Vatikán 12. apríla – Prenasledovanie je každodenný chlieb Cirkvi. Tak znela hlavná myšlienka pápeža Františka, ktorý dnes ráno slúžil omšu v Dome sv. Marty. Vo svojej homílii vyzdvihol príklad sv. Štefana, prvého mučeníka, i ďalších „malých mučeníkov“, ktorých zavraždil Herodes. Aj dnes sú, podľa slov Svätého Otca, zavraždení mnohí kresťania pre svoju vieru. Iní sú zase prenasledovaní rafinovanými formami vtedy, keď sa dôsledne hlásia k hodnotám vyplývajúcim z viery v Ježiša Krista.

V histórii Cirkvi poznáme krvavé prenasledovania, keď kresťanov pre radosť publika roztrhali divé zvery, alebo keď ich zasiahla bomba pri východe z kostola. Pápež František tiež poukázal na prenasledovanie v bielych rukavičkách, maskované kultivovanosťou, ktoré vytláča ľudí do kúta spoločnosti, pričom sa vyhadzujú z práce ľudia, ktorí sa nechcú prispôsobiť zákonom, „idúcim proti Stvoriteľovi“.

Príbeh Štefanovho mučeníctva v Skutkoch apoštolov (Sk 7,51-8,1a) inšpiroval Svätého Otca k nasledujúcim myšlienkam:   

„Prenasledovanie, povedal by som, je každodenným chlebom Cirkvi. Sám Ježiš to povedal. Keď sme na chvíľu v Ríme turistami a ideme ku Koloseu, myslíme si, že mučeníci boli tí zavraždení levmi. Avšak mučeníkmi neboli len títo a iní podobní. Sú nimi muži a ženy všedných dní: na Veľkú noc, len pred troma týždňami... Tí kresťania, ktorí slávili Veľkú noc v Pakistane boli umučení práve preto, že slávili Zmŕtvychvstalého Krista. A takto dejiny Cirkvi napredujú so svojimi mučeníkmi“.  

Po mučeníctve Štefana sa spustilo kruté prenasledovanie kresťanov v Jeruzaleme podobné tým súčasným v situáciách upierania slobody vyznávať vieru v Ježiša Krista. Ako však ďalej upozornil pápež František, „existuje aj iné prenasledovanie, o ktorom sa až tak nehovorí“, prenasledovanie „prezlečené za kultúru, prezlečené za modernosť, prezlečené za rozvoj“:

„Je to prenasledovanie, povedal by som tak trochu ironicky, ‚kultivované‘. Keď je človek prenasledovaný nie preto, že vyznáva Kristovo meno, ale keď sa chce hlásiť k hodnotám Božieho Syna a prejavovať ich. Je to prenasledovanie proti Bohu Stvoriteľovi v osobe jeho detí! A tak vidíme každý deň, ako mocnosti vytvárajú zákony, ktoré nútia kráčať po tejto ceste a národ, ktorý sa neriadi týmito modernými a kultivovanými zákonmi, alebo ich aspoň nechce mať vo svojej legislatíve, je obvinený, je prenasledovaný ‚vychovaným spôsobom‘. Je to prenasledovanie, ktoré odníma človeku slobodu, aj slobodu výhrady vo svedomí!“

Podľa slov Svätého Otca Františka, „toto je prenasledovanie sveta,“ ktoré „odníma slobodu“, zatiaľ čo „Boh nás urobil slobodnými“, aby sme vydávali svedectvo „o Otcovi, ktorý nás stvoril a o Kristovi, ktorý nás spasil“. A toto prenasledovanie, dodal na záver pápež, „má tiež svojho vodcu“: 

„Vodcu takzvaného ‚vychovaného‘ prenasledovania pomenoval sám Ježiš: [je to] knieža tohto sveta. A keď mocnosti chcú nanucovať postoje, zákony proti dôstojnosti Božieho dieťaťa, prenasledujú týchto [ľudí] a idú proti Bohu Stvoriteľovi. Je to veľká apostázia, [odpad od viery]. A tak sa život kresťanov uberá ďalej s týmito dvoma typmi prenasledovania. A Pán nám tiež prisľúbil, že sa od nás nevzdiali. ‚Bdejte, bdejte! Neupadnite do ducha tohto sveta. Dávajte si pozor! Len ďalej kráčajte, ja budem s vami!“ -ej- 

Grécko 11. apríla – Očakávania z návštevy pápeža Františka na grécky ostrov Lesbos, kam zavíta v sobotu 16. apríla, rastú. Jedným z hlavných dôvodov cesty Svätého Otca je stretnutie s migrantmi. Podľa slov predsedu Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj kardinála Petra Turksona ide o silné gesto adresované najmä európskym lídrom a medzinárodnému spoločenstvu.

„Návšteva Svätého Otca na ostrove Lesbos pripomína istým spôsobom jeho cestu na ostrov Lampedúza. Je to iný ostrov, ktorý tiež prijíma ľudí donútených ujsť zo svojej krajiny. Návšteva bude teda opäť snahou dať do globálneho rámca situáciu týchto ľudí a zároveň ich problémy, a apelovať na svet a globálne svedomie s výzvou niečo urobiť, aby k tomu nedochádzalo,“ vysvetlil pre Vatikánsky rozhlas kardinál Turkson.

Podľa slov preláta je „potrebné, aby nastal mier, ktorý nebude len nejakým výsledkom diplomatických snáh, ale ktorý sa bude zakladať na priateľstve, láske a bratstve, ktoré sa dá preukázať voči týmto osobám“.

Svätý Otec prijal pozvanie ekumenického patriarchu Bartolomeja a gréckeho prezidenta navštíviť ostrov v čase, keď v Európe zúri utečenecká kríza. Práve cez Lesbos sa snažia na starý kontinent dostať tisícky ľudí utekajúcich pred vojnou, z veľkej časti sú to Sýrčania. Brusel a Ankara spoločne uzavreli dohodu, na základe ktorej môže Grécko posielať migrantov späť do Turecka. Návšteva na Lesbose poukáže na potrebu takého postoja, ktorý nie je ľahostajnosťou, ktorú pápež František opakovane kritizuje. Hovorí kardinál Turkson:

„Azda je potrebné položiť si otázku, ktorá sa týka príčin tejto ľahostajnosti. Inými slovami: prečo je táto ľahostajnosť? Samozrejme, že Grécko nemôže byť ľahostajné, lebo práve tam sa teraz títo ľudia nachádzajú. No opatrenia prijaté Európou, ktorá dáva veľkú sumu peňazí Turecku, aby ono zastavilo príchod utečencov – neviem – v prospech koho slúžia? Možno bude Európa teraz trochu pokojnejšia, ale dokedy bude tento pokoj trvať? Lebo ak sa týmto ľuďom nepodarí dostať cez more, budú hľadať iné spôsoby. Aby sa však dospelo k dlhodobému riešeniu, treba urobiť všetko, čo sa dá, aby sa vytvorila pokojná situácia v tejto oblasti.“

Predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj v tejto súvislosti poukázal aj na otázku udržiavania moci Islamského štátu v regióne:

„Zdá sa, že Islamský štát je silný, v skutočnosti je podporovaný finančne, má stále prístup k peniazom, k zbraniam... Prečo s týmto všetkým neskoncujeme? Prečo neskončíme so záujmom kupovať ropu za málo peňazí? Žiada si to trochu úsilia, čo následne znamená aj obetu. Myslím si, že počas tejto návštevy Lesbosu budú všetky televízne kamery sveta sledovať pápeža. A cieľom by nemalo byť len filmovať ľudí, ktorí trpia, ale malo by nám to pomôcť zamyslieť sa nad tým, aké by mohlo byť dlhodobé riešenie, ktoré by pádnym spôsobom skoncovalo s touto situáciou“.

Pápeža budú pri stretnutí s migrantmi sprevádzať konštantínopolský ekumenický patriarcha Bartolomej I. a grécky pravoslávny prímas, arcibiskup Atén Hieronym II. -ej-  

Rím 12. apríla – Cestami k prekonaniu takzvanej „rozkúskovanej svetovej vojny“ sú ľudské stretnutie, zmierenie medzi národmi a zasadenie sa za spravodlivosť. Smutnou skutočnosťou dneška predstavujúcou vážnu prekážku pokoja je totiž „múr ľahostajnosti“. To pripomína Svätý Otec v posolstve k účastníkom konferencie s témou „Nenásilie a spravodlivý mier: príspevok k jeho katolíckemu chápaniu a záväzok k nenásiliu“. Stretnutie, ktoré prebieha v Ríme od 11. do 13. apríla, organizuje Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj a Pax Christi International, katolícka sieť zameraná na budovanie pokoja.

Medzinárodná konferencia sa zameriava na katolícky pohľad na otázky vojny a mieru, pričom nepoužíva terminológiu tzv. „spravodlivej vojny“, ale usiluje sa o alternatívny etický pohľad v otázke reagovania na hroziace konflikty alebo kruté násilie. Taktiež má za cieľ vypracovať akčný plán na podporu katolíckeho učenia o vojne a mieri v seminároch, katolíckych médiách, v diecézach či vo farnostiach. -bp-

Vatikán/USA 12. apríla – Pápež František dnes nominoval nového apoštolského nuncia v Spojených štátoch amerických. Stal sa ním francúzsky arcibiskup Mons. Christophe Pierre, ktorý posledných 9 rokov pôsobil ako nuncius v Mexiku. -ej-

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe: