Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

09/03/2016

Aktuálne správy z Vatikánu

Rubrika

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



P. Lombardi o treťom roku pontifikátu: Pápež František vedie Cirkev ako Abrahám

◊  

Vatikán 9. marca – V nedeľu 13. marca pápež František oslávi tretí rok od zvolenia na Petrov stolec. Pri tejto príležitosti sa riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice P. Federico Lombardi v rozhovore s redaktorom Vatikánskeho rozhlasu Alessandrom Gisottim podelil so svojím vnímaním hlavných charakteristík uplynulého roka pontifikátu.

Vatikánsky hovorca súhlasí s označením Jubileum milosrdenstva za srdce celého pontifikátu. Potvrdzuje dôležitosť, akú Svätý Otec pripisuje reforme Rímskej kúrie a odpovedá aj na otázku o existencii kritických vyjadrení na adresu pápeža. Pápež František podľa jeho slov odvážne a realisticky vedie Cirkev v novom teréne súčasnej doby, prostredníctvom hľadania v neustálej poslušnosti Duchu Svätému. Postupuje podobne ako Abrahám, ktorý vedený Bohom kráčal k cieľu, ktorý vopred do podrobna nepoznal.

P. Fedrico Lombardi: „Mám dojem, že rastie autorita pápeža ako učiteľa ľudskosti, v rámci Cirkvi i v rámci ľudstva, vo svetovom meradle. Lebo počas tohto roku sa pápež dotkol prakticky všetkých svetadielov okrem Oceánie. Je prítomný na globálnom horizonte a s autoritou sa vyjadruje k otázkam ľudstva a Cirkvi v súčasnosti. Hovorí o témach pokoja a vojny, ktoré sa týkajú naozaj každého, hovorí o veľkých témach súčasnej spoločnosti v rámci globalizácie, ako kultúra vyraďovania, spravodlivosť a spoluúčasť. Osobitne v encyklike Laudato si´ dokázal podať celkovú víziu naliehavých a podstatných otázok ľudstva dneška i zajtrajška. Teda toto sa mi zdá byť aspekt, ktorý vnímam, teda že ľudstvo hľadí na pápeža Františka ako na osobu, ktorá pomáha nájsť smer, nájsť orientačné posolstvá v situácii, ktorá je v mnohých ohľadoch situáciou veľkej neistoty. Je teda dôveryhodný líder, dôveryhodný učiteľ, ktorý – v rámci svojej špecificky náboženskej a morálnej služby – však poskytuje účinnú pomoc; počúvajú ho mocní tohto sveta. A mocní i chudobní sú rovnako dôležití a potrební vzhľadom na napredovanie ľudstva k zajtrajšku.“

A. Gisotti: „Milosrdenstvo je samozrejme srdcom tohto tretieho roku pontifikátu alebo by sme možno mali povedať, že celého Petrovho úradu Františka. Aké sú najsilnejšie rysy, ktoré podľa vás pápež vtláča tomuto Jubileu?“

F. Lombardi: „Naozaj si myslím, že táto téma ohlásenia Božej lásky pod týmto špecifickým slovom milosrdenstva, toto ohlasovanie prítomnosti a blízkosti Božej lásky je charakteristickým posolstvom a službou, ktoré pápež František dáva ľudstvu. A to už od samého začiatku jeho pontifikátu. A našiel túto novú a originálnu formu Jubilea, povedzme to tak, že je Jubileum rozšírené na celý svet. Nie je to centralistické Jubileum: Rím je tu prirodzene ako srdce života Cirkvi, ale s Božím milosrdenstvom sa možno stretnúť pri prekročení brán nachádzajúcich sa vo všetkých končinách sveta. Pozvanie k telesným a duchovným skutkom milosrdenstva dáva tiež veľkú konkrétnosť tejto pozornosti voči chudobným, voči perifériám, voči vyraďovaným osobám, ktoré sú predmetom marginalizácie, ktorým pápež vždy venoval svoju pozornosť, lebo sú v centre pozornosti Krista a evanjelia. Povedal by som teda, že týmto Jubileom sme doslova v duchovnom srdci tohto pontifikátu, ktorý je pontifikátom spirituality, ktorá má ďaleko od abstraktnosti, lebo sa bezprostredne premieta aj do skutkov lásky.“

A. Gisotti: „Pri pohľade na momenty tohto tretieho roku pontifikátu, mnohých zachytilo to, keď minulý rok 8. novembra pri Anjel Pána František povedal, že takzvané „Vatileaks 2“ ho neodradí od jeho práce na reforme, ktorá pokračuje s dôverou. Prečo je pre pápeža taký dôležitý tento bod – reforma?“

F. Lombardi: „Reforma je trvalou úlohou Cirkvi – Ecclesia semper reformanda, a to preto, lebo nikto si nemôže namýšľať, že je dokonale a stabilne verný Pánovmu evanjeliu a jeho nárokom, ktoré sú také hlboké a zaväzujúce. Pápež, zvlášť keď pochádza z konca sveta, čiže z novej perspektívy, má tiež osobitnú schopnosť vidieť a napĺňať očakávania obnovy Cirkvi a jej riadiacich štruktúr v službe univerzálnej misie a vychádzať v ústrety potrebám Cirkvi v rôznych častiach sveta. Pápež vie, že toto je úloha, ktorú mu zverili aj kardináli, keď ho zvolili za pápeža: v rámci kongregácií pred konkláve to povedali a pápež to vie. Ale robí to s veľmi charakteristickou a veľmi dôležitou duchovnou perspektívou pre dobré pochopenie toho, čo robí: v atmosfére neustáleho hľadania v poslušnosti voči Duchu Svätému, ktorý ho zakaždým vedie ku konfrontovaniu sa s problémami, ktoré sa riešia, v duchu poslušnosti evanjeliu, s dôverou, nádejou a s veľkou slobodou. Tento prístup je charakteristický pre synody, a to, že na synodách postavil k tak ústrednej téme, akou je rodina, vyjadruje práve túto túžbu ísť s dôverou a odvahou k jadru veľkých pastorálnych otázok, ktoré sa týkajú kľúčových bodov kresťanského života stelesneného v každodennosti, pripustiť si otázky, ktoré  dnešná doba kladie, ale vždy pod vedením evanjelia.“

A. Gisotti: „Ani tento rok napriek veľkej popularite nechýbali kritiky pápeža, a pravdupovediac aj z katolíckych kruhov. Ako si to vysvetľujete?“

F. Lombardi: „Vysvetľujem si to dosť jednoducho skutočnosťou, že kráčať v novom teréne, snažiť sa odpovedať na otázky, ktoré s veľkou naliehavosťou kladie meniaci sa svet, je niečo, čo prirodzene vyvoláva znepokojenie, vyvoláva obavy, vyvoláva neistotu; kráča sa v priestore, ktorý je v mnohých aspektoch nejasný. Preto pohybovať sa s odvahou, zásadne sa opierať o vieru a nádej, o presvedčenie, že Duch Svätý sprevádza Cirkev pri uskutočňovaní Božej vôle v nových časoch, nie je také jednoduché. V tomto je pápež František zaiste majstrom, ktorý nás vedie s odvahou a realizmom. On sám často hovorí, že pri uvádzaní Cirkvi do pohybu to nie je tak, že by vedel s totálnou jasnosťou, aký je cieľový bod alebo aký je kompletný plán toho, čo treba dosiahnuť.  Nie, on vie, že sa vydáva na cestu, ale často bez presného poznania kam. Toto je situácia ako aj u Abraháma, odveký stav kráčania vo viere.“ -bp-

inizio pagina

Tvít Svätého Otca: Prejavy záujmu o človeka otvárajú bránu milosrdenstva

◊  

Drobné gestá lásky, citlivosti a záujmu dávajú pocítiť, že Pán je s nami: takto sa otvára brána milosrdenstva. (Tvít pápeža Františka z 8. marca 2016)  -jb-

inizio pagina

Pápež tvítuje: Prinesme pohladenie Božieho milosrdenstva tým najnúdznejším

◊  

Boh nás pohladil svojím milosrdenstvom. Prinesme toto pohladenie iným, tým, ktorí ho najviac potrebujú. (Tvít pápeža Františka z 9. marca 2016) -bp-

 

inizio pagina

Podnety štvrtého dňa exercícií pátra Ermesa Ronchiho: „Koľko máte chlebov?“

◊  

Vatikán/Ariccia 9. marca – Na duchovných cvičeniach v Aricci dnes ráno predložil exercitátor Svätému Otcovi a členom kúrie na meditovanie ďalšiu Ježišovu otázku: „Koľko máte chlebov?“  Ježiš pred tým, ako urobí zázrak rozmnoženia chlebov a rýb posiela učeníkov pozrieť sa, koľko majú k dispozícii na zasýtenie zástupu. Páter Ermes Ronchi zdôraznil postoj transparentnosti, z ktorého vychádza sloboda deliť sa a dávať:

„Podľa tajuplného Božieho pravidla: keď sa môj chlieb stáva naším chlebom, vtedy sa aj málo stáva dostačujúcim. A naopak, hlad sa začína vtedy, keď si úzkostlivo držím môj chlieb pre mňa, keď si sýty Západ úzkostlivo drží svoj chlieb, svoje ryby, svoje imanie pre seba... Zasýtiť zem, celú  zem je možné, je chleba nadostač. Netreba ho rozmnožovať, stačí ho rozdeľovať, a začať od nás.“

Logika daru tu prevyšuje logiku zachovávania príkazov, poznamenáva páter Ronchi. „Dávajte a dajú vám, a dostanete mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú...“ Ďalej pripomína, že posledná otázka bude znieť: „Daroval si málo alebo si daroval veľa pre život?“

V utorok popoludní páter Ronchi ponúkol exercitantom meditáciu nad evanjeliovým príbehom, v ktorom Ježišovi v dome farizeja hriešna žena umýva nohy svojimi slzami a potiera ich voňavým olejom. Ježiš udiveného a pohoršeného farizeja Šimona napomína: Pozri na túto ženu – hriešnicu, ktorej bolo odpustené, „lebo veľmi milovala“. Ako pripomenul páter Ronchi, farizej na ženu hľadí odsudzujúcim pohľadom, Ježišov postoj je však iný:

 „Ježiš bude po celý svoj život učiť pohľadu, ktorý nesúdi, ktorý človeka začleňuje, milosrdnému pohľadu,“ povedal páter Ronchi. Znamená to, že Ježiš nie je moralistom, sme to my, ktorí sme zmoralizovali evanjelium. Ježiš „kladie do centra  osobu s jej slzami a úsmevmi, jej telo v bolesti i radosti, a nie zákon“.

Ako ďalej povedal exercitátor, „Ježiš neignoruje to, kým žena je, netvári sa, že o tom nevie, ale prijíma ju – s jej ranami a predovšetkým s jej iskierkou svetla, ktorej dáva zažiariť.“

Ježiš nezabúda na dojímavé gesto ženy. Zopakuje ho pri poslednej večeri, keď umyje a poutiera nohy svojim učeníkom, pripomenul páter Ronchi a dodal: „Človek, keď miluje, vykonáva Božie gestá. Keď miluje Boh, vykonáva ľudské gestá a robí tak prostredníctvom srdca z mäsa.“

Páter Ronchi sa v reflexii obrátil aj na spovedníkov: „Je pre nás tak jednoduché, keď sme spovedníkmi, nevidieť osoby s ich potrebami a ich slzami, ale vidieť len normu - aplikovanú a porušenú. Zovšeobecňovať, vtláčať ľudí do kategórií, klasifikovať. A takto živíme tvrdosť srdca, takzvanú „sklerokardiu“, chorobu, ktorej sa Ježiš bál najviac. Stávame sa byrokratmi pravidiel a analfabetmi srdca; nestretávame život, ale len náš predsudok.“ -zk, jb-

inizio pagina

Kardinál Turkson na kongrese o zdraví a sexualite v učení Cirkvi

◊  

Vatikán 9. marca – „Zdravie a sexualita v cieľoch udržateľného rozvoja a učení Katolíckej cirkvi“. To je téma kongresu, ktorý sa včera uskutočnil v priestoroch Patristického inštitútu Augustiniánum v Ríme. V úvode podujatia, ktoré organizovala Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj spolu so Svetovou mládežníckou alianciou (WYA), jej sesterskou organizácia FEMM a Inštitútom pre výskum reprodukčného zdravia (RHRI), zaznel aj príspevok z pera predsedu dikastéria, kardinála Petra Turksona.

Ten zdôraznil spoluprácu spomínanej pápežskej rady so Svetovou mládežníckou alianciou venujúcou sa mladým vo viac než 160 krajinách sveta s cieľom „brániť dôstojnosť každej osoby a hájiť odpovede, individuálne aj globálne, zamerané na ľudskú osobu“.

V súvislosti s témou kongresu kardinál Turkson v príspevku uvádza:

„Pri osvojovaní si aktuálnych Cieľov udržateľného rozvoja (SDG), Svätá stolica odmieta jednorozmernú interpretáciu reprodukčného zdravia vyžadujúcu ideologické šírenie antikoncepcie a potratu. Ako poznamenáva pápež František v Laudato si´, «tým najzložitejším problémom súčasného sveta ... nemožno čeliť len z jedného uhla pohľadu alebo jedného druhu záujmov. Veda, ktorá chce ponúknuť odpovede na veľké otázky, musí nevyhnutne brať do úvahy všetko, čo prinieslo poznanie v iných oblastiach poznania vrátane ... sociálnej etiky» (č. 110). Svätá stolica vždy dodržala svoj záväzok ako voči ľudskému životu, tak aj voči dôstojnosti žien a vždy sa tiež hlásila k záväzku voči vede a sústavnému napredovaniu, ktoré môže ďalej brániť a podporovať potreby žien, rodín a detí, a to ľudskými a účinnými spôsobmi. Zároveň technológia založená na vede dáva ľudstvu do rúk úžasnú „moc nad sebou samým“ a potrebujeme spoločne veľmi tvrdo pracovať na tom, aby sme zaistili to, že sa bude používať rozumne (č. 104). Dnešná prednáška ukazuje pôsobivé napredovanie, ktoré je možné dosiahnuť, ak sa ponúkne hlboká angažovanosť pre vedu v službe potrebám ľudskej osoby.“     

V príspevku, ktorý prítomným prečítala podsekretárka Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj Flaminia Giovanelli, kardinál Turkson tiež pripomenul, že WYA bola v minulom roku ocenená zo strany Pápežskej nadácie (Papal Foundation) za prácu na podporu chudobných a bezbranných, čo je vyjadrením ocenenia zo strany samotného pápeža Františka.

FEMM, sesterská organizácie WYA, zaoberajúca sa zdravím žien, umožňuje poskytovateľom zdravotných služieb diagnostikovať a liečiť ovulačné dysfunkcie, neplodnosť a menopauzu, namiesto toho, aby sa symptómy riadili či potláčali prostredníctvom antikoncepcie a umelého oplodnenia (IVF). -zk-

inizio pagina

Rubrika



Bioetika a čnosti - rozhovor s Pavlou Bicianovou a Jozefom Glasom

◊  

Vatikán 8. marca – Etika života, čiže bioetika bola témou medzinárodného sympózia vo Vatikáne. Workshop s názvom „Čnosti v etike života“ zorganizovala Pápežská akadémia pre život v piatok 4. marca v spojení s plenárnym zasadnutím členov akadémie. Na odbornom podujatí zameranom na kľúčový význam „čnosti“ sa zúčastnili dvaja zástupcovia zo Slovenska. Okrem člena-korešpondenta Pápežskej akadémie pre život Jozefa Glasu to bola odborná poradkyňa Subkomisie pre bioetiku Konferencie biskupov Slovenska Pavla Bicianová.

BeLic. Pavla Bicianová v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas približuje charakter podujatia, ako aj praktický význam bioetiky pre bežný život. Vysvetľuje, že otázky bioetiky, na ktoré sa bežní ľudia najčastejšie pýtajú, sa týkajú sexuality. Za kľúčové považuje chápať sexualitu v zmysle daru, ktorým je človek obdarený.

Okrem informácií o dostupnej literatúre v slovenčine, vhodnej pre rozličné skupiny čitateľov, sa Pavla Bicianová delí aj s osobnou skúsenosťou matky štyroch detí, ktorá jej odbornosť bioetičky posunula do novej roviny. Hovorí aj o potrebe väčšej pozornosti Cirkvi voči rodinám, ktorá by sa mala prejaviť v podobe užšej spolupráce medzi kňazom a rodinami.

Rozhovor Jozefa Bartkovjaka SJ s BeLic. Pavlou Bicianovou - audio: 

Člen Pápežskej akadémie pre život prof. MUDr. Jozef Glasa, CSc., PhD. sa zúčastnil okrem odborného sympózia aj na plenárnom zasadnutí Pápežskej akadémie, ako aj na audiencii u Svätého Otca. V rozhovore vysvetľuje cieľ Pápežskej akadémie pre život, ktorú založil sv. Ján Pavol II a v súvislosti s témou „Čnosti v etike života“ hovorí o dôležitosť čností v súkromnom i verejnom živote.

Rozhovor Evy Jánošíkovej s prof. Jozefom Glasom - audio: 

-ej, jb-

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 9. marca 2016

◊  

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina