USA 23. septembra – Lietadlo spoločnosti Alitalia s pápežom Františkom na palube pristálo v utorok 22. septembra o 15.49 miestneho času na washingtonskom letisku Andrews Base. Začala sa tak druhá etapa jeho cesty, počas ktorej navštívi Washington, New York vrátane sídla OSN a Filadelfiu, kde sa zúčastní na vyvrcholení 8. svetového stretnutia rodín.

Počas letu z Havany do Washingtonu odpovedal pápež František na otázky novinárov k jeho predchádzajúcim štyrom dňom stráveným na Kube.

Na pôde Spojených štátov pápeža privítal prezident Barack Obama spolu s  manželkou Michelle a dcérami Maliou e Sashou. Prítomný bol aj viceprezident Joe  Biden. Po stranách stála čestná stráž, biskupi americkej biskupskej konferencie, arcibiskup Washingtonu kardinál Donald William Wuerl. Na letisko prišli hosťa privítať aj starostovia dištriktu Kolumbie a guvernéri federálnych štátov Maryland a Virginia. Priestranstvo zaplnili ľudia, ktorí spontánne a nahlas prejavovali svoju náklonnosť voči pápežovi, ktorý prišiel po prvýkrát na pôdu USA. Z radov najmladších obyvateľov krajiny Svätého Otca pozdravili dvaja chlapci a dve dievčatá, žiaci katolíckych škôl.

V sprievode prezidenta sa pápež odobral do súkromnej miestnosti na krátky rozhovor. Následne nastúpil do auta, ktoré ho zaviezlo do sídla nunciatúry vo Washingtone, ktorá bude počas najbližších dvoch dní jeho rezidenciou. -jk- 

USA 23. septembra – Pápež František začal svoj prvý deň pobytu v USA návštevou Bieleho domu, sídla amerického prezidenta vo Washingtone. O 9. hodine miestneho času (15. nášho času) sa tam presunul z apoštolskej nunciatúry, kde od včera prenocoval. Svätého Otca pred vstupom do Bieleho domu privítal americký prezident Barack Obama s manželkou Michelle. Privítacia ceremónia sa uskutočnila na pódiu v parku (South Lawn) pred budovou Bieleho domu za prítomnosti približne 20-tisíc hostí vrátane amerických kardinálov, členov Konferencie biskupov USA a pomocných biskupov Washingtonu.

Po vzdaní pocty čestnými jednotkami a odznení štátnych hymien sa prítomným prihovoril americký prezident, ktorý Svätého Otca Františka privítal ako prvého pápeža pochádzajúceho z Amerického kontinentu, ktorý je v USA po prvýkrát. Svoj prejav začal zvolaním: „Aký krásny deň učinil Pán!“

Prezident Obama vo svojom príhovore ocenil úsilie Katolíckej cirkvi v pomoci chudobným, vo vzdelávaní či v zdravotnej starostlivosti. Vyzdvihol tiež jedinečné vlastnosti pápeža Františka, ako pokoru, jednoduchosť, veľkodušnosť a označil ho za žijúci príklad Ježiša. Spomenul tiež, že jeho morálna autorita vychádza nielen zo slov, ale je založená najmä na jeho skutkoch. Pripomenul aj snahu Svätého Otca o šírenie pokoja, jeho zdôrazňovanie milosrdenstva či pomoci utečencom. Pápežovi sa poďakoval aj za pomoc pri zlepšovaní vzťahov s Kubou. Prezident Obama ďalej hovoril o podporovaní náboženskej slobody v USA, ako aj o aktuálnom prenasledovaní kresťanov vo svete. Ocenil tiež snahu Svätého Otca o zdôrazňovanie potreby ochrany planéty a zároveň aj zastávanie sa tých najslabších členov spoločnosti. Príhovor zakončil so srdečnosťou: „Ďakujeme Vám a vítame Vás, s radosťou a vďakou, v USA!“

Slovo odovzdal pápežovi Františkovi. Ten sa hneď na úvod stotožnil s osudmi početných prisťahovalcov do USA, keď povedal: „Ako syn prisťahovaleckej rodiny som rád, že môžem byť hosťom v tejto krajine, ktorá bola z veľkej časti vybudovaná takýmito rodinami. Teším sa na tieto dni stretnutia a dialógu, počas ktorých sa nádejam, že budem počúvať a deliť sa o mnohé  nádeje a sny amerického ľudu.“

Svätý Otec vysvetlil aj hlavný dôvod svojej cesty, ktorým je účasť na Ôsmom svetovom stretnutí rodín vo Filadelfii. Ďalej sa vo svojom príhovore dotkol významu náboženskej slobody a venoval sa aj téme integrálnej ekológie, či dôležitosti zacelenia narušených vzťahov. Keď hovoril o zodpovednosťou za „náš spoločný domov“, odvolal sa aj na slová Martina Luthera Kinga. Vyjadril potešenie zo snahy amerického prezidenta o zníženie znečisťovania ovzdušia.

Plné znenie príhovoru pápeža Františka

Po odznení príhovorov sa pápež František spolu s Barackom Obamom a jeho manželkou presunuli dovnútra Bieleho domu, pričom z balkóna pozdravili celé zhromaždenie. V Modrom salóne nasledovalo vzájomné predstavenie delegácií a Svätý Otec sa podpísal do čestnej knihy hostí.

Nasledovala súkromná zdvorilostná návšteva u prezidenta USA za prítomnosti jeho rodiny. Pápež František prezidentovi podaroval zarámovanú bronzovú medailu s logom 8. svetového stretnutia rodín vo Filadelfii. Súbežne so súkromným stretnutím hláv štátov prebiehalo v ďalšej sále Bieleho domu stretnutie diplomatických delegácií. Vatikánskeho štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina pri stretnutí s americkým kolegom Johnom F. Kerrym sprevádzali aj substitút štátneho sekretariátu Mons. Angelo Becciu, sekretár pre vzťahy so štátmi Mons. Paul R. Gallagher a apoštolský nuncius v USA Mons. Carlo M. Viganò.

V závere Svätý Otec ešte zblízka pozdravil ľudí zhromaždených pred budovou, ktorí priebeh ceremónie sledovali na veľkoplošných obrazovkách. Z Bieleho domu sa následne pápež František presunul na stretnutie s americkými biskupmi do neďalekej washingtonskej katedrály, pred ktorou ho privítal jej rektor. Katedrála zasvätená sv. Matúšovi, v ktorej v roku 1979 slávil svätú omšu Ján Pavol II. a v ktorej sa uskutočnil aj pohreb amerického prezidenta J. F. Kennedyho, si tento rok pripomína 175. výročie svojho vzniku. Stretnutie s 350-členným zborom Konferencie biskupov USA malo formu slávenia liturgie hodín Hora media, a to v latinskom a anglickom jazyku.

V závere modlitby Svätého Otca pozdravili miestny arcibiskup kardinál Donald W. Wuerl a predseda Konferencie biskupov USA Mons. Joseph E. Kurtz, arcibiskup Louisville. Mons. Kurtz, ktorý sám pochádza z rodiny slovenských prisťahovalcov,  v príhovore spomenul, že Američania ako národ založený imigrantmi hľadajúcimi náboženskú slobodu a ekonomické príležitosti, majú osobitnú zodpovednosť ako národ pod Bohom, zaistiť slobodu a spravodlivosť pre všetkých.

Potom sa už ujal slova Svätý Otec. V približne polhodinovom príhovore amerických biskupov oduševnil k radostnému ohlasovaniu Krista. Ocenil činnosť Cirkvi v USA na mnohých úsekoch, cez školstvo až po pomoc prisťahovalcom. Dôraz položil na podporovanie kultúry stretnutia, dialóg v rámci všetkých zložiek Cirkvi a tiež na kolegialitu medzi samotnými biskupmi. Jasnými slovami hovoril o hodnote daru života, o nevinných obetiach potratu, deťoch umierajúcich hladom, v dôsledku vojen či obchodovania s drogami. Pripomenul význam ohlasovania evanjelia rodiny, čo zdôrazní aj na Svetovom stretnutí rodín vo Filadelfii. Na záver zanechal biskupom dve odporúčania. Ako prvé im kládol na srdce, aby boli pastiermi blízkymi ľuďom a osobitným spôsobom voči svojim kňazom  a viedli ich k tomu, aby konali podľa evanjeliového príkladu milosrdného Samaritána. Druhé odporúčanie sa týkalo ich prístupu k prisťahovalcom, keď povedal:

„Ospravedlňujem sa, že istým spôsobom hovorím akoby o vlastnej záležitosti. Cirkev Spojených štátov dobre vie, aké malé sú nádeje v srdciach prichádzajúcich. Oddávna ste sa učili ich reč, podporovali ich, integrovali ste ich, bránili ich práva, podnecovali ste ich snahu o pokrok, zachovávali ste zažatú pochodeň ich viery. Aj teraz, žiadna americká inštitúcia nerobí pre migrantov toľko ako vaše kresťanské spoločenstvá. Teraz tu máte túto veľkú vlnu latinskej migrácie, ktorá sa dostáva do toľkých vašich diecéz. Nie iba ako rímsky biskup, ale aj ako pastier prichádzajúci z juhu, cítim potrebu poďakovať vám a povzbudiť vás. Možno pre vás nebude ľahké čítať v ich duši; možno bude pre vás výzvou ich rôznorodosť. Vedzte však, že majú aj zdroje, s ktorými sa môžu podeliť. Preto, prijmite ich bez obáv. Ponúknite im teplo Kristovej lásky a rozlúštite tajomstvo ich srdca. Som si istý, že ešte raz tento ľud obohatí Ameriku a jej Cirkev.“

Plné znenie príhovoru Svätého Otca americkým biskupom

Na záver svojho stretnutia na pôde Katedrály sv. Matúša požehnal pamätné medaily svojej apoštolskej cesty, stretol sa s kardinálmi a v sakristii osobne pozdravil dobrodincov katedrály. -zk, jb-

Príhovor Svätého Otca Františka pri privítacom ceremoniáli v Bielom dome vo Washingtone 23. septembra 2015

Dobrý deň! Pán prezident, som Vám hlboko vďačný za vaše privítanie v mene všetkých Američanov. Ako syn prisťahovaleckej rodiny som rád, že môžem byť hosťom v tejto krajine, ktorá bola z veľkej časti vybudovaná takýmito rodinami. Teším sa na tieto dni stretnutia a dialógu, počas ktorých sa nádejam, že budem počúvať a deliť sa o mnohé  nádeje a sny amerického ľudu.

Počas tejto mojej cesty budem mať tú česť prihovoriť sa Kongresu, kde verím, že ako brat tejto krajiny budem môcť ponúknuť slová povzbudenia tým, ktorí sú povolaní viesť politickú budúcnosť národa vo vernosti princípom, na ktorých bol založený. Pocestujem aj do Filadelfie na Ôsme svetové stretnutie rodín, s cieľom oslavovať a podporiť inštitúcie manželstva a rodiny v tomto tak kritickom momente dejín našej civilizácie.

Pán prezident, americkí katolíci sú spoločne so svojimi spoluobčanmi zaangažovaní do budovania spoločnosti, ktorá bude opravdivo tolerantná a inkluzívna, do ochrany práv jednotlivcov a spoločenstiev a do odmietnutia akejkoľvek formy nespravodlivej diskriminácie. Spolu s nespočetným množstvom ďalších ľudí dobrej vôle, sú si rovnako vedomí, že snaha o budovanie spravodlivej a múdro usporiadanej spoločnosti zodpovedá ich najhlbším záujmom a ich právu na náboženskú slobodu. Táto sloboda zostáva jedným z najcennejších výdobytkov Ameriky. A ako nám pripomenuli moji americkí bratia biskupi, všetci sú povolaní k bdelosti, ako dobrí občania, aby uchovali a bránili túto slobodu od všetkého, čo by ju mohlo ohroziť alebo spochybniť.

Pán prezident, považujem za povzbudivé to, že navrhujete iniciatívu na zníženie znečistenia ovzdušia. Uvedomujúc si naliehavosť, zdá sa mi tiež jasné, že klimatické zmeny sú problémom, ktorý už viac nemôže byť ponechaný na budúcu generáciu. Keď ide o starostlivosť o náš „spoločný domov“, nachádzame sa v kritickom momente dejín. Máme ešte čas urobiť zmeny potrebné na dosiahnutie „udržateľného a integrálneho rozvoja, pretože vieme, že veci sa môžu zmeniť“ (Laudato si´, 13). Sú to zmeny, ktoré si z našej strany vyžadujú, aby sme vážne a zodpovedne rozpoznali nielen to, aký svet môžeme zanechať našim deťom, ale aj miliónom ľudí, ktorí žijú v takom systéme, ktorý ich zanedbával. Náš spoločný domov bol súčasťou tejto skupiny vylúčených, čo volá do neba a čo dnes silno dolieha na naše domy, naše mestá a naše spoločnosti. Použijúc veľavravné slová Reverenda Martina Luthera Kinga môžeme povedať, že sme zlyhali v našom záväzku a teraz je čas ho naplniť.

Z viery vieme, že „Stvoriteľ nás neopúšťa, nikdy neustupuje zo svojho plánu lásky, neľutuje, že nás stvoril. Ľudstvo má ešte schopnosť spolupracovať na budovaní nášho spoločného domova“ (tamtiež, 13). Ako kresťania, inšpirovaní touto istotou, chceme sa angažovať v cieľavedomej a zodpovednej starostlivosti o náš spoločný domov.

Pán prezident, úsilie, ktoré bolo nedávno vynaložené na znovunadviazanie pretrhnutých vzťahov a otvorenie nových dverí pre spoluprácu v rámci našej ľudskej rodiny, predstavuje pozitívne kroky na ceste zmierenia, spravodlivosti a slobody. Rád by som, aby všetci muži a ženy dobrej vôle v tejto veľkej krajine podporovali úsilie medzinárodného spoločenstva chrániť tých, ktorí sú v našom svete zraniteľní a podporovať integrálne a inkluzívne modely rozvoja, aby tak naši bratia a sestry na každom mieste mohli spoznať požehnanie pokoja a prosperity, ktoré si Boh praje pre všetky svoje deti.

Pán prezident, ešte raz vám ďakujem za vaše privítanie a teším sa na tieto dni vo vašej krajine. Nech Boh žehná Ameriku!

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Vatikán/USA 23. septembra – Po prílete Svätého Otca na pôdu USA sa vatikánsky hovorca páter Federico Lombardi SJ na brífingu pre novinárov vo Washingtone vyjadril k ceste Svätého Otca do USA a k jeho tlačovej konferencii počas letu z Kuby do hlavného mesta Spojených štátov.

Po tom, ako novinárom odovzdal pápežovu vďaku za ich prácu v prospech jeho návštevy, osobitne za tlmočenie jeho posolstva pokoja, páter Lombardi skonštatoval, že Svätý Otec sa teší dobrému zdraviu a že sa veľmi raduje, že je v USA. Pripomenul tiež, že pápež za posledných päť mesiacov navštívil päť amerických krajín.

Zamýšľajúc sa nad návštevami Svätého Otca, ktoré doteraz vykonal počas svojho pontifikátu, vatikánsky hovorca uviedol, že skúsenosť pápeža ako univerzálneho pastiera narastá a tak isto aj jeho chápanie problémov dnešného sveta. Ako povedal, pápež je teraz pripravený reagovať na globálne otázky, ako to už aj urobil vo svojej encyklike Laudato si´ a ako to robí aj počas aktuálnej cesty.

Páter Lombardi dodal, že príhovory Svätého Otca adresované Kongresu USA a OSN budú zaujímavé tým, že pochádzajú od pápeža, ktorý prostredníctvom skúsenosti získal morálnu autoritu interpretovať otázky, s ktorými svet zápasí na globálnej úrovni.

Pápež podľa slov pátra Lombardiho prichádza do USA po prvýkrát ako niekto, kto bude hovoriť, ale zároveň sa aj učiť, bude to „skúsenosť stretnutia“.

Na brífingu bol prítomný aj kardinál Daniel Di Nardo, arcibiskup Houstonu, ktorý novinárom pripomenul, že pápež František prichádza do USA predovšetkým ako pastier. Svätý Otec, „nás pozýva k lepšej vzájomnej službe“, povedal kardinál.

Odpovedajúc na otázky novinárov, vatikánsky hovorca hovoril o dôležitej úlohe, ktorú mali všetci traja pápeži, ktorí navštívili Kubu, povzbudzovať tamojšiu Cirkev a zároveň zdôraznil, že pozícia Svätej stolice ohľadom ekonomického embarga USA voči Kube je jasná, čiže aj naďalej je kritická.

Svätý Otec František pri tlačovej konferencii počas letu z Kuby do USA odpovedal na niektoré otázky novinárov. Tri dni na Karibskom ostrove zamerané na pastoračné a duchovné povzbudenie, vzťahujúce sa i na sociálny a politický rozmer života Kubáncov, boli v centre otázok zástupcov rôznych médií. Zaujímali sa predovšetkým o otázky súvisiace s politikou. V odpovedi kubánskej novinárke Rosy Miriam Elizalde (portál Cubadebate) potvrdil stanovisko Svätej stolice voči embargu pre Kubu.

„Otázka „blokády“ (embarga) je súčasťou vyjednávania. Toto je verejné: obaja prezidenti sa o tom zmienili. Takže to je verejná záležitosť, ktorá ide v smere dobrých vzťahov, o ktoré sa usilujú. Mojím želaním je, aby sa v tomto dospelo k dobrému výsledku, aby sa došlo k dohode, ktorá by uspokojila obe strany. Dohoda, samozrejme! Čo sa týka pozície Svätej stolice vzhľadom na „blokády“ (embargá), predchádzajúci pápeži o nich hovorili, a to nielen v tomto prípade, ale aj v ďalších prípadoch embarga. Existuje sociálne učenie Cirkvi čo sa tohto týka, a ja sa odvolávam naň, pretože je presné a správne. S ohľadom na Kongres USA - príhovor, ktorý som pripravil, ale nemôžem ho povedať... [smeje sa] - zvažoval som, že chcem hovoriť ohľadom tohto, ale nie špecificky o tejto otázke, skôr všeobecne o otázke bilaterálnych a multilaterálnych dohôd, ako znamenia pokroku v spolužití.“

Ďalšia novinárka Rosa Flores zo CNN v súvislosti so správou, že údajne 50 disidentov sa pokúšalo stretnúť s pápežom pri nunciatúre, sa Svätého Otca opýtala, či by sa bol býval chcel s nimi stretnúť, a čo by im povedal. Pápež reagoval nasledovnými slovami:

„V prvom rade som nepočul, že by sa to stalo: nemám o tom správu. Niekto by mohol povedať: áno, nie, neviem... Priamo to neviem. Vaše dve otázky sú hypotetické. Páčilo by sa mi, keby sa tak bolo udialo. Páči sa mi stretávať sa so všetkými ľuďmi. Predovšetkým preto, lebo som presvedčený, že všetci ľudia sú podľa zákona Božími synmi. Stretnutie s akýmkoľvek človekom vždy obohacuje. Áno, rád by som sa s nimi bol stretol. (...) Po druhé: z nunciatúry boli urobené telefonáty niektorým ľuďom, ktorí patria do tejto skupiny disidentov... Úlohou nuncia bolo oznámiť im, že rád pri stretnutí so zasvätenými v katedrále pozdravím všetkých tých, ktorí tam budú. Pozdrav. Áno, je to pravda... No keďže nikto sa nepredstavoval pri pozdravoch, neviem, či tam boli, alebo neboli. Pozdravil som všetkých, čo tam boli.“

Silvia Poggioli, z National Public Radio, najväčšej rozhlasovej stanice USA, reagovala na stretnutie pápeža s Fidelom Castrom, ktorý spôsobil Cirkvi na Kube veľa utrpenia. Pýtala sa, či má pápež dojem, že to azda oľutoval.

„Pokánie je veľmi intímna vec, vec svedomia. Počas stretnutia s Fidelom som hovoril o príbehoch známych jezuitov, pretože som mu priniesol ako darček knihu pátra Llorenteho, jeho blízkeho priateľa, jezuitu, a tiež CD s prednáškami pátra Llorenteho; a podaroval som mu aj dve knihy otca Pronzata, čo on určite ocení. Hovorili sme o týchto veciach. Veľa sme hovorili aj o encyklike Laudato si’, pretože sa veľmi zaujímal o túto tému ekológie. Bolo to stretnutie nie formálne, ale spontánne. ... O minulosti sme nehovorili.“  -zk, jk-

Cirkev v dnešný deň 23. septembra dostáva nového svätého, františkána Junípera Serru. Kto je táto osobnosť? Krstným menom Miguel José Serra sa narodil v roku 1713 v Španielsku na ostrove Malorka v rodine roľníkov. Vo veku 16 rokov vstúpil do noviciátu Menších bratov františkánov v Palme, kde v roku 1731 zložil prvé sľuby a prijal meno Junípero, podľa vzoru spoločníka sv. Františka brata Ginepra. Nezachovali sa presné správy o jeho kňazskej vysviacke, ale predpokladá sa, že sa tak stalo v roku 1737. Následne vyučoval filozofiu a teológiu v kolégiu a v roku 1742 získal doktorát z teológie.

Jeho snom boli misie. Prihlásil sa ako dobrovoľník pre misie v Novom svete a v roku 1749 sa priplavil do Mexika. Zvyšok života strávil misijnou prácou medzi americkými domorodcami. Ako neúnavný robotník bol zodpovedný za zakladanie a šírenie misií na západnom pobreží dnešného USA - je tiež nazývaný apoštolom Kalifornie. Založil spolu 21 misií a vďaka jeho činnosti sa ku katolíckej viere obrátili tisícky indiánov.

Junípero bol horlivým kazateľom a šíriteľom liturgickej, ako aj ľudovej zbožnosti. Okrem viery vyučoval amerických domorodcov aj metódy poľnohospodárstva, chov domácich zvierat a remeslá. Bol tiež obrancom práv indiánov pred novousadlíkmi. Známy je tiež tým, že cestoval pešo - a to aj po tratiach dlhých stovky kilometrov. Počas výstavby kostola pracoval ako jeden z robotníkov. Junípero bol ako oduševnený rehoľník a misionár známy svojím duchom kajúcnosti. Umrel 28. augusta 1784. V roku 1988 bol sv. Jánom Pavlom II. vyhlásený za blahoslaveného. Jeho svätorečenie vykoná dnes 23. septembra 2015 vo Washingtone pápež František. -zk-

Rím 23. septembra - Po letnej prestávke sa obnovuje činnosť Slovenskej katolíckej misie v Ríme (SKM). Na prvú svätú omšu, ktorá bude slávená v nedeľu 4. októbra 2015 o 16.30 v Kostole San Girolamo, prijal pozvanie Mons. Jozef Haľko, bratislavský pomocný biskup, ktorý má v rámci Konferencie biskupov Slovenska na starosti zahraničných Slovákov. Rovnako to bude príležitosť privítať nových krajanov, ktorí prišli do Ríma. Po svätej omši sa uskutoční aj tradičné agapé a k tomuto dňu bude k dispozícii aj nové číslo časopisu Slovenský hlas z Ríma. Informoval d. p. Ľubomír Majtán, duchovný správca SKM v Ríme. Kostol San Girolamo sa nachádza na Via Monserrato 62/a, neďaleko námestia Campo de' Fiori. -jk-

Slovensko 23. septembra - Ako informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, pätnásť katolíckych biskupov sa v dňoch 21. a 22. septembra stretlo v Marianke na jej 82. plenárnom zasadaní.

Hlavným bodom stretnutia boli voľby do funkcií v rámci štruktúry KBS. Do funkcie predsedu KBS bol opätovne zvolený bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský. Mandát má na tri roky. Vo funkcii podpredsedu KBS bude najbližšie tri roky košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober.

Konferencia biskupov Slovenska vyjadruje radosť nad veľkým spoločenstvom, ktoré sa vytvorilo počas Národného pochodu za život. V tejto súvislosti vyjadrili nádej zo zodpovedného záujmu o problematiku ochrany života a vďaku organizátorom a dobrovoľníkom i tým, ktorí pochod rozličnými spôsobmi podporili.

Biskupi sa oboznámili s informáciami o príprave návštevy Ad limina apostolorum v Ríme a vo Vatikáne v dňoch 8. až 14. novembra 2015. Venovali sa tiež návrhom týkajúcim sa slávenia Svätého roku milosrdenstva.

Biskupi tiež zhodnotili letné Národné stretnutie mládeže P15 v Poprade. Vypočuli si správu organizátorov o akcii a ocenili prácu dobrovoľníkov a štedrosť darcov, vďaka ktorým bolo možné podujatie usporiadať.

Do Filadelfie na Svetové stretnutie rodín vyslala KBS trojčlennú delegáciu. Slovenská cirkev chce aj týmto spôsobom ponúknuť svoj príspevok k vydávaniu svedectva o postoji úcty voči životu a nerozlučiteľnosti manželstva.

KBS sa zaoberala aj utečeneckou krízou. Vypočula si svedectvo o situácii v Sýrii a rokovala o spôsoboch reagovania na výzvu Svätého Otca Františka. Biskupi na základe skúseností svojich kňazov hovorili o zvýšenej potrebe komunikácie na túto tému. Pri zisťovaní kapacít veriaci prejavili ochotu podať pomoc ľuďom na úteku pred vojnou a hladom, predostreli však aj množstvo otázok, na ktoré je potrebné hľadať adekvátne odpovede. Pre koordináciu celého úsilia sa biskupi rozhodli vytvoriť pri KBS pracovnú skupinu a poverili Mons. Jozefa Haľka, aby ju sformoval, viedol a bližšie sa zaoberal touto problematikou - tak z hľadiska rokovaní s kompetentnými inštitúciami ako aj z hľadiska komunikácie do vnútra cirkevného spoločenstva. Ďalšie podrobnosti z rokovania sú uvedené na internetovej stránke Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska. (TKKBS) -jk-

Stredajšie vysielanie vo zvkovej podobe