Vatikán 11. apríla – Zákonníci súdia ľudí používajúc Božie slovo proti Božiemu slovu, zatvárajú si srdce pred proroctvom, nezáleží im na živote ľudí,  iba na ich vlastných schémach založených na zákonoch a slovách. Takto sa dnes v rannej homílii prihovoril Svätý Otec v Dome sv. Marty. Pristavil sa pri prvom liturgickom čítaní (Sk 6,8-15), kde starší a zákonníci obžalúvajú Štefana falošnými obvineniami, keďže „neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril“.

Pápež František pripomenul, že sa to prihodilo taktiež Ježišovi, prorokom a iným osobám v dejinách, keď z vernosti a poslušnosti Božiemu slovu boli paradoxne v mene Božieho slova odsúdení. „Srdce uzavreté pred Božou pravdou sa upína len na pravdu zákona, a ani nie tak na zákon, ako skôr na literu.“ Ježiš ich už predtým za takýto postoj napomínal, že ich otcovia zabíjali prorokov a oni teraz týmto prorokom stavajú pomníky. A odpoveď zákonníkov je ešte skôr „cynická“ ako „pokrytecká“: „Keby sme boli bývali na mieste našich otcov, neboli by sme konali tak isto. No ich srdce je zatvorené voči Božiemu slovu, je zatvorené voči pravde, je zatvorené voči Božiemu poslovi, ktorý prináša proroctvo, aby viedol Boží ľud vpred:    

 „Je mi zle, keď čítam ten krátky úryvok z evanjelia podľa Matúša (Mt 27,3-10), keď kajúcny Judáš ide k veľkňazom a vraví: ,Zhrešil som‘... a odovzdá im mince. ,Čo nás do toho!‘ - hovoria oni takto - ‚To je tvoja vec!‘ Zatvorené srdce pred týmto kajúcim chudákom, ktorý nevedel, čo robiť. ,To je tvoja vec‘. A išiel sa obesiť. A čo robia oni, keď Judáš odchádza, aby sa obesil? Zhovárajú sa a povedia: ,Úbohý človek‘? Nie. Hneď o peniazoch: ,Tieto peniaze sú za cenu krvi, nemôžu vojsť do Chrámu‘... pravidlo to a to... zákonníci!“

A pápež František pokračuje:

„Im nezáleží na živote dotyčného človeka, nezáleží im na Judášovej ľútosti: evanjelium hovorí, že sa vrátil ako kajúcnik. Záleží im len na ich schéme zákonov, na množstve slov a vecí, čo skonštruovali. A to je tvrdosť ich srdca. Je to tvrdosť srdca, pochabosť srdca týchto ľudí, ktorí keďže nemohli odolať Štefanovej pravde, idú hľadať svedectvá, falošných svedkov, aby ho odsúdili.“

Štefan, hovorí na záver Svätý Otec, skončí ako všetci proroci, ako Ježiš. A to sa v cirkevných dejinách neustále opakuje:

„Dejiny nám hovoria o toľkých ľuďoch, ktorí boli zabití, odsúdení napriek ich nevine: boli súdení za pomoci Božieho slova, no proti Božiemu slovu. Pomyslime na hon na čarodejnice či na sv. Janu z Arku, i na mnohých iných, ktorých upálili, odsúdili, lebo sa neprispôsobili – podľa sudcov – Božiemu slovu. Je to presne vzor Ježiša, ktorý za to, že bol verný a poslušný Otcovmu slovu, skončí na kríži. S akou nežnosťou Ježiš hovorí emauzským učeníkom: ,Ach, vy nechápaví a ťarbaví srdcom‘. Prosme dnes Pána, aby sa s rovnakou nežnosťou pozrel na malé či veľké pochabosti nášho srdca, pohladil nás a povedal nám: ,Ach, nechápavý a ťarbavý srdcom‘ a začal nám vysvetľovať veci.“ -bp-

Posolstvo Svätého Otca Františka k 53. svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania

Cirkev, matka duchovných povolaní

Drahí bratia a sestry,

ako veľmi by som si želal, aby počas mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva mohli všetci pokrstení zakúsiť radosť z toho, že patria do Cirkvi! A aby mohli znovu objaviť skutočnosť, že kresťanské povolanie – tak ako aj iné, špecifické povolania – sa rodí v lone Božieho ľudu a je darom Božieho milosrdenstva. Cirkev je domom milosrdenstva a predstavuje „pôdu“, z ktorej povolanie klíči, rastie a prináša plody.

Preto vás všetkých pri príležitosti 53. svetového dňa modlitieb za duchovné povolania pozývam, aby ste uvažovali o apoštolskom spoločenstve a ďakovali za dôležitú úlohu, ktorú zohráva na ceste k povolaniu. V bule, ktorou sa vyhlasuje mimoriadny Svätý rok milosrdenstva, som pripomenul slová sv. Bédu Ctihodného, ktorými komentuje povolanie sv. Matúša: „Miserando atque eligendo“ – (Misericordiae vultus, 8). Pán svojím milosrdným konaním odpúšťa naše hriechy a otvára nás pre nový život, ktorý nadobúda konkrétnu podobu v jeho povolaní k nasledovaniu a misii. Každé duchovné povolanie v Cirkvi má svoj pôvod v milosrdnej Ježišovej tvári. Obrátenie a povolanie sú ako dve strany tej istej mince a počas celého misionárskeho života učeníka sú navzájom prepojené.

Blahoslavený Pavol VI. v apoštolskej exhortácii Evagelii nuntiandi opísal rôzne stupne procesu evanjelizácie. Jedným z nich je začlenenie sa do kresťanského spoločenstva (porov. 23), od ktorého sme najskôr prijali svedectvo viery a jasné ohlasovanie Pánovho milosrdenstva. Toto začlenenie sa do spoločenstva zahŕňa celé bohatstvo cirkevného života, najmä sviatosti. Teda Cirkev je nielen miestom, kde veríme, ale aj objektom našej viery; preto sa vo Vyznaní viery modlíme: „Verím v Cirkev“.

Božie povolanie je sprostredkované spoločenstvom. Boh nás povoláva, aby sme sa stali súčasťou Cirkvi, a keď v nej istým spôsobom dozrieme, dá nám špecifické povolanie. Na ceste k povolaniu kráčame spolu s bratmi a sestrami, ktorých nám Pán dáva: ide o spolu-povolanie. Cirkevná dynamika povolania pôsobí proti ľahostajnosti a individualizmu. Nastoľuje také spoločenstvo, v ktorom je ľahostajnosť porazená láskou, lebo vyžaduje, aby sme vyšli zo seba samých a svoj život dali do služby Božiemu plánu, osvojac si tak dejinné postavenie jeho svätého ľudu.

V tento deň, ktorý je venovaný modlitbe za duchovné povolania, by som chcel všetkých veriacich vyzvať, aby vzali vážne svoju zodpovednosť za starostlivosť o duchovné povolania a ich rozlišovanie. Keď apoštoli hľadali niekoho, kto by zaujal miesto Judáša Iškariotského, sv. Peter zhromaždil 120 bratov (porov. Sk 1, 15); a pri výbere siedmich diakonov sa zišla skupina apoštolov (porov. Sk 6, 2). Svätý Pavol dal Títovi konkrétne kritériá na výber presbyterov (Tít 1, 5 – 9). Aj dnes je kresťanské spoločenstvo prítomné pri zrode duchovných povolaní, pri ich formácii a vytrvalosti (porov. apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 107).

Duchovné povolanie sa rodí v Cirkvi. 

Povolanie už od počiatku vyžaduje primeraný „zmysel“ pre Cirkev. Nikto nie je povolaný výlučne pre konkrétny región, ani pre istú skupinu alebo cirkevné hnutie, ale pre Cirkev a pre svet. „Jasným znakom autentickosti charizmy je jej eklezialita; jej schopnosť harmonicky sa začleniť do života svätého Božieho ľudu pre dobro všetkých“  (tamže, 130). Keď mladý človek odpovedá na Božie volanie, jeho horizont vnímania Cirkvi sa rozšíri, preto môže zvážiť rozličné charizmy a urobiť objektívnejšie rozhodnutie. Tak sa spoločenstvo stáva domovom a rodinou, kde sa rodia povolania. Kandidát duchovného povolania vďačne uvažuje nad touto sprostredkovateľskou úlohou spoločenstva ako nad nevyhnutne potrebným prvkom pre jeho budúcnosť. Učí sa spoznávať a milovať bratov a sestry, čo idú po iných cestách, ako je tá jeho; a tieto vzájomné putá posilňujú u všetkých prežívanie spoločenstva.

Duchovné povolanie rastie v Cirkvi. 

V procese formácie musia kandidáti rozličných duchovných povolaní čoraz lepšie spoznávať cirkevné spoločenstvo, a tak prekonať obmedzený pohľad, ktorý na začiatku máme všetci. Na to je vhodné mať spolu s ostatnými členmi spoločenstva nejakú apoštolskú skúsenosť, napr.: tlmočiť kresťanské posolstvo spolu so skúseným katechétom; zažiť evanjelizáciu na periférii spoločne s nejakým cirkevným spoločenstvom; objaviť poklad kontemplácie cez krátkodobé podieľanie sa na živote v kláštore; lepšie spoznať misie ad gentes v kontakte s misionármi; či mať hlbšiu skúsenosť s pastoráciou vo farnosti a v diecéze v spolupráci s diecéznymi kňazmi. Pre tých, ktorí už sú vo formácii, je cirkevné spoločenstvo naďalej základným formačným prostredím, voči ktorému pociťujú vďačnosť.

Duchovné povolanie je podporované Cirkvou. 

Po definitívnom záväzku sa cesta povolania v Cirkvi nekončí, ale uskutočňuje sa v ochote slúžiť, vo vytrvalosti a pokračujúcej formácii. Kto svoj život zasvätil Pánovi, je pripravený slúžiť Cirkvi tam, kde to potrebuje. Misia Pavla a Barnabáša  je príkladom takejto cirkevnej disponibility. Po vyslaní na misie Duchom Svätým a spoločenstvom v Antiochii (porov. Sk 13, 1 – 4) sa vracajú späť k tomu istému spoločenstvu a rozprávajú o tom, čo prostredníctvom nich Pán vykonal (porov. Sk 14, 27). Misionárov sprevádza a podporuje kresťanské spoločenstvo, ktoré ostáva ich životným vzťažným bodom, ako viditeľný domov poskytujúci isté zázemie tým, ktorí sú na púti do večného života.

Spomedzi pastoračných pracovníkov sú zvlášť dôležití kňazi. Prostredníctvom ich služby sa sprítomňujú Ježišove slová, keď povedal: „Ja som brána k ovciam  […]  Ja som dobrý pastier“ (Jn 10, 7. 11). Pastoračná starostlivosť o povolania je jednou z hlavných súčastí ich služby duchovných pastierov. Kňazi sprevádzajú tých, ktorí hľadajú svoje povolanie, ako aj tých, ktorí už svoj život zasvätili službe Bohu a spoločenstvu.

Všetci veriaci si majú uvedomiť cirkevnú dynamiku duchovných povolaní, aby sa veriace spoločenstvá po vzore Panny Márie mohli stať materinským lonom, ktoré prijíma dar Duch Svätého (porov. Lk 1,  35 – 38). Materstvo Cirkvi sa prejavuje prostredníctvom vytrvalej modlitby za povolania a tiež výchovným pôsobením a sprevádzaním tých, ktorí počujú Božie volanie. Cirkev ho uskutočňuje aj prostredníctvom starostlivého výberu kandidátov na kňazstvo a do zasväteného života. A konečne, Cirkev je matkou povolaní, keďže neustále podporuje tých, ktorí svoj život zasvätili službe druhým.

Prosme Pána, aby všetkým, čo sú na ceste k povolaniu, daroval hlboký pocit príslušnosti k Cirkvi; aby Duch Svätý posilnil v pastieroch a vo všetkých veriacich spoločenstvo, schopnosť rozlišovania a duchovné otcovstvo a materstvo.

Otec milosrdenstva, ktorý si svojho Syna obetoval za našu spásu a ktorý nás posilňuješ darmi svojho Ducha, daruj nám živé, horlivé a radostné kresťanské spoločenstvá, ktoré budú prameňmi bratského života a u mladých ľudí vyvolajú túžbu zasvätiť sa Tebe a evanjelizácii. Posilňuj ich v úsilí ponúkať vhodnú katechézu ohľadom povolaní  a cesty osobitného zasvätenia. Daruj im múdrosť potrebnú na rozlišovanie povolaní, aby vo všetkom zažiarila veľkosť tvojej milosrdnej lásky. Mária, Ježišova Matka a vychovávateľka, oroduj za každé kresťanské spoločenstvo, aby sa – oplodnené Duchom Svätým – stalo zdrojom opravdivých povolaní v službe svätému Božiemu ľudu. 

Vo Vatikáne  29. novembra 2015, na Prvú adventnú nedeľu

František

Vatikán 11. apríla – Pápež František dnes ráno predsedal 14. zasadnutiu Rady kardinálov C9, teda poradného zboru Svätého Otca pri reforme Rímskej kúrie. Zasadnutie v Dome sv. Marty bude pokračovať až do budúcej stredy.

Rada kardinálov sa stretáva spravidla raz za dva až tri mesiace. Predchádzajúce zasadnutia sa konali v termínoch: od 1. do 3. októbra 2013, od 3. do 5. decembra 2013, od 17. do 19. februára 2014, od 27. do 30. apríla 2014, od 1. do 4. júla 2014, od 15. do 17. septembra 2014, od 9. do 11. decembra 2014, od 9. do 11. februára 2015, od 13. do 15. marca 2015, od 8. do 10. júna 2015, od 14. do 16. septembra 2015, od 10. do 12. decembra 2015, od 8. do 9. februára 2016. -ej-

Rozvedení, ktorí žijú v novom zväzku, patria do Cirkvi, nie sú exkomunikovaní (AL 243). (Tvít pápeža Františka z 11. apríla 2016) -bp-

Vatikán/India 11. apríla – Pápeža Františka hlboko zarmútila správa o obetiach masového nešťastia v Indii, pri ktorom si požiar v hinduistickom chrámovom komplexe v štáte Kerala vyžiadal vyše stovky obetí. Svätý Otec sa modlí za všetky osoby postihnuté touto tragédiou a zvoláva na krajinu Božie požehnanie sily a pokoja, píše sa v kondolenčnom telegrame s podpisom štátneho sekretára Svätej stolice kardinála Parolina.

V chrámovom komplexe Puttingal v štáte Kerala zomrelo v sobotu 9. apríla pri požiari spôsobenom ohňostrojom vyše 110 ľudí a niekoľko stoviek sa zranilo. -bp-

Taliansko/Slovensko 11. apríla – Slováci žijúci v Ríme mohli v nedeľu 10. apríla zažiť kúsok domova v prevedení slovenského Zboru sv. Ladislava z Rajca. 40-členný zbor pod vedením dirigentky Evy Kyškovej si pripravil bohatý repertoár, ktorý zaznel v Kostole San Girolamo della Carità, kde sa pravidelne na omšiach stretávajú členovia Slovenskej katolíckej misie (SKM) v Ríme.

Koncert s názvom „Tóny domova“ bol vyvrcholením ich duchovnej púte vo Večnom meste. Podujatie pripravila SKM v spolupráci so Slovenským inštitútom v Ríme a Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Taliansku. Na záver programu sa prítomným prihovoril riaditeľ Slovenského inštitútu v Ríme Peter Dvorský, ktorý ocenil nadanie a zápal členov miešaného zboru a poďakoval sa im za šírenie slovenskej kultúry za hranicami Slovenska.     

Rozhovor Evy Jánošíkovej s dirigentkou Evou Kyškovou – audio: 

Eva Kyšková absolvovala žilinské Konzervatórium v hre na klavíri a v súčasnosti pedagogicky pôsobí na ZUŠ a Katolíckej spojenej škole v Rajci. Dirigentkou Zboru sv. Ladislava je už viac než 15 rokov.

Zbor sv. Ladislava z Rajca bol založený koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Po páde komunizmu sa hudobné teleso rozrástlo a zúčastnilo sa na rôznych podujatiach a súťažiach doma i v zahraničí. Zbor vystupoval aj na koncertoch vo viacerých partnerských mestách v Taliansku, Maďarsku, Francúzsku a Česku. V roku 1993 získal hlavnú cenu na súťaži speváckych zborov v Holandsku. 

-ej-

Pondelkové vysielanie vo zvukovej podobe: