Vatikán 22. apríla - Práve v dnešný deň Svätý Otec František oslávil 43. výročie svojich posledných rehoľných sľubov v Spoločnosti Ježišovej. Zložil ich v roku 1973, necelé štyri roky po kňazskej vysviacke, keď od jeho vstupu do noviciátu uplynulo 15 rokov. Dátum 22. apríl  nebol zvolený náhodne, keďže práve v tento deň slávia jezuiti na celom svete sviatok „Panny Márie, Matky Spoločnosti Ježišovej“.

Aj dnes ako zvyčajne začal Svätý Otec svoj deň rannou svätou omšou v kaplnke Domu sv. Marty. Vo svojej homílii sa zameral na tri body: ohlasovanie, príhovor, nádej. Podčiarkol, že kresťan je osoba nádeje, „ktorá dúfa, že Pán sa vráti“. Vyzval tiež k odvahe ohlasovať evanjelium tak ako apoštoli, ktorí svedčili aj za cenu života o Ježišovom zmŕtvychvstaní.

„Ohlasovanie, príhovor, nádej“ majú podľa pápeža Františka charakterizovať život veriaceho. Srdcom ohlasovania je pre kresťana to, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych pre nás, pre našu spásu. „Ježiš žije! Toto je zvesť apoštolov pre židov i pohanov ich doby, a o tejto zvesti svedčili aj svojím životom, svojou krvou,“ pokračoval Svätý Otec, ktorý dnes vychádzal z liturgického čítania z Evanjelia podľa Jána (Jn 14,1-6):

„Keď Jána a Petra po uzdravení chromého priviedli pred Veľradu a kňazi im zakázali hovoriť o tomto mene Ježiš, o zmŕtvychvstaní, oni so všetkou odvahou, s úplnou jednoduchosťou hovorili: ,My nemôžeme mlčať o tom, čo sme videli a počuli‘ – ohlasovanie. A my kresťania vďaka viere máme v sebe Ducha Svätého, ktorý nám dáva vidieť a počuť pravdu o Ježišovi, ktorý zomrel pre naše hriechy a vstal z mŕtvych. Toto je zvesť o kresťanskom živote: Kristus žije! Kristus vstal z mŕtvych! Kristus je medzi nami v spoločenstve, sprevádza nás na ceste“.

Toľko ráz „je namáhavé prijať toto ohlasovanie“, no zmŕtvychvstalý Kristus „je skutočnosťou“ a je nevyhnutné „vydať o tom svedectvo“, ako tvrdí Ján. Pápež František následne prešiel k druhému bodu, ktorým je orodovanie, čiže príhovor. Pripomenul, že pri Poslednej večeri na Zelený štvrtok, keď boli apoštoli smutní, Ježiš im povedal: „Nech sa vám srdce nevzrušuje, majte vieru. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Idem vám pripraviť miesto.“ Svätý Otec ďalej vysvetľuje:

„Čo to znamená? Ako Ježiš pripravuje miesto? Svojou modlitbou za každého z nás. Ježiš sa za nás modlí a toto sa nazýva príhovor. Ježiš v tomto okamihu pracuje svojou modlitbou pre nás. Tak ako raz povedal Petrovi: ,Peter, modlil som sa za teba‘, pred jeho umučením, tak je teraz Ježiš orodovníkom medzi Otcom a nami“.

A ako sa Ježiš modlí? - pýta sa pápež František a hneď aj odpovedá: „Myslím, že Ježiš ukazuje Otcovi rany, lebo rany si po zmŕtvychvstaní odniesol so sebou: ukazuje rany a menuje každého z nás.“ Toto je „Ježišova modlitba. V tejto chvíli za nás Ježiš oroduje: je to orodovanie“.

Napokon sa Svätý Otec pristavil pri treťom rozmere kresťanského života, ktorým je nádej. „Kresťan, to je žena či muž nádeje, čo dúfa, že Pán sa vráti“. Celá Cirkev, povedal pápež František, „očakáva Ježišov príchod: Ježiš sa vráti. A toto je kresťanská nádej“:

„Môžeme sa spýtať, každý z nás: aké je ohlasovanie v mojom živote? Aký je môj vzťah s Ježišom, ktorý sa za mňa prihovára? A aká je moja nádej? Naozaj verím, že Pán vstal z mŕtvych? Verím, že sa za mňa modlí k Otcovi? Vždy, keď ho vzývam, on sa za mňa modlí, oroduje. Naozaj verím, že Pán sa vráti, že príde? Prospeje nám položiť si tieto otázky o našej viere: verím v ohlasovanie? Verím v príhovor? Som mužom či ženou nádeje?“ -bp-

Skutočný ekologický prístup vie ochraňovať životné prostredie a spravodlivosť počujúc plač zeme i plač chudobných (Tvít pápeža Františka z 22. apríla 2016).

Vatikán/Ukrajina 22. apríla – Verejná zbierka na pomoc Ukrajine sa už blíži. V nedeľu 24. apríla zaznie vo všetkých kostoloch v Európe výzva finančne pomôcť našim východným susedom. Iniciatívu má na starosti Pápežská rada Cor unum. Podpredseda dikastéria Mons. Segundo Tejado Muñoz pre Vatikánsky rozhlas prezradil, ako sa zrodila samotná myšlienka:

„Svätý Otec prijal Konferenciu biskupov Ukrajiny a počul od biskupov o desivej situácii, ktorá tam existuje a na ktorú sa prakticky zabudlo... Pápež vzal veľmi vážne túto žiadosť, ktorú predniesli biskupi... a navrhol [urobiť] pre Ukrajinu zbierku, čo je niečo, čo sa normálne nerobí. Svätý Otec povedal, že do zbierky sa zapoja všetky kostoly v Európe, biskupské konferencie, farnosti, diecézy“.

Svätý Otec František upriamil pozornosť na kritickú situáciu na Ukrajine a vyzval veriacich nielen k finančnej pomoci, ale tiež k vyjadreniu „blízkosti a solidarity“. Ďalej Mons. Tejado:

„Treba si uvedomiť, že viac než milión ľudí v tejto oblasti je vysídlených, s obrovskými problémami, či už ide o výchovu, zdravotníctvo, stravu a pod. Pápež chcel, aby táto iniciatíva bola inštitucionálnou iniciatívou, to znamená, že si zavolal Pápežskú radu Cor unum, ktorá je charitou pápeža, teda predĺženou rukou pápeža, ktorou pomáha celému svetu, a dali sme sa tak do práce“. 

Mons. Tejado zároveň objasnil, že projekt sa zameriava na pomoc nielen katolíkom:  

„Spojili sme sa s apoštolským nunciom, pracujeme tiež s ďalšími vatikánskymi dikastériami a pokúsime sa realizovať projekt s miestnou cirkvou, s medzináboženskou komisiou, lebo pápež chce, aby to nebolo len pre Katolícku cirkev, ale tiež pre pravoslávnych a ďalších, ktorí môžu predstaviť svoje projekty a môžu pomôcť týmto ľuďom, ktorí prežívajú skutočne ťažké chvíle“.

Dobročinnú iniciatívu pre Ukrajinu svojím vyhlásením podporila aj Kongregácia pre východné cirkvi, ktorá zbierku považuje za „malú lampu, čo znova zažne nádej v zranených srdciach, pomôže všetkým pastierom kresťanských cirkví priniesť útechu a uzdraviť bolesť vlastných veriacich a podnieti tých, ktorí majú v rukách osudy národov k podpore rešpektovania práva a pokoja.“. -ej- 

Vatikán/OSN Ženeva 22. apríla – Nový stály pozorovateľ Svätej stolice pri zložkách OSN v Ženeve Mons. Ivan Jurkovič vo štvrtok 21. apríla odovzdal poverovacie listiny do rúk generálneho riaditeľa Úradu OSN v Ženeve Michaela Møllera. Slovinský arcibiskup pôsobil v rokoch 2011 až 2016 ako apoštolský nuncius v Rusku a pred tým zastupoval Svätú stolicu na Ukrajine a tiež v Bielorusku.

63-ročný vatikánsky diplomat vyštudoval kánonické právo a po štúdiách pracoval ako sekretár na nunciatúre v Južnej Kórei a ako poradca apoštolského nuncia v Kolumbii.

Predchodcom Mons. Jurkoviča v úrade stáleho pozorovateľa Svätej stolice pri OSN v Ženeve bol arcibiskup Silvano Maria Tomasi, ktorý dosiahol dôchodkový vek. Svätý Otec ho začiatkom apríla vymenoval za člena Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj. -ej-     

Vatikán/OBSE Viedeň 22. apríla - Školská výchova k náboženskej znášanlivosti má dnes mimoriadny význam. Musí však rešpektovať právo rodičov zaistiť náboženskú a mravnú výchovu svojich detí. Štáty musia garantovať, že výchova vo verejných školách nebude indoktrináciou a že deti nebudú donucované zúčastňovať sa na lekciách, ktoré sú v rozpore s presvedčením rodičov. Na tieto požiadavky plynúce z medzinárodných ľudskoprávnych dohôd upozornil dňa 20. apríla v Haagu stály pozorovateľ Svätej stolice pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Mons. Janusz Urbanczyk pri príležitosti 20. výročia dokumentu o právach menšín na výchovu a vzdelávanie.

V súvislosti s témou rešpektovania práv v minoritných i majoritných komunitách vystúpil vatikánsky diplomat aj na ďalších dvoch fórach OBSE v uplynulom týždni. Na zasadnutí Stálej rady OBSE dňa 14. apríla vo Viedni upozornil na skutočnosť, že v súčasných spoločnostiach sa diskriminácia môže týkať ako menšiny, tak rovnako aj väčšiny:

 „Jedným z ponaučení z uplynulých rokov – aj vďaka práci Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) – je to, že je už neaktuálne hovoriť o menšinových a väčšinových komunitách, lebo obete neznášanlivosti a diskriminácie sa môžu týkať každej z nich. Obzvlášť v prípade kresťanov sa uznáva, že zakúšajú porušovanie svojich práv aj tam, kde sú väčšinou, často spôsobmi, ktoré sa dejú bez povšimnutia. Preto sa všetky formy náboženskej neznášanlivosti a diskriminácie musia starostlivo identifikovať a riešiť ich rovným prístupom, aby sa predišlo nepatričnej selektívnosti alebo hierarchickému prístupu“.

Mons. Urbanczyk pri tejto príležitosti opätovne pripomenul požiadavku Svätej stolice, aby pri tvorbe opatrení na zamedzenie diskriminácii bola zohľadnená aj diskriminácia proti kresťanom:

„V tomto ohľade moja delegácia opakuje svoje želanie, aby úrad ODIHR pripravil smernice pre vychovávateľov na zamedzenie neznášanlivosti a diskriminácii vo všeobecnosti, ako aj voči kresťanom“.

„Navyše moja delegácia povzbudzuje úrad ODIHR, aby pokračoval vo svojej analýze a reflexii ohľadom medzináboženského dialógu a dialógu medzi náboženskými komunitami a vládnymi orgánmi, a aby bral do úvahy rozdiely medzi týmito dvoma formami dialógu. Veríme, že práca v tejto oblasti privedie zúčastnené krajiny k deklarácii Rady ministrov na túto tému, ktorú – bohužiaľ – nebolo možné prijať v Belehrade“.

Pri ďalšom stretnutí na pôde OBSE k téme „Politiky a stratégie ďalšieho rozvoja tolerancie a nediskriminácie“ dňa 14. apríla vo Viedni Mons. Urbanczyk upozornil, že „bez náležitého pochopenia príčin a dôsledkov problému by sa akékoľvek pokusné riešenie mohlo stať len čiastočným – alebo vskutku neosožným – riešením“. Poukázal na potrebu vnímať „primárnu príčinu diskriminácie a neznášanlivosti voči kresťanom v rámci regiónu OBSE“, ktorú súhrnne charakterizoval ako „oslabenie slobody náboženstva či vierovyznania, alebo presnejšie: znepokojujúce obmedzenie toho, čo táto základná sloboda skutočne znamená“.

Vatikánskej predstaviteľ pri tejto príležitosti pripomenul postoje pápeža Františka v danej problematike:

 „Pápež František hovoril o tomto znepokojivom trende, ktorý zatiaľ čo ústami velebí slobodu náboženstva či vierovyznania, snaží sa odstrániť náboženstvo, najmä kresťanstvo, z verejného priestoru, vytláča ho do súkromného, nepozorovaného a skrytého priestoru, ako povedal minulé leto vo Filadelfii: «Vo svete, kde sa rozličné formy modernej tyranie snažia potlačiť náboženskú slobodu alebo zredukovať ju na subkultúru bez práva na verejný hlas, prípadne využívajú náboženstvo za zámienku pre nenávisť a brutalitu, je nevyhnutne potrebné, aby stúpenci rozličných náboženstiev spojili svoje hlasy vo volaní po pokoji, tolerancii a rešpektovaní dôstojnosti a práv iných.»

Osobitne znepokojujúcou je skutočnosť, že v celej šírke regiónu OBSE sa, ako sa zdá, vytyčuje ostrá deliaca čiara medzi náboženským presvedčením a náboženskou praxou: kresťanom sa vo verejnej diskusii či dokonca na súdoch často pripomína, že v súkromí môžu veriť, čomu len chcú, a konať bohoslužbu podľa vlastnej vôle vo svojich kostoloch, ale jednoducho nemôžu konať podľa náboženského presvedčenia na verejnosti. Toto je zámerné prekrútenie a obmedzenie toho, čo náboženská sloboda, ktorá platí aj pre kresťanov, skutočne znamená. Toto nie je tá sloboda, ktorá bola deklarovaná záväzkami OBSE, počnúc Helsinským záverečným aktom.

Ďalší aspekt tejto dezinterpretovanej a obmedzenej slobody náboženstva je odmietnutie možného vplyvu náboženskej viery a vierovyznania na tvorbu verejnej debaty či politiky. Kresťan sa bude na základe svojej viery cítiť zaviazaný prispievať ku spoločnému dobru, budovať a usilovať sa o spoločnosť, ktorá bude chrániť chudobných a slabých, vychovávať mladých a liečiť chorých, ako aj predchádzať konfliktom a nezhodám. Avšak ani toto sa na mnohých miestach netoleruje. Médiá a verejná debata sú nie vždy čisté od netolerantného prístupu a niekedy i od ozajstného očierňovania kresťanov a príslušníkov iných náboženstiev, pričom kresťania sú najľahším terčom. Odvolávanie sa na ,politickú korektnosť‘ až príliš často slúži ako postačujúce ospravedlnenie pre nálepkovanie a očierňovanie kresťanov ako bigotných či netolerantných.“

Stály pozorovateľ Svätej stolice pri OBSE vo Viedni Mons. Janusz Urbanczyk napokon zdôraznil, že diskriminácia kresťanov je pre spoločnosť vážnou hrozbou:

„Diskriminácii voči kresťanom, dokonca i keď sú väčšinou, je nutné čeliť ako vážnej hrozbe pre celú spoločnosť – a preto proti nej treba bojovať bez akéhokoľvek nevhodného či selektívneho prístupu“.

Na záver svojho príspevku zástupca Svätej stolice vyslovil „pevnú nádej, že tento rok by konečne mohla uzrieť svetlo sveta deklarácia Rady ministrov o diskriminácii voči kresťanom“. -jb, bp-

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: