Vatikán 18. apríla – Ak budeme počúvať Ježišov hlas a nasledovať ho, nepomýlime si cestu. Tak znela hlavná myšlienka homílie pápeža Františka, ktorý dnes ráno slávil omšu v Dome sv. Marty vo Vatikáne. Svätý Otec podčiarkol, že Ježiš ako „Dobrý pastier“ je jedinou bránou, skrze ktorú môžeme vojsť do večného života. Netreba preto veriť údajným jasnovidcom a veštcom, ktorí vedú na nesprávnu cestu.

Pápež sa nechal inšpirovať čítaním z Evanjelia podľa Jána, v ktorom sa Ježiš prehlasuje za bránu k ovciam: „Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou je pastier oviec“ (Jn 10,1-10). „Ježiš,“ ako ďalej vysvetlil Svätý Otec, „vždy hovoril k ľuďom jednoduchými obrazmi: všetci tí ľudia poznali, aký bol život pastiera, lebo ho videli každý deň“:

„Takto jasne hovorí Pán. Nedá sa vojsť do večného života iným spôsobom, než cez bránu, ktorou je Ježiš. [On] je brána nášho života a nielen večného života, ale aj nášho každodenného života. Toto rozhodnutie, napríklad, robím v Ježišovom mene, cez bránu Ježiša, alebo ho robím tak trochu – povedzme to jednoduchým jazykom – pašujúc? Do ovčinca možno vstúpiť jedine cez bránu, ktorou je Ježiš!“

Ježiš, tak podľa slov Svätého Otca, hovorí o ceste. Pastier pozná svoje ovce a vyvádza ich von z ovčinca: „Kráča pred nimi a ovce idú za ním“. Pápež ďalej dodal: Cesta znamená „nasledovať Ježiša v každodennom živote“. Nedá sa pomýliť, lebo „On kráča pred nami a ukazuje cestu“:

„Kto nasleduje Ježiša, nemôže sa pomýliť! ‚Ale, Otče, áno, ale je to tak ťažké... Mnohokrát nevidím jasne, čo treba urobiť... Povedali mi, že tam je jedna jasnovidka a ja som išiel tam a onam; išiel som za vykladačom z kariet, ktorý mi obracal karty...’ – ‚Ak toto robíš, nenasleduješ Ježiša! Nasleduješ iného, ktorý ti ukazuje inú cestu, odlišnú. On ukazuje cestu vpred. Niet iného, čo by mohol ukázať cestu’. Ježiš nás varoval: ‚Prídu iní, ktorí povedia: cesta Mesiáša je táto, je tamtá... Nepočúvajte [ich]! Nenačúvajte im. Ja som cesta!’. Ježiš je brána a tiež cesta. Ak nasledujeme jeho, nepomýlime sa“.

Na záver svojej homílie sa pápež František zastavil pri hlase Dobrého pastiera. „Ovce,“ vysvetlil, „ho nasledujú, lebo poznajú jeho hlas“. Ale ako dokážeme poznať Ježišov hlas, spýtal sa Svätý Otec, a  ubrániť sa tiež pred „hlasom tých, ktorí nie sú Ježiš, ktorí vchádzajú cez okno, ktorí sú zbojníci, čo ničia a klamú?“. Pápež ponúkol veriacim jednoduchý recept:

„‚Poviem ti jednoduchý recept. Ježišov hlas nájdeš v blahoslavenstvách. Ak ťa niekto učí ceste opačnej než sú blahoslavenstvá, je to ten, čo vošiel cez okno. Nie je to Ježiš!’ Po druhé: ‚Poznáš Ježišov hlas? Môžeš ho spoznať, keď k nám hovorí v skutkoch milosrdenstva. Napríklad 25. kapitola sv. Matúša: ‚Ak ti niekto povie to, čo tam hovorí Ježiš, je to hlas Ježiša’. A po tretie: ‚Môžeš spoznať Ježišov hlas, keď ťa učí hovoriť ‚Otče’, to jest, keď ťa učí modliť sa ‚Otče náš’“.

Kresťanský život je podľa slov pápeža Františka jednoduchý, lebo „Ježiš je brána; on nás vedie na ceste a my rozpoznávame jeho hlas v blahoslavenstvách, v skutkoch milosrdenstva a keď nás učí povedať ‚Otče’. Na záver Svätý Otec veriacich povzbudil, aby nezabudli, že Ježiš je „brána, cesta a hlas“ a svoj príhovor ukončil krátkou modlitbou:

„Nech nám Pán dá pochopiť tento obraz Ježiša, túto ikonu: pastiera, ktorý je bránou, ukazuje cestu a učí nás počúvať jeho hlas“. -ej- 

Vatikán 18. apríla – Pápež František sa po nedeľnej modlitbe „Raduj sa nebies Kráľovná“ poďakoval všetkým tým, čo ho v modlitbe sprevádzali počas jeho cesty na ostrov Lesbos. Utečencom a gréckemu ľudu priniesol „solidaritu Cirkvi“. Prítomnosť ekumenického patriarchu Bartolomeja a arcibiskupa Atén a celého Grécka Hieronyma, ktorí ho počas návštevy sprevádzali, považuje za znak „jednoty v láske všetkých Pánových učeníkov“: 

„Navštívili sme jeden z utečeneckých táborov: [utečenci] pochádzali z Iraku, Afganistanu, Sýrie, Afriky, z toľkých krajín... Pozdravili sme asi 300 z týchto utečencov, jedného po druhom... Mnohí z nich boli deti; niektorí z nich – z týchto detí – videli umierať svojich rodičov a priateľov, niektorí sa utopili v mori. Videl som toľko bolesti!“

Svätý Otec sa tiež podelil s veriacimi zídenými na Námestí sv. Petra vo Vatikáne o príbeh, ktorý sa ho hlboko dotkol:

„Chcel by som povedať jeden osobitný prípad mladého muža, nemá ani 40 rokov. Stretol som ho včera s jeho dvoma deťmi. Je moslim a rozprával mi, že si vzal za ženu kresťanské dievča, mali sa radi a vzájomne sa rešpektovali. No žiaľ, túto ženu podrezali teroristi, lebo sa nechcela zriecť Krista a opustiť svoju vieru. Je to mučeníčka! A ten muž veľmi plakal...“

Svätý Otec ako gesto solidarity s trpiacimi, ktorých postihla utečenecká kríza, priniesol so sebou z ostrova Lesbos 12 utečencov. Ide o tri moslimské rodiny pochádzajúce zo Sýrie. -ej- 

Vatikán 18. apríla – Pápež František vyzval k modlitbe za Ekvádor a Japonsko, postihnuté zemetraseniami. Pri nedeľňajšom stretnutí s veriacimi sa z okna Apoštolského paláca na  nich obrátil týmito slovami:

„Tejto noci zasiahlo Ekvádor ničivé zemetrasenie, ktoré spôsobilo početné obete a rozsiahle škody. Modlime sa za týchto obyvateľov, a aj za obyvateľstvo Japonska, kde bolo tiež niekoľko zemetrasení v týchto dňoch. Pomoc zo strany Boha i bratov nech im dodá silu a oporu.“

Zemetrasenie s magnitúdou 7,8 stupňa, ktoré v sobotu 16. apríla v večerných hodinách zasiahlo severozápadnú pobrežnú časť Ekvádoru, spôsobilo smrť najmenej 272 ľudí, poškodená je veľká časť infraštruktúry krajiny.

Japonský ostrov Kjúšú na juhu súostrovia zasiahla v priebehu niekoľkých dní séria otrasov, najsilnejší z nich pred troma dňami dosiahol 7,3 stupňa. Katastrofa si vyžiadala masovú evakuáciu obyvateľstva. -jb-

Vatikán/Stredoafrická republika 18. apríla – Pápež František prijal dnes ráno v Apoštolskom paláci prezidenta Stredoafrickej republiky Fautina Archangea Touadéru. Stretnutie potvrdilo dobré vzťahy medzi oboma krajinami. Počas rozhovorov sa prezident poďakoval Svätému Otcovi za návštevu krajiny v novembri uplynulého roku, keď pricestoval do hlavného mesta Bangui. Pápež František tu 29. novembra 2015 s predstihom otvoril prvú Svätú bránu Svätého roka milosrdenstva.

Ako sa uvádza v oficiálnom komuniké Tlačového strediska Svätej stolice, obaja predstavitelia vyjadrili nádej, že nastane čas pokoja a prosperity pre celú Stredoafrickú republiku: „Dôsledky konfliktov v uplynulých rokoch ťažko doliehajú na obyvateľstvo a je potrebné, aby medzinárodné spoločenstvo pokračovalo v podpore rozvoja krajiny“.

Bývalý profesor matematiky a pápež František sa zhodli na tom, že kľúčovú úlohu vo vytváraní lepšej budúcnosti v krajine zohráva dialóg medzi jednotlivými vierovyznaniami. Stredoafrická republika zažila v minulosti, najmä začiatkom roku 2013, silné strety medzi kresťanmi a moslimami.   

Zároveň sa obaja vyjadrili túžbu, aby sa vzťahy medzi Vatikánom a Stredoafrickou republikou v budúcnosti upevnili v rámci právnym nástrojov, ktoré určuje medzinárodné právo. Prezident Touadéra tiež vyjadril vďačnosť za „prínos Cirkvi pre spoločnosť, predovšetkým v oblasti výchovy a zdravotníctva, ale tiež z pohľadu zmierenia a obnovy národa“. Ide o vôbec prvú zahraničnú cestu prezidenta Stredoafrickej republiky od jeho zvolenia vo februári tohto roku. -ej-    

Vatikán 18. apríla - Prinášame odpovede pápeža Františka z tlačovej konferencie pri spiatočnom lete z ostrova Lesbos, kde v sobotu 16. apríla navštívil spolu s predstaviteľmi pravoslávia utečenecký tábor. Štyria novinári po sebe sa pýtali na tému integrácie migrantov a osobitne na význam gesta, ktoré Svätý Otec urobil, keď vzal zo sebou do Ríma tri moslimské utečenecké rodiny zo Sýrie. 

Franca Giansoldatiová, vatikanistka talianskeho denníka Il Messaggero: „Ďakujem, Svätosť. Veľa hovoríte o „prijímaní“, no možno príliš málo hovoríte o „integrácii“. Vidíme, čo sa deje v Európe, zvlášť pri tomto masívnym prílive imigrantov, vidíme, že viacero miest trápia štvrte typu geta... V tom všetkom sa jasne vynára, že práve moslimskí imigranti sa najťažšie integrujú s našimi hodnotami, so západnými hodnotami. Chcem sa vás opýtať: nebolo by možno pre integráciu užitočnejšie uprednostňovať príchod nemoslimských imigrantov? A potom, prečo ste dnes týmto veľmi pekným, veľmi šľachetným gestom uprednostnili tri výlučne moslimské rodiny?“

Pápež František: „Nevyberal som medzi kresťanmi a moslimami. Tieto tri rodiny mali papiere v poriadku, mali v poriadku dokumenty a dalo sa to spraviť. Boli tam napríklad dve kresťanské rodiny v prvom zozname, ktoré nemali papiere v poriadku. Nie je to privilégium. Všetci dvanásti sú Božími deťmi. „Privilégiom“ je byť Božími deťmi: toto je pravda.

K integrácii – je veľmi rozumné, čo hovoríte. Ďakujem vám, že ste to povedali. Povedali ste jedno slovo, ktoré sa v našej súčasnej kultúre zdá byť zabudnutým, od vojny... Dnes existujú getá. A niektorí teroristi, ktorí vykonali teroristické činy – niektorí – sú synmi a vnukmi osôb narodených v dotyčnej krajine, v Európe. A čo sa stalo? Neexistovala integračná politika a to je pre mňa kľúčové; až do tej miery, že vidíte, že v posynodálnej exhortácii o rodine – aj keď to je iný problém – jeden z troch pastoračných rozmerov pre rodiny v ťažkostiach je integrácia do života Cirkvi. Európa dnes musí obnoviť túto schopnosť integrácie, ktorú vždy mala. Lebo do Európy prišli nomádi, Normani a mnohé národy a ona ich integrovala a obohatila svoju kultúru. Verím, že potrebujeme výučbu a výchovu k integrácii. Ďakujem“.

Elena Pinardiová, Európska vysielacia únia: „Svätý Otec, hovorí sa o posilňovaní na hraniciach rozličných európskych krajín, o kontrolách, dokonca o rozmiestnení práporov pozdĺž európskych hraníc. Je to koniec Schengenu, koniec európskeho sna?“

Pápež František: „Neviem. Ja chápem vlády aj ľudí, že majú istý strach. To chápem a musíme mať veľkú zodpovednosť v prijímaní. Jeden z aspektov takej zodpovednosti je tento: ako sa môžeme integrovať, títo ľudia a my. Vždy som hovoril, že stavať múry nie je riešenie: videli sme, ako jeden padol v minulom storočí. Nič to nevyrieši. Musíme stavať mosty. Ale mosty sa stavajú s rozumom, stavajú sa s dialógom, s integráciou. A preto chápem istú obavu. Ale zavrieť hranice nič nevyrieši, lebo to uzavretie dlhodobo škodí vlastnému národu. Európa musí naliehavo robiť politiku prijatia a integrácie, rastu, práce, reformy ekonomiky... Všetky tieto veci sú mostmi, ktoré nás privedú k tomu, že netreba stavať múry. Úplne chápem strach: ale po tom, čo som videl – a zmením tému, no chcem to dnes povedať – a čo ste vy sami videli v tom utečeneckom tábore... bolo to do plaču! Deti... Priniesol som so sebou, aby som vám ukázal, čo mi deti darovali: mnohé kresby [pápež ukazuje kresby jednu po druhej]. Na jednej je toto: čo chcú deti? Pokoj, lebo trpia. Majú tam vzdelávacie kurzy, v tábore... No čo videli tie deti! Pozrite na túto: videli aj to, ako sa dieťa utopilo. Toto majú tie deti v srdci! Naozaj, dnes to bolo do plaču. Bolo to na zaplakanie. Rovnakú tému zobrazilo toto dieťa z Afganistanu: vidieť, že čln, ktorý prichádza z Afganistanu, sa vracia do Grécka. Tieto deti majú v pamäti toto! A bude to chcieť čas, aby to spracovali. Pozrite na toto: slnko, čo sa pozerá a plače. Ale ak je slnko schopné plakať, tak aj my: jedna slza nám spraví dobre.“

Fanny Carrierová, Agentúra France Presse: „Dobrý deň. Prečo nerobíte rozdiely medzi tými, ktorí utekajú pred vojnou a tými, ktorí utekajú pred hladom? Môže Európa prijať všetku biedu sveta?“

Pápež František: „Je to pravda. Povedal som dnes v príhovore: ,sú niektorí, čo utekajú pred vojnami, iní, ktorí utekajú pred hladom‘. Obe skupiny sú dôsledkom vykorisťovania, aj zeme. Jeden predseda vlády v Afrike mi približne pred mesiacom hovoril, že prvé rozhodnutie jeho vlády bolo opätovne zalesňovať, lebo zem sa stala mŕtvou z dôvodu vykorisťovania odlesňovaním. Musia sa robiť dobré diela s oboma. Veď niekto uteká pred hladom a iní pred vojnou. Pozval by som obchodníkov so zbraňami – lebo zbrane sú do istej miery predmetom dohody, vyrábajú sa, no sú tu obchodníci, ktorí s nimi obchodujú, aby sa viedli vojny na rôznych miestach, napríklad v Sýrii. Toho, kto dáva zbrane rôznym skupinám, týchto obchodníkov by som pozval stráviť jeden deň v tom tábore. Verím, že to pre nich bude prospešné!“

Néstor Pongutá, W Radio z Kolumbie: „Svätosť, dobrý večer. Dnes ráno ste povedali niečo veľmi osobitné, čo veľmi pritiahlo našu pozornosť: a to, že táto cesta bola smutná a ukázali ste to cez vaše slová, že ste boli veľmi pohnutý... Ale niečo sa muselo zmeniť vo vašom srdci aj pri vedomí, že je tu týchto dvanásť osôb, a že ste týmto malým gestom dali lekciu tým, ktorí neraz odvracajú zrak pred toľkou bolesťou, pred touto treťou svetovou vojnou po kúskoch, ktorú ste odsúdili“.

Pápež František: „Spravím plagiát! Odpoviem výrokom, ktorý nie je môj. To isté sa spýtali Matky Terezy: ,Nuž vy, toľká námaha, toľká práca, len aby ste pomohli ľuďom zomrieť... To, čo robíte, nepomôže! More je také veľké!‘ A ona odpovedala: ,Je to kvapka vody do mora! Ale po tejto kvapke more nebude tým istým!‘ Odpovedám takto. Je to malé gesto. No tieto malé gestá musíme robiť všetci, muži i ženy, aby sme podali ruku tým, ktorí to potrebujú“.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)  -bp, jb-

Pápež odpovedal novinárom na otázky o exhortácii Amoris laetitia

Vatikán 18. apríla – Otázky, ktoré pápežovi Františkovi položili novinári na palube lietadla, keď sa v sobotu 16. apríla vracal späť do Ríma z gréckeho ostrova Lesbos, sa týkali aj najnovšej exhortácie Amoris laetitia (Radosť z lásky). Novinárov zaujímalo, či dokument priniesol nové možnosti pre rozvedených a znovu zosobášených. Svätý Otec zároveň s kladnou odpoveďou upozornil na potrebu pristupovať k exhortácii v jej plnej šírke.

Francis Rocca z Wall Street Journal:  „Ako dobre viete, po publikovaní vznikla veľká diskusia ohľadom jedného z mnohých bodov – viem, že sme sa na to mnohí sústredili: niektorí tvrdia, že nič sa nezmenilo pokiaľ ide o disciplínu, ktorá riadi prístup k sviatostiam pre rozvedených a znovu zosobášených, a že zákon a pastoračná prax, a samozrejme doktrína, zostávajú tak ako sú; iní zase tvrdia, že veľa sa toho zmenilo a že sú mnohé nové otvorenia a nové možnosti. Otázka sa týka človeka, katolíka, ktorý chce vedieť: sú tu nové konkrétne možnosti, ktoré neexistovali pred publikáciou exhortácie alebo nie?“

Pápež František: „Mohol by som povedať ‚áno’, a bodka. Bola by to však primalá odpoveď. Všetkým odporúčam, aby si prečítali prezentáciu, ktorú urobil kardinál Schönborn, ktorý je veľký teológ. Je členom Kongregácie pre náuku viery a dobre pozná náuku Cirkvi. V jeho príspevku nájdete odpoveď na vašu otázku“.

Jean-Marie Guénois z Le Figaro: „Mal som tú istú otázku, avšak táto je doplňujúca, keďže sa neporozumelo, prečo ste napísali tú známu poznámku v Amoris laetitia o problémoch rozvedených a znovu zosobášených – poznámku 351. Prečo niečo tak dôležité v jednej malej poznámke? Predvídali ste nejakú opozíciu alebo ste chceli povedať, že tento bod nie je tak dôležitý?“

Pápež František: „Jeden z posledných pápežov, keď hovoril o koncile povedal, že tu boli dva koncily: ten Druhý vatikánsky, ktorý prebiehal v Bazilike sv. Petra a ďalší ‚mediálny koncil’. Keď som zvolal prvú synodu, to, čím sa vo veľkom interesovala väčšina médií bolo: ‚Budú môcť rozvedení a znovu zosobášení pristupovať k prijímaniu?’ A keďže ja nie som svätý, toto mi bolo trochu znechucujúce, a aj trochu zarmucujúce.

Pretože takto uvažujem: Vari to médium, čo hovorí tieto veci, si neuvedomuje, že toto nie je ten problém, ktorý je dôležitý? Neuvedomuje si, že rodina na celom svete je v kríze? A rodina je základ spoločnosti! Neuvedomuje si, že mladí sa nechcú sobášiť? Neuvedomuje si, že pokles pôrodnosti v Európe je na zaplakanie? Neuvedomuje si, že nedostatok práce a pracovné možnosti spôsobujú, že otec a matka musia mať po dve zamestnania a deti vyrastajú samé a nenaučia sa vyrastať v dialógu s otcom a matkou? Toto sú tie veľké problémy!

Nepamätám si tú poznámku, avšak istotne, ak je nejaká vec tohto druhu v poznámke, tak je to preto, lebo bola povedaná v Evangelii gaudium. Bezpečne! Musí to byť citácia z Evangelii gaudium. Nepamätám si číslo, ale je to isté“. -ej-

Potrebujeme výchovu k integrácii - pápež František pri spiatočnom lete z Lesbosu

Privilegovaná cesta k mieru je spoznať v druhom nie nepriateľa, s ktorým treba bojovať, ale brata, ktorého treba prijať (Tvít z 18. apríla 2016).

Pondelňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: