Vatikán 13. marca - Na poludňajšiu modlitbu so Svätým Otcom sa dnes pútnici i miestni Rimania zhromaždili v mimoriadne hojnom počte. V Piatu pôstnu nedeľu ich pápež František opätovne pozval denne si čítať evanjelium. Za pomoci dobrovoľníkov Svätý Otec rozdal na námestí sv. Petra 40 tisíc vreckových výtlačkov Evanjelia podľa Lukáša.

Pred modlitbou Anjel Pána pápež František hovoril o Ježišovom milosrdenstve, ktoré zachránilo život žene obvinenej z cudzoložstva a prinavrátilo jej dôstojnosť. „Táto žena z evanjelia reprezentuje nás všetkých“ - pripomenul v závere príhovoru.

Medzi rozdávateľmi evanjelií boli viacerí starší ľudia, starí otcovia a staré mamy. Svätý Otec v tejto súvislosti vyzdvihol úlohu staršej generácie pri odovzdávaní viery: „Aké veľké zásluhy majú starí rodičia, ktorí odovzdávajú vieru vnúčatám!“

Pápež František pripomenul, že práve u sv. Lukáša nachádzame Ježišove slová: «Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Nebeský Otec!» Všetkých prítomných povzbudil ku konaniu skutkov milosrdenstva a odporúčal im naučiť sa naspamäť sedem skutkov duchovného a sedem skutkov telesného milosrdenstva.

Plné znenie príhovoru Svätého Otca pred modlitbu Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium tejto piatej nedele v pôstnom období (porov. Jn 8,1-11) je také pekné, veľmi rád si ho čítam znova a znova. Predstavuje príbeh o cudzoložnici, pričom osvetľuje tému milosrdenstva Boha, ktorý nikdy nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil. Scéna sa odohráva na chrámovej plošine. Predstavte si ju tu, v priestore pred bazilikou. Ježiš učí ľudí a vtom prídu niektorí zákonníci a farizeji, ktorí pred neho privlečú ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Tá žena sa tak nachádza medzi Ježišom a davom ľudí (porov. v. 3), medzi milosrdenstvom Božieho Syna a násilnosťou, hnevom jej žalobcov. V skutočnosti, oni neprišli za Učiteľom, aby sa ho opýtali na jeho mienku – boli to zlí ľudia –, ale aby mu nastrojili pascu. Totiž, ak Ježiš bude nasledovať prísnosť zákona, a schvaľovať tak ukameňovanie ženy, stratí svoju povesť miernosti a dobroty, ktoré ľud tak fascinujú; ak, naopak, bude chcieť byť milosrdný, bude musieť ísť proti zákonu, o ktorom on sám povedal, že ho nechce zrušiť, ale naplniť (porov. Mt 5,17). A Ježiš je postavený do takejto situácie.

Tento zlý úmysel sa ukrýva pod otázkou, ktorú kladú Ježišovi: «Čo na to povieš ty?» (v. 5). Ježiš neodpovedá, mlčí a uskutočňuje tajuplné gesto: «Sklonil sa a začal písať prstom po zemi» (v. 7). Azda kreslil náčrty, niektorí hovoria, že písal hriechy farizejov... akokoľvek to bolo, písal. Bolo to ako z pohľadu druhej strany. Týmto spôsobom pozýva všetkých k pokoju, nekonať pod prívalom impulzívnosti, a hľadať Božiu spravodlivosť. Ale tamtí, zlí, naliehajú a očakávajú od neho odpoveď. Zdalo sa, že  dychtia po krvi. Tak teda Ježiš pozdvihne zrak a povie: «Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň» (v. 7). Táto odpoveď rozháňa žalobcov, všetkých ich doslova odzbrojuje: všetci odložili „zbrane“, teda kamene, ktoré boli pripravení vrhnúť: tie viditeľné do ženy a tie skryté  do Ježiša. A zatiaľ čo Pán pokračuje v písaní po zemi, v kreslení, neviem..., žalobcovia odchádzajú jeden po druhom, so sklonenou hlavou, počnúc staršími, ktorí si viac uvedomovali, že nie sú bez hriechu. Ako nám prospieva byť si vedomí, že aj my sme hriešnici! Keď ohovárame druhých – všetko to dobre poznáme – ako nám prospeje odvaha vypustiť na zem kamene, ktoré máme na hádzanie do druhých, a porozmýšľať trochu nad našimi hriechmi!

Zostali tam len žena a Ježiš:  bieda a milosrdenstvo zoči-voči. A koľko krát sa to stáva nám, keď sa postavíme pred spovednicu, so zahanbením, aby sme ukázali svoju biedu a poprosili o odpustenie! «Žena, kde sú?» (v. 10), hovorí jej Ježiš. A stačí toto konštatovanie a jeho pohľad plný milosrdenstva, plný lásky, aby tá osoba pocítila – asi po prvý krát – že má svoju dôstojnosť, že ona nie je totožná s jej hriechom, má dôstojnosť osoby; že môže zmeniť život, že môže vyjsť zo svojho otroctva a vykročiť na novú cestu.

Drahí bratia a sestry, tá žena reprezentuje nás všetkých, ktorí sme hriešnici, teda cudzoložníci pred Bohom, zradcovia jeho vernosti.  A jej skúsenosť predstavuje Božiu vôľu pre každého z nás: nie naše odsúdenie, ale našu spásu prostredníctvom Ježiša. On je milosťou, ktorá zachraňuje od hriechu a smrti. On vpísal do zeme, do prachu, z ktorého bolo utvorené každé ľudské bytie (porov. Gn 2,7), Boží výrok: „Nechcem, aby si zomrel, ale aby si žil“. Boh nás nepribíja k nášmu hriechu, nestotožňuje nás so zlom, ktoré sme spáchali.  Máme meno, a Boh toto meno neidentifikuje s hriechom, ktorý sme vykonali. Chce nás oslobodiť, a chce, aby sme to aj my chceli spolu s ním. Chce, aby sa naša sloboda obrátila od zla k dobru, a toto je možné – je to možné! – s jeho milosťou.

Panna Mária nech nám pomáha úplne sa zveriť Božiemu milosrdenstvu, aby sme sa stávali novým stvorením.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mch, jb-

Vatikán 12. marca – Pápež František sa dnes ráno stretol s účastníkmi kurzu Tribunálu Rímskej roty. Formačný kurz sa venoval otázkam procedúry super rato a uvedeniu do praxe novej normatívy vychádzajúcej z nedávnej reformy procesov manželskej nulity. Reforma bola promulgovaná 15. augusta 2015 formou dokumentov motu proprio Mitis iudex Dominus Iesus a Mitis et misericors Iesus. Pápež František sa dnes prihovoril približne 700 absolventom zhromaždených v Aule Pavla VI. týmito slovami:

„Je dôležité, aby nová normatíva bola prijatá a do hĺbky pochopená v jej podstate i duchu, osobitne zo strany pracovníkov cirkevných súdov, aby tak konali službu spravodlivosti a lásky v prospech rodín. Pre mnoho ľudí, ktorí zakúsili manželská skúsenosť nešťastne, predstavuje preverenie platnosti či neplatnosti manželstva dôležitú možnosť. Týmto osobám treba pomáhať, aby touto cestou prešli čo možno najschodnejšie.“

Svätý Otec účastníkom pripomenul, že je potrebné mať pred očami vzory verných manželov, schopných prinášať aj veľké obety pre dobro rodiny:

„Cirkev je matkou a chce všetkým ukázať tvár Boha, ktorý je verný svojej láske, milosrdný a vždy ochotný nanovo vliať silu a nádej. To, čo nám najviac leží na srdci pokiaľ ide o odlúčených, ktorí žijú v novom zväzku, je ich účasť na cirkevnom spoločenstve. Ale zatiaľ čo sa staráme o rany tých, ktorí žiadajú preverenie pravdy o ich rozpadnutom manželstve, hľadíme s obdivom na tých, ktorí aj v ťažkých podmienkach zostávajú verní sviatostnému zväzku. Týchto svedkov manželskej vernosti treba povzbudzovať a poukazovať na nich ako na príklady hodné nasledovania. Mnohé ženy a mnohí muži nesú ťažké a veľké bremená, aby nezničili rodinu, aby boli verní v zdraví a v chorobe, v ťažkostiach i v pokojnom živote: to je vernosť. A sú skvelí!“ -bp-

Poľsko 12. marca – V Krakove a Varšave dnes publikovali prvý pracovný náčrt programu apoštolskej cesty pápeža Františka do Poľska. Uskutoční sa v dňoch 27. – 31. júla 2016 pri príležitosti 31. svetového stretnutia mládeže (SDM).

Svätý Otec priletí v stredu 27. júla na letisko Krakov-Balice. Jeho prvé stretnutia budú s poľským prezidentom a s biskupmi. Očakáva sa, že večer sa pápež František prihovorí z okna arcibiskupstva, odkiaľ kedysi pozdravoval mladých sv. Ján Pavol II.

Vo štvrtok 28. júla by mal Svätý Otec podniknúť púť k Panne Márie do Čenstochovej a sláviť svätú omšu pri 1050. výročí krstu Poľska. Na piatok 29. júla je naplánovaná dopoludnia návšteva koncentračného tábora Osvienčim a popoludní krížová cesta na priestranstve v Krakove.

V sobotu 30. júla pápež navštívi Svätyňu Božieho milosrdenstva v Lagiewnikoch, kde prejde Svätou bránou a navštívi aj neďalekú kaplnku s hrobom sv. Faustíny Kowalskej. Nasledovať bude svätá omša s kňazmi, rehoľníkmi a seminaristami. V priestoroch Svätyne bude tiež pápež spovedať mladých. Niektorí z mladých budú mať možnosť so Svätým Otcom aj obedovať. Večer už bude Svätý Otec spolu s mládežou sláviť modlitbovú vigíliu SDM.

Program vyvrcholí v nedeľu 31. júla dopoludnia svätou omšou, pri ktorej pápež František rozošle mladých, aby sa stali ohlasovateľmi Krista. Popoludní ešte čaká Svätého Otca stretnutie s dobrovoľníkmi, organizačným výborom a dobrodincami SDM a po rozlúčkovom ceremoniáli sa vydá na spiatočnú cestu do Ríma. -jb-

Vatikán 12. marca – Ďalšia z mimoriadnych generálnych audiencií pápeža Františka v rámci Jubilejného roka milosrdenstva zhromaždila v dnešnú sobotu vo Vatikáne desaťtisíce pútnikov. Námestie sv. Petra bolo dnes celkom zaplnené a pútnikom prialo aj slnečné počasie. Boli medzi nimi aj viacerí zo Slovenska. Skupinu 48 nitrianskych bohoslovcov z Kňazského seminára sv. Gorazda spolu s predstavenými pod vedením rektora Mons. Pavla Zahatlana Svätý Otec aj osobitne pozdravil. Nitriansky seminár nedávno oslávil 300. výročie založenia a 25 rokov od obnovenia činnosti. Ďalšia veľká skupina veriacich prišla na audienciu zo Žilinskej diecézy pod vedením duchovného otca Mareka Smatanu.

Tému katechézy Svätý Otec zameral na milosrdenstvo vo forme služby blížnemu. Pripomenul, že kresťan, a nielen kresťan, preukazuje lásku skutkami poníženej služby. Vzorom takto prejaveného milosrdenstva je Ježiš, ktorý sám umyl nohy učeníkom. Svätý Otec sa podelil aj so svedectvom z listu, ktorý dostal od osoby, ktorá sa roky stará o nevládnu matku a brata na vozíčku.

Mottom dnešnej generálnej audiencie bolo čítanie z Jánovho evanjelia:  «Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: ,,Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: ,,Učiteľ” a: ,,Pane” a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať» (Jn 13,12-14).

Plné znenie katechézy

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Približujeme sa k sláveniu Veľkej noci, centrálnemu tajomstvu našej viery. Jánovo evanjelium, ako sme počuli, rozpráva, že predtým než Ježiš za nás zomrel a vstal z mŕtvych, urobil gesto, ktoré sa vrylo do pamäte učeníkov: umývanie nôh. Nečakané a šokujúce gesto, až tak, že ho Peter nechcel prijať. Chcel by som sa pristaviť pri záverečných Ježišových slovách: «Chápete, čo som vám urobil? [...] Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať.» (Jn 13,12.14). Týmto spôsobom Ježiš ukazuje svojim učeníkom službu ako cestu, ktorou treba kráčať, aby sme žili vieru v neho a vydávali svedectvo o jeho láske. Ježiš na seba aplikuje obraz ,,Božieho služobníka”, ktorý používa prorok Izaiáš. On, ktorý je Pánom, sa stal sluhom!

Umytím nôh apoštolov chcel Ježiš zjaviť to, ako sa Boh správa voči nám a dať príklad svojho «nového prikázania» (Jn 13,34), aby sme sa milovali tak, ako on miloval nás, čo znamená, že dal svoj život za nás. Ten istý Ján píše vo svojom Prvom liste: «Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov. […] Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou» (1 Jn 3,16.18).

Láska je teda konkrétna služba, ktorú si navzájom preukazujeme. Láska nie sú slová, sú to skutky a služba, ponížená služba, vykonávaná v tichu a skrytosti, ako sám Ježiš povedal: «nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá» (Mt 6,3). To znamená dať k dispozícii tie dary, ktorými  nás Duch Svätý obdaril, aby komunita mohla rásť. (porov. 1 Kor 12,4-11). Vyjadruje sa to tiež delením sa s materiálnymi dobrami, tak aby nikto nebol v núdzi. Toto delenie sa a venovanie sa tým, čo sú v núdzi je životný štýl, ktorý Boh odporúča taktiež aj mnohým nekresťanom ako spôsob pravej ľudskosti.

A na koniec nezabudnime, že umytím nôh učeníkom a požiadaním ich, aby robili to isté, Ježiš aj nás pozval k vyznaniu si navzájom našich zlyhaní a k modlitbe za seba navzájom, aby sme vedeli odpustiť zo srdca. V tomto ohľade pamätajme na slová svätého biskupa Augustína, keď napísal: «Kresťan, neprehliadni to, čo urobil Kristus. Pretože keď sa telo skláňa k nohám brata, tak sa rozpaľuje aj srdce, aj ak už takým bolo, tak sa nasycuje v cítení pokory. […] Odpustime si navzájom naše krivdy a modlime sa navzájom za naše viny a takýmto spôsobom si navzájom umývajme nohy.” (In Joh 58,4-5).

Láska, charita a služba, pomáhať druhým, slúžiť druhým. Je veľa ľudí, ktorí takto žijú svoj život v službe druhým. Minulý týždeň som dostal list od osoby, ktorá mi hovorila, že mi ďakuje za Rok milosrdenstva, žiadala ma o modlitbu, aby mohla byť bližšie k Pánovi. Život tejto osoby pozostával zo starostlivosti o mamu a brata; mama na lôžku, staručká, s čulou mysľou, no nemôže sa hýbať a brat invalid na vozíčku. Táto osoba, jej život je službou, pomocou. A toto je láska! Ak zabudneš sám na seba a myslíš na ostatných, toto je láska! A tým, že Pán umýval nohy, nás učil byť služobníkmi, byť viac služobníkmi, tak ako on bol sluhom pre nás, pre každého z nás.

Preto, drahí bratia a sestry, byť milosrdní ako Otec znamená nasledovať Ježiša na ceste služby. Ďakujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -vp, jb, bp-

Vatikán 12. marca – Pútnici, ktorí prichádzajú do Ríma majú už tradične možnosť stretnúť sa so Svätým Otcom v stredu dopoludnia na generálnej audiencii alebo v nedeľu pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána. Výnimkou sú apoštolské cesty či iné podujatia Svätého Otca, ako napr. duchovné cvičenia, keď sa Svätý Otec zdržiava mimo Vatikánu.

Počas Svätého roka milosrdenstva pribudla aj ďalšia príležitosť pre pútnikov. Sú ňou osobitné „jubilejné audiencie“. Od januára 2016 sa Svätý Otec počas nich na Námestí sv. Petra stretáva s rôznymi špecifickými skupinami angažujúcimi sa v cirkevnom a spoločenskom živote. Jubilejné audiencie sú však prístupné najširšej verejnosti bez obmedzenia. Konajú sa spravidla raz alebo dvakrát v mesiaci, spravidla v sobotu, s výnimkou júla a augusta. Uvádzame harmonogram jubilejných audiencií v roku 2016:

sobota 30. januára

sobota 20. februára

sobota 12. marca

sobota 9. apríla

sobota 30. apríla

sobota 14. mája

sobota 18. júna

štvrtok 30. júna

sobota 10. septembra

sobota 1. októbra

sobota 22. októbra

sobota 12. novembra

-bp-

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD k Piatej pôstnej nedeli cyklu C (Jn 8, 1-11): Objavuj, obdivuj, ochraňuj 

Pred pár rokmi, milí priatelia, boli v centre Bratislavy vyvesené veľké plagáty s tromi slovami začínajúcimi sa na písmeno „o“: objavuj, obdivuj, ochraňuj. To, o čo sa tu jednalo, hovorilo ich pozadie. Boli to krásne tatranské štíty, teda príroda. Posolstvo plagátu bolo preto jasné: je veľa ľudí, ktorí si prírodu nevážia a teda ju ničia. Robia tak preto, lebo ju nepoznajú. Ak by prírodu objavovali, začali by ju obdivovať a nakoniec aj ochraňovať.

To, čo platí o stromoch a lesoch, platí aj o ľuďoch. Každý z nás má v živote ľudí, ktorých si neváži. Nevážime si ich preto, lebo podľa nás nemajú hodnotu. A tak odporúčanie objavuj, obdivuj, ochraňuj by mohlo byť aplikovateľné aj na ľudí. Choď do ich hĺbky! Skúmaj ich vnútro a možno zistíš, že to, čo vidíš navonok, nie je celkom pravda! Tá skutočná pravda, skrytá kdesi v hĺbke človeka, je iná a možno ďaleko komplexnejšia a veľkolepejšia než je tá, ktorú vidíš navonok. Ak túto pravdu objavíš, možno začneš tohto človeka obdivovať, lebo v ňom nájdeš veci, ktoré ťa privedú do úžasu. A odtiaľ už nebudeš mať ďaleko k tomu, aby si ho začal ochraňovať.

Zdá sa, že evanjelium dnešnej – 5. pôstnej nedele, milí priatelia, – sa nesie presne v tomto duchu. Farizeji priviedli k Ježišovi ženu, cudzoložnicu, ktorá podľa nich nemala žiadnu hodnotu. Čin, ktorý spáchala, ju v ich očiach úplne diskvalifikoval a ona sa stala pre nich nulou. Jediné, čoho bola hodná, boli ich kamene. No Ježiš má iný názor. Z jeho postoja, ako keby vyplývalo odporúčanie k tomu nášmu trojitému postoju: Objavujte túto úbohú ženu! Skúmajte jej vnútro. Skúmajte motívy jej činov. Skúmajte jej minulosť. Skúmajte prostredie, z ktorého vyšla. Skúmajte rany, ktoré jej ľudia udelili. Skúmajte, koľkí ju počas celého jej života – možno práve tí, od ktorých očakávala lásku a prijatie – zneužili. Presne tak, ako aj muž, s ktorým ste ju pred chvíľou prichytili. Kde je? Zneužil ju a šikovne sa vyparil presne tak, ako všetci ostatní pred ním! Ak toto všetko zvážite, možno ju začnete obdivovať, a to za to, že to ešte so svojím životom nevzdala. A ako dôsledok ju budete ochraňovať pred kameňmi tých, ktorí sú – podobne ako vy – rozčúlení „spravodlivým“ hnevom, no nie sú o nič lepší, než ona.

Text dnešného evanjelia je, milí priatelia, veľmi silný a dáva nám príležitosť uvažovať o téme, ktorá na seba nabaľuje množstvo iných tém, ktoré sú s ňou spojené. Je to téma prostitúcie. Skúsme sa na tento problém pozrieť zblízka a cezeň – aspoň telegraficky – na tie iné témy, ktoré s ním súvisia.

Prostitúcia je veľmi bolestnou skutočnosťou. Nie je to nová vec. Ženy, a v poslednom čase aj muži, sa tejto neresti oddávali oddávna. Prečo? Čo je príčinou prostitúcie? Už vopred upozorňujem, že vo väčšine prípadov to nie je túžba po sexuálnom uspokojení. Jednou s príčin prostitúcie je chudoba. Pre mnohé ženy niet iného riešenia, ako predávať svoje telo. Aspoň si to tak myslia. O tejto príčine prostitúcie sa hovorí v známom príbehu o sv. Mikulášovi: Istý otec mal vraj tri dcéry a keďže trpeli na biedu, bol odhodlaný v zúfalstve ich ponúknuť na prostitúciu, aby mali z čoho ako rodina vyžiť. Sv. Mikuláš im vraj v noci nechal v okne istý obnos peňazí, ktorý ich mal z biedy vytrhnúť a zachrániť pred prostitúciou. Vo svete je veľa krajín, v ktorých prostitúcia dosahuje hrozné rozmery. Vo všetkých prípadoch ide o krajiny alebo o oblasti veľmi chudobné: Juhovýchodná Ázia, krajiny Latinskej Ameriky, chudobné štvrte amerických či európskych miest. Chudoba a prostitúcia sú rodné sestry. Chudoba, bieda, sociálna nespravodlivosť, utečenectvo, toto všetko sú korene prostitúcie.

S chudobou súvisí potom aj ďalšia téma napojená na prostitúciu, a to násilie. Niektoré ženy sa tým, že sú chudobné, samé rozhodnú pre prostitúciu. No niektoré sú k nej nútené inými, ktorí chcú na nich zarobiť. Vo svojej funkcii koordinátora pre Spravodlivosť a pokoj mojej reholi v Ríme som sa kedysi zúčastňoval na stretnutiach skupín zložených z rehoľníkov, ktoré sa zaoberali bojom proti obchodovaniu s ľuďmi. Tento problém je v súčasnom svete veľmi vážny, lebo sa týka novodobého otroctva. Obchodovanie s ľuďmi je po zbraniach a drogách tretím najvýnosnejším ilegálnym obchodom vo svete. S ľuďmi sa obchoduje s tromi cieľmi: otrocká práca, transplantácia orgánov a prostitúcia. Do tejto činnosti je zapojených mnoho zločineckých jedincov a skupín, ktoré sa neštítia ničoho. V súčasnosti je vo svete asi 27 miliónov takýchto otrokov. Čo sa týka prostitúcie, ženy sú klamstvom cez rozličné reklamné agentúry a časopisy naivne zlanárené do krajiny určenia, napríklad za účelom štúdia alebo výhodnej práce. Potom sa im odníme pas a sú vrhnuté do tzv. „služby“, čiže do otroctva, v ktorom zarábajú predovšetkým pre svojich pasákov alebo pre agentúry, ktoré ich zlanárili. Únik je pre ne takmer nemožný. Sú to naozaj diabolské štruktúry, ktoré sú ako sieť medzi sebou navzájom poprepájané po celom svete.

Pod všetkým týmto sa však nachádza jeden problém, ktorý je asi so všetkého najdôležitejší – je to problém osobných hraníc. Zdraví ľudia, ktorí vyrastali v zdravých rodinách si celkom prirodzene vypestujú zdravý zmysel pre hranice, ktorý ich samých potom chráni pred neužívaním zo strany iných a im samým nedovolí, aby násilne prekračovali hranice a teda zneužívali iných. Ľudia, ktorí vyrastali v dysfunkčných rodinách, tento zmysel pre hranice buď nemajú alebo majú s ním vážne problémy. Problém prostitúcie je v skutočnosti problémom neschopnosti rozpoznávať svoje hranice. Psychológovia hovoria, že 70-80% všetkých prostitútok sú obete sexuálneho zneužívania v detstve a pochádzajú z nestabilných dysfunkčných rodín.

Žena z evanjelia možno pochádzala práve z takejto rodiny. Možno bola hladná a smädná po láske a blízkosti. Možno si o každom mužovi, ktorý sa k nej približoval, myslela, že práve toto je konečne človek, ktorý má o ňu skutočný záujem a ktorý ju miluje takú, aká je a nie pre sex. A nakoľko jej zmysel pre hranice bol otázny, nebolo treba veľa, aby každý dosiahol, čo chcel. A ten posledný, s ktorým ju prichytili, nebol o nič lepší, než ostatní.

Ježiš túto ženu v dnešnom evanjeliu prijal ako osobu a pred tvárou všetkých jej ukázal, že má hodnotu taká, aká je. V prítomnosti Ježišovej sa možno po prvý raz cítila prijatá nie za služby, ktoré poskytovala, ale za to, že ju niekto obdivoval ako takú.

A toto je, milí priatelia, odporúčanie aj pre nás, ktorí máme problémy s posudzovaním ľudí: objavuj ich, potom ich budeš možno obdivovať a nakoniec – ako dôsledok – snáď aj ochraňovať.

Nech nám Pán v tom žehná. Amen.

Bratia Marián a Jozef Šimkovci sú dvojičky a už 48 rokov obetavo slúžia nevidiacim a slabozrakým deťom. Jozef je riaditeľom Spojenej školy internátnej pre žiakov  so zrakovým postihnutím v Bratislave a jeho brat Marián je v nej oftalmopédom.

V rubrike venovanej otázkam kresťanského postoja k ľudskému utrpeniu Andrea Eliášová zachytila svedectvá bratov Šimkovcov o tom, čo všetko obnáša vysoko kvalifikovaná služba ľuďom s hendikepom a prečo práve v nej našli obaja svoje poslanie. 

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne. 

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: