mladých, za všetky rodiny, ktoré sú v tiesni, aby Mária osušila ich slzy, aby ich utešila svojou láskou Matky, obnovila ich nádej a radosť. Svätá Matka, zverujem ti tieto deti Kuby: nikdy ich neopúšťaj!

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-

Vatikán/Kuba 20. septembra - Svet prahne po pokoji, potrebuje budovateľov mostov. Toto je jedna z myšlienok z krátkeho stretnutia pápeža Františka s novinármi na palube lietadla počas letu Rím - Havana. Svätý Otec podľa svojho zvyku pozdravil 76 novinárov, ktorí leteli spolu s ním, aby priebežne informovali o tejto „veľmi očakávanej ceste“. Za takú ju označil páter Federico Lombardi v preslove na privítanie pápeža v sektore vyhradenom pre médiá. Podľa jeho slov je mediálne pokrytie 10. apoštolskej cesty väčšie než pri iných cestách. Na rôznych miestach, kam pápež zavíta, ho očakáva tisícka akreditovaných novinárov. Asi tretina zo skupiny 76 zástupcov rôznych médií, čo sú prítomní na palube, zastupuje televízne stanice, tlač a agentúry Spojených štátov, jedna novinárka je z Kuby.

Svätý Otec reagujúc na privítanie najprv vyjadril poďakovanie a poprial všetkým veľa síl pri práci, najmä s ohľadom na to, že ide o jeho dosiaľ najdlhšiu cestu. Vzápätí obrátil pozornosť na slovo „pokoj“.

„Myslím si, že dnešný svet má smäd po pokoji. Sú tu vojny, migranti, ktorí utekajú, táto vlna imigrácie, ktorá prichádza z vojny, aby unikla pred smrťou, aby hľadala život ... Dnes som bol veľmi pohnutý, keď sa prišla so mnou rozlúčiť pri bráne Domu sv. Marty jedna z dvoch rodín, ktoré sú vo Farnosti svätej Anny vo Vatikáne prijaté ako sýrski utečenci... Dalo sa vidieť v ich tvári bolesť z toho! Takže to slovo ‚pokoj‘. ... Ďakujem vám za všetko, čo robíte v rámci svojej práce pre budovanie mostov: malých mostov, maličkých, ale jeden malý mostík a ďalší a ďalší a ešte jeden vytvoria veľký most pokoja.“

Po týchto slovách Svätý Otec ako zvyčajne veľmi spontánnym a srdečným spôsobom osobne pozdravoval prítomných novinárov. -jk-

Homília Svätého Otca Františka 20. septembra 2015 pri svätej omši na Námestí Plaza de la Revolución „José Martí" v Havane s formulárom 25. nedele v cezročnom období s čítaniami Múdr 2,12.17-20, Jak 3,16-4,3, Mk 9,30-37 

Ježiš dáva svojim učeníkom zdanlivo indiskrétnu otázku: «O čom ste sa zhovárali cestou?» (Mk 9,33). Je to otázka, ktorú nám môže položiť aj dnes: O čom sa rozprávate každodenne? Aké sú vaše snahy? «Oni – dosvedčuje evanjelium – mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší» (Mk 9,34), dôležitejší. Hanbili sa Ježišovi povedať, o čom sa rozprávali. Tak medzi vtedajšími učeníkmi, ako aj dnes v nás samých sa môže odhaliť rovnaká debata: „Kto je dôležitejší?“

Ježiš so svojou otázkou nenalieha, nenúti ich povedať, o čom sa cestou zhovárali; napriek tomu tá otázka zostáva, nielen v mysli, ale aj v srdci učeníkov.

„Kto je najdôležitejší?“ Je to otázka, ktorá nás bude sprevádzať počas celého života, a na ktorú budeme pozývaní odpovedať v rôznych etapách nášho života. Tejto otázke nemôžeme utiecť, je vtlačená do srdca. Počas rodinných stretnutí som neraz počul dávať deťom takúto otázku: „Koho máš radšej, ocka alebo mamičku?“ Je to ako opýtať sa: Kto je pre vás dôležitejší? Je táto otázka skutočne len obyčajnou hrou pre deti? Dejiny ľudstva sú poznačené tým, ako sa odpovedá na túto otázku.

Ježiš sa neobáva otázok ľudí; nemá strach z ľudskosti, ani z rôznych otáznikov, ktoré kladie. Naopak, on pozná „záhyby“ ľudského srdca a ako dobrý pedagóg je vždy ochotný sprevádzať nás. Verný svojmu štýlu, osvojuje si naše otázky a naše snahy a dodáva im nové obzory. Verný svojmu štýlu dokáže dať odpoveď schopnú nastoliť novú výzvu, zaskočiac „očakávané odpovede“ alebo to, čo bolo už zdanlivo určené. Verný svojmu štýlu, Ježiš vždy uskutočňuje logiku lásky. Logiku, ktorú je schopný uplatňovať v živote každý, pretože je pre všetkých.

Ďaleko od každého typu elitárstva, Ježišov obzor nie je pre zopár privilegovaných, schopných dôjsť k „vytúženému poznaniu“ alebo k popredným stupňom duchovnosti. Ježišov obzor je vždy ponukou pre každodenný život, aj tu, na „našom“ ostrove; ponukou, ktorá vždy zaisťuje to, aby naša každodennosť niesla istú príchuť večnosti.

Kto je najdôležitejší? Ježiš je vo svojej odpovedi jednoduchý: «Ak niekto chce byť prvý - alebo najdôležitejší - nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých» (Mk 9,35). Kto chce byť veľký, nech slúži druhým a neslúži si druhými!

A toto je ten veľký Ježišov paradox. Učeníci sa zhovárali o tom, kto by mal zaujať dôležitejšie miesto, kto by bol tým privilegovaným – boli to učeníci, tí najbližší k Ježišovi, čo diskutovali o týchto veciach – kto by stál nad spoločným zákonom, nad všeobecnou normou, aby s túžbou nadradenosti prevyšoval ostatných. Kto by sa rýchlejšie vyšvihol, aby obsadil posty, ktoré by priniesli isté výhody.

A Ježiš narúša ich logiku, keď im s jednoduchosťou hovorí, že autentický život sa žije v konkrétnom nasadení sa pre blížneho, čo znamená: slúžiac.

Pozvanie k službe predstavuje jednu zvláštnosť, ktorej máme venovať pozornosť. Slúžiť znamená, poväčšine, starať sa o krehkosť, ujímať sa krehkosti. Slúžiť znamená starať sa o tých, ktorí sú krehkí v našich rodinách, v našej spoločnosti, v našom národe. Sú to tváre trpiace, bezbranné a zarmútené, ktoré Ježiš navrhuje všímať si a pozýva milovať ich konkrétnym spôsobom. Je to láska, ktorá sa skonkrétňuje v úkonoch a rozhodnutiach. Láska, ktorá sa prejavuje v rôznych povinnostiach, ktoré sme ako občania povolaní plniť. Sú to osoby z mäsa a kostí, s ich životom, s ich dejinami a zvlášť s ich krehkosťou, oni sú tí, ktorých nás Ježiš pozýva brániť, pomáhať im a slúžiť im. Pretože byť kresťanom nesie v sebe slúžiť v prospech dôstojnosti bratov, zápasiť za dôstojnosť bratov a žiť pre dôstojnosť bratov. Preto je kresťan neustále pozývaný odložiť bokom svoje požiadavky, očakávania, svoje túžby po všemohúcnosti pred konkrétnym pohľadom tých, ktorí sú krehkejší.

Je tu služba, ktorá slúži druhým; no musíme sa chrániť od inej „služby“, od pokušenia takej „služby“, ktorá „si“ slúži druhými. Existuje istá forma vykonávania služby, pri ktorej je záujem priniesť prospech pre tých „mojich“, v mene toho „nášho“. Takáto služba ponecháva vždy bokom tých „tvojich“, vytvárajúc tak dynamiku vylúčenia.

Kresťanským povolaním sme všetci volaní ku službe, ktorá slúži a k tomu, aby sme si vzájomne pomáhali neupadať do pokušení „služby, ktorá si slúži“. Všetci sme pozvaní, podnecovaní Ježišom ujímať sa jedni druhých z lásky. A to bez obzerania sa vedľa, aby sme videli, čo robí sused alebo čo nerobí. Ježiš hovorí: «Ak niekto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých» (Mk 9,35). Nehovorí: „Ak tvoj blížny túži byť prvý, nech slúži.“ Musíme si dávať pozor pred pohľadom, ktorý súdi a dodávať si odvahy veriť v pohľad, ktorý pretvára, ku ktorému nás pozýva Ježiš.

Toto ujímanie sa z lásky nesmeruje k postoju servilnosti, ale naopak, do stredu kladie otázku brata: služba vždy hľadí na tvár brata, dotýka sa jeho tela, cíti jeho blízkosť, niekedy až tak, že ju „trpí“, a usiluje sa o jeho povznesenie. Z takéhoto dôvodu služba nie je nikdy ideologická, vychádzajúc z toho, že neslúži ideám, ale osobám.

Svätý verný Boží ľud, ktorý žije na Kube je ľudom, ktorý miluje sviatok, priateľstvo, pekné veci. Je to ľud, ktorý kráča, ktorý spieva a chváli. Je to ľud, ktorý má rany, ako každý národ, ale ktorý vie stáť s otvorenou náručou, ktorý kráča s nádejou, pretože jeho povolanie je veľké. Dnes vás pozývam, aby ste sa ujali tohto povolania, aby ste prevzali starostlivosť o tieto dary, ktoré vám Boh daroval, no zvlášť vás chcem pozvať k tomu, aby ste sa ujímali a slúžili krehkosti vašich bratov. Nezanedbajte ich kvôli plánom, ktoré sa môžu javiť lákavé, ale ktoré strácajú záujem o tvár toho, kto ti je nablízku. My vieme, sme svedkami „jedinečnej sily“ vzkriesenia, ktorá „plodí na každom mieste zárodky tohto nového sveta“ (Evangelii gaudium 276.278).

Nezabúdajme na Dobrú novinu dneška: veľkosť ľudu, národa, veľkosť ľudskej osoby je vždy založená na tom, ako slúži krehkosti svojich bratov. V tomto nachádzame jeden z plodov opravdivej ľudskosti. Pretože, drahí bratia a sestry, kto nežije pre službu, neslúži životu.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-

Príhovor Svätého Otca Františka pri privítacej ceremónii na Medzinárodnom letisku „José Martí“ v Havane 19. septembra 2015

Pán prezident, vážené autority, bratia v biskupskej službe, páni a dámy!

Veľmi pekne vám ďakujem, pán prezident, za vaše privítanie a za vaše zdvorilé slová, ktoré ste predniesli v mene vlády a celého kubánskeho ľudu. Môj pozdrav patrí aj verejným predstaviteľom a členom diplomatického zboru, ktorí sú tu prítomní pri tejto príležitosti.

Za bratské prijatie ďakujem kardinálovi Jaimemu Ortegovi y Alaminovi, arcibiskupovi Havany, Mons. Dionisiovi Guillermo García Ibáñezovi, arcibiskupovi Santiaga de Cuba a predsedovi Konferencie biskupov, ako aj ďalším biskupom a celému kubánskemu ľudu.

Ďakujem všetkým tým, ktorí sa nešetrili pri príprave tejto pastoračnej cesty. A chcem vás poprosiť, pán prezident, aby ste odovzdali môj osobitný úctivý pozdrav aj Vášmu bratovi Fidelovi. Chcel by som tiež, aby môj pozdrav prišiel ku všetkým tým osobám, s ktorými sa z rôznych dôvodov nebudem môcť stretnúť a ku všetkým Kubáncom rozptýleným po celom svete.

Ako ste naznačili, pán prezident, v tomto roku 2015 si pripomíname 80. výročie nadviazania neprerušených diplomatických vzťahov medzi Kubánskou republikou a Svätou stolicou. Prozreteľnosť mi umožnila práve dnes prísť sem, doprostred tohto milovaného národa, aby som kráčal po ceste, ktorú otvorili pamätné apoštolské cesty mojich predchodcov na tomto ostrove, sv. Jána Pavla II. a Benedikta XVI. Viem, že spomienka na nich vyvoláva vďačnosť a lásku v ľude a u predstaviteľov Kuby. Dnes obnovujeme tieto putá spolupráce a priateľstva, aby Cirkev naďalej sprevádzala a povzbudzovala kubánsky ľud v jeho nádejach, v jeho starostiach, so slobodou a všetkými prostriedkami potrebnými pre ohlasovanie Kráľovstva až po existenciálne periférie spoločnosti.

Táto apoštolská cesta sa koná aj pri príležitosti 100. výročia od chvíle, kedy Benedikt XV. vyhlásil Pannu Máriu z Cobre za patrónku Kuby. Boli to veteráni Vojny za nezávislosť, pohýnaní vierou a patriotizmom, ktorí požiadali, aby bola Panna Mária, kubánska mambisa, patrónkou Kuby ako slobodného a zvrchovaného národa. Od tej chvíle ona sprevádzala dejiny kubánskeho ľudu, podporovala nádej, ktorá uchováva dôstojnosť ľudí v najťažších situáciách a bránila podporovanie všetkého, čo dáva dôstojnosť ľudskej bytosti.

Rastúca úcta k Panne Márii z Cobre je viditeľným svedectvom prítomnosti Panny Márie v duši kubánskeho ľudu. V týchto dňoch budem mať príležitosť navštíviť svätyňu v Cobre ako syn a ako pútnik a modliť sa k našej Matke za všetky jej kubánske deti a za tento milovaný národ, aby kráčal po cestách spravodlivosti, pokoja, slobody a zmierenia.

Zo zemepisného pohľadu je Kuba súostrovím, ktoré sa obracia na všetky smery a má výnimočnú hodnotu ako „kľúč“ medzi severom a juhom, medzi východom a západom. Jej prirodzeným povolaním je byť miestom stretnutia, aby všetky národy žili v priateľstve, ako o tom sníval José Martí, „a prekonávali všetky úžiny a morské bariéry“ (Menová konferencia Amerických republík, in Obras escogidas II., Havana 1992, 505). Rovnakú túžbu mal aj sv. Ján Pavol II., keď zapálene vyzýval, „aby sa Kuba so všetkými svojimi úžasnými možnosťami otvorila svetu a svet sa otvoril Kube“ (Príhovor po prílete, 21. januára 1998, 5).

Už niekoľko mesiacov sme svedkami procesu, ktorý nás napĺňa nádejou: procesu normalizácie vzťahov medzi dvoma národmi po rokoch vzdialenia sa. Je to proces, je to znamenie víťazstva kultúry stretnutia, dialógu, „systému univerzálneho zhodnocovania... nad navždy mŕtvym systémom dynastií a skupín“, ako vravieval José Martí (José Martí, tamže). Povzbudzujem zodpovedných politikov, aby pokračovali touto cestou a rozvíjali všetok jej potenciál, ako dôkaz vznešenej služby, ku ktorej sú povolaní v záujme pokoja a dobra svojich národov, celej Ameriky, a ako príklad zmierenia pre celý svet. Svet potrebuje zmierenie v tejto atmosfére tretej svetovej vojny po čiastkach, ktorú zažívame.

Tieto dni zverujem príhovoru Panny Márie z Cobre, blahoslavených Olallo Valdésa a Josého Lópeza Piteiru i ctihodného Félixa Varelu, veľkého ohlasovateľa lásky medzi Kubáncami a medzi všetkými ľuďmi, aby rástli naše zväzky pokoja, solidarity a vzájomného rešpektu.

Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem, pán prezident.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-

Kuba 20. septembra  - V prvom príhovore na kubánskej pôde v sobotu 19. septembra pápež František zveril začínajúcu sa návštevu príhovoru Panny Márie z Cobre, patrónky Kuby, a tiež trom veľkým osobnostiam miestnej cirkvi na Kube: blahoslaveným Olallovi Valdésovi a Josému Lópezovi Piteirovi a ctihodnému Félixovi Varelovi.

Panna Mária bola za hlavnú patrónku Kuby vyhlásená práve pred 100 rokmi pápežom Benediktom XV. Kubánci si ju ctia v národnej svätyni v El Cobre neďaleko Santiaga de Cuba ako „Virgen de la Caridad del Cobre“. Počiatky tejto úcty sa spájajú s príbehom troch rybárov, ktorí v roku 1606 našli v mori drevenú sošku Madony a táto bola neskôr prenesená do bane na meď (po španielsky „cobre“). V roku 1684 bola na tomto mieste postavená prvá pútnická svätyňa.

Bl. José Olallo Valdés, rehoľný brat Hospitálskej rehole sv. Jána z Boha, známejšej pod názvom Milosrdní bratia, sa narodil v Havane v roku 1820 a zomrel v kubánskom meste Camaguey v roku 1889, kde bol aj blahorečený v roku 2008.

Bl. José López Piteira, mučeník, sa narodil v roku 1912 na Kube. Bol augustiniánskym mníchom a bol zavraždený pre vieru v roku 1936. Blahorečil ho pápež Benedikt XVI. spolu s ďalšími 497 mučeníkmi, obeťami prenasledovania v Španielsku.

Ctihodný Boží služobník Félix Varela, kňaz, narodený v Havane v roku 1788, bol bojovníkom za nezávislosť Kuby v 19. storočí a je považovaný za jedného z otcov kubánskeho národa. Félix Varela bol ako 23-ročný v havanskej katedrále vysvätený za kňaza. Čoskoro získal obdiv a úctu pre svoj príkladný život, pokojný temperament a učiteľské zanietenie. Bol profesorom filozofie, fyziky a etiky. Po ňom je pomenovaná aj jedna z hlavných ulíc v centre hlavného mesta.

V roku 1821 sa ako 33 ročný stal poslancom a bol vyslaný ako reprezentant Kuby na súd v Madride, kde sa zasadzoval za slobodu černošských otrokov. Po nástupe absolutizmu v Španielsku v roku 1823 sa presťahoval do New Yorku, kde proklamoval právo Kuby na samostatnosť a zvrchovanosť. V New Yorku pôsobil ako kňaz, zakladal školy, budoval kostoly a evanjelizoval emigrantov. Súčasníkmi bol považovaný za človeka svätého života. Félix Varela sa dokázal pri zachovaní podstaty kresťanskej kultúry otvárať novým požiadavkám myslenia. Zomrel v roku 1853 na Floride. Jeho telo spočíva vo Veľkej aule Univerzity v Havane.

Od roku 1981 kubánska vláda udeľuje Rad Félixa Varelu ako najvyššie ocenenie v krajine. V roku 1985 sa začal proces jeho blahorečenia. -jk-

Slovensko 20. septembra – V Bratislave sa v nedeľu 20. septembra popoludní uskutočnil v poradí druhý Národný pochod za život, vyhlásený Konferenciou biskupov Slovenska a organizovaný v spolupráci s ďalšími organizáciami a spoločenstvami. Účasť na pochode odhadli organizátori na 70 až 85 tisíc ľudí, teda na úrovni tej spred dvoch rokov v Košiciach. Akcii predchádzal viacdňový sprievodný program duchovného, kultúrneho i intelektuálneho charakteru.

Zámerom Národného pochodu za život bolo na celoslovenskej úrovni a verejným spôsobom vyjadriť túžbu a žiadosť po spoločenskej zmene, ktorá by sa prejavila v ochrane života každého človeka od počatia po prirodzenú smrť. Zvláštna pozornosť sa pochode v Bratislave sa venovala situácii tehotných matiek v ťažkostiach. Cieľom pochodu bolo aj vyjadriť žiadosť o zlepšenie rodinnej politiky a postavenia rodín s deťmi.

Otváraciu svätú omšu v sobotu 19. septembra za účasti viacerých biskupov a kňazov celebroval v Katedrále sv. Martina Mons. Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska. Apoštolský nuncius na Slovensku Mario Giordana pri nej tlmočil pozdrav a apoštolské požehnanie Svätého Otca Františka účastníkom podujatia.

„Obdivujem to, že môžeme všetci kráčať spoločne, aby sme ticho a pokorne odkázali, že si vážime život všetkých,“ povedal metropolita Bratislavy účastníkom pochodu v rámci ekumenického bloku, do ktorého sa zapojili aj tajomník Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku Milan Gerka, farár Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Vladimír Kmošena, zástupca biskupa z Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku Ján Semjan a arcibiskup Cyril Vasiľ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi.

Trasa prechádzala ulicami Gorkého, Jesenského, Rázusovým nábrežím, Staromestskou a cez Suché mýto až späť na Námestie SNP. Podujatie, počas ktorého zneli zvony kostolov, sa pripojilo k celosvetovému hnutiu za život. Medzi zahraničnými účastníkmi bol okrem iných aj salzburský pomocný biskup Mons. Andreas Laun.

Podujatie sa zaobišlo bez incidentov. Radosť a vďačnosť z toho, že sa podarilo prejaviť spoločenstvo tých, ktorí si vážia život, vyjadril pred médiami i bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko. Marek Michalčík z Fóra života v mene organizátorov Pochodu za život poďakoval za spoluprácu polícii a zástupcom bratislavského magistrátu a Starého mesta. (Zdroj: TK KBS) -jb-

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne.

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

Nedeľné vysielanie vo zvukovej podobe