Stať sa milosrdnými znamená naučiť sa byť odvážni v konkrétnej a nezištnej láske (Tvít pápeža Františka z 2. apríla 2016). -ej-

Vatikán 2. apríla – Svet si dnes pripomína 11. výročie smrti sv. Jána Pavla II. Tento rok sa dátum zhoduje s predvečerom sviatku Božieho milosrdenstva, ktorý Karol Wojtyła zaviedol na prianie sv. Faustíny. Generálny vikár pápeža pre mestský štát Vatikán kardinál Angelo Comastri pre Vatikánsky rozhlas vysvetlil spojitosť medzi Jánom Pavlom II. a milosrdenstvom, ktoré je ústrednou témou Jubilejného roku:

„Chcel by som začal príbehom, ktorý sa stal niekoľko dní predtým než Ján Pavol II. odišiel do neba. Bola to streda 30. marca 2005, posledná v jeho živote. Všetci sme vedeli, že pápežov stav sa zhoršil, a tak sme mali trochu obavy, všetci sme sa modlili na tento úmysel. Okolo poludnia mi povedali: ‚Otvorilo sa okno apartmánu!’ Ja som samozrejme vyšiel z mojej kancelárie, bežal som na Námestie sv. Petra a na poludnie vidím, že sa objavil pápež. Nepodarilo sa mu povedať ani jedno slovo; zdvihol len pravú ruku a urobil znak kríža, ktorý bol jeho posledným odkazom, jeho pozdravom Cirkvi, pozdravom svetu.

Až potom som sa dozvedel, čo sa stalo to ráno. Len čo sa Ján Pavol II. zobudil, zašepkal – lebo hovoril iba chrapľavo, sotva ho bolo počuť – sestre Tobiane a otcovi Stanislavovi Dziwiszovi: ‚Dnes je streda’. Opäť si nevšimli pápežove slová. O 10.00 hod. povedal už s trochu autoritatívnym tónom: ‚Dnes je streda a ja vstanem!’ Je jasné, že sa zľakli pred týmto pápežovým rozhodnutím a snažili sa mu to vyhovoriť. Pápež však neústupčivo povedal: ‚Dnes je streda a ja vstanem, lebo prídu ľudia a ja ich nechcem sklamať’. Zomieral a myslel na druhých. Keď zomrel, boli prvé vešpery sviatku Božieho milosrdenstva. Svetsky by sa dalo myslieť, že išlo iba o náhodu, avšak náhody neexistujú: bola to nežnosť Božieho milosrdenstva! Pápež, ktorý toľko hovoril a vynaložil toľko úsilia, aby bola známa táto krásna Božia tvár, milosrdná tvár, bol prijatý do spoločenstva svätých práve v deň Božieho milosrdenstva, po ktorom túžil“.

Kardinál Comastri si tiež zaspomínal na kľúčový okamih v živote Jána Pavla II., keď sa v roku 1981 počas jednej z audiencií na Námestí sv. Petra pokúsil pápeža zavraždiť turecký atentátnik:

„Svedectvo milosrdenstva Jána Pavla II. rád zostručňujem do podoby dvoch lámp: odpustenie až po heroizmus a ohlasovanie pravdy; lebo odpustenie a pravda sú dve lampy, ktoré pochádzajú z milosrdenstva. Svetlo odpustenia: predstavte si, že hneď po atentáte, keď bol pápež v kaluži krvi, hneď ako sa trochu dostal k vedomiu, prvé slová, ktoré povedal boli: ‚Odpúšťam bratovi, ktorý na mňa vystrelil’. Nazvať v tom okamihu Aliho Agcu ‚bratom’ si vyžaduje poriadnu dávku odvahy, prenádhernú vieru, krásne svedectvo. Ale nielen to. Keď sa pápež zotavil, nezorganizoval protesty, štrajky, odvetné akcie... len modlitbu; teda modlitba a odpustenie.

V tom vidno krásnu tvár katolicizmu. Ale je tu aj iná lampa: lampa pravdy. Ján Pavol II. nechal túto lampu zažiariť troma úžasnými encyklikami, ale aj mnohými príhovormi. Encyklika Veritatis splendor, encyklika Evangelium vitae a Fides et ratio. Ján Pavol II. ohlasoval pravdu, lebo pravda je služba milosrdenstva! Lebo hriech je zlo a plodí zlo! A nezabudnime, že Ježiš... povedal: ‚Prišiel som kvôli hriešnikom...’, a tiež dodal: ‚aby sa obrátili’. Ján Pavol II. mal odvahu mať zažaté obe lampy: lampu odpustenia [a pravdy], lebo Boh je vždy pripravený odpúšťať, ako to často opakuje pápež František: ‚Boh je vždy pripravený odpúšťať! Avšak pozor, Božie odpustenie vchádza len vtedy, keď sa srdce otvorí’.“   

84-ročný Ján Pavol II. zomrel v Apoštolskom paláci vo Vatikáne 2. apríla 2005 na následky vážnej choroby. Prvý slovanský pápež stál na čele Katolíckej cirkvi 26 rokov. Do dejín ľudstva sa zapísal najmä ako svetový líder, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri páde komunizmu v Európe. Dňa 27. apríla 2014 ho spolu s Jánom XXIII. svätorečil pápež František. -ej- 

Vatikán/Poľsko 2. apríla – Svätý Otec František nominoval za pápežského legáta na oslavách 1050. výročia krstu Poľska kardinála Pietra Parolina. Slávnosti budú prebiehať od 14. do 16. apríla 2016 v Poznani. Pápež pri tejto príležitosti vo štvrtok 28. júla v rámci Svetových dní mládeže podnikne púť do Čenstochovej, kde bude sláviť svätú omšu. -ej-

Vatikán 2. apríla – Svet sa dnes obliekol do modrej farby. Dôvodom je Svetový deň autizmu, ktorý táto farba reprezentuje. Autizmus je celoživotna choroba, ktorá sa prejavuje nedostatkami v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie postihuje každé 160. dieťa.

Predseda Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve Mons. Zygmunt Zimowski povzbudzuje, že je dôležité presadzovať účinné praktiky, ktoré by prijímali a podporovali tých, čo trpia chorobou uzavretosti: „Mnohokrát každodenná únava, znechutenie, strata, samota a úzkosť o budúcnosť môžu mať prevahu“. Avšak, ako dodal v posolstve s názvom „Architekti a svedkovia nádeje“, „Boh je dobrota a láskavosť bez obmedzení, stará sa o svoje deti a nikdy neopúšťa tých, ktorých povolal vstúpiť do jeho spoločenstva, nech sú ťažkosti akékoľvek“.

Na záver svojho posolstva Mons. Zimowski pripomenul pozvanie pápeža Františka počas Roku milosrdenstva, ktoré „povzbudzuje veriacich i neveriacich, aby znovu objavili postoje prijatia a bratskej solidarity“. Tie sa podľa jeho slov vzťahujú aj na ľudí trpiacich autizmom a ich rodiny: „Zoberme si k srdcu akceptovanie a zapojenie osôb trpiacich na autizmus a ich rodiny do nášho života s istotou, že takto sme svedkami autentickej a radostnej nádeje v Cirkvi i vo svete“. -ej-   

Vatikán 2. apríla – Vatikánske múzea otvorili od 1. apríla expozíciu, ktorou chcú priblížiť život a službu Švajčiarskej gardy. Výstava fotografií s názvom „Život Švajčiarskej gardy. Pohľad zvnútra“ pripravil taliansky umelec Fabio Mantegna.

„Sú hrdí na úlohu, ktorú zohrávajú a na službu, do ktorej sú povolaní,“ vyjadril sa o členoch útvaru, ktorých mnohí nazývajú „pápežovou ochrankou“ riaditeľ Vatikánskych múzeí Antonio Paolucci.

Exhibícia prezentuje aj uniformy a zbrane mladíkov. „Exhibícia ukazuje noblesný a starodávny príbeh, ale tiež hovorí o krásnej mladosti skupiny mladých mužov, ktorí sú v službách Rímskeho pápeža,“ dodal Paolucci. Výstava bude prebiehať do 11. júna. Autor umeleckých záberov pre médiá uviedol, že sa bude snažiť o to, aby výstavu mohol prezentovať aj za hranicami najmenšieho štátu na svete. -ej-   

India 2. apríla – Bombajský arcibiskup kardinál Oswald Gracias vyzval veriacich, aby počas trojdnia Božieho milosrdenstva obetovali svoje modlitby a skutky milosrdenstva za otca Toma Uzhunnalila. Indický kňaz, ktorého 4. marca teroristi uniesli v Jemene je stále nezvestný. „Tríduum“ Božieho milosrdenstva sa slávi od piatku 1. marca do Nedele Božieho milosrdenstva.

„Modlím sa, aby každý jeden z nás odovzdal otca Toma do Božieho milosrdenstva.

Žiadam vás o modlitby, aby sa bezpečne vrátil medzi nás... Prosme, aby bol čoskoro oslobodený,“ povedal pre agentúru AsiaNews kardinál Gracias.

Predseda Federácie ázijských konferencií biskupov ďalej dodal, že „sv. Ján Pavol II. vyhlásil, že Božie milosrdenstvo je schopné limitovať zlo. Modlime sa tiež na príhovor Márie, Matky milosrdenstva, za tých, ktorí barbarsky zavraždili štyri sestry Matky Terezy a uniesli otca Toma“.  

V uplynulých dňoch miestni biskupi adresovali vláde výzvu, aby vo veci bezodkladne konala a aby zabezpečila väčšiu bezpečnosť najmä pre zraniteľné menšiny. -ej-

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 2. veľkonočnú nedeľu, cyklus C (Jn 20,19-31): Milosrdenstvo verzus spravodlivosť

Skúsme si dnes v nedeľu Božieho Milosrdenstva povedať, aký je vzťah, medzi milosrdenstvom a spravodlivosťou. Tieto dve slová nemožno od seba oddeliť: ak chceme totiž hovoriť o milosrdenstve, nemôžeme nehovoriť o spravodlivosti a naopak ak chceme hovoriť o spravodlivosti nemôžeme nehovoriť o milosrdenstve. Spravodlivosť a milosrdenstvo nemôžeme od seba oddeliť. Sv. Tomáš Akvinský to vyjadril takto: „Spravodlivosť bez milosrdenstva by bola krutosťou, no milosrdenstvo bez spravodlivosti je matkou rozkladu“ (zdroj: Donald DeMarco, The Heart of Virtue, Ignatius Press, San Francisco, str. 154). Milosrdenstvo nemožno uplatniť tam, kde sa neuplatnila a neuznala spravodlivosť, avšak tam, kde sa spravodlivosť uznala a uplatnila, táto musí ustúpiť milosrdenstvu.

Vysvetlím to na dvoch príkladoch. Kráľ Friedrich Wilhelm I. (1688-1740) prišiel raz na návštevu do väzenia v Potsdame. Pri svojej pochôdzke celami si vypočul množstvo prosieb o milosť od väzňov, ktorí všetci do jedného o sebe tvrdili, že sú obeťami nespravodlivosti. Všetci do jedného prisahali, že vo väzení skončili kvôli zaujatosti sudcov, krivému svedectvu svedkov alebo kvôli skorumpovaným právnikom. Tvrdenia o očiernenej nevine a falošnom uväznení pokračovali od cely k cele až dovtedy, kým kráľ neprišiel k tej poslednej. Obýval ju nevrlý väzeň. Na rozdiel od iných mlčal. Kráľ prekvapený jeho mlčaním hovorí tak trocha sarkasticky: „Predpokladám, že aj ty si nevinný!“ „Nie, Veličenstvo“, hovorí na prekvapenie kráľa väzeň. „Som vinný a jasne som si zaslúžil všetko, čo som dostal!“ „Dozorca, ku mne!“, skrýkol Friedrich. „Poď sem a stras nás tohto prešibaného lotra skôr než nakazí tento svätý dav neviniatok, za ktorý si ty zodpovedný.“ Múdry kráľ ponúkol milosrdenstvo a milosť tomuto väzňovi preto, lebo bol ochotný prijať svoj spravodlivý trest.

Niečo podobné sa nachádza aj v divadelnej hre Heinricha von Kleista Princ Friedrich z Hom­burgu. Hra sa začína s Friedrichom Wilhelmom, vojenským miestodržiteľom z Branden­bur­gu, ktorý robí plány na bitku pri Fahrbelline proti Švédom (1675). Jeho syn, princ Friedrich z Homburgu, má na starosti velenie konskej jazde. Od otca, ktorý bol hlavným veliteľom, dostal prísne nariadenie, že má skôr než vyrazí na útok čakať na jeho signál. Taktiež má čakať na signál aj pri ukončení útoku. Lenže princ sníval o veľkých hrdinských činoch, ktorými by sa nielen sám zviditeľnil, ale zároveň by nimi zaimponoval aj na princeznú Natáliu a tak si získal jej lásku. Kvôli týmto svojím snom a túžbam po osobnej sláve nepočúvne miestodržiteľove príkazy a vyrazí so svojimi jednotkami do boja.

Bitku vyhral. No bola tu neposlušnosť voči miestodržiteľovým nariadeniam. Miestodržiteľ - jeho otec – nariadi vyšetrovanie a potom poľnému súdu prikáže, aby ho odsúdil na smrť. Princ upadne do paniky. Začne prosíkať najprv svoju matku a potom Natáliu, aby šli za otcom a aby sa za neho prihovorili a presvedčili ho, aby ustúpil od svojho rozhodnutia a aby ušetril jeho život. Bol ochotný urobiť čokoľvek: mohol byť degradovaný, prepustený, ba dokonca verejne potupený. Čokoľvek, len nie poslaný na smrť. Aj keď obe tieto ženy boli sklamané jeho prejavmi zbabelosti, napriek tomu šli za kráľom a prosili ho o milosť pre princa. Kráľ bol pohnutý Natáliinou úprimnou prosbou a túžbou ušetriť život jeho syna. Rozhodol sa preto, že dá svojmu synovi možnosť, aby sám rozhodol, či rozsudok smrti bol alebo nebol spravodlivý: „Ak trváš na tom, že trpíš z mojej strany na nespravodlivosť, prosím ťa úpenlivo, pošli mi svoje vyjadrenie a ja ti pošlem naspäť tvoj meč,“ odkázal mu.

No princ odmietol poslať takéto vyjadrenie s tým, že musí nad tým všetkým trocha viac popremýšľať. Po vážnom skúmaní duše sa z princa náhle vynorí jeho iné, vznešenejšie «ja». Záver, ku ktorému príde je, že jeho otec s ním naložil spravodlivo: „Ak by som sa dal s ním do vyjednávania o udelení milosti, nič by som sa nedozvedel o jeho milosrdenstve“. Takto však v skutočnosti podpisuje svoj vlastný ortieľ smrti. Následne, v prítomnosti miestodržiteľstva, formálne uzná oprávnenosť rozsudku nad sebou. Potom hrdo potvrdí kódex cti a vlasteneckej služby a naplno uzná, že veliteľ sa musí v prvom rade a predovšetkým naučiť poslúchať. „...Teraz, keď som sa nad tým zamyslel, želám si zomrieť smrťou, ktorá bola nadomnou vyhlásená! ...Je mojou absolútnou túžbou, aby som si dobrovoľnou smrťou uctil posvätný kódex o bitke, ktorý som ja porušil pred celou armádou.“

No a teraz, keď už bol princ ochotný prijať spravodlivosť, až teraz bol spôsobilý prijať milosrdenstvo. Keď miestodržiteľ počul tieto odvážne slová, zaradoval sa. Roztrhá rozsudok smrti, udelí princovi milosť a dovolí mu, aby sa oženil s Natáliou. Takto je princ znova navrátený k životu, k cti a k šťastiu. Týmto radostným záverom sa hra končí (zdroj: Donald DeMarco, The Heart of Virtue, Ignatius Press, San Francisco, str. 151-153).

Na týchto dvoch príkladoch vidíme, aký je vzťah medzi milosrdenstvom a spravodlivosťou. A ako nie je možné jedno bez druhého. Spravodlivosť je nutná na to, aby sa dalo na svete žiť a to žiť kvalitne. Spravodlivosť spočíva na pravidlách a zákonoch. Bez nich by bol život chaosom. Predstavte si len také dopravné predpisy. Keby sme ich nemali, nebolo by možné jazdiť autom, lebo by sme sa navzájom pozabíjali. To isté platí v našich domácnostiach, školách, na pracoviskách, v komunitách. Ak by si napríklad na internátnej izbe jeden študent hral na gitare, iný by chcel spať a tretí by napriek tomu, že tí dvaja sú nefajčiari fajčil, nastali by tam neznesiteľné pomery – pre všetkých. No nielen o tom sú pravidlá, totiž aby bolo možné spolužitie. Sú i o kvalite života. Ak nebudeme zachovávať zákony, ktoré vedú k životu, skončíme v smrti: napríklad pravidlá týkajúce sa zdravia, mravnosti, hodnôt.

Ak sa prekročia pravidlá, ten ktorý ich prekročí musí za to niesť plnú zodpovednosť. Kde je prekročenie pravidiel, musí prísť k trestu, aby si človek uvedomil oprávnenosť ich existencie. Ak by tak nebolo, nastal by podľa slov sv. Tomáša Akvinského rozklad a anarchia. No nakoľko zákony nie sú samoúčelné, ale ich zmyslom je láska k človeku a život človeka, je nevyhnutné po ich prekročení človeku dať novú šancu. Preto tu je milosrdenstvo. Milosrdenstvom dáme človeku najavo: „To, čo si urobil je vážne. Ale je tu nový začiatok. Teraz už poučený svojím pádom, môžeš skúsiť znova!“ Milosrdenstvo však predpokladá, že človek za to, čo vykonal pocíti vinu, že ju vyjadrí a za svoj čin prevezme zodpovednosť a ak je to možné vykoná i nápravu. Iba tak je možné milosrdenstvo.

Ako je to s tebou? Sú aj pre teba milosrdenstvo a spravodlivosť nerozlučným párom, alebo ich oddeľuješ? Čo má v tvojich vzťahoch posledné slovo milosrdenstvo alebo spravodlivosť? 

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: