Vatikán 27. marca – Svätý Otec František vo Veľkonočnú nedeľu celebroval na Námestí sv. Petra omšu Slávnosti Pánovho zmŕtvychvstania, po ktorej udelil požehnanie „Urbi et Orbi“ – mestu Rímu a celému svetu. V posolstve, ktoré predniesol z priečelia Vatikánskej baziliky, ohlásil radostnú veľkonočnú správu o vzkriesení Ježiša Krista, „stelesneného Božieho milosrdenstva“. Citujúc slová žalmu „Božie milosrdenstvo je večné“ zdôraznil, že z duchovnej a morálnej biedy môže ľudstvo zachrániť „len nekonečné milosrdenstvo“.

Vo svojom príhovore vyprosoval od vzkrieseného Krista osobitné požehnanie pre oblasti trpiace vážnymi krízami, počnúc Sýriou, cez Irak, Jemen, Líbyu. Vyprosoval pokoj pre Svätú zem a Ukrajinu a vyzval k solidarite s obeťami teroristických útokov v Belgicku, Turecku, Nigérii, Čade, Kamerune, Pobreží Slonoviny a Iraku.

Pripomenul, že Kristovo zmŕtvychvstanie je zároveň výzvou nezabúdať na stále početnejších migrantov a utečencov, ktorí utekajú pred vojnou, hladom, chudobou a sociálnou nespravodlivosťou a vyjadril aj svoje priania pre Svetový humanitárny samit, ktorý sa zíde v máji v Istanbule.

Na záver Svätý Otec všetkých povzbudil „pustiť sa s väčšou odvahou a s väčšou nádejou do budovania ciest zmierenia s Bohom i s bratmi“. Pri požehnaní Urbi et Orbi mu asistovali kardináli Renato Raffaele Martino, emeritný predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj a Franc Rodé, emeritný prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.

Plné znenie posolstva Urbi et Orbi

Dopoludňajšie eucharistické slávenie sa na zaplnenom Vatikánskom námestí začalo o 10. hodine. Po slávnostným vstupe diakoni odhalili ikonu Krista Pantokrátora so symbolmi zmŕtvychvstania, ktorú si Svätý Otec uctil incenzom. Evanjelium zaznelo tradične v slávnostnom gréckom a latinskom prednese. Bohatá kvetinová výzdoba liturgického priestoru a prednej časti námestia bola už po 30. rok v poradí darom holandských kvetinárov Svätému Otcovi, ktorý sa im verejne poďakoval v závere po požehnaní Urbi et Orbi. Pri slávnosti asistovali jednotky Švajčiarskej gardy a Vatikánskeho žandárskeho zboru s dychovou hudbou. Po skončení liturgie si Svätý Otec podal ruku s prítomnými kardinálmi a z papamobilu pozdravil veriacich nielen v priestore námestia, ale aj pozdĺž širokej ulice Via della Conciliazione. -jb-

Vatikán 27. marca – Prinášame v plnom znení Veľkonočné posolstvo Svätého Otca Františka, ktoré predniesol dnes na poludnie z loggie Baziliky sv. Petra pred udelením požehnania Urbi et Orbi:

«Chváľte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky» (Ž 135,1).

Drahí bratia a sestry, požehnanú Veľkú noc!

Ježiš Kristus, stelesnenie Božieho milosrdenstva, z lásky zomrel na kríži a z lásky vstal z mŕtvych. Preto dnes voláme: Ježiš je Pán!

Jeho zmŕtvychvstaním sa naplno uskutočňuje proroctvo žalmu: Božie milosrdenstvo je večné, jeho láska trvá naveky, už viac neumiera. Môžeme mu naplno dôverovať a vzdávať vďaky, pretože kvôli nám zostúpil až do najhlbšej priepasti.

Zoči-voči duchovným a morálnym priepastiam ľudstva, zoči-voči prázdnotám v srdciach, ktoré spôsobujú nenávisť a smrť, iba nekonečné milosrdenstvo nám môže darovať spásu. Iba Boh môže svojou láskou vyplniť tieto prázdnoty a priepasti, a nedovoliť, aby sme utonuli, lež aby sme ďalej spoločne kráčali do krajiny slobody a života. 

Radostná zvesť Veľkej noci – ukrižovaný Ježiš tu nie je, lebo vstal (porov. Mt 28,5-6) – nám dáva potešujúcu istotu, že priepasť smrti bola prekročená, a tak boli porazené žiaľ, nárek a bolesť (porov. Zjv 21,4). Pán, ktorý pretrpel opustenie svojich učeníkov, ťarchu nespravodlivého odsúdenia a hanbu potupnej smrti, nám teraz dáva účasť na jeho nesmrteľnom živote a pohľadom lásky a súcitu hľadí na hladných, smädných, pocestných i väznených, vydedených a odhodených, obete útlaku a násilia. Svet je plný ľudí trpiacich na tele i na duši, kým denníky sú plné krutých zločinov, nezriedka sa odohrávajúcich za domácimi múrmi a ozbrojených konfliktov širokej škály, ktoré vystavujú celé národy nevýslovným skúškam.

Zmŕtvychvstalý Kristus ukazuje chodníky nádeje milovanej Sýrii, krajine sužovanej dlhotrvajúcim konfliktom, sprevádzaným ničením, smrťou, pošliapavaním humanitárneho práva a rozkladom občianskeho spolunažívania. Moci zmŕtvychvstalého Pána zverujeme prebiehajúce rokovania, aby sa dobrou vôľou a spoluprácou všetkých mohlo zbierať ovocie pokoja a začať budovať bratská spoločnosť, rešpektujúca dôstojnosť a práva všetkých občanov. Posolstvo života, ktoré zaznelo z úst anjela pri prevrátenom kameni v hrobe, nech premôže tvrdosť sŕdc a napomáha plodnému stretnutiu národov a kultúr v iných oblastiach Stredomoria a Blízkeho východu, najmä v Iraku, Jemene a Lýbii.

Obraz nového človeka, žiariaci v Kristovej tvári, nech vo Svätej zemi podporuje spolunažívanie Izraelčanov a Palestínčanov, ako aj trpezlivú ochotu a každodennú snahu v budovaní základov spravodlivého a trvalého pokoja prostredníctvom priameho a úprimného rokovania. Pán života nech sprevádza aj úsilia vedúce k definitívnemu vyriešeniu vojny na Ukrajine, inšpirujúc a podporujúc aj iniciatívy humanitnej pomoci, medzi iným oslobodenie zajatých osôb.

Pán Ježiš, náš pokoj (Ef 2,14), ktorý zmŕtvychvstaním premohol zlo a hriech, nech nás slávením Veľkej noci podnecuje byť nablízku obetiam terorizmu, zaslepenej a krutej formy násilia, ktoré neprestáva prelievať nevinnú krv v rôznych častiach sveta, ako počas nedávnych atentátov v Belgicku, Turecku, Nigérii, Čade, Kamerune, Pobreží Slonoviny a Iraku. Nech privedie k šťastnému výsledku nádeje a perspektívy pokoja v Afrike; myslím najmä na Burundi, Mozambik, Konžskú demokratickú republiku a na Južný Sudán, poznačené politickými a sociálnymi napätiami.

Zbraňami lásky Boh porazil egoizmus a smrť. Jeho Syn Ježiš je bránou milosrdenstva, dokorán otvorenou pre všetkých. Jeho veľkonočné posolstvo nech sa vždy viac premietne na venezuelskom národe, žijúcom v neľahkých podmienkach, a na tých, ktorí držia v rukách osud krajiny, aby pracovali na vízii spoločného dobra, hľadajúc priestor na dialóg a spoluprácu so všetkými. Nech sa všade podporuje kultúra stretnutia, spravodlivosť a vzájomný rešpekt, ktoré jediné môžu zaistiť duchovné a materiálne blaho občanov.

Kristovo zmŕtvychvstanie, zvesť života pre celé ľudstvo, zaznieva po stáročia a pozýva nás, aby sme nezabúdali na mužov i ženy, ktorí hľadajú lepšiu budúcnosť, na stále početnejší zástup migrantov a utečencov – medzi nimi mnohé deti – ktorí utekajú pred vojnou, hladom, chudobou a sociálnou nespravodlivosťou. Týchto našich bratov a sestry príliš často na ich ceste postretne smrť alebo odmietnutie tých, ktorí by ich mohli prijať a pomôcť im. Najbližšie stretnutie Svetového humanitárneho samitu nech nezabúda klásť do centra ľudskú osobu s jej dôstojnosťou a vypracovať politiku schopnú pomáhať a chrániť obete konfliktov a iných krízových situácií, predovšetkým najzraniteľnejších a tých, čo sú prenasledovaní z etnických a náboženských dôvodov.

V tento slávnostný deň „nech sa raduje zem zaplavená toľkým jasom“ (porov. Veľkonočný chválospev), a predsa toľko týraná a ponižovaná nenásytným, ziskuchtivým vykorisťovaním, ktoré prekrúca rovnováhu prírody. Myslím najmä na oblasti zasiahnuté dôsledkami klimatických zmien, ktoré nezriedka vyvolávajú suchá či prudké povodne, s následnými potravinovými krízami v rôznych častiach planéty.

S našimi bratmi a sestrami, prenasledovanými pre vieru a vernosť Kristovmu menu a zoči-voči zlu, ktoré zdanlivo prevláda v živote mnohých, opätovne počúvame Pánove slová útechy: „Nebojte sa! Ja som premohol svet!“ (Jn 16,33). Dnes je žiarivý deň tohto víťazstva, pretože Kristus pošliapal smrť a svojím zmŕtvychvstaním dal zažiariť životu a nesmrteľnosti (porov. 2 Tim 1,10). „On nás vyviedol z otroctva na slobodu, zo smútku do radosti, zo žiaľu k oslave, z tmy na svetlo, z otroctva k vykúpeniu. Preto voláme pred ním: Aleluja!“ (Meliton Sardský, Veľkonočná homília).

Tým, ktorí v našich spoločnostiach stratili nádej a chuť žiť, starším, ktorých zmohla samota a úbytok síl, mladým, ktorým sa zdá, že sú bez budúcnosti - všetkým znovu adresujem slová Zmŕtvychvstalého: „Hľa, všetko robím nové... Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody“ (Zjv 21,5-6). Toto Ježišovo povzbudivé posolstvo nech pomáha každému z nás pustiť sa s väčšou odvahou a s väčšou nádejou do budovania ciest zmierenia s Bohom i s bratmi. Tak veľmi to potrebujeme.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ak, jb-

Ježiš Kristus vstal z mŕtvych! Láska porazila nenávisť, život zvíťazil nad smrťou, svetlo rozohnalo tmu! (Tvít Svätého Otca Františka na Veľkonočnú nedeľu 27. marca 2016)

Vatikán 27. marca – Veľká noc je sviatkom nádeje. Vďaka Božej láske, ktorá nesklame je kresťan povolaný byť radostným služobníkom tejto nádeje. Má prinášať veľkonočnú zvesť, „prebúdzať a kriesiť nádej v srdciach zaťažených smútkom u tých, čo len s ťažkosťami nachádzajú svetlo života“. Neznamená to, že pre kresťana prestanú existovať problémy, ale že bude tieto problémy „evanjelizovať“, keď ich osvetlí svetlom Zmŕtvychvstalého. To sú myšlienky z homílie Svätého Otca Františka pri slávení veľkonočnej vigílie v Bazilike sv. Petra.

Počas slávenia, ktoré sa začalo o 20.30 liturgiou svetla, Svätý Otec pokrstil dvanástich katechumenov, osem žien a štyroch mužov. Šesť z nich pochádza z Albánska, dvaja z Kórey a po jednom z Číny, Indie, Kamerunu a Talianska. Medzi krstencami boli aj veľvyslanec Južnej Kórey v Taliansku Yong-Joon Lee s manželkou Hee Kim. Zaujímavosťou je tiež, že krstnými rodičmi im bol iný kórejský diplomatický pár: veľvyslanec pri Svätej stolici s manželkou.

Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca Františka:

«Peter vstal a bežal k hrobu» (Lk 24,12). Aké myšlienky mohli zmietať mysľou a srdcom Petra počas toho behu? Evanjelium nám hovorí, že Jedenásti vrátane Petra neverili svedectvu žien, ich veľkonočnej zvesti. Tie slová sa im zdali «ako blúznenie» (v. 11). V Petrovom srdci preto bola pochybnosť sprevádzaná mnohými negatívnymi myšlienkami: smútok nad smrťou milovaného Majstra a žiaľ nad tým, že ho trikrát zaprel počas jeho umučenia.

Je tu ale detail, ktorý charakterizuje jeho obrátenie: Po tom, ako si Peter vypočul ženy a neuveril im, predsa však «vstal» (v. 12). Neostal sedieť a premýšľať, neostal zavretý v dome ako iní. Nenechal sa chytiť do pasce ponurej atmosféry tých dní, ani premôcť svojimi pochybnosťami; nenechal sa pohltiť výčitkami svedomia, strachom a neustálym omieľaním rečí, ktoré k ničomu nevedú. Hľadal Ježiša, nie sám seba. Uprednostnil cestu stretnutia a dôvery a tak ako bol, vstal a bežal k hrobu, odkiaľ sa potom vrátil plný údivu (porov. v. 12). Toto bol začiatok Petrovho „zmŕtvychvstania“, zmŕtvychvstania jeho srdca. Nepoddávajúc sa smútku a tme, dal priestor hlasu nádeje: nechal Božie svetlo vstúpiť do svojho srdca a neudusil ho.

Aj ženy, ktoré zavčas ráno išli vykonať skutok milosrdenstva, aby mu do hrobu priniesli voňavé oleje, zažili rovnakú skúsenosť. «Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi», no boli otrasené, keď počuli slová anjelov: «Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?» (v. 5).

Ani my – ako Peter a ženy – nemôžeme nájsť život, ak zotrvávame v smútku a bez nádeje a zostávame uväznení v nás samých. Ale otvorme Pánovi naše zapečatené hrobky – každý z nás ich pozná –, aby vstúpil Ježiš a dal nám život; prinesme mu kamene nevraživosti a balvany minulosti, ťažké  hromady slabostí a pádov. On si želá prísť a vziať nás za ruku, aby nás vytiahol von z úzkosti. Nuž toto je prvý kameň, ktorý treba v túto noc odvaliť: nedostatok nádeje, ktorý nás uzatvára v nás samých. Nech nás Pán vyslobodí z tejto pasce byť kresťanmi bez nádeje, ktorí žijú akoby Pán nevstal z mŕtvych a stredobodom života boli naše problémy.

Vidíme a neustále budeme vídavať problémy vo svojom okolí i vo vlastnom vnútri. Budú tam vždy, ale v túto noc treba takéto problémy osvetliť svetlom Zmŕtvychvstalého, v istom zmysle ich „evanjelizovať“. Evanjelizovať problémy. Tma a strach nesmú pripútať pohľad duše a zmocniť sa srdca, ale počúvajme slová anjela o Pánovi: «Niet ho tu. Vstal z mŕtvych» (v. 6). On je naša najväčšia radosť, je vždy po našom boku a nikdy nás nesklame.

Toto je základ nádeje, ktorá nie je jednoduchým optimizmom a ani psychologickým postojom či dobromyseľným povzbudením nabrať odvahu. Kresťanská nádej je dar, ktorý nám Boh dáva, ak vyjdeme zo seba samých a otvoríme sa mu. Táto nádej neklame, lebo Duch Svätý je rozliaty v našich srdciach (porov. Rim 5,5). Tešiteľ nerobí všetko na pohľad pekným, neodstraňuje zlo čarovným prútikom, ale vlieva skutočnú silu života, ktorá nie je absenciou problémov, ale istotou, že nás neprestajne miluje a odpúšťa nám Kristus, ktorý pre nás zvíťazil nad hriechom, zvíťazil nad smrťou, zvíťazil nad strachom. Dnes je slávnosť našej nádeje, oslava tejto istoty: nič a nik nás viac nebude môcť odlúčiť od jeho lásky (porov. Rim 5,39).

Pán je živý a chce, aby ho hľadali medzi živými. Každý, kto ho stretne, dostáva od neho poslanie prinášať veľkonočnú zvesť, prebúdzať a kriesiť nádej v srdciach zaťažených smútkom u tých, čo len s ťažkosťami nachádzajú svetlo života. Tak veľmi je to dnes potrebné. Zabúdajúc na seba samých, ako radostní služobníci nádeje sme povolaní ohlasovať Zmŕtvychvstalého životom a prostredníctvom lásky. Inak budeme akousi medzinárodnou štruktúrou s veľkým počtom prívržencov a dobrými pravidlami, no neschopnou darovať nádej, po ktorej prahne svet.

Ako môžeme živiť našu nádej? Liturgia tejto noci nám dáva dobrú radu. Učí nás pripomínať si. Pripomínať si Božie skutky. Čítania nám vskutku vyrozprávali jeho vernosť, príbeh jeho lásky voči nám. Živé Božie slovo je schopné zahrnúť nás do tohto príbehu lásky, živiť nádej a roznecovať radosť. To nám pripomína aj evanjelium, ktoré sme počuli: aby anjeli dodali ženám nádej, hovoria: «Spomeňte si, ako vám [Ježiš] povedal» (Lk 24,6). Pripomínajme si Ježišove slová, pripomínajme si všetko, čo urobil v našom živote. Nezabúdajme na jeho slovo a jeho skutky, inak stratíme nádej a staneme sa kresťanmi bez nádeje; pripomínajme si naopak Pána, jeho dobrotu a jeho slová života, ktoré sa nás dotkli; zapamätajme si ich a osvojme si ich, aby sme boli strážcami úsvitu, ktorí dokážu rozpoznať znamenia Zmŕtvychvstalého.

Drahí bratia a sestry, Kristus vstal z mŕtvych! A my máme možnosť otvoriť sa a prijať jeho dar nádeje. Otvorme sa nádeji a vykročme na cestu; spomienka na jeho skutky a jeho slová nech je žiarivým svetlom, ktoré nasmeruje naše kroky v dôvere smerom k tej Veľkej noci, ktorá nebude mať koniec.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb, bp-

Slávime veľkonočné sviatky, oslavujeme skutočnosť, ktorá sa stala len raz v ľudských dejinách. Pred dvetisíc rokmi v meste Jeruzaleme vstal vlastnou silou z mŕtvych Ježiš z Nazaretu, ktorého nazývame aj Kristus. Ľudská zloba a politická moc ho odsúdili na smrť na kríži, kopijou mu nechali prebodnúť srdce, ale na tretí deň on vstal z hrobu a už viac neumiera. To je jeho najväčší zázrak a znak jeho božskej moci. Vzkriesenie je už stály stav, v ktorom sa dnes nachádza Ježiš z Nazaretu, náš Spasiteľ. Ako hovorí Písmo, „Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera“ (Rim 6,9). On premohol smrť a zvíťazil nad ňou, ako to sám predpovedal. To nemôže a nemohol spraviť jednoduchý človek, k tomu je potrebná božská moc a božská prirodzenosť. Ježiš Kristus je dnes živý nielen ako Boh, ale aj ako človek. My veríme jemu aj svedkom, ktorí ho videli živého po smrti na kríži, dotýkali sa ho ako neveriaci Tomáš, rozprávali sa s ním, jedli s ním. On naozaj vstal z mŕtvych, „Christos voskrese, vo istinu voskrese“,  ako sa krásne pozdravujú naši bratia východného obradu.

Veľkonočné sviatky sú sviatky radosti z viery. Aj ja vám prajem radosť z viery. On vstal, aj my vstaneme! „Viem, komu som uveril“, môže si povedať s apoštolom Pavlom každý z nás. Vo vzkriesenom Kristovi má naša viera pevný základ. „On žije“ - taká je blahozvesť, radostná zvesť, ktorá sa nesie cez storočia a cez všetky ľudské generácie. Šťastní sú tí, ktorí túto pravdu prijímajú so živou vierou.  Ježišovo zmŕtvychvstanie nám dodáva istotu, že aj nás čaká po smrti večný život.  Ukrižovaný Kristus vstal z mŕtvych, teda podľa jeho náuky aj my vstaneme. „Ak Kristus nevstal z mŕtvych, márna je naša viera“. Ale On žije a pripravil nám radosť ako odmenu vo večnosti. Tá viera nám už teraz prináša útechu.

Veľká noc je sviatok nádeje. Kristus vstal z mŕtvych a viac neumiera, ale žije s nami, ako to sám prisľúbil: „Ja som s vami až do skončenia sveta“. Každá ťažkosť, každý kríž, každé utrpenie má v ňom posilu a riešenie v pevnej nádeji na východisko a svetlo. Ako keď prechádzame cez tmavý tunel, kým sa neukáže osvetlený východ. Nebuďme teda ako neveriaci alebo pochybujúci Tomáš. Netraťme vieru a neklesajme na duchu ako emauzskí učeníci.

Veľká noc je však aj výzva na všetkých pokrstených. Kristovo vzkriesenie je víťazstvo nad krížom a nad smrťou. Prináša novú životnú energiu. V prvej Cirkvi sa krst udeľoval ponorením krstenej osoby do vody a sviatostnou modlitbou. Z vody vychádzal „nový človek“ - ako ho nazýva sv. Pavol -, lebo prijal akoby novú energiu, nový život, ktorý nazývame nadprirodzený, život milosti. Apoštol národov prirovnáva tento sviatostný spôsob krstu ponoreniu do hrobu a zmŕtvychvstaniu Ježiša Krista k novému životu: „Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych, aj my žili novým životom“ (Rim 6,4).

On vstal, v ňom a s ním povstaňme aj my k novému životu a k novej nádeji! Všetkým vám prajem radostné aleluja!  

Jozef kard. Tomko

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne. 

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: