Vatikán 4. marca – Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca Františka pri slávení kajúcej pobožnosti v Bazilike sv. Petra v rámci podujatia „24 hodín pre Pána“.

«Aby som opäť videl!» (porov. Mk 10,51). Toto je prosba, s ktorou sa dnes chceme obrátiť na Pána. Opätovne vidieť potom, ako naše hriechy spôsobili, že strácame spred očí dobro a odvrátili nás od krásy nášho povolania, a tak sme sa zatúlali ďaleko od cieľa.

Tento úsek evanjelia má veľkú symbolickú hodnotu, pretože každý z nás je v situácii Bartimeja. Jeho slepota ho priviedla do chudoby, k životu na okraji mesta a do závislosti vo všetkom od druhých. Aj hriech má tento efekt: ochudobňuje nás a izoluje nás. Je to slepota ducha, ktorá nám bráni vidieť podstatné, mať svoj pohľad zameraný na lásku, ktorá dáva život; a pomaly nás vedie k tomu, že sa zastavujeme pri tom, čo je povrchné, až sa nakoniec stávame necitlivými k druhým a k dobru. Koľko pokušení má silu zahmliť pohľad srdca a urobiť ho krátkozrakým! Ako je ľahké a pomýlené veriť, že život závisí od toho, čo máme, od úspechu alebo obdivu, akého sa nám dostáva; že ekonomika je tvorená iba ziskom a konzumom, že individuálna vôľa by mala prevažovať nad sociálnou zodpovednosťou! Keď pozeráme iba na naše ja, stávame sa slepými, vyhasnutými a uzavretými do seba samých, bez radosti a bez slobody. Je to také ošklivé!

No Ježiš prechádza. Prechádza, ale nejde ďalej: «zastal», uvádza evanjelium (v. 49). Vtedy srdcom prechádza záchvev, pretože si uvedomí, že na neho pozerá Svetlo, to nežné Svetlo, ktoré nás pozýva, aby sme neostali uzavretí v našej temnej slepote. Ježišova blízka prítomnosť dáva pocítiť, že tým, čo sú od neho vzdialení, niečo dôležité chýba. Dáva nám pocítiť potrebu spásy, a toto je začiatok uzdravenia srdca. Keď potom naša túžba po uzdravení naberá na odvahe, vedie k modlitbe, k silnému a nástojčivému výkriku a prosbe o pomoc, ako to urobil Bartimej: «Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!» (v. 47).

Bohužiaľ tak, ako tí «mnohí» v evanjeliu, je tu vždy niekto, kto sa nechce zastaviť, kto nechce byť vyrušovaný tým, kto kričí od bolesti, ale radšej umlčiava a napomína bedára, ktorý ho vyrušuje (porov. v. 48). Je to pokušenie ísť ďalej akoby sa nič nedialo, ale týmto spôsobom ostávame od Pána ďaleko a držíme ďaleko od Ježiša aj ostatných. Priznajme si, že všetci žobreme o Božiu lásku a nenechajme si ujsť Pána, ktorý prechádza. «Mám strach z Pána, ktorý prechádza», vravieval sv. Augustín. Strach, že prejde, a ja ho nechám prejsť. Dajme hlas našej najopravdivejšej túžbe: [Ježišu], «aby som znova videl!» (v. 51).

Toto Jubileum milosrdenstva je vhodným časom, aby sme prijali Božiu prítomnosť a tak zakúsili jeho lásku a vrátili sa k nemu celým srdcom. Ako Bartimej odhoďme plášť a postavme sa na nohy (por. v. 50). Odhoďme to, čo nám bráni vykročiť smerom k nemu, bez obáv, že zanechávame to, čo nám dáva istotu a na čo sme naviazaní. Nezostaňme sedieť, vstaňme, znova nadobudnime náš duchovný vzrast – na nohách, dôstojnosť milovaných detí, ktoré stoja pred Pánom, aby sa nám pozrel do očí, bolo nám odpustené a boli sme pretvorení. Je to slovo, ktoré azda dnes vstúpi do nášho srdca, to isté slovo ako pri stvorení človeka: „Vstaň!“ Boh nás stvoril vzpriamených: „Vstaň!“

Dnes viac ako inokedy sme predovšetkým my pastieri povolaní načúvať výkrikom, možno ukrytým, tých, ktorí sa túžia stretnúť s Pánom. Musíme prehodnotiť tie prejavy správania, ktoré niekedy nepomáhajú druhým priblížiť sa k Ježišovi. Stránkové hodiny a harmonogramy, ktoré neodrážajú reálne potreby tých, ktorí by mohli pristúpiť ku sviatosti zmierenia. Ľudské pravidlá, ak dostávajú vyššiu váhu než túžba po odpustení. Našu prísnosť, ktorá môže držať ľudí ďaleko od Božej nežnosti. Samozrejme nemôžeme umenšiť evanjeliové nároky, ale tiež nemôžeme riskovať, že túžba hriešnika po zmierení sa s Otcom vyjde naprázdno. Pretože synov návrat domov je to, čo Otec očakáva na prvom mieste (porov. Lk 15,20-32).

Naše slová nech sú ako slová apoštolov, ktorí, opakujúc Ježišove slová, hovoria Bartimejovi: «Neboj sa! Vstaň, volá ťa!» (v. 49). Sme povolaní šíriť odvahu, podopierať a privádzať k Ježišovi. Naša služba je službou sprevádzania, aby stretnutie s Pánom bolo osobné, intímne a srdce sa mohlo úprimne  a bez obáv otvoriť Spasiteľovi. Nezabúdajme: je to sám Boh, ktorý koná v každej osobe. V evanjeliu je to práve on, kto sa zastavuje a pýta sa na slepého. On nariaďuje, aby ho k nemu priviedli. Je to on, kto ho počúva a uzdravuje. My sme boli vybraní - my pastieri -, aby sme vzbudzovali túžbu po obrátení, aby sme boli nástrojmi, ktoré uľahčujú stretnutie, aby sme podali ruku a rozhrešili a tak zviditeľnili a urobili účinným jeho milosrdenstvo. Nech každý muž a žena, ktorý vstúpi do spovednice, nájde otca. Nech nájde otca, ktorý ho očakáva, nech nájde Otca, ktorý odpúšťa.

Záver evanjeliového rozprávania je nabitý významom: Bartimej «hneď videl a šiel za ním po ceste» (v. 52). Aj my, keď sa priblížime k Ježišovi, znovu uzrieme svetlo, aby sme mohli hľadieť do budúcnosti s dôverou, znova nájdeme silu a odvahu, aby sme sa vydali na cestu. Totiž «kto verí, vidí» (Lumen fidei, 1) a ide vpred s nádejou, pretože vie, že Pán je prítomný, podopiera nás a vedie. Nasledujme ho ako verní učeníci, aby sme všetkých, ktorých stretneme na našej ceste urobili účastnými na radosti jeho lásky. A po objatí Otca, po Otcovom odpustení, urobme oslavu v našom srdci! Pretože on oslavuje!

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Ľudovít Malík)

Vatikán 4. marca – Sviatosť zmierenia, ktorá je jedným z hlavných pilierov Roku milosrdenstva si vyžaduje pripravených spovedníkov, vedomých si toho, že nie sú pánmi, ale len správcami. Tak znela jedna z hlavných myšlienok pápeža Františka, ktorý sa dnes vo Vatikáne prihovoril účastníkom kurzu Apoštolskej penitenciárie pre spovedníkov.

„Sviatosť zmierenia je privilegovaným miestom na zakúsenie Božieho milosrdenstva a slávenia stretnutia s Otcom,“ povzbudil 500 prítomných Svätý Otec, podľa ktorého je jedinou „istou cestou“ milosrdenstva Ježiš. Spovedníkov nazval „nástrojmi Božieho milosrdenstva“ a upozornil na to, že aj oni potrebujú – ako všetci hriešnici – odpustenie.

Pápež ponúkol ako vzory spovedníkov svätých kapucínov Pátra Pia a Leopolda Mandića, ktorých pozostatky navštívili uplynulý mesiac Večné mesto a spolu s nimi aj jezuitského pátra Feliceho Cappella. Kajúcnici by mali zo spovednice odchádzať plní radosti z odpustenia hriechov a zo stretnutia s Kristom:

„Každý kajúci veriaci, po udelení rozhrešenia kňazom, má istotu vďaka viere, že jeho hriechy už viac nie sú, boli zrušené Božím milosrdenstvom. Každé rozhrešenie je istým spôsobom jubileom srdca, ktoré teší nielen veriaceho a Cirkev, ale predovšetkým Boha. (...) Je preto dôležité, aby spovedník bol tiež ‚potrubím radosti‘ a aby sa veriaci potom, ako dostal odpustenie, viac necítil utláčaný vinami, ale mohol zakúsiť Božie pôsobenie, ktoré ho oslobodilo, [aby mohol] žiť vo vzdávaní vďaky, pripravený napraviť vykonané zlo a ísť v ústrety bratom s dobrým a pripraveným srdcom.“

Svätý Otec František na záver svojho príhovoru zveril všetkých do príhovoru Božej Matky - Útočiska hriešnikov a Matky milosrdenstva. Zásadnú dôležitosť sviatosti zmierenia v živote Cirkvi pápež opakovane zdôraznil aj slovami nasledujúcej výzvy:

„Dajme do stredu – a nielen počas tohto Jubilejného roku! – sviatosť zmierenia, skutočný priestor Ducha, v ktorom môžeme všetci – spovedníci i penitenti – zakúsiť jedinú definitívnu a vernú lásku, tú Božiu [lásku] pre každého z jeho detí, lásku, ktorá nikdy nesklame.“

Stretnutie s členmi kurzu Apoštolskej penitenciárie pre spovedníkov predchádzalo iniciatíve „24 hodín pre Pána“. Slávnosť v duchu kajúcnosti a sviatostného zmierenia s Bohom slávi Cirkev v piatok pred Štvrtou pôstnou nedeľou nielen vo Vatikáne, ale aj v početných diecézach na celom svete.

Páter Luca Ferrari, ktorý je misionárom milosrdenstva a poradcom Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie tvrdí, že dôležitú úlohu v tejto iniciatíve vo Večnom meste zohrávajú nielen kňazi, ale aj samotní laici:

„Najzjavnejším znakom významu slávenia ‚24 hodín pre Pána‘ je prítomnosť mnohých laikov, ktorí sa chystajú do ulíc mesta, aby pozývali ľudí vyspovedať sa. Skúsenosť nám hovorí, že mnohí – i keď ‚vzdialení‘, preukazujú pri týchto príležitostiach veľký záujem vydať sa na cestu zmierenia“.

Počas kajúcnej pobožnosti pod vedením pápeža Františka v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne, Apoštolská penitenciária dala k dispozícii na vysluhovanie sviatosti zmierenia 60 spovedníkov. Väčšina z nich sú bežní alebo mimoriadni spovedníci pápežských bazilík v Ríme. Okrem nich budú spovedať aj hlavný penitenciár kardinál Mauro Piacenza a regens Apoštolskej penitenciárie Mons. Krzysztof Nykiel a ďalší kňazi dikastéria. V slovenskom jazyku bude spovedať páter Ján Ďačok SJ, ktorý je teológom Apoštolskej penitenciárie a tiež páter Lucián Bogucki OFM Conv., ktorý je stálym pápežským spovedníkom v Bazilike sv. Petra.

Prehlbovanie významu sviatosti zmierenia bude pokračovať aj po skončení iniciatívy „24 hodín pre Pána“. Apoštolská penitenciária organizuje v dňoch od 31. marca do 1. apríla stretnutie na prehĺbenie a reflexiu o bule Misericordiae vultus, ktorou pápež František vyhlásil mimoriadny Svätý rok milosrdenstva. Tému budú účastníci rozoberať z biblického, liturgického, teologického, duchovného, sakramentálneho a pastoračného hľadiska. -ej-

Otvorme naše srdce milosrdenstvu! Božie milosrdenstvo je silnejšie ako hriech. (Tvít pápeža Františka, 4. marca 2016) -vp-

Vatikán 4. marca – Pápež František sa v utorok 1. marca mimo svoj oficiálny program stretol s členmi kresťanského sociálneho hnutia „Poissons roses“ (dosl. Ružové ryby“) z Francúzska. Asi hodinu a pol sa rozprávali o Európe, laickosti vo Francúzsku, globalizácii či o dialógu medzi kresťanstvom a islamom. Medzi približne 30 členmi hnutia boli na stretnutí v Dome sv. Marty traja politici súčasnej francúzskej vlády a moslimská spisovateľka Karima Bergerová. Zúčastnil sa ho aj Jean-Pierre Denis, šéfredaktor francúzskeho týždenníka „La Vie“, ktorý o stretnutí napísal článok citujúci pápežove slová.

„Svet možno lepšie vidieť z periférie ako z centra a ja chápem moju vieru počnúc perifériou: ale periféria môže byť ľudská, spojená s chudobou, so zdravím alebo s pocitom existenciálnej periférie,“ povedal pápež František francúzskym intelektuálom. Vyjadril sa aj k téme milosrdenstva:

„Odhliadnime od náboženského rozmeru. Milosrdenstvo je schopnosťou dojatia, zakúsenia empatie. Spočíva tiež v tom, že pred všetkými katastrofami sa cítime zodpovednými, v tom, že si povieme, že treba konať. Netýka sa teda len kresťanov, ale všetkých ľudských bytostí. Je výzvou k ľudskosti.“

V delegácii bola a  Svätý Otec sa vyjadril aj k islamu. Pripomenul, že v islame sa Boh definuje ako milosrdný, pričom spomenul pozitívnu skúsenosť zo svojej apoštolskej cesty v Stredoafrickej republike.

Pápež František hovoril aj o globalizácii, ktorá je ohrozením, ak všetko unifikuje, ale môže byť aj pozitívna, ak zachováva identitu jednotlivých častí. Použil pri tom svoj známy príklad gule a mnohostena. Kľúčovú úlohu pre vytváranie jednoty vo svete zohráva podľa Svätého Otca práve Európa:

„Jediný kontinent, ktorý môže svetu priniesť istú jednotu, je Európa. Čína má možno staršiu a hlbšiu kultúru. Ale iba Európa má povolanie univerzálnosti a služby.“ -bp-

Vatikán 3. marca – „Neodmysliteľné úsilie laikov vo verejnom živote“ latinskoamerických krajín. Tak znie téma, ktorú pre tohtoročné plenárne zasadnutie Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku osobne vybral pápež František.

Na úvod stretnutia, ktoré sa začalo v utorok 1. marca vo Vatikáne prezident komisie kardinál Marc Ouellet predstavil niekoľko dôležitých aspektov. Prvým bola dôležitosť viac zapojiť laikov do diskusie a do politického života latinskoamerických štátov. Kanadský kardinál pripustil, že Cirkvi neprislúcha „organizovať spoločnosť v duchu spravodlivosti prostredníctvom politiky, to prislúcha najmä katolíckym laikom“.  Laici sú povolaní konať „v súlade s vlastnou slobodou a zodpovednosťou, vedení odkazom sociálnej náuky Cirkvi“.

Ďalším dôležitým aspektom je podľa slov Mons. Ouelleta aspekt milosrdenstva, ktorý sa prejavuje v duchovných a telesných skutkoch: „Treba rehabilitovať politickú dôstojnosť, nasmerovať latinskoamerické národy k ustáleným a zrelým demokraciám, propagovať väčšiu a zodpovednejšiu účasť verejnosti...“ 

Kardinál Ouellet tiež prítomným pripomenul, že biskupi nie sú povolaní mať politickú moc a nemôžu záležitosť spásy zveriť politike. Ich misia nemá, podľa jeho slov, dočinenia s aktívnym protagonizmom v politickej praxi. Na druhej strane by však nemali strácať záujem o túto oblasť a mali by sa aj naďalej snažiť vytvárať verejné a sociálne spolunažívanie, ktoré je pre všetkých ľudskejšie. 

Komisia v súvislosti s témou výnimočne pozvala na plenárne stretnutie aj troch katolíckych laikov s rôznymi skúsenosťami a kompetenciami vo verejnom živote, aby sa zapojili do diskusie. Kardinál Ouellet tiež oznámil, že Pápežská komisia pre Latinskú Ameriku spolu s Radou biskupských konferencií Latinskej Ameriky pripravuje po prvýkrát v histórii stretnutie medzi latinskoamerickými biskupmi a katolíckymi laikmi, ktorí aktívne pôsobia v politike na národnej či lokálnej úrovni.

Kardinál Ouellet na záver plenárneho zasadnutia oznámil, že v dňoch od 27. do 31. augusta v kolumbijskej Bogote bude pri príležitosti mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva prebiehať slávnostné stretnutie v spolupráci s biskupskými konferenciami USA a Kanady. Významnú udalosť podporil aj pápež František, ktorý dnes prijal účastníkov plenárneho zhromaždenia Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku na osobitnej audiencii. -ej-

Vatikán 4. marca – Vo Vatikánskom rozhlase predstavili novú verziu mobilnej aplikácie s názvom „Click to Pray“ (Klikni a modli sa). Spustili ju pri príležitosti Jubilea milosrdenstva a dnešnej iniciatívy „24 hodín pre Pána“, teda v deň, keď Svätý Otec vysluhuje sviatosť zmierenia vo Vatikánskej bazilike.

„Click to Pray“ svojim používateľom umožní požiadať druhých o modlitbu, modliť sa za potreby druhých a mať na pamäti úmysel, ktorý pápež František každý mesiac vyjadruje v Apoštoláte modlitby. Aplikáciu bude tvoriť informačný bulletin, blog a bude dostupná v angličtine, španielčine, francúzštine a portugalčine, pričom od budúceho roku pribudnú ďalšie jazyky.

Aplikácia je digitálnou platformou Apoštolátu modlitby, ktorý je v súčasnosti známy aj ako „Svetová modlitbová sieť Svätého Otca“. Apoštolát modlitby je službou Katolíckej cirkvi, ktorú pápež zveril Spoločnosti Ježišovej už v 19. storočí. Medzinárodný riaditeľ modlitbovej siete P. Frédéric Fornos o poslaní Apoštolátu modlitby povedal: „Jeho poslaním je modliť sa za misiu Cirkvi, zapáliť veriacich katolíkov pre výzvy vyjadrené v úmysloch Svätého Otca a posilniť ich misionársku schopnosť prostredníctvom osobného a hlbokého vzťahu s Ježišom cez jeho Srdce.“

Nová mediálna aplikácia má podľa slov P. Fornosa v tejto misii pomôcť:

„Prostredníctvom ,Click to Pray‘ si udržiavame otvorené okno k svetu. Svetová modlitbová sieť Svätého Otca nám pomáha vyjsť z ľahostajnosti, aby sme vstúpili do kultúry stretnutia a každý deň otvárali naše srdce mužom, ženám, deťom našej i iných krajín a konfrontovali sa s výzvami dnešného sveta. ,Click to Pray‘ nás zapája do siete s miliónmi ďalších bratov a sestier, ktorí si želajú nový svet pokoja, spravodlivosti a bratstva.“

Medzinárodný riaditeľ Apoštolátu modlitby tiež vysvetlil, že modlitba nie je žiadnym únikom do vlastného súkromia, práve naopak:

„Isteže, niekto by sa mohol opýtať, či modlitba ... môže mať naozaj vplyv na svet. Skúsenosť, o ktorú sa delia viacerí, je taká, že modlitbu neslobodno obmedziť na priestor vnútorného pokoja a efektívneho antidepresíva. Modlitba – ako láska – koná a mení svet bez veľkého hluku. Ako naposledy povedal pápež jednej modlitbovej skupine Pátra Pia: , To je tá najväčšia sila Cirkvi, ktorú nesmieme nikdy opustiť, lebo Cirkev prináša ovocie, ak koná tak ako Panna Mária a apoštoli, ktorí «jednomyseľne zotrvávali na modlitbách» (Sk 1, 14). Najzákladnejšia modlitba za misiu Cirkvi však predstavuje to, čo Ježiš vyjadril slovami: ,Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?‘“

Uvedenie aplikácie „Click to Pray“ plne podporil aj generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej. Páter Adolfo Nicolás vo svojom medializovanom odkaze pripomenul slová pápeža Františka pri apoštolskej ceste v Mexiku: „Jedno príslovie, ktoré dobre poznáme, hovorí: Povedz mi, ako sa modlíš, a ja ti poviem, ako žiješ; povedz mi, ako žiješ, a ja ti poviem, ako sa modlíš.“

„Click to Pray“ po prvý raz spustila portugalská vetva Apoštolátu modlitby v novembri 2014 v spolupráci s agentúrou „La Machi“ s cieľom pomôcť mladým modliť sa spolu s pápežom. Dosiahla vtedy vyše 80 tisíc prihlásení. Jedným z projektov Apoštolátu modlitby je aj tzv. „Pápežov odkaz cez video“, v ktorom každý mesiac prezentuje výzvu pre ľudstvo a misiu Cirkvi. -bp-

Vatikán 4. marca – Kongregácia pre kauzy svätých dekrétmi potvrdila zázraky na príhovor dvoch blahoslavených. Zakrátko by tak mali byť svätorečení španielsky biskup bl. Emanuel González García (1877-1940), ktorý bol okrem iného zakladateľom eucharistického bratstva, a bosá karmelitánka bl. Alžbeta od Trojice (1880-1906), francúzska mystička a duchovná spisovateľka.

Pri včerajšom stretnutí s prefektom kongregácie pre svätorečenia kardinálom Angelom Amatom  dal Svätý Otec súhlas aj na vydanie  ďalších desiatich dekrétov o zázrakoch resp. hrdinských čnostiach, ktoré predstavujú krok vpred v kauzách smerujúcich k blahorečeniu. Zázraky boli priznané francúzskemu karmelitánskemu kňazovi Maria-Eugeniovi od Dieťaťa Ježiša (1894-1967), zakladateľovi sekulárneho inštitútu, a argentínskej rehoľníčke Márii Antónii od sv. Jozefa (1730-1799), ktorá sa venovala dávaniu duchovných cvičení a založila exercičný dom v Buenos Aires. -jb-

Vatikán 4. marca – Dnes dopoludnia sa Svätý Otec zúčastnil na tretej pôstnej kázni v kaplnke Redemptoris Mater. Pápežský kazateľ Raniero Cantalamessa sa v nej sústredil na ďalší aspekt v duchovnom odkaze II. vatikánskeho koncilu. Hovoril o poslaní Cirkvi ohlasovať a evanjelizovať, pričom osobitne zdôraznil motiváciu láskou a spolucítením podľa vzoru Ježiša Krista. Ohlasovanie Krista si vždy vyžaduje jednotu skutkov a slov, pripomenul páter Cantalamessa. -jb-

Vatikán 4. marca – Cirkev nie je nečinná v prípadoch zneužívania mladistvých, zdôraznil riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice páter Federico Lombardi. Reagoval na tému zneužívania mladistvých v Cirkvi, ktorá rezonuje najmä v súvislostiach s výpoveďami kardinála Pella pred komisiou vyšetrujúcou prípady, ktoré sa odohrali v Austrálii a tiež aj s udelením ocenenia Oskar pre film Spotlight opisujúci odhalenie prípadov pedofílie bostonskými novinármi.

P. Lombardi upozorňuje na fakt, že senzácie vyvolávajúca prezentácia týchto dvoch skutočností môže vyvolať mienku, že cirkev nerobí nič v prípadoch zneužívania mladistvých v Cirkvi. Spomenul záslužnú úlohu kardinála Seana O’Malleyho pri kauzách, ktoré sa odohrali v arcidiecéze Boston, stretnutie pápeža Benedikta XVI. s obeťami v Austrálii počas Svetových dňoch mládeže v Sydney, zásahy zo strany pápežov v rozličných krajinách sveta ako USA, Írsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko a tiež aj v prípade Kristových legionárov.

Taktiež vyzdvihol kánonicko-právnu reformu v tejto oblasti a zriadenie Komisie na ochranu mladistvých Svätým Otcom Františkom v decembri 2013.   

V závere vyjadrenia sa vyjadril ohľadom kardinála Pella, keď povedal: ,,Je potrebné vzdať hold kardinálovi Pellovi za dôstojné a koherentné osobné svedectvo (asi 20 hodín dialógu s Kráľovskou komisiou!), ktorým ukázal ešte raz objektívny a jasný pohľad na chyby, ktoré sa stali v rozličných cirkevných kruhoch (v tomto prípade v Austrálii) v posledných desaťročiach. A toto je užitočný zisk v spoločnom pohľade „očisťovanie pamäti.“ -vp-

Kardinál Pell sa stretol s austrálskymi obeťami zneužívania

Vatikán/Austrália 4. marca - Kardinál George Pell sa vo štvrtok 3. marca v Ríme stretol so skupinou obetí sexuálnych zneužívaní prichádzajúcich z diecézy Ballarat v Austrálii. Na záver stretnutia kardinál Pell, ktorý zastáva úrad prefekta Sekretariátu pre ekonomické záležitosti vydal pred prítomnými novinármi vyhlásenie, v ktorom sa zaviazal k spolupráci s ľuďmi z Ballaratu, miestom, kde sa narodil, tak aby sa mohlo stať „centrom a príkladom konkrétnej podpory pre všetkých tých, ktorí boli zranení pliagou sexuálneho zneužívania“. Austrálsky kardinál sa tiež zaviazal pomáhať skupine zneužívaných s inštitúciami prítomnými v Cirkvi, najmä s Pápežskou komisiou na ochranu maloletých. Stretnutie sa odohralo v Hoteli Quirinale v Ríme. -vp- 

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: