Vatikán 20. marca – V dnešnú Nedeľu utrpenia Pána, čiže Kvetnú nedeľu, Svätý Otec František pozval veriacich, aby počas Veľkého týždňa často hľadeli na kríž, ktorý nazval „Božou katedrou“. Pri koncelebrovaní eucharistie spolu s kardinálmi na Námestí sv. Petra sa Svätý Otec v homílii zameral na tajomstvo Kristovho sebazrieknutia až do krajnosti, ku ktorému ho viedla láska k človeku. Počas slávenia, ktoré sa o 9.30 začalo procesiou s palmovými vetvami zazneli pašie podľa sv. Lukáša. Pred záverom Svätý Otec osobitne pozdravil mladých, ktorí dnes prežívajú Svetový deň mládeže (SDM) na úrovni diecéz a pozval ich na centrálne slávenie 31. SDM v závere júla v Krakove. Pripomenul aj motto SDM 2016: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ (Mt 5,7).  

Prinášame homíliu Svätého Otca v plnom znení:

„«Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom» (por. Lk 19,38), kričal oslavujúci zástup, keď v Jeruzaleme vítal Ježiša. Táto radosť sa stala aj našou radosťou. Mávajúc palmovými i olivovými ratolesťami sme vyjadrili chválu a radosť, túžbu prijať Ježiša, ktorý prichádza k nám. Áno, tak ako vstúpil do Jeruzalema, rovnako túži vstúpiť aj do našich miest a našich životov. Tak ako v evanjeliu, sediac na oslovi, rovnako pokorne prichádza aj k nám, ale prichádza „v mene Pánovom“. Mocou svojej božskej lásky odpúšťa naše hriechy a zmieruje nás s Otcom a s nami samotnými.

Ježiš sa teší z prejavov sympatie zo strany ľudu, a keď ho farizeji vyzývajú, aby umlčal deti a ostatných, ktorí mu prevolávali na slávu, odpovedá: «Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene» (Lk 19,40). Nič ale nemohlo zastaviť nadšenie z Ježišovho vstupu do mesta. Nič nám nemôže zabrániť, aby sme v ňom našli prameň našej radosti, pravej radosti, ktorá ostáva a dáva pokoj, lebo iba Ježiš nás dokáže zachrániť z pút hriechu, smrti, strachu a smútku.

No dnešná liturgia nás učí, že Pán nás nespasil triumfálnym vstupom alebo mocnými zázrakmi. Apoštol Pavol v druhom čítaní zhŕňa dvoma slovami cestu vykúpenia: «zriekol sa» a «ponížil sa» (Flp 2,7.8). Tieto dve slová nám hovoria o tom, až do akého extrému išla Božia láska k nám. Boh sa zriekol seba samého. Vzdal sa slávy Božieho Syna a stal Synom človeka, aby bol vo všetkom solidárny s nami hriešnikmi, on, ktorý je bez hriechu. A nielen to, žil medzi nami v «prirodzenosti sluhu» (v. 7). Nie ako kráľ, ani ako knieža, ale ako sluha. Teda ponížil sa, a zdá sa, že hĺbka jeho poníženia, ktorú nám ukazuje Veľký týždeň, je bezodná.

Prvým gestom tejto lásky «do krajnosti» (Jn 13,1) je umývanie nôh. «Pán a Učiteľ» (Jn 13,14) sa skláňa až k nohám apoštolov, ako to robili iba sluhovia. Svojím príkladom nám ukázal, že potrebujeme, aby nás dosiahla jeho láska, ktorá sa skláňa k nám. Nemôžeme robiť inak, nemôžeme milovať bez toho, aby nás on miloval ako prvý, bez zakúsenia jeho prekvapujúcej nežnosti a bez akceptovania toho, že pravá láska spočíva v konkrétnej službe.

Ale toto je iba začiatok. Poníženie, ktoré podstupuje Ježiš, dosahuje vrchol v jeho umučení. Za 30 denárov ho predáva a bozkom ho zrádza učeník, ktorého si vybral a ktorého nazýval priateľom. Skoro všetci ostatní utečú a opustia ho. Peter ho v nádvorí chrámu tri krát zaprie. Ponížený výsmechom, urážkami a pľuvancami, podstúpi strašné telesné násilie: údery, bičovanie a korunovanie tŕním ho znetvoria na nepoznanie. Podstúpi aj očiernenie a zlovoľné odsúdenie autoritami, náboženskými i politickými: spravili z neho hriech a označili ho za nespravodlivého. Pilát ho potom posiela k Herodesovi a ten ho vracia späť k rímskemu vladárovi. Zatiaľ čo mu bola upretá akákoľvek spravodlivosť, Ježiš zakúša na vlastnej koži aj nezáujem, pretože nikto nechce zobrať na seba zodpovednosť za jeho osud. A myslím na toľkých ľudí, toľkých vytisnutých na okraj, toľkých ľudí na úteku, toľkých utečencov, na tých, za osud ktorých sa mnohí nechcú ujať zodpovednosti.

Zástup, ktorý ho krátko predtým oslavoval, mení svoje chvály na obviňujúci krik a dokonca uprednostní to, aby namiesto neho prepustili vraha. Tak prichádza k smrti na kríži, ktorá bola najbolestnejšia a najpotupujúcejšia, vyhradená zradcom, otrokom a najhorším kriminálnikom. Samota, verejné zneváženie a bolesť nie sú však vrcholom jeho zrieknutia sa všetkého. Aby bol s nami úplne solidárny, zakúša na kríži aj tajomné opustenie Otca. V tomto opustení sa ale modlí a vyjadruje dôveru: «Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha» (Lk 23,47). Visiaci na dreve kríža, okrem výsmechu čelí poslednému pokušeniu: provokácii zostúpiť s kríža a premôcť zlo silou a tak ukázať tvár takého boha, ktorý je mocný a nepremožiteľný.

Ježiš však práve tu na vrchole zničenia, ukazuje pravú Božiu tvár, ktorý je milosrdenstvom. Odpúšťa svojim ukrižovateľom, otvára brány raja kajúcemu lotrovi a dotýka sa srdca stotníka. Ak je zlo obrovskou priepasťou, realita Lásky, ktorá cez ňu prešla je nekonečná, prišla až po hrob a do podsvetia, zobrala na seba všetku našu bolesť, aby ju vykúpila, priniesla svetlo do temnoty, život do smrti, lásku do nenávisti.

Môže sa nám zdať vzdialeným spôsob, akým koná Boh, ktorý sa za nás nechal zničiť, zatiaľ čo nám sa zdá ťažkým čo i len trochu zabudnúť na seba samých. On nás prichádza spasiť. Sme povolaní vybrať si jeho cestu, cestu služby, darovania, zabudnutia na seba samého. Môžeme vykročiť na túto cestu, zastaviac sa v týchto dňoch a pozerajúc na kríž: je to „Božia katedra“.

Pozývam vás tento týždeň často hľadieť na túto „Božiu katedru“, aby sme sa naučili pokornej láske, ktorá zachraňuje a dáva život, aby sme sa zriekli egoizmu, hľadania moci a slávy. Svojím ponížením nás Ježiš pozýva kráčať po jeho ceste. Obráťme svoj pohľad na neho, prosme o milosť, aby sme pochopili aspoň niečo z tohto tajomstva jeho zničenia za nás. A takto v tichu kontemplujme tajomstvo tohto týždňa.“

Slávnosť Kvetnej nedele uzavrel Svätý Otec spoločnou modlitbou Anjel Pána. Pred ňou adresoval veriacim tieto slová:

„Pozdravujem všetkých vás, ktorí ste sa zúčastnili na tomto slávení a všetkých, čo boli s nami spojení cez televíziu, rozhlas a iné komunikačné prostriedky.

Dnes sa slávi 31. svetový deň mládeže, ktorý bude mať svoje vyvrcholenie v závere júla na veľkom svetovom stretnutí v Krakove. Téma je „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ (Mt 5,7). Pozdravujem osobitne mladých, ktorí sú tu prítomní, a môj pozdrav sa vzťahuje aj na všetkých mladých sveta. Verím, že budete môcť prísť vo veľkom počte do Krakova, vlasti sv. Jána Pavla II., iniciátora Svetových dní mládeže. Do jeho príhovoru zverme posledné mesiace prípravy tejto púte, ktoré bude v rámci Svätého roka milosrdenstva Jubileom mladých na úrovni univerzálnej Cirkvi.

Sú tu s nami mnohí mladí dobrovoľníci z Krakova. Po návrate do Poľska prinesú predstaviteľom krajiny olivové ratolesti pochádzajúce z Jeruzalema, Assisi a Monte Cassina a požehnané dnes na tomto námestí, ako pozvanie k rozvíjaniu predsavzatí pokoja, zmierenia a bratstva. Ďakujem za túto peknú iniciatívu, pokračujte s odvahou!“

Slovami mariánskej modlitby Svätý Otec na záver spolu s prítomnými vyprosoval  Božiu pomoc pre intenzívne duchovné prežívanie Veľkého týždňa.

(Preklad: Slovenská redakcia VR / Ľudovít Malík) -jb-

Vatikán 20. marca – „Príďme k nemu a nemajme strach! Príďme, aby sme mu z hĺbky svojho srdca povedali: «Ježiš, dôverujem ti!»“ Túto výzvu rozoslal Svätý Otec František cez Twitter v dnešnú Kvetnú nedeľu. Korešponduje s jeho Posolstvom pre Svetový deň mládeže 2016, ktorý sa v diecézach celého sveta slávi práve v dnešný deň. Tradíciu stretnutí mladých začal v roku 1985 sv. Ján Pavol II.

Ako je známe, pápež František sa tento rok stretne s mladými aj na celosvetovej úrovni, a to v Krakove v dňoch 27. – 31. júla pri príležitosti 31. svetových dní mládeže. Práve z tohto dôvodu boli dnes pri slávení vo Vatikáne osobitne zastúpení mladí z Poľska. V poľštine zaznelo aj jedno z liturgických čítaní, z listu Filipanom.

Svätý Otec dnes na Námestí sv. Petra požehnal okrem ozdobných palmových vetiev aj olivové ratolesti, ktoré pochádzajú zo Svätej zeme a z talianskeho Assisi a Monte Cassina. Tieto ratolesti v najbližších dňoch poputujú do Krakova. Skupina mladých Poliakov ich odovzdá štátnym a cirkevným predstaviteľom zapojeným do príprav tohtoročných Svetových dní mládeže. Prinesú ich aj do krakovskej Svätyne Božieho milosrdenstva a budú ich rozdávať pred mariánskou bazilikou v centre mesta.

Svätý Otec v Poľsku okrem stretnutia s mladými v Krakove podnikne aj púť k Panne Márie do Čenstochovej, kde bude 28. júla sláviť svätú omšu pri 1050. výročí krstu Poľska. V ďalší deň navštívi koncentračný tábor Osvienčim a Svätyňu Božieho milosrdenstva v krakovskej štvrti Lagiewniky. Na záver 31. júla pápež rozošle mladých, aby sa stali ohlasovateľmi Krista v celom svete. -jb-

Vatikán 20. marca – Pápež František reagoval v telegramoch na dve masové tragédie zo včerajšieho dňa: pád lietadla v Rusku a teroristický bombový útok v Turecku.

Na tragickú nehodu lietadla spoločnosti FlyDubai, pri ktorej v Rostove na Done zahynulo 62 ľudí, reagoval pápež František kondolenciou príbuzným a priateľom obetí a odporúčaním duší zosnulých Božiemu milosrdenstvu. Všetkým, ktorí žialia za ich stratou Svätý Otec vyprosuje Božie dary útechy, sily a nádeje.

V súvislosti s bombovým útokom v Istanbule, pri ktorom samovražedný atentátnik v sobotu zavraždil štyroch ľudí a 36 zranil, Svätý Otec v sústrastnom telegrame prezidentovi Recepovi Erdoganovi vyjadril modlitbovú solidaritu so všetkými, ktorých tragédia zasiahla a uistil o svojej duchovnej blízkosti aj záchranársky personál.

Oba telegramy v mene pápeža Františka zaslal vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. -jb-

Páter Peter Dufka zo Spoločnosti Ježišovej, ktorý prednáša na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme, sa vo svojej marcovej rubrike venuje schopnosti pomáhať druhým duchovným rozlišovaním a dobrou radou. Pripomína, že pomáhať druhým múdrou radou je jedným z duchovných skutkov milosrdenstva. 

Touto Kvetnou nedeľou vstupujeme do Veľkého týždňa, ktorý vyvrcholí umučením, smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista. Je to vlastne stretnutie s tajomstvom ľudskej zloby a tajomstvom Božieho víťazstva nad ňou. Dve zahalené tajomstvá, tajomstvo zla a tajomstvo dobra, ktoré zaznievajú i v našich dňoch nie s menšou intenzitou, ako za Ježišových čias. Zahalené preto, lebo nie je  ľahké ich na prvý pohľad rozoznať, identifikovať a odhaliť. Zlo sa totiž geniálne maskuje, má vplyv na masy, vie kričať, presviedčať a nakoniec dosiahnuť odsúdenie a smrť nevinného. Zahalené dobro býva pošpinené, falošne odsudzované, umučené a zomiera na kríži. Zlo svojím spôsobom postupovania ničí, ponižuje a degraduje – nakoniec i seba samé. Dobro však vykupuje, dvíha a posväcuje.

Dve duchovné mocnosti, dobro a zlo, ktoré dnes hýbu svetom i osobnými dejinami každého jedného z nás. Vedieť o nich, dokázať ich správne a v dostatočnom predstihu rozoznať, patrilo vždy k umeniu umení. Človek, ktorý vnikol do tohto umenia, bol vyhľadávaný a vzácny, pretože videl to, čo iní nevidia. Vedel spozorovať a jasne zadefinovať nebezpečenstvo tam, kde ho iní vôbec netušili. Avšak takýmto umelcom by mal byť do istej miery každý kresťan. Každý kresťan by mal vedieť duchovne rozlišovať a identifikovať priateľov i nepriateľov svojej duše už v ich prvotných prejavoch. Nečakať až na to, keď bude už neskoro, kedy zlozvyky, nečnosti alebo neresti narastú do nezvládnuteľných rozmerov. A nie len to. Kresťana by mala charakterizovať i schopnosť vedieť v tejto oblasti poradiť i iným ľuďom.

Nedávno ma prekvapil istý môj známy, katolícky kňaz pôsobiaci v Libanone, ktorého pravidelne navštevuje šítsky imám. Potrebuje byť vypočutý, potrebuje sa s niekým poradiť a s niekým hľadať cestu do budúcnosti. Islam nepozná niečo ako duchovné rozlišovanie alebo duchovné vedenie. Je to náboženstvo príkazov, zákazov a trestov, kde niet priestoru pre Boha milosrdenstva a lásky. Avšak po dobrej rade či duchovnom rozlišovaní túži každý človek a praktizuje ho v rôznych podobách. Rozlišovanie duchov a duchovné vedenie má v kresťanstve nesmierne dlhú a hlbokú tradíciu a je nemálo osobností, z duchovných objavov ktorých môžeme čerpať až dodnes. Títo  majstri rozlišovania boli práve preto vyhľadávaní, že vedeli správne poradiť, orientovať dezorientovaných a varovať pred duchovnými nebezpečenstvami. Dobrá rada bola a je jedným zo skutkov milosrdenstva, a preto máme dnes ešte väčší dôvod sa ňou zaoberať.  

Raz som bol pri lôžku zomierajúceho človeka, ktorý mi v jednom momente povedal: “Keby som v minulosti vedel to, čo viem teraz, keby som sa bol poradil s nejakým rozumným človekom, inak by som si život zariadil.“ Tieto  slová  na mňa urobili hlboký dojem. Pri záverečnom bilancovaní tento človek konštatoval vo svojom živote sériu zlých rozhodnutí, ktoré ho viedli nesprávnym smerom. Nikto mu neporadil a s nikým nekonzultoval svoje názory a dnes je svedkom dôsledku zlých rozhodnutí, ktoré však už nemožno zmeniť.

Chýbajúca dobrá rada či zlé rozlišovanie so sebou prinášajú neraz katastrofálne  dôsledky na celý život. Preto je dobrá rada takým dôležitým skutkom milosrdenstva. Skúsme si všimnúť, čo na túto tému hovorí Origenes, grécky cirkevný učiteľ žijúci v treťom storočí. V oblasti duchovného rozlišovania a dobrej rady ponúka niekoľko nadčasových pohľadov, ktoré sú užitočné i pre dnešného človeka. Všimnime si ich v krátkosti.

 Podľa Origena duchovné rozlišovanie nie je čisto len duchovné, pretože pri ňom človek používa rozum a city. Ide o úkon, do ktorého človek zapája všetky svoje danosti. Je však presvedčený o tom, že človek čistého srdca nie je na svoje rozhodovanie úplne sám. I keby sa s nikým neradil, je tu Boží Duch, ktorý nenápadne vstupuje do jeho procesu rozhodovania a jemne ho usmerňuje. No i napriek tomu zdôrazňuje dôležitosť rozlišovania v dialógu s inou osobou.  

Všíma si pokušenia a ich niektoré vonkajšie faktory, ktoré nikdy nemajú neodolateľný, imperatívny charakter, ale len charakter ponuky. Nikto z vonku nás nemôže donútiť k nejakej myšlienke a následne k jej realizácii. Môže nám ju len ponúknuť.  Je presvedčený o tom, že na začiatku všetky pokušenia nadväzujú  na  prirodzenú nutnosť či potrebu človeka. Je prirodzené, že človek potrebuje odpočinok, stravu a isté prostriedky na život. Avšak táto potreba sa pohybuje v rozmedzí istých hraníc. To znamená, potrebuje istý čas na odpočinok, určité množstvo stravy a tekutín, ako i kvantitatívne obmedzené množstvo materiálnych prostriedkov. Po prekročení týchto hraníc odpočinok môže prerásť do lenivosti, potreba stravy a tekutín  do maškrtnosti až obžerstva či opilstva a z prirodzeného používania hmotných dobier neraz vznikne vášnivá túžba po majetku. Origenes je presvedčený o tom, že pri tomto pomalom a nenápadnom presune prirodzenej potreby k vášni a závislosti je prítomný nepriateľ našej duše. On prostredníctvom istých motivačných impulzov vedie k prekročeniu týchto hraníc. Všíma si tiež, ako sa nám niektoré zážitky z minulosti často vyplavujú do vedomia a spôsobujú nepokoj a pocit viny. Zvláštne, že tá istá udalosť uložená v pamäti  môže spôsobovať úzkosť, depresie a strach, avšak tie isté udalosti môžu vyvolať ľútosť, a odhodlanie k náprave, čo je celkom rozdielny pocit a podľa Origena ho vyvoláva dobrý duch. Pri tomto nenápadnom spracúvaní našich zážitkov minulosti môže byť tiež prítomný nepriateľ našej duše a môže nás usmerňovať nesprávne. Ďalšou oblasťou vplyvu zlého ducha sú nesprávne a zavádzajúce ideológie. Ide o ucelenú sériu myšlienok, ktoré sú zlé a pramenia z nesprávneho, povrchného a falošného poznania. Postupne naberajú na intenzite. A práve pri tomto postupnom vzraste omylov je podľa Origena možno rozoznať prítomnosť zla.  V novodobých dejinách takto vyrástli -izmy, ako bol fašizmus alebo komunizmus.  

Milí priatelia, Kvetnou nedeľou vstupujeme do Veľkého týždňa, ktorý vyvrcholí umučením, smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista. Nech nám toto stretnutie s tajomstvom ľudskej zloby a tajomstvom Božieho víťazstva nad ňou pomáha víťaziť nad temnotou našich sŕdc. Nech ukrižovaný a zmŕtvychvstalý Kristus vnesie svetlo do všetkých temných zakutí, aby sme videli a správne rozlišovali, čo je skutočne dobré a čo je zlé. Aby sme umením dobrej rady a duchovného rozlišovania napomáhali k šíreniu tohto skutku milosrdenstva.

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne. 

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

Nedeľňajšie vysielanei vo zvukovej podobe: