Vatikán/Ukrajina 5. marca - Svätý Otec František dnes prijal na osobitnej audiencii členov Stálej synody Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. „Prišli sme, aby sme znovupotvrdili naše spoločenstvo so Svätým Otcom a požiadali ho o jeho pomoc pre trpiaci ľud Ukrajiny počas Jubilejného roka milosrdenstva“, uviedol kyjevsko-haličský vyšší arcibiskup Sviatoslav Švečuk.

Šesťčlenná delegácia pod vedením vladyku Ševčuka prišla do Ríma pri príležitosti 70. výročia likvidačnej pseudosynody, tzv. „Ľvovského soboru“, ktorým sa stalinistický režim pokúsil odtrhnúť Ukrajinskú gréckokatolícku cirkev od Ríma a násilne ju potlačiť. Po zmanipulovanom sobore konanom 8. – 10. marca 1946 v Ľvove nasledovalo uväznenie všetkých biskupov i desaťtisícov veriacich, ako aj odňatie majetku cirkvi. „Avšak Cirkev zázračne nanovo ožila a je životaschopným, dynamickým organizmom, aktívnym na Ukrajine a na piatich kontinentoch, s mladými kňazmi a horlivými laikmi inšpirovanými ich mučeníkmi 20. storočia,“ uvádza sa v komuniké Stálej synody.

„Ukrajinská gréckokatolícka cirkev sa neúnavne modlí za pokoj a podporuje ho, a dnes sa jej vedenie obrátilo so žiadosťou na Svätého Otca a na svet o pomoc zastaviť vojnu a ukončiť humanitárnu krízu spôsobenú ruskou inváziou na Ukrajinu,“ píše sa v komuniké. Uvádzajú sa ničivé dôsledky „pokračujúcej nevyhlásenej hybridnej vojny“, ktorá priamo zasiahla päť miliónov ľudí a ochudobnila celú 45-miliónovú populáciu. Najvyšší predstavitelia ukrajinských gréckokatolíkov v tejto súvislosti komunikovali pápežovi túžbu trpiaceho ľudu po jeho objatí a on „dal jasne najavo, že bude konať.“  

Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že „Svätý Otec zdôraznil, že nemožno riešiť ekumenické problémy na úkor celej východnej katolíckej cirkvi.“ -jb-

Vatikán 5. marca – Svätý Otec František vymenoval nového asesora pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu. Je ním 49-ročný taliansky kňaz Mons. Paolo Borgia, doterajší pracovník Štátneho sekretariátu vo funkcii poradcu prvej triedy. Je doktorom kánonického práva a od roku 2001 pracoval na nunciatúrach postupne v Stredoafrickej republike, Mexiku, Izraeli a Libanone.

Úrad asesora pre všeobecné záležitosti je štvrtou najvýznamnejšou riadiacou pozíciou v rámci Štátneho sekretariátu Svätej stolice. Štátny sekretariát, na čele ktorého je od 15. októbra 2013 štátny sekretár kardinál Pietro Parolin, pozostáva z dvoch sekcií. Vo vedení Prvej sekcie (pre všeobecné záležitosti) je od 10. mája 2011 ako substitút pre všeobecné záležitosti taliansky arcibiskup Mons. Giovanni Angelo Becciu. Druhú sekciu (pre vzťahy so štátmi) vedie od 8. novembra 2014 Mons. Paul Richard Gallagher, titulárny arcibiskup pôvodom z Veľkej Británie.

Predchodcom Mons. Paola Borgiu v úrade asesora pre všeobecné záležitosti bol takmer 14 rokov Mons. Peter Brian Wells, pôvodom z USA. Pápež František ho pred mesiacom vymenoval za apoštolského nuncia v Juhoafrickej republike a Bottswane, ako aj v Lesothe a Namíbii. -jb-

Jemen 5. marca – V Jemene teroristi zavraždili štyri rehoľníčky z Kongregácie misionárok lásky a ich dvanástich spolupracovníkov. Nezvestný je saleziánsky kňaz, ktorý je pravdepodobne v rukách únoscov. Terčom útoku teroristov sa stalo charitatívne zariadenie pre seniorov v Adene, ktoré vedú sestry Matky Terezy. Starí a chorí obyvatelia charitatívneho domu sú nažive. Dve zo zabitých sestier pochádzali z Rwandy, jedna z Indie a jedna z Kene. Nezvestný kňaz je indického pôvodu. Svätý Otec František na tragickú správu okamžite reagoval uistením o modlitbe a o osobnej blízkosti.

„Pápež František... sa modlí, aby toto nezmyselné vraždenie prebudilo svedomie, viedlo ku zmene srdca a inšpirovalo všetky strany k zloženiu zbraní a k začiatku dialógu. V mene Božom vyzýva všetky strany súčasného konfliktu k odmietnutiu násilia a k obnove ich záväzku voči jemenskému ľudu, hlavne tým najnúdznejších, ktorým sa sestry a ich pomocníci usilovali slúžiť,“ uvádza sa v kondolenčnej správe podpísanej kardinálom Pietrom Parolinom, štátnym sekretárom Svätej stolice.

Podľa slov apoštolského vikára v južnej Arábii Mons. Paula Hindera pre agentúru Asia News, v piatok 4. marca ráno o 8.30 miestneho času vtrhli do zariadenia pre seniorov v meste Aden osoby v uniformách. Zabili každého, kto sa im dostal do cesty. Potom prišli k sestrám Matky Terezy a zastrelili ich. Predstavená, ktorej sa podarilo skryť, útok prežila a teraz už je v bezpečí. O saleziánskom kňazovi, ktorý býval v objekte a v čase útoku sa zdržiaval v kaplnke sa neobjavili ďalšie správy.

Pre Mons. Hindera z barbarského činu vyplýva „jasný signál: ide o niečo, čo má dočinenia s náboženstvom.“

„Vedeli sme, že situácia bola ťažká, a že sestry, ktoré už v minulosti boli predmetom cielených útokov, boli v istom ohrození,“ povedal Mons. Hinder pre agentúru Asia News a dodal: „Rozhodli sa zostať, nech sa deje čokoľvek, pretože je to súčasť ich spirituality.“

V júli roku 1998 zavraždil ozbrojený muž v jemenskom meste Hodeida tri sestry z rovnakej Kongregácie misionárok lásky, keď vychádzali z nemocnice. -bp, jb-

(Aktualizované)

Vatikán/Mexiko 5. marca – Svätý Otec vyslovil sústrasť mexickému biskupovi Josému Suárezovi nad obeťami včerajšieho stavebného neštastia v meste Tuxtepec. V telegrame podpísanom štátnym sekretárom Svätej stolice kardinálom Pietrom Parolinom pápež František kondoloval aj rodinným príslušníkom obetí. Pri zrútení časti stavebnej konštrukcie v katedrále zahynuli štyria pracovníci a ďalších približne 19 osôb sa zranilo. Príčina zrútenia zatiaľ nebola objasnená. -bp-

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD ku Štvrtej pôstnej nedeli cyklu C (Lk 15, 1-3. 11-32): Domov je miesto, kde patrím 

Psychológovia hovoria, že najhlbším strachom, aký prežíva dieťa, je strach z odlúčenia. Je to strach, že ho jeho rodičia opustia. Tento strach je pre mnohé deti najsilnejším motívom k poslušnosti. A pre mnohých rodičov zasa prostriedkom, ako dieťa k poslušnosti primäť. Pri strachu z opustenia sa dieťa bojí, že láska, ktorá ho priviedla do sveta, ktorá mu dala meno, ktorá ho uznala za živú ľudskú bytosť a ktorá mu poskytuje bezpečnosť, prestane, a že ono skončí ako odhodené, odvrhnuté, opustené, ako kus starého železa kdesi na smetisku.

 Samozrejme nikto z nás nemusí byť génius, aby pochopil, že táto úzkosť z odlúčenia sa netýka len malých detí! Je to súčasť batoha, ktorý si nesieme každý jeden z nás životom. Každý z nás vie, že nejestvuje nič také, ako automatická láska. Nie je vôbec samozrejmé, že napríklad otec automaticky miluje svojho syna alebo brat automaticky miluje svojho brata, alebo dcéra automaticky miluje svoju matku. Sú prípady, keď napríklad mladý človek odíde z domu a jeho odchod sa vôbec nepociťuje ako strata, ale naopak víta sa s pocitom úľavy. Odchod mnohých takýchto mladých ľudí sa stručne charakterizuje ako „vyvetranie bytu“. Často ide o ľudí, ktorí sú rodine na ťarchu: napríklad preto, že sa oddali alkoholu alebo drogám. Rodina takéhoto človeka môže po jeho odchode na jeho adresu opovržlivo poznamenať niečo ako: „Určite nebude chýbať nikomu.“

Tento problém pokusu odpisovať ľudí ako stratené prípady je problémom aj dnešného evanjelia. Za Ježišom prichádzajú hriešnici, aby ho počúvali. No farizeji a zákonníci namietajú, že ich víta a že s nimi jedáva. Farizeji by si želali, aby si Ježiš týchto ľudí nevšímal, a aby im jednoducho dal najavo, že sú stratenými prípadmi; odpísanými, bezcennými, nezaujímavými, bez šance. Prečo by sa jeden „kazateľ“ mal vôbec zaoberať ľuďmi takéhoto typu? Farizeji, ktorých meno znamená „odlúčení“ alebo „oddelení“, boli ľuďmi, ktorí s hriešnikmi nemali žiadne vzťahy ani kontakty. Ježiš však považuje obe skupiny – aj farizejov aj hriešnikov – za deti toho istého nebeského Otca a tak za bratov a sestry. No namiesto toho, aby sa s farizejmi dohadoval im porozpráva príbeh o otcovi a dvoch synoch, ktorých otec oboch stratil. Mladší syn sa mu stratil v ďalekej krajine, starší syn sa mu stratil doma.

Mladší syn odíde z domu; no jeho púť ho privedie na miesto hladu, rozkladu a možnej smrti. Je v nebezpečenstve, že zomrie ďaleko od domova, v zabudnutí, v opustenosti a v odlúčení od toho, čoho je on súčasťou a čo je súčasťou jeho. Naplno mu to dôjde až keď je v prasačinci. Aká to potupa! Kam sa to až dostal! Prasačinec predsa nie je miesto, kde on patrí! Až tu, v prasačinci, si konečne naplno uvedomí, kde patrí. On má domov a patrí tam. Nejestvuje snáď účinnejší prostriedok, ako zistiť, kde patríme, ako hlad! Vidina pravidelného, teplého jedla na stole mladšiemu synovi stačila na to, aby zistil, kde patrí. A vydá sa na cestu návratu domov, sprevádzaný na jednej strane myšlienkami, čo povie otcovi, keď sa stretnú, na strane druhej škŕkaním prázdneho žalúdka.

Jeho otec sa s jeho odchodom nikdy nezmieril a stratu svojho syna nepokladal za jednu z mnohých strát, ktoré človek v živote musí prijať. To, že jeho syn sa mu stratil, neanulovalo ich vzájomný vzťah: hoci syn sa vzdal svojho otca, otec sa svojho syna nevzdal. Je otcom, ktorý čaká na priedomí, ktorého oči hľadia ďaleko poza horizont a takto očakávajú návrat svojho syna. Láska k synovi ho upevňuje v nádeji, že sa mu vráti. A keď sa tak nakoniec stane a jeho oči konečne zahliadnu syna v diaľke, rozbehne sa mu v ústrety. Keď ti niekto príde naproti, tvoja púť je vždy kratšia. Otec prijme svojho syna s extravagantnou láskou. Namiesto počúvania jeho nudnej a vopred pripravenej reči zorganizuje hostinu. Ako inak? Veď sa mu vrátil syn.

Starší syn je ten typ človeka, ktorý zostáva vonku na poli ešte dlho po tom, čo sa mu jeho kravy už vrátili domov. Keď sa konečne vydá aj on na cestu domov, na rozdiel od svojho brata domov nedorazí. Odmietne vojsť. Otec vyjde v tento jeden deň von v ústrety svojmu synovi už po druhý raz. Tento raz je to syn starší; ten, ktorý je s ním stále. No tento odmietne vstúpiť a prísť domov. Jediné, čo od neho jeho otec dostane, je nudná a trápna reč: „Už toľko rokov ti slúžim... “, povie mu. Grécke slovo „douleuo“, ktoré je v texte použité znamená „otročím“. Starší syn pokladá vernosť otcovi za otročinu. V skutočnosti je zotročený pocitom vlastnej spravodlivosti. Starší brat nemá ani len najmenší záujem sa k svojmu mladšiemu bratovi priblížiť a svojím postojom ukáže, že je od svojho brata „odlúčeným“ (ako farizeji od hriešnikov), že svojho brata za brata už viac nepovažuje a vlastne, že mu skutočnosť, že jeho brat je stratený, vyhovuje. Starší brat, na rozdiel od ich otca, neprekvapí svojho brata silou a hĺbkou svojho milosrdenstva, ktoré by medzi nimi zbúralo múr separácie a znova ich zblížilo. Tvrdá práca urobila z neho človeka s tvrdým srdcom. Ako spisovateľ Yeats poznamenáva: „Príliš dlhé obetovanie sa môže urobiť zo srdca kameň!“

Keď sa každý jeden z nás pozrieme do svojho vnútra, pravdepodobne v ňom nájdeme čosi z každého zo spomínaných troch charakterov, nachádzajúcich sa v Ježi­šovom podobenstve. V každom z nás sa nachádza otec, ktorý má ostré oči, ktorými je schopný rozpoznať tých, ktorí sú stratení a potrebujú pomoc pri svojej snahe vrátiť sa domov. A je tu aj schopnosť odhadnúť, kedy treba usporiadať pohostenie a uvítací večierok, na ktorom by dotyčný získal uistenie, že jeho návrat je želaný a že naša radosť z neho je úprimná.

V každom z nás sa nachádza aj mladší syn, ktorý si túži uchmatnúť všetko, čo len vládze a vyskúšať všetko, čo nemôže. Je to pokušenie užívať, využívať, zneužívať, používať, vzdorovať, dokazovať druhým ich nezaujímavosť, hádzať im do očí ich prílišnú starostlivosť o nás a dávať im najavo, ako veľmi ňou pohŕdame.

No v každom z nás sa nachádza aj starší brat, ktorý ľuďom, ktorým je verný v postojoch a službe, jasne dá najavo, čo ho to všetko stojí a v nečakanej chvíli im predloží i svoj účet, na ktorom to je všetko zrátané aj s úrokmi. A aj keď na jeho zaplatení nenástojí, cíti radosť, že ten druhý to vie.

Brat, sestra, ktorý z týchto troch postojov je v tejto chvíli tvojho života v tebe dominantný?

Sobotné vysielanie vo zvukovej podobe: