Vatikán/Grécko 16. apríla – Svätý Otec František dnes absolvoval svoju 13. zahraničnú apoštolskú cestu, ktorej cieľom bol grécky ostrov Lesbos. Pápež spolu s čelnými predstaviteľmi pravoslávia prejavil gesto solidarity pri stretnutí s utečencami a migrantmi, ako aj so zástupcami miestnej komunity.

Na letisku v Mytilene ho krátko po 10. hodine miestneho času privítali grécky predseda vlády Alexis Tsipras, konštantinopolský ekumenický patriarcha Bartolomej I. a arcibiskup Atén a celého Grécka Hieronym II., spolu s predsedom gréckej biskupskej konferencie Frankiskosom Papamanolisom OFM Cap. Pri rozhovore pápeža Františka s predsedom vlády Grécka Alexisom Tsiprasom, ktorý sa uskutočnil v sále v priestoroch letiska, bola hlavnou témou utečenecká a migračná kríza a konkrétnejšie situácia na ostrove Lesbos. Riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice P. Federico Lombardi upresnil:

„Bolo zdôraznené, že utečenecká kríza je európskym a medzinárodným problémom, ktorý si žiada komplexnú odpoveď, rešpektujúcu európske a medzinárodné právo. Pápež ocenil ľudský postoj gréckeho ľudu, ktorý napriek ťažkej ekonomickej situácii ukázal solidaritu a vernosť univerzálnym hodnotám. Ďalej bola zdôraznená nutnosť uchrániť osoby pred riskovaním života prechodom cez Egejské a Stredozemné more, prostredníctvom boja proti sieťam prevádzačov ľudí, aby sa vylúčili nebezpečné trasy a vyvinuli sa bezpečné procedúry presídľovania do Európy.“

Svätý Otec spolu s konštantínopolským patriarchom a arcibiskupom Atén a celého Grécka navštívil na ostrove Lesbos utečenecký tábor Mória, ktorý od svojho vzniku v roku 2014 slúži ako centrum prvého prijatia pre migrantov. Pri ich príchode ich očakávali dočasní obyvatelia s viacerými uvítacími transparentmi. V tábore, kde sa v súčasnosti nachádza vyše 3000 osôb, si traja náboženskí lídri s veľkým počtom migrantov podali ruku so slovami na povzbudenie a požehnávali tých, ktorí o to žiadali. Svätý Otec navštívil aj 250 žiadateľov o azyl, od ktorých prijal viaceré dary ako napríklad kresby od detí. Zaspieval mu aj improvizovaný detský zbor.

 „Drahí priatelia, dnes som chcel byť s vami. Chcem vám povedať, že nie ste sami,“ prihovoril sa migrantom Svätý Otec a podelil sa s nimi o posolstvo, ktoré im chce zanechať: „Nestrácajte nádej! Najväčší dar, ktorý môžeme jeden druhému ponúknuť, je láska: milosrdný pohľad, ochota vzájomne sa počúvať a chápať, slovo povzbudenia, modlitba. Kiež sa môžete o tento dar navzájom podeliť“.

Plné znenie príhovoru Svätého Otca migrantom

Od začiatku roka 2016 bolo zaregistrovaných 172-tisíc vstupov na územie Európskej únie cez morské pobrežie, z čoho drvivá väčšina, až 152-tisíc osôb, pristálo pri brehoch Grécka.  V predchádzajúcom roku bolo prisťahovalcov vyše milióna, z toho 856-tisíc cez Grécko. Približne polovica z nich podľa údajov Caritasu prešla práve cez ostrov Lesbos. Z tých, čo prichádzajú do Európy morskou cestou pochádza 43% zo Sýrie, 23% z Afganistanu, 14% z Iraku a zvyšok najmä z krajín ako Pakistan, Irán, Nigéria, Gambia, Guinea, Senegal či Pobrežie Slonoviny.

Pápež František, konštantínopolský patriarcha Bartolomej a arcibiskup Atén a celého Grécka Hieronym sa v tábore Mória prihovorili prítomným z pripraveného pódia. Po svojich prejavoch podpísali spoločnú deklaráciu. V dvojstranovom dokumente sa kladie dôraz na odstránenie príčin nútenej migrácie a na kresťanský postoj solidarity s ľuďmi v núdzi. Okrem iného sa tu uvádza:

„Uznávajúc už doteraz preukázané úsilie pri poskytovaní pomoci a starostlivosti utečencom, migrantom a žiadateľom o azyl, vyzývame všetkých politických lídrov, aby vynaložili všetky prostriedky na zabezpečenie toho, aby jednotlivci a komunity, vrátane kresťanov, zostali vo svojich rodných krajinách a mohli spokojne požívať základné právo na život v mieri a v bezpečí.“ 

Traja predstavitelia spoločne vyzývajú k spojeniu síl medzinárodného spoločenstva „na ochranu menšín, pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi a pašeráctvom, na eliminovanie nebezpečných ciest ako sú tie, čo vedú cez Egejské i celé Stredozemné more, a na vyvinutie bezpečných procedúr nového usídľovania“. 

Utečeneckú krízu v Európe nazvali jednou z najvážnejších humanitárnych kríz od konca Druhej svetovej vojny. Medzinárodné spoločenstvo tiež žiadajú, aby „dalo ochrane ľudských životov prioritu“ a všetkých vyzvali k ustavičnej modlitbe za tých, ktorých súčasná humanitárna kríza postihla.  

Text Spoločnej deklarácie z ostrova Lesbos

Po krátkom obede s malou skupinkou migrantov sa pápež a pravoslávni predstavitelia presunuli na pobrežie ostrova. Posledným bodom ich spoločnej návštevy na ostrove Lesbos bolo stretnutie s miestnymi občanmi, pri ktorom traja lídri ocenili ich ľudský postoj napriek ekonomickej núdzi, v ktorej sa grécka spoločnosť nachádza. Katolíckej komunite a obyvateľom Grécka, ktoré nazval „kolískou civilizácie“ sa poďakoval za „otvorené srdcia i dvere“:

„Toľko jednoduchých ľudí dalo k dispozícií to málo, čo mali, aby sa o to podelili s tými, ktorí zostali bez ničoho. Boh odmení túto štedrosť, ako aj tú zo strany ďalších okolitých národov, ktoré od prvých okamihov prijali s obrovskou pohotovosťou mnohých nútených migrantov“. 

Pápež vo svojom príhovore podčiarkol aj dôležitosť Svetového humanitárneho samitu, ktorý bude prebiehať na budúci mesiac v Istanbule a bude riešiť problematiku utečeneckej krízy. Jednotlivé cirkvi a náboženské komunity podľa slov Svätého Otca zohrávajú pri pomoci utečencom významnú úlohu. 

Príhovor pápeža Františka domácim obyvateľom Lesbosu

Pápež, patriarcha i grécky arcibiskup napokon predniesli slová modlitby na pamiatku obetí, ktoré zahynuli pri ceste morom a každý z nich symbolicky spustil na morskú hladinu veniec. Počet migrantov, ktorí za prvé tri mesiace tohto roku zahynuli v Stredozemnom mori sa odhaduje na 700 osôb.

Modlitba pápeža Františka za obete migrácie

Pápež František pri svojej 13. apoštolskej ceste na grécky ostrov Lesbos prejavil jasné gesto voči ľuďom v núdzi aj tým, keď pri spiatočnom lete do Ríma zobral so sebou tri rodiny sýrskych utečencov. -bp, jb-

(Aktualizované)

Vatikán 16. apríla – Emeritný pápež Benedikt XVI. dnes oslavuje 89. narodeniny. Svätý Otec František ráno počas letu na ostrov Lesbos pozval k modlitbe za svojho predchodcu a z lietadla mu poslal blahoprajný telegram. Spolu so svojím sprievodom a piatimi desiatkami novinárov na palube lietadla v ňom vyjadril  „najláskavejšie a najsrdečnejšie žičenia“.

Pri príležitosti 89. narodenín Benedikta XVI. sa dnes večer uskutoční hudobný koncert v niekdajšom sídle Vatikánskeho rozhlasu vo Vatikánskych záhradách. -bp-

Utečenci nie sú číslami, sú osobami s tvárami, menami a príbehmi, a tak sa k nim treba správať (Tvít pápeža Františka zo 16. apríla 2016). -bp-

Vatikán/Grécko 17. apríla – Pápež František pri svojej 13. apoštolskej ceste na grécky ostrov Lesbos prejavil jasné gesto voči ľuďom v núdzi, keď pri spiatočnom lete do Ríma zobral so sebou tri rodiny sýrskych utečencov. Ide o dvanásť osôb, z toho šesť detí, všetko moslimov, ktorých domy boli zbombardované. Dve rodiny pochádzajú z Damasku a jedna z Deir Azzor, lokality, ktorú v súčasnosti okupuje ISIS.

Sú to osoby, ktoré boli v záchytných táboroch na Lesbose už pred dohodou medzi Európskou úniou a Tureckom, upresnil vatikánsky hovorca P. Federico Lombardi. Vysvetlil, že pápežova iniciatíva sa zrealizovala vďaka rokovaniu vatikánskeho Štátneho sekretariátu s kompetentnými autoritami Grécka a Talianska. Ubytovanie a životné náklady sýrskych rodín uhradí Vatikán. Počiatočnú fázu ich prijatia zaručí Komunita sv. Egídia. -jb-

Vatikán/Grécko 16. apríla – V plnom znení prinášame text spoločnej deklarácie, ktorú podpísali na ostrove Lesbos pri návšteve tábora pre utečencov a migrantov pápež František, ekumenický patriarcha Bartolomej I. a grécky pravoslávny prímas Hieronym II.

SPOLOČNÁ DEKLARÁCIA

My, pápež František, ekumenický patriarcha Bartolomej a arcibiskup Atén a celého Grécka Hieronym, sme sa stretli na gréckom ostrove Lesbos, aby sme preukázali naše hlboké znepokojenie nad tragickou situáciou početných utečencov, migrantov a žiadateľov o azyl, ktorí prišli do Európy utekajúc pred konfliktnými situáciami a v mnohých prípadoch pred každodenným ohrozením ich prežitia. Svetová verejná mienka nemôže ignorovať kolosálnu humanitárnu krízu vytvorenú šírením násilia a ozbrojeného konfliktu, prenasledovanie a vysídľovanie náboženských a etnických menšín a vytrhávanie rodín z ich domovov, v rozpore s ich ľudskou dôstojnosťou a ich základnými ľudskými právami a slobodami.

Tragédia nútenej migrácie a vysídľovania postihuje milióny, a je v zásade krízou ľudskosti, ktorá volá po solidarite, súcite, štedrosti a okamžitom praktickom nasadení zdrojov. Z Lesbosu vyzývame medzinárodné spoločenstvo, aby s odvahou odpovedalo čeliac tejto masívnej humanitárnej kríze a jej hĺbkovým príčinám prostredníctvom diplomatických, politických a charitatívnych iniciatív a prostredníctvom spoločného úsilia, ako na Blízkom východe, tak aj v Európe.  

Ako lídri našich jednotlivých Cirkví, sme zjednotení v našej túžbe po mieri a v našej pripravenosti podporovať vyriešenie konfliktov prostredníctvom dialógu a zmierenia. Uznávajúc už doteraz preukázané úsilie pri poskytovaní pomoci a starostlivosti utečencom, migrantom a žiadateľom o azyl, vyzývame všetkých politických lídrov, aby vynaložili všetky prostriedky na zabezpečenie toho, aby jednotlivci a komunity, vrátane kresťanov, zostali vo svojich rodných krajinách a mohli spokojne požívať základné právo na život v mieri a v bezpečí.             

Je tu naliehavá potreba širšieho medzinárodného konsenzu a programu pomoci  na zaistenie právneho režimu, na obranu základných ľudských práv v tejto neudržateľnej situácii, na ochranu menšín, pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi a pašeráctvom, na eliminovanie nebezpečných ciest ako sú tie, čo vedú cez Egejské i celé Stredozemné more, a na vyvinutie bezpečných procedúr nového usídľovania. Takýmto spôsobom budeme schopní pomôcť tým krajinám, ktoré sú priamo zapojené do zmierňovania núdze mnohých našich trpiacich bratov a sestier. Zvlášť vyjadrujeme našu solidaritu s ľudom Grécka, ktorý aj napriek vlastným ekonomickým problémom zareagoval na túto krízu veľkodušným spôsobom.

Spoločne naliehavo a s vážnosťou žiadame o ukončenie vojny a násilia na Blízkom východe, o spravodlivý a trvalý mier a dôstojný návrat pre tých, ktorí boli prinútení opustiť svoje domovy. Žiadame náboženské komunity, aby zvýšili svoje úsilie pri prijímaní a poskytovaní pomoci a ochrany utečencom akejkoľvek viery, a tiež náboženské i občianske charitatívne organizácie, aby pracovali na skoordinovaní svojich iniciatív. Pokým je tu situácia núdze, naliehame na všetky krajiny, aby rozšírili dočasný azyl, ponúkli status utečenca tým, ktorí spĺňajú kritériá, aby zvýšili svoje úsilie pomoci a spolupracovali so všetkými mužmi a ženami dobrej vôle na promptnom ukončení prebiehajúcich konfliktov.

Európa dnes čelí jednej z najvážnejších humanitárnych kríz od konca Druhej svetovej vojny. V záujme čeliť tejto vážnej výzve apelujeme na všetkých nasledovníkov Krista, aby pamätali na Pánove slová, na základe ktorých budeme jedného dňa súdení: «Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne. (...) Veru hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili» (Mt 25,35-36.40).

Z našej strany sme sa v poslušnosti vôli nášho Pána Ježiša Krista pevne a z celého srdca uzniesli, že zintenzívnime naše úsilie na dosiahnutie plnej jednoty všetkých kresťanov. Znovu potvrdzujeme naše presvedčenie, že «zmierenie [medzi kresťanmi] zahŕňa podporovanie sociálnej spravodlivosti v rámci jednotlivého národa i medzi všetkými národmi (...) Chceme spoločne prispieť k tomu, aby boli migranti, utečenci a tí, čo hľadajú azyl v Európe, ľudsky a dôstojne prijatí» (Ekumenická charta, 2001). Obranou základných ľudských práv utečencov, uchádzačov o azyl a migrantov, ako aj mnohých ľudí vysunutých v našich spoločnostiach na okraj, máme za cieľ napĺňať misiu Cirkvi slúžiť svetu.

Zámerom nášho dnešného stretnutia je dodať odvahu a nádej tým, čo hľadajú útočisko i všetkým tým, čo ich prijímajú a pomáhajú im. Naliehame na medzinárodné spoločenstvo, aby dali ochrane ľudských životov prioritu a aby na každej úrovni podporovali politiku inklúzie, ktorá sa vzťahuje na všetky náboženské komunity. Desivá situácia všetkých, ktorých postihla súčasná humanitárna kríza, vrátane mnohých našich kresťanských bratov a sestier, si žiada našu ustavičnú modlitbu.

Lesbos, 16. apríla 2016

Hieronym II.        František         Bartolomej I.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ej, mk, jb-

Vatikán/Grécko 16. apríla - Prinášame plné znenie príhovoru pápeža Františka pri stretnutí s utečencami a migrantmi v tábore Mória na ostrove Lesbos. Svätý Otev ho predniesol ako tretí v poradí, po tom ako sa prihovorili arcibiskup Atén a celého Grécka Hieronym II. a ekumenický patriarcha Bartolomej I.

Drahí priatelia,

chcel som byť dnes s vami. Chcem vám povedať, že nie ste sami. V týchto mesiacoch a týždňoch ste si vytrpeli veľa súženia pri vašom putovaní za lepším životom. Mnohí z vás boli nútení utiecť zo situácií konfliktu a perzekúcie, predovšetkým kvôli vašim deťom, kvôli vašim najmenším. Priniesli ste veľké obete pre vaše rodiny. Poznáte bolesť toho, keď za sebou musíte zanechať všetko, čo je vám drahé a – to, čo je možno ešte ťažšie – bez toho, že by ste vedeli, čo so sebou prinesie budúcnosť. Aj mnohí iní, tak ako vy, sa nachádzajú v utečeneckých táboroch či v mestách, v očakávaní, v nádeji vybudovať si nový život na tomto kontinente.

Prišiel som sem s mojimi bratmi, patriarchom Bartolomejom a arcibiskupom Hieronymom, aby som jednoducho bol s vami a vypočul si vaše príbehy. Prišli sme, aby sme pritiahli pozornosť sveta k tejto ťažkej humanitárnej kríze, a aby sme naliehavo prosili o jej vyriešenie. Ako ľudia viery si želáme spojiť naše hlasy a otvorene hovoriť vo vašom mene. Dúfame, že svet bude pozorný na tieto situácie tragickej a naozaj zúfalej núdze, a odpovie spôsobom hodným našej spoločnej ľudskosti.

Boh stvoril ľudský druh, aby bol jednou rodinou; keď niektorý z našich bratov či sestier trpí, dotýka sa to nás všetkých. Všetci z vlastnej skúsenosti vieme, aké je pre niektoré osoby ľahké ignorovať súženia iných a dokonca zneužívať ich zraniteľnosť. No vieme tiež, že tieto krízy nám môžu pomôcť, aby sme zo seba vydali to najlepšie. Videli ste to u vás samých a u gréckeho ľudu, ktorý veľkodušne odpovedal na vaše potreby, hoci aj uprostred svojich vlastných ťažkostí. Videli ste to aj u mnohých ľudí, hlavne mladých pochádzajúcich z celej Európy i sveta, ktorí vám prišli pomôcť. Áno, treba toho ešte veľmi veľa spraviť! No ďakujme Bohu, že v našich trápeniach nás nikdy nenechá osamote. Vždy je tu niekto, kto nám môže podať ruku a pomôcť nám.

Toto je posolstvo, ktoré vám dnes chcem zanechať: nestrácajte nádej! Najväčší dar, ktorý môžeme jeden druhému ponúknuť, je láska: milosrdný pohľad, ochota vzájomne sa počúvať a chápať, slovo povzbudenia, modlitba. Kiež sa môžete o tento dar navzájom podeliť. My kresťania s obľubou rozprávame príbeh o dobrom Samaritánovi, cudzincovi, ktorý videl človeka v núdzi a hneď sa zastavil, aby mu pomohol. Pre nás je to podobenstvo, ktoré poukazuje na Božie milosrdenstvo, ktoré sa obracia na všetkých. On je Milosrdný. Je to zároveň výzva ukázať rovnaké milosrdenstvo tým, ktorí sa nachádzajú v núdzi. Kiež vám môžu všetci naši bratia a naše sestry na tomto kontinente prísť na pomoc tak ako dobrý Samaritán, v tom duchu bratstva, solidarity a úcty voči ľudskej dôstojnosti, ktorým sa vyznačovala jeho dlhá história.

Drahí priatelia, Boh vás všetkých žehnaj, osobitne vaše deti, starých a tých, ktorí trpia na tele i na duchu. Srdečne vás všetkých objímam. Pre vás i pre tých, čo vás sprevádzajú, vyprosujem Božie dary sily a pokoja.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-bp, jb-

Vatikán/Grécko 16. apríla - Prinášame plný text príhovoru Svätého Otca obyvateľom gréckeho ostrova Lesbos v závere návštevy, ktorú vykonal spoločne s ekumenickým patriarchom Bartolomejom a gréckym prímasom Hieronymom.

Vážené autority, drahí bratia a sestry,

odkedy sa Lesbos stal prístavom pre mnohých migrantov pri hľadaní pokoja a dôstojnosti, cítil som túžbu sem prísť. Dnes ďakujem Bohu, že mi to umožnil. A ďakujem pánovi prezidentovi Pavlopoulosovi, že ma pozval, spolu s patriarchom Bartolomejom a arcibiskupom Hieronymom.

Chcel by som vyjadriť svoj obdiv gréckemu ľudu, ktorý napriek vyrovnávaniu sa s vážnymi ťažkosťami, si vedel udržať otvorené srdcia i dvere. Toľko jednoduchých ľudí dalo k dispozícií to málo, čo mali, aby sa o to podelili s tými, ktorí zostali bez ničoho. Boh odmení túto štedrosť, ako aj tú zo strany ďalších okolitých národov, ktoré od prvých okamihov prijali s obrovskou pohotovosťou mnohých nútených migrantov. 

Je tiež požehnaná veľkodušná prítomnosť toľkých dobrovoľníkov a početných združení, ktoré spoločne s rôznymi verejnými inštitúciami prispeli a prispievajú svojou pomocou, vyjadrujúc v konkrétnosti bratskú blízkosť.  

Dnes by som chcel obnoviť naliehavú výzvu k zodpovednosti a solidarite zoči-voči tak dramatickej situácii. Mnohí utečenci, ktorí sa nachádzajú na tomto ostrove a v iných častiach Grécka žijú v kritických podmienkach, v atmosfére úzkosti a strachu, niekedy beznádeje kvôli materiálnemu nepohodliu a kvôli neistej budúcnosti.

Obavy inštitúcií a ľudí, tu v Grécku ako aj v iných európskych krajinách, sú pochopiteľné a legitímne. A napriek tomu netreba nikdy zabúdať na to, že migranti, skôr než by išlo o čísla, sú ľudskými osobami, sú to tváre, mená, príbehy. Európa je vlasťou ľudských práv a ktokoľvek vstúpi na európsku pevninu, mal by mať možnosť to zakúsiť. Takto si bude viac vedomý toho, že je povinný ich zo svojej strany rešpektovať a chrániť. Bohužiaľ, niektorým, medzi nimi mnohým deťom, sa nepodarilo ani len doraziť: prišli o život v mori, stali sa obeťami neľudského cestovania, vystavení útlaku podlých trýzniteľov.

Vy, obyvatelia Lesbosu, preukazujete, že v tejto krajine, kolíske civilizácie, pulzuje ešte srdce ľudskosti, ktorá vie na prvom mieste rozpoznať brata a sestru, ľudskosti, ktorá chce budovať mosty a chráni sa ilúzie vztyčovania plotov pre pocit väčšieho bezpečia. Bariéry totiž vytvárajú rozdelenia, skôr než by pomáhali skutočnému pokroku národov, a rozdelenia skôr či neskôr vyvolávajú spory.  

Aby sme boli skutočne solidárni s tým, kto je nútený ujsť z vlastnej krajiny, treba pracovať na odstránení príčin tejto dramatickej skutočnosti: nestačí obmedziť sa len na okamžité hasenie krízovej situácie, ale treba vytvoriť širšie politické praktiky, nie jednostranné. Predovšetkým treba vytvoriť mier tam, kde vojna priniesla rozvrat a smrť, a zabrániť, aby sa táto rakovina rozšírila na iné miesta. Z tohto dôvodu treba s ráznosťou zabrániť šíreniu a obchodovaniu so zbraňami a ich často skryté komploty; treba zbaviť akejkoľvek podpory tých, čo šíria diela nenávisti a násilia. Naopak treba neúnavne podporovať spoluprácu medzi krajinami, medzinárodnými organizáciami a humanitárnymi inštitúciami, nie izolujúc, ale podporujúc tých, čo čelia kríze. V tomto ohľade opätovne vyjadrujem nádej, že bude mať úspech prvý Svetový humanitárny samit, ktorý sa bude konať na budúci mesiac v Istanbule.  

Toto všetko sa dá robiť jedine spoločne: spolu môžeme a musíme hľadať riešenia hodné človeka ako odpoveď na túto zložitú utečeneckú otázku. A k tomuto je tiež nevyhnutný príspevok cirkví a náboženských komunít. Moja prítomnosť na tomto mieste spolu s patriarchom Bartolomejom a arcibiskupom Hieronymom dosvedčuje našu vôľu pokračovať v spolupráci, aby sa táto epochálna výzva stala príležitosťou nie pre spor, ale pre rast civilizácie lásky.

Drahí bratia a sestry, Boh nie je ľahostajný voči tragédiám, ktoré zraňujú ľudstvo, nie je vzdialený. On je náš Otec, ktorý nám pomáha budovať dobro a odmietať zlo. Nielenže je nás podporuje, ale v Ježišovi nám ukázal cestu pokoja. Čeliac zlu vo svete, stal sa našim služobníkom a svojou službou lásky spasil svet. Toto je skutočná moc, ktorá plodí mier. Služba núti vyjsť zo seba samých a starať sa o druhých, nenechá ľudí či veci v troskách, ale vie sa o nich postarať, prekonávajúc hrubý nános ľahostajnosti, ktorý zahmlieva mysle a srdcia.

Ďakujem vám, pretože ste strážcami ľudskosti, lebo sa citlivo staráte o Kristovo telo, ktoré trpí v najmenšom bratovi, ktorý je hladný a cudzinec, a ktorého ste vy prijali (porov. Mt 25,35).

Ευχαριστω´! [eucharistó - ďakujem!]

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Vatikán/Grécko 16. apríla - Prinášame modlitbu pápeža Františka, ktorú vyslovil na návšteve posádky pobrežnej stráže na ostrove Lesbos. Svoju modlitbu vyslovil aj arcibiskup Atén a celého Grécka Hieronym II. a ekumenický patriarcha Bartolomej I. Nasleduje modlitba Svätého Otca:

Bože milosrdenstva, modlíme sa za všetkých mužov, ženy a deti, ktorí zomreli potom, ako opustili svoje krajiny pri hľadaní lepšieho života. Hoci mnohé z ich hrobov nemajú meno, u teba je každý jeden z nich známy, milovaný a obľúbený. Kiež na nich nikdy nezabudneme a dokážeme si uctiť ich obetu skôr skutkami ako slovami.

Zverujeme ti všetkých tých, ktorí absolvovali túto cestu, znášajúc strach, neistotu a poníženie, aby dosiahli miesto bezpečia a nádeje. Ako si neopustil svojho Syna, keď ho Mária s Jozefom viedli na bezpečné miesto, tak aj teraz buď nablízku týmto synom a dcéram prostredníctvom našej vľúdnosti a ochrany. Daj, aby sme tým, že sa ich ujímame, mohli podporiť svet, v ktorom nebude nikto donútený opustiť svoj domov a kde všetci budú môcť žiť v slobode, dôstojnosti a mieri.

Bože milosrdenstva a Otec všetkých, prebuď nás zo spánku ľahostajnosti, otvor naše oči pred ich utrpením a osloboď nás od necitlivosti, výsledku svetského blahobytu a uzavretosti do seba samých. Inšpiruj nás všetkých, národy, komunity i každého jednotlivca, aby sme spoznali, že všetci tí, čo prichádzajú k našim brehom sú našimi bratmi a sestrami.

Pomôž nám podeliť sa s nimi s tým, čo sme dostali ako požehnanie z tvojich rúk a uznať, že spoločne, ako jedna ľudská rodina, sme všetci migranti, cestujúci v nádeji za tebou, ktorý si naším skutočným domovom, tam, kde každá slza bude zotretá, kde budeme v pokoji, v bezpečí tvojho objatia.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -vp-

Vatikán/Turecko 16. apríla - Svätý Otec František vymenoval nového apoštolského vikára v Istanbule. Je ním člen františkánskej rehole P. Rubén Tierrablanca Gonzalez, pôvodom z Mexika, ktorý doposiaľ pôsobil ako delegovaný vikár v Istanbule. Svätý Otec ho zároveň menoval za apoštolského administrátora Exarchátu pre veriacich byzantského obradu a udelil mu hodnosť titulárneho biskupa. Dnes napoludnie správu publikovalo Tlačové stredisko Svätej stolice. -jb-

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 4. veľkonočnú nedeľu, cyklus C (Jn 10, 27-30): Kočovníci a usadlíci 

Predpokladám, milí priatelia, že sa medzi nami nachádza zopár takých, ktorí obľubujú filmy westernovky. Pred pár desaťročiami to boli v kinách kasové trháky. Dej westernoviek sa odohráva na americkom Západe a práve odtiaľ má tento filmový žáner svoje meno. Keď si zoberiete ktorýkoľvek z týchto filmov, jeho postavy zapadajú do dvoch kategórií: buď patria ku kočovníkom, alebo k usadlíkom. Kočovníci – alebo ich môžeme nazvať aj priekopníkmi – boli tí, ktorí sa nikdy nikde neusádzali, ale páčili sa im stále nové tváre a stále nové miesta a krajiny. Ich domovom boli koče pokryté plachtou a ich adresa sa neustále menila. Boli stále v pohybe, keď už pre nič iné, tak preto, lebo šerifovia boli obyčajne dosť nesvoji, keď sa dozvedeli, že do ich obce pritiahla skupina kočovníkov.

Usadlíci, to boli bývalí osadníci, ktorí sa usadili a teraz majú už svoju stálu adresu. Zapustili korene, postavili si domy a sú obklopení známymi tvárami. Páči sa im usadený život a hlavne bezpečnosť, ktorá z neho vyplýva. Keď musia zo svojho domova na čas odísť, nikdy nie sú mimo dlho. Na svoje obydlia dávajú pozor a chránia ich pred záškodníckymi tulákmi. A aj všetky autority v obci – starosta, šerif a sudca – sú usadlíci.   

Zaiste si, milí priatelia, spomínate na mená prvých dvoch bratov vo Svätom Písme. Boli to Kain a Ábel. A možno tiež viete, že Kain bol usadlík a Ábel kočovník. Kain sa usadil a začal obrábať pôdu a pestovať na nej plodiny. Ábel sa stal pastierom, akýmsi tulákom, ktorý sa musel so svojimi ovcami premiestňovať z miesta na miesto, aby sa mali na čom pásť. A hoci boli bratmi, títo dvaja – pastier a roľník, usadlík a kočovník – si príliš dobre nevychádzali. Kain na Ábela žiarlil a to preto, lebo Ábelovu obetu prvorodeného baránka Boh prijal, zatiaľ čo Kainovu obetu prvotín z jeho úrody neprijal. Kaina toto tak rozčúlilo, že svojho brata Ábela vyviedol von na pole a tam ho zavraždil. Bolo to prvé vražedné pole. Boh za to vyriekne nad Kainom kliatbu, že totiž bude musieť utekať pre ľuďmi. No nakoniec sa usadí po druhý raz a vybuduje prvé mesto.

Aj židia, vyvolený ľud, milí priatelia, skôr než sa usadili boli po mnoho rokov vandrákmi, tulákmi a kočovníkmi, bývajúcimi v stanoch a premiestňujúcimi stáda svojich oviec z miesta na miesto. V dobe Ježišovej bolo pastierstvo stále ešte dôležitým povolaním, aj keď mnohí pastierom príliš nedôverovali. V národe bola  totiž stále živá dávna rivalita medzi nomádmi, ktorí sa museli starať o pasienky pre svoje stáda a usadlíkmi, ktorí si museli chrániť svoje polia. Usadlíci hľadeli na pastierov ako na zmes vykorenencov a potulných zlodejov a to jednak preto, že nevedeli pochopiť a preto ani rešpektovať myšlienku súkromného vlastníctva a tiež, nakoľko nikde neboli doma, ťažko sa u nich ujímali príkazy týkajúce sa náboženských úkonov a návštevy posvätných miest. Preto boli považovaní za vyvrheľov. Z toho dôvodu pastier nemohol byť ani svedkom pri právnych úkonoch; jednoducho pastier bol nehodnoverný.

Romantický obraz biblického pastiera, ktorý nosíme vo svojej mysli dnes my, milí priatelia, je na míle ďaleko od skutočnosti. Tá skutočnosť bola drsná. Biblický pastier žil na okraji spoločnosti, číhalo na neho nepretržité nebezpečenstvo života v divočine, smrdel lebo sa neumýval a bol osamelý, lebo jeho spoločníkmi boli viac ovce ako ľudia. Pastieri boli súčasťou histórie a folklóru židovskej spoločnosti, no v Ježišovej dobe neboli skutočnou súčasťou jej života. Pastieri spolu s jazdcami na somárikoch a podomovými predavačmi boli na najspodnejšej priečke spoločnosti, ak nie úplne na dne.

Keď Ježiš hovorí o sebe ako o pastierovi, každému je jasné, že sa zaraďuje medzi spodinu spoločnosti. Vyjadruje to napríklad aj týmito slovami: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ (Mt 8, 20) Je potulným prorokom, ktorého odmietli jeho rodáci z Nazareta. Chodí z miesta na miesto nemajúc nikde trvalú adresu, striasajúc si pri odchode z mnohých miest prach z obuvi. Nikde sa nezdrží dlhšie a to ani tam, kde sú ľudia voči nemu výnimočne pohostinní. Odmieta sa nechať priklincovať k jednému miestu. Z toho vidíme, že Ježiš je skôr kočovníkom, ako usadlíkom.

A ako pastier, vždy ide vopred, pred svojím stádom, aby hľadal pre svoje  ovce pašu. Takto na seba preberá riziko, lebo mnohé miesta, na ktoré ide, sú nebezpečné. Sú na nich vlci, poobliekaní do ovčích rúch, ktorí dokážu svojím výzorom a svojimi rečami okabátiť každého. Každého – okrem pastiera, ktorý má na takýchto záškodníkov špeciálny čuch. Predstavení ľudu – všetko to usadlíci – hľadia na Ježiša s neskrývanou nenávisťou. To ich nakoniec dovedie k tomu, že urobia to, čo sa stalo kedysi dávno na samom počiatku v príbehu Kaina a Ábela. Vyvedú ho von „na pole“ a tam ho zavraždia. Usadlíci zavraždia kočovníka, pastiera. Konečne ho prifixujú na jedno miesto, na kríž na Kalvárii, aby už prestal chodiť z miesta na miesto. Lenže toto sa im nepodarí. Ježiš sa neusadí v smrti a jeho hrob je len jeho dočasnou adresou. Jednoducho, pastiera a kočovníka k jednému miestu nepriklincuješ. Na to zabudni!

Brat, sestra, keď si predstavíš seba samého, čo si: kočovný pastier a objavovateľ alebo usadlík? Ktorých potrebujeme v Cirkvi viacej: kočovníkov alebo usadlíkov? V dnešnom prvom čítaní zo Skutkov apoštolov sa apoštol Pavol správa ako kočovník. Prechádza z miesta na miesto, od židov ide k pohanom. No je jasné, že v cirkvi potrebujeme oba typy ľudí. Potrebujeme usadlíkov, aby udržovali komunitu veriacich v stabilite. No potrebujeme i kočovníkov, ktorí komunite nedovolia, aby ustrnula vo vývoji. Každý veriaci má povolanie k jednému alebo druhému. Takže ešte raz: aké je tvoje povolanie?  

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: