Vatikán 13. apríla – „Nieto svätca bez minulosti ani hriešnika bez budúcnosti,” dôrazne zopakoval dvakrát po sebe Svätý Otec pri dnešnej generálnej audiencii. Ako tému katechézy si zvolil slová Svätého písma: «Milosrdenstvo chcem, a nie obetu» (Mt 9,13).

Pápež František tak pokračoval vo svojom cykle katechéz o milosrdenstve, v ktorom už od minulého týždňa osobitne cituje biblické texty Nového zákona. Tentoraz to bolo Matúšovo evanjelium. Na zaplnenom Námestí sv. Petra prítomným pripomenul, že aj keď bol mýtnik Matúš považovaný za verejného hriešnika, predsa ho Ježiš zavolal, aby ho nasledoval.

Ježiš volá hriešnikov k jednému stolu, lieči ich a nanovo ich obnovuje v povolaní, ktoré považovali za stratené a na ktoré farizeji zabudli – v povolaní k Božej hostine. Hriešnici sú Božími spolustolovníkmi. V kresťanskom spoločenstve je táto hostina dvojaká: hostina Slova a Eucharistia, povedal pápež František.

Na záver katechézy vyzval, aby sme v každom človeku videli nášho spolustolujúceho a neboli ako farizeji. Tí boli strážcami Zákona, no dávali najavo, že nepoznajú Božie srdce – nekládli milosrdenstvo na prvé miesto. To Svätý Otec ilustroval nasledovným príkladom: „Je to akoby ti darovali balíček s darom vo vnútri, a ty namiesto toho, aby si si pozrel ten dar, hľadíš len na papier, v ktorom je zabalený: len na zovňajšok, na formu, a nie na jadro tej milosti, toho daru, ktorý ti bol darovaný.“

Na audiencii sa zúčastnili aj Slováci, a to z Brezovice, Horných Kočkoviec, Križovian nad Dudváhom, Rožkovian, Zbudského Dlhého, Valaskej Dubovej a Tvrdošína. Štyri stovky slovenských pútnikov pápež František aj osobitne pozdravil:

 „S láskou vítam pútnikov zo Slovenska, osobitne farské skupiny. Drahí bratia a sestry, budúcu nedeľu budeme sláviť Svetový deň modlitby za duchovné povolania. Proste Krista, Dobrého Pastiera, aby stále posielal nových pracovníkov do svojej služby. Ochotne žehnám všetkých vás ako aj vašich drahých vo vlasti.“

Na záver audiencie Svätý Otec poprosil veriacich o modlitbu za jeho cestu na grécky ostrov Lesbos, kam sa vydá v sobotu 16. apríla. Svojou návštevou chce vyjadriť blízkosť a solidaritu utečencom, ktorí sa na ostrove nachádzajú, ako aj obyvateľom ostrova a celému gréckemu ľudu.

Slová Svätého Otca so žiadosťou o modlitbu pred cestou na Lesbos

Pred katechézou zaznel úryvok z Evanjelia podľa Matúša (Mt 9, 9-13):

«Keď odtiaľ Ježiš odišiel, videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním. Prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ On to začul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: ,Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.‘ Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.»

Plné znenie katechézy Svätého Otca Františka

-mk, bp-

Vatikán 13. apríla – Prinášame plné znenie katechézy Svätého Otca Františka pri dnešnej generálnej audiencii na Námestí sv. Petra:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Vypočuli sme si evanjelium o povolaní Matúša. Matúš bol „mýtnik“, t. j. vyberač daní pre pokladnicu Rímskeho impéria. Preto bol považovaný za verejného hriešnika. Ježiš ho však volá, aby ho nasledoval a stal sa jeho učeníkom. Matúš to prijíma a vzápätí pozýva Ježiša i jeho učeníkov, aby večerali v jeho dome. Spoločné stolovanie s mýtnikmi a hriešnikmi však vyvolá diskusiu medzi farizejmi a Ježišovými učeníkmi.

„Veď ty nesmieš ísť do domu týchto ľudí!” hovorili oni. Ježiš totiž namiesto toho, aby sa im vyhýbal, navštevuje ich a stoluje s nimi; znamená to, že aj oni sa môžu stať jeho učeníkmi. A rovnako platí, že byť kresťanmi neznamená byť bez hriechu. Ako mýtnik Matúš, tak aj každý z nás sa napriek svojim hriechom zveruje do Pánovej milosti. Všetci sme hriešnici, všetci máme hriechy. Tým, že Ježiš povoláva Matúša, ukazuje hriešnikom, že sa nepozerá na ich minulosť, sociálny status, vonkajšie konvencie, ale im otvára novú budúcnosť.

Raz som počul jedno pekné príslovie: „Nieto svätca bez minulosti, ani hriešnika bez budúcnosti”. Toto je to, čo robí Ježiš. Nieto svätca bez minulosti, ani hriešnika bez budúcnosti. Stačí, ak na jeho pozvanie odpovedia so srdcom pokorným a úprimným. Cirkev nie je spoločenstvom dokonalých, ale spoločenstvom učeníkov na ceste, ktorí nasledujú Pána, pretože uznávajú, že sú hriešnici a potrebujú jeho odpustenie. Život kresťana je preto školou pokory, ktorá nás otvára voči milosti.

Takýto spôsob správania však nie je vlastný tomu, kto sám seba považuje za „spravodlivého“ a nazdáva sa, že je lepší od druhých. Pýcha a povýšenosť nedovoľujú uznať si, že potrebujeme záchranu; dokonca bránia vidieť milosrdnú tvár Boha a konať milosrdne. Sú múrom: pýcha a povýšenosť sú múrom, ktorý bráni vzťahu s Bohom. A predsa, Ježišovou misiou je práve vyhľadávať každého z nás, aby uzdravoval naše rany a povolával nás nasledovať ho s láskou. Vyjadruje to jasne: «Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí» (Mt 9,12).

Ježiš sa prezentuje ako dobrý lekár! Ohlasuje Božie kráľovstvo a znaky jeho príchodu sú evidentné: uzdravuje z chorôb, oslobodzuje od strachu, od smrti a od zlého. Pre Ježiša nie je nijaký hriešnik vylúčený – žiadny hriešnik nemá byť vylúčený! –, pretože Božia ozdravujúca moc nepozná nemoci, ktoré by nemohli byť uzdravené; a toto nám musí dať dôveru otvoriť naše srdce Pánovi, aby prišiel a uzdravil nás. Keď Ježiš volá hriešnikov k jednému stolu, uzdravuje ich, pretože ich znovu obnovuje v povolaní, ktoré oni považovali za stratené a na ktoré farizeji zabudli – v povolaní k Božej hostine.

Izaiášovo proroctvo totiž hovorí: «Pán zástupov pripravil na tomto vrchu všetkým národom hostinu hojnú, hostinu s vínom, hojnosť vyberanú, víno najjemnejšie. A v ten deň povedia: ,Hľa, toto je náš Boh, v neho sme dúfali, že nás spasí! On je Pán, v neho sme dúfali, jasajme a radujme sa z jeho spásy!‘» (25,6.9).

Ak farizeji vidia v pozvaných hosťoch iba hriešnikov a odmietajú sedieť s nimi za jedným stolom, Ježiš im naopak pripomína, že aj títo sú Božími spolustolovníkmi. Sedieť za jedným stolom s Ježišom tak znamená byť ním premenení a zachránení. V kresťanskom spoločenstve je Ježišova hostina dvojaká: je tu hostina Slova a je tu hostina Eucharistie (porov. Dei Verbum, 21). Toto sú tie lieky, ktorými nás Božský Lekár lieči a živí.

Tým prvým – Slovom – sa nám zjavuje a pozýva nás k priateľskému dialógu. Ježiš nemal strach porozprávať sa s hriešnikmi, mýtnikmi, prostitútkami… Nie, on nemal strach: miloval všetkých! Jeho Slovo vniká do nás a ako skalpel operuje naše vnútro, aby nás oslobodilo od zla, ktoré sa uhniezďuje v našom živote. Neraz je toto Slovo pre nás bolestivé, lebo sa zarezáva do pokrytectva, odhaľuje falošné výhovorky, obnažuje skryté pravdy; avšak zároveň osvecuje a očisťuje, dáva silu a nádej, je drahocenným liekom na našej ceste viery.

Eucharistia nás zas živí samým životom Ježiša a ako mocný liečivý prostriedok tajomným spôsobom neustále obnovuje milosť nášho krstu. Pristupovaním k Eucharistii sa živíme Ježišovým Telom a Krvou; inými slovami, je to sám Ježiš, ktorý prichádza do nás a zjednocuje nás so svojím Telom!

Ježiš zakončuje dialóg s farizejmi pripomenutím slov proroka Ozeáša (6,6): «Choďte a naučte sa, čo to znamená: ,Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.‘» (Mt 9,13). Prorok sa týmito slovami obracia na ľud Izraela a karhá ho za to, že modlitby, ktoré pozdvihuje k nebu, sú len prázdnymi slovami, nekorešpondujúcimi s ich životom.

Napriek Božej zmluve a jeho milosrdenstvu žil ľud často iba s vonkajškovou nábožnosťou, bez hlbšieho prežívania toho, čo Pán prikazuje. Preto prorok nalieha: «Milosrdenstvo chcem», t. j. oddanosť srdca, ktoré priznáva svoje hriechy, robí pokánie a opäť sa stáva verným Božej zmluve. «A nie obetu»: bez kajúcneho srdca je každý náboženský prejav neúčinný!

Ježiš vzťahuje tento prorocký výrok aj na ľudské vzťahy: tamtí farizeji boli veľmi nábožní čo do formy, no neboli ochotní zdieľať jeden stôl s mýtnikmi a hriešnikmi; nepripúšťali možnosť obrátenia, čiže uzdravenia; nekládli na prvé miesto milosrdenstvo: hoci boli vernými strážcami Zákona, navonok dávali najavo, že nepoznajú Božie srdce! Je to akoby ti darovali balíček s darom vo vnútri, a ty namiesto toho, aby si si pozrel ten dar, hľadíš len na papier, v ktorom je zabalený: len na zovňajšok, na formu, a nie na jadro tej milosti, toho daru, ktorý ti bol darovaný.

Drahí bratia a sestry, všetci sme pozvaní na Pánovu hostinu. Prijmime toto pozvanie sedieť vedľa Pána spoločne s jeho učeníkmi. Učme sa pozerať očami milosrdenstva a rozpoznávať v každom človeku nášho spolustolujúceho. Všetci sme učeníkmi, ktorí potrebujú zažiť utešujúce slovo Ježiša a žiť ním. Všetci sa potrebujeme živiť Božím milosrdenstvom, pretože práve z tohto zdroja pramení naša záchrana. Ďakujem!

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mk, bp-

Vatikán 13. apríla – Svätý Otec František tri dni pred svojou cestou na ostrov Lesbos požiadal veriacich o modlitbu za toto podujatie. Na gréckom ostrove, ležiacom vo východnej časti Egejského mora neďaleko tureckých brehov sa Svätý Otec 16. apríla stretne s utečencami a s miestnym obyvateľstvom. Urobí tak spolu so svojimi hostiteľmi, ekumenickým patriarchom Bartolomejom a gréckym prímasom Hieronymom. Pri dnešnej generálnej audiencii vo Vatikáne sa pápež František obrátil na veriacich týmito slovami:

„Najbližšiu sobotu sa vydám na ostrov Lesbos, ktorým v uplynulých mesiacoch prešli mnohí utečenci. Pôjdem tam spolu s mojimi bratmi konštantínopolským patriarchom Bartolomejom a arcibiskupom Atén a celého Grécka Hieronymom, aby som vyjadril blízkosť a solidaritu tak utečencom, ako aj obyvateľom Lesbosu a celému gréckemu ľudu, tak veľkodušnému v pohostinnosti. Prosím vás, aby ste ma sprevádzali modlitbou a vyprosovali svetlo a silu Ducha Svätého a materinský príhovor Panny Márie.“ -jb- 

Vatikán 13. apríla – Dnes sa skončilo 14. zasadnutie Rady kardinálov C9, poradného zboru Svätého Otca pri reforme Rímskej kúrie. Veľká časť trojdňových rokovaní sa venovala úvahám o jednotlivých dikastériách s ohľadom na novú apoštolskú konštitúciu, povedal na brífingu riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Federico Lombardi. Ako ďalej uviedol P. Lombardi, pápežovi boli odovzdané aj hotové podklady pre dve nové dikastériá, ktoré budú pokrývať oblasť laikov, rodiny a života a oblasť spravodlivosti, mieru a migrácie.

Na zasadnutí sa kardináli venovali aj kritériám pre zhromažďovanie informácií v súvislosti s menovaním nových biskupov, vo svetle ich totožnosti a pastoračnej misie. Reč bola takisto o význame a úlohe apoštolských nunciov. Okrem toho kardinál Pell informoval o záležitostiach týkajúcich sa Ekonomického sekretariátu a kardinál O´Malley referoval o činnosti Komisie pre ochranu maloletých.

Na dnešnom stretnutí Rada kardinálov zhromaždila a usporiadala doterajšie príspevky, aby sa mohlo začať s prípravou komplexného návrhu pre Svätého Otca s výhľadom na novú konštitúciu.

Najbližšie stretnutia Rady sú naplánované na 6. až 8. júna, na 12. až  14. septembra a napokon na 12. až 14. decembra.

Zasadnutia kardinálov v tento týždeň sa zo zdravotných dôvodov nezúčastnil indický kardinál Gracias a dnes na ňom chýbal Svätý Otec, ktorý bol v čase stretnutia na generálnej audiencii. -bp-

Vatikán 13. apríla – „Pánova prítomnosť prebýva v reálnych a konkrétnych rodinách, so všetkými ich dennými problémami, zápasmi, radosťami a nádejami,“ píše pápež František v bode 315 apoštolskej exhortácie o láske v rodine Amoris laetitia (Radosť z lásky). V uplynulých dňoch Svätý Otec postupne rozoslal na sociálnej sieti Twitter aj ďalšie krátke myšlienky z tohto dokumentu. Medzi iným aj nasledovné:

Rodina musí byť miestom, kde sa učíme oceňovať krásu viery, modliť sa a slúžiť blížnemu. (287)

Je kľúčové, aby deti jasne videli, že pre ich rodičov je modlitba naozaj dôležitá. (288)

Chápať, odpúšťať, sprevádzať, dúfať, začleňovať. Toto je logika, ktorá musí v Cirkvi prevládať. (312)

Cirkev si osvojuje správanie Božieho Syna, ktorý ide v ústrety každému bez výnimky. (309)

Rozvedení, ktorí žijú v novom zväzku, patria do Cirkvi, nie sú exkomunikovaní. (243)

Vedieť odpúšťať a zakúšať odpustenie je základnou skúsenosťou v rodinnom živote. (236)

Vernosť má čo dočinenia s trpezlivosťou. Jej obety a radosti prinášajú ovocie  postupom času. (231)

Deti sú úžasným darom od Boha, radosťou pre rodičov. (222)

Rodina je prvotným miestom, v ktorom sa učíme načúvaniu, deleniu sa, znášanlivosti, úcte a pomoci. (276)

Cesta Cirkvi znamená nikoho navždy neodsudzovať, znamená šíriť Božie milosrdenstvo. (296) -jb-

Rusko 13. apríla – Dnes uplynulo 25 rokov od obnovenia katolíckych štruktúr v Ruskej federácii. Pápež sv. Ján Pavol II.  tak mohol urobiť presne 13. apríla 1991, po 70 rokoch existencie Katolíckej cirkvi v Rusku mimo zákona. Hovorí katolícky arcibiskup Moskvy Mons. Paolo Pezzi:

„Sme skutočne plní vďačnosti svätému pápežovi Jánovi Pavlovi II., pretože zriadenie týchto cirkevných štruktúr bolo naozaj možnosťou začať aj pastoračnú prácu s katolíkmi. Ako dobre vieme a ako – okrem iného – mi dojemným spôsobom dosvedčili kresťania v Sýrii, tam, kde je biskup, tam je Cirkev, tam je možnosť prežívať puto s Petrom, možnosť stretávať sa, prijímať sviatosti a dosvedčovať svoju vieru. Chcel by som tiež vyjadriť moju vďačnosť všetkým kňazom zo zahraničia –pretože Katolícka cirkev v Rusku v 90. rokoch evidentne nemala vlastný klérus –, ktorí darovali vlastný život – a to doslova! – aby umožnili rast vo viere jednotlivcom i katolíckym komunitám v Rusku.“

Ako ďalej hovorí moskovský arcibiskup Mons. Pezzi, 25. výročie obnovy cirkevných štruktúr je predovšetkým „príležitosťou k vďačnosti voči Bohu za jeho dary“, a na druhom mieste je podnetom „nikdy nestrácať nádej, pretože aj v najťažších situáciách je vždy svetlo, ktoré nám umožňuje ísť vpred.“

„Spomínam si na jednu babičku na Sibíri, pred mnohými rokmi - na začiatku mojej kňazskej služby na Sibíri, pretože aj ja som sa podieľal na tomto znovuzrodení v 90. rokoch -, ktorá mi povedala:

„Pozrite, otče, keď som bola deportovaná, bola som desaťročné dievča, v 30. rokoch. A moja mama mi povedala: ‚Kostol - tam, kde sme vtedy bývali, v európskej časti Ruska -, ktorý teraz bol zrúcaný, ty už viac neuvidíš, a ani ja ho viac neuvidím. Ale pamätaj si, že jedného dňa znovu uvidíš kňaza a raz uvidíš, že bude možné znovuzrodenie týchto kostolov.‛ Rozprávala mi to veľmi pohnutá a vravela: Vidíte, otče, po 45 rokoch som svedkom, že to, čo mi vravela moja matka je pravda a ja som nikdy nestratila nádej, po tieto roky.“

Moskovský katolícky arcibiskup latinského obradu Mons. Paolo Pezzi má 55 rokov a pochádza z Talianska. Je členom Kňazského bratstva sv. Karola Boromejského. Nedávno ako člen dvojstrannej delegácie spolu s Ruskou pravoslávnou cirkvou navštívil Sýriu a Libanon. Cieľom cesty v dňoch 6. – 7. apríla bola podpora iniciatív a koordinácia pomoci kresťanom v ťažkej situácii a posilňovanie ekumenických vzťahov konkrétnou spoluprácou v humanitárnej oblasti. -jb-

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: