Vatikán/Taliansko 23. apríla – Svätý Otec sa prostredníctvom videoposolstva prihovoril účastníkom Jubilea chlapcov a dievčat, ktorí sa v sobotu 23. apríla večer zišli na rímskom Olympijskom štadióne. Pápež František sa im poďakoval za to, že prišli do Ríma sláviť Jubileum milosrdenstva. Od rána až do popoludnia vyše 60-tisíc mladých vo veku 13 – 16 rokov v organizovaných skupinách prešlo Svätou bránou Baziliky sv. Petra.  

„Nezabudnite, že Svätá brána poukazuje na stretnutie s Kristom, ktorý nás uvádza do Otcovej lásky a chce od nás, aby sme sa stali milosrdnými, tak ako je on milosrdný.“ Takto sa na chlapcov a dievčatá obracia Svätý Otec vo videoposolstve. Ďalej pokračuje:

„Ako viete, skutky milosrdenstva sú jednoduché gestá, ktoré patria do života všetkých dní, umožňujú rozpoznať Ježišovu tvár v tvári mnohých osôb. Aj v mladých! Aj mladí ako vy, ktorí majú hlad, smäd; ktorí sú utečencami či cudzincami, alebo chorými a žiadajú o našu pomoc, o naše priateľstvo“.

Pápež František ich taktiež vyzval, aby netúžili po pomste, ale aby odpúšťali. Tak sa môžu stať svedkami milosrdenstva:

„Byť milosrdnými tiež znamená byť schopnými odpúšťať. A to nie je ľahké, že? Môže sa občas stať, že v rodine, v škole, vo farnosti, v telocvični alebo na zábave nám niekto robí zle a cítime sa urazení; alebo v istom vypätom okamihu to môžeme byť my, ktorí urazíme iných. Nezostávajme nevraživí a netúžme po pomste! Tá neslúži na nič, je to červotoč, ktorý nám zožiera dušu a nedovoľuje nám byť šťastnými. Odpusťme! Odpusťme a zabudnime na krivdu, tak môžeme pochopiť Ježišovo učenie a byť jeho učeníkmi a svedkami milosrdenstva“.

Svätý Otec tínedžerom tiež povedal, že ak v ich životoch chýba Ježiš, je to akoby v ňom nebol signál:

„Chlapci a dievčatá, koľko ráz sa stane, že potrebujem zatelefonovať priateľom, ale nedokážem sa s nimi spojiť, lebo nie je signál. Som si istý, že sa to stáva aj vám, že mobil na niektorých miestach nefunguje... Dobre, pamätajte, že ak vo vašom živote nie je Ježiš, je to akoby nebol signál! Nemôžeme sa porozprávať a uzatvárame sa sami do seba. Buďme vždy tam, kde je signál! V rodine, vo farnosti, v škole, aby sme v tomto svete mali vždy čo povedať: niečo pekné a pravdivé“. -bp-

Vatikán 23. apríla – Rím dnes zaplavili desaťtisíce tínedžerov, ktorí prišli do Večného mesta zo všetkých talianskych diecéz a z rôznych kútov sveta, aby sa zúčastnili na Jubileu chlapcov a dievčat. Námestie sv. Petra sa na poludnie premenilo na veľkú spovednicu, medzi spovedníkmi nechýbal ani pápež František. Svätý Otec spovedal viac než hodinu celkom 16 tínedžerov. 

Dnešný večer bude zase patriť zábave. Pre mládež je pripravený bohatý program na Olympijskom štadióne v Ríme. Okrem koncertov, hudby a svedectiev si budú môcť vypočuť pápežovo videoposolstvo. V nedeľu mladých pútnikov čaká omša so Svätým Otcom Františkom na Vatikánskom námestí. Témou Jubilea je „Rásť v Otcovom milosrdenstve“.

Zástupca zodpovedného za pastoráciu mládeže v Taliansku otec Calogero Manganello pre Vatikánsky rozhlas potvrdil, že sa očakáva príchod približne 70-tisíc mladých z celého Talianska. Nebudú chýbať ani zástupcovia z iných európskych krajín, ako napríklad z Anglicka, Španielska, Portugalska a Francúzska. Ide prevažne o vekovú kategóriu od 13 do 16 rokov:

„Je to veľmi delikátna veková skupina, lebo mladí sa nachádzajú v okamihu, keď sa pripravujú na rôzne životné rozhodnutia a dostáva sa im málo pastoračnej pozornosti. Pápežovo pozvanie [zorganizovať pre nich v Ríme Jubileum] znamená pre našu pastoračnú prácu výzvu, aby sme sa im viac venovali“. 

Kritické rozhodnutie, ktoré sa týka každého z tínedžerov súvisí najmä s prechodom na vyšší školský stupeň. Mladí v tejto fáze potrebujú pocítiť oporu, hovorí ďalej otec Manganello:

„Veľmi často zisťujeme, že spoločnosť neuľahčuje tento prechod, tiež preto, lebo nesľubuje istú budúcnosť. Naše posolstvo pastierov by preto malo byť posolstvom, ktoré dáva mladým nádej a sprevádza ich, aby zreteľnejšie videli to, čo im život ponúka. A ohlasovanie Ježiša Krista musí kráčať ruka v ruke so sprevádzaním v raste ľudskosti u týchto mladých“.

Dôležitou súčasťou trojdňového Jubilea chlapcov a dievčat je putovanie po siedmich rímskych námestiach, kde budú mať možnosť precvičiť sa v skutkoch duchovného a telesného milosrdenstva. Ako vysvetlil otec Manganello, organizátori podujatia pripravili na námestiach tzv. stany milosrdenstva, kde si môžu mladí vypočuť rôzne svedectvá:

„Chceme im ponúknuť možnosť objaviť, že slovo ‚milosrdenstvo’ sa uskutočňuje vo svedectve ľudí, mužov a žien, ktorí dennodenne žijú nielen pre Evanjelium, ale tiež pre spoločnosť“.   

Mladí chlapci a dievčatá budú mať možnosť navštíviť väznice, nemocnice, jedálne pre chudobných a pod. Ďalším dôležitým bodom programu je tiež prechod cez Svätú bránu a návšteva hrobu sv. Petra. Sprevádzať ich bude kríž, ktorý dostali pri registráciu v balíčku pútnika. Svätý Otec ho požehná na záver nedeľnej omše na Námestí sv. Petra. -ej-  

Drahí chlapci a dievčatá, vaše mená sú zapísané v nebi, v milosrdnom srdci Otca. Buďte odvážni a choďte proti prúdu! (Tvít pápeža Františka z 23. apríla 2016).  

Vatikán/OSN New York 23. apríla – V sídle OSN v New Yorku, dejisku včerajšieho spoločného podpisu členských štátov pod záväzok klimatickej dohody z Paríža o dlhodobom znížení emisií oxidu uhličitého, rezonovala v týchto dňoch okrem ekológie aj téma udržateľného rozvoja. Na diskusii o prostriedkoch na realizáciu vytýčených cieľov trvalo udržateľného rozvoja na obdobie do roku 2030 sa vo štvrtok 21. apríla zúčastnil predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj kardinál Peter Turkson. Tlmočil pozdrav pápeža Františka a pripomenul jeho slová z návštevy v OSN 25. septembra minulého roku, že úsilie o zabezpečenie trvalého rozvoja predstavuje „významný znak nádeje“. Kardinál Turkson okrem iného uviedol:

„Svätá stolica je presvedčená, že realizácia Agendy 2030 si vyžaduje viac než len verejné financovanie. Vyžaduje si financovanie a investovanie v súlade s hodnotovými kritériami súkromných investorov, ako nevyhnutný doplnok verejného financovania. V každom prípade je nevyhnutné, aby neštátni aktéri, ako sú skupiny fungujúce na náboženskej báze, viedli spojenú angažovanosť v etickej finančnej aktivite na odstránenie sociálnej nerovnosti a na rozvinutie ambicióznej novej agendy s cieľom lepšej «starostlivosti o náš spoločný dom».“

Kardinál Peter K. A. Turkson v tejto súvislosti rovnako poukázal na odkaz encykliky pápeža Františka Laudato si´ ako výzvu k postoju záujmu a starostlivosti o spoločný dom. Rovnako pripomenul aj slová bl. Pavla VI. z encykliky Populorum progressio, že „rozvoj je nové meno pokoja“. -jb-

Rím 23. apríla – Štyria veľvyslanci pri Svätej stolici zastupujúci krajiny označované ako Vyšehradská štvorka, usporiadali koncert ku cti sv. Vojtecha (Adalberta) pri príležitosti 1060. výročia jeho narodenia. V piatok večer v rímskej Bazilike Santo Stefano Rotondo vystúpil vokálno-inštrumentálny súbor Collegium Hortensis z mesta Teplice v Českej republike. Na hudobnom predstavení sa zúčastnili veľvyslanci Pavel Vošalík za Česko, Piotr Nowina-Konopka za Poľsko, Peter Sopko za Slovensko a Eduard Habsburg-Lothringen za Maďarsko.

Poslucháči si mohli vypočuť diela autorov zo stredoeurópskeho regiónu. Pod taktovkou Jana Zástěru zaznel v premiére hymnus s názvom „Pastor bonus“, venovaný sv. Vojtechovi – Adalbertovi, ktorého autorom je samotný dirigent. Zo slovenskej proveniencie to bola skladba Jubilate Deo od Mikuláša Schneidera-Trnavského. Ako sólistka účinkovala Miroslava Časařová.

Sviatok sv. Vojtecha sa podľa slovenského kalendára slávi práve dnes. Svätec má významné miesto v histórii celej oblasti dnešnej vyšehradskej štvorky. Biskup a mučeník sa preslávil ako obetavý evanjelizátor, známy okrem iného aj svojím bojom proti otroctvu, mnohoženstvu a alkoholizmu. Počas misijnej cesty ho 23. apríla zabili pohanskí Prusi.

Súbor Collegium Hortensis účinkoval aj dnes dopoludnia pri svätej omši v Bazilike sv. Petra, ktorú pri hrobe sv. Jána Pavla II. celebroval emeritný pražský arcibiskup, kardinál Miloslav Vlk. -jb,ej-

Rím 23. apríla – Katolícka cirkev a komunizmus v Strednej a Východnej Európe a v Sovietskom zväze. Tak znie názov novej knihy, ktorej editorom je poľský kňaz a teológ prof. Jan Mikrut, opisujúcej prenasledovanie katolíkov počas komunistického režimu. Objemné historiografické dielo predstavili vo štvrtok 21. apríla na pôde Pápežskej univerzity Gregoriana okrem iných aj sekretár Kongregácie pre východné cirkvi Cyril Vasiľ, či jezuitský historik Nuno da Silva Gonçalves. 

Emeritný pražský arcibiskup kardinál Miloslav Vlk v predhovore publikácie apeluje na čitateľov, aby „nezabudli na mučeníkov komunizmu“. Autor knihy prof. Mikrut pri zostavovaní diela spolupracoval s viac než päťdesiatimi historikmi z rôznych krajín. Ide o rozsiahle dielo, ktoré postupne vytvorí trojzväzkovú edíciu. Po 800-stranovom prvom zväzku pripravuje talianske nakladateľstvo Gabrielli Editore z Verony druhý diel. Vyjsť by mal v októbri, tentoraz s predhovorom kardinála Christopha Schönborna. Predstaví svedectvá obetí a hrdinov hlásiacich sa ku katolíckej viere, zatiaľ čo posledný zväzok sa bude venovať dejinám Katolíckej cirkvi na území ZSSR. -ej- 

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 5. veľkonočnú nedeľu, cyklus C (Jn 13, 31-33a.34-35): Poznávacie znamenie kresťana 

Keď nový diplomat odchádza do inej krajiny reprezentovať svoju krajinu, musí predložiť poverovacie listiny, aby ho prijali a aby mu verili, že je vierohodným reprezentantom svojej krajiny.

Kristus nás nenechal na pochybnostiach, čo by mali obsahovať poverovacie listiny kresťana, aby mu svet uveril, že je jeho reprezentantom. V dnešnom evanjeliu nám hovorí: „Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať. Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy milovali, ako som ja miloval vás”. Svätý apoštol a evanjelista Ján, ktorý je autorom tohto evanjelia, nám vo svojom Prvom liste ozrejmuje, že je nemožné milovať Boha, ktorého nevidíme, ak nemilujeme ľudí, ktorých okolo seba vidíme.

Predpokladám, že žiadna z týchto myšlienok nám nie je neznáma. Keď si ich dnes budeme čítať v evanjeliu znova, mnohí sme si možno povieme: „Toto som už počul veľakrát“. A je to pravda. Tieto myšlienky nielen poznáme, ale ich aj uznávame a pokladáme za správne. Avšak keď príde ku každodenným zápasom v našom živote, keď jasne cítime silu a naliehavosť svojich vlastných potrieb, a keď sa musíme za tieto svoje potreby v tej džungli medziľudských vzťahov, v ktorej žijeme postaviť, potom na tieto dôležité Kristove slová o láske k blížnym ľahko zabúdame.

Toto zabúdanie nás však stojí veľa: svet nám neverí. Ľudia zo sveta nás konfrontujú a žiadajú od nás dôkazy, že naša viera je vierou plodnou a že je niečím, čo by aj oni mohli potrebovať. A my im ukazujeme svoje „poverovacie listiny“, ktoré by mali dosvedčovať našu hodnovernosť, napríklad krstný list, pravidelné chodenie do kostola, postenie sa či kresťanské symboly v našich bytoch i na našom oblečení, no im to nič nehovorí. Chcú to, že patríme Kristovi a že naša viera v neho má hodnotu vidieť na našich životoch. Ak to nevidia, neveria nám.

Možno poznáte príbeh istého Mikeho Golda, ktorý bol filozofom amerického komunizmu 20-tych rokov minulého storočia, o ktorom ste sa mohli dočítať v jednej z kníh jezuitu Johna Powella. Keď komunizmus upadol v Amerike do nemilosti, na tohto jeho filozofa Golda sa zabudlo. Mike Gold však napísal jednu knihu, ktorá sa neskôr stala dosť známou. Jej meno bolo Židom bez toho, že by som o tom vedel. Píše tu o svojom detstve a o svojom prvom stretnutí sa s kresťanmi. Vyrastal v New York City. Keď bol dieťaťom jeho matka mu stále opakovala, aby nešiel poza isté ulice štvrte, v ktorej bývali. Nevedel to pochopiť a preto sa jej stále na to pýtal: „Prečo nemôžem ísť ďalej, aj na iné ulice?“ Avšak matka nič nevysvetľovala. Nemohla mu predsa povedať, že miesto, kde bývali bolo židovským getom. Nemohla mu povedať, že nosil vo svojich žilách nesprávnu krv. Deti nie sú ešte schopné pochopiť predsudky. Predsudky sú jedom, ktorý potrebuje čas, aby sa dostal do krvného obehu človeka. Dieťa ich ešte nevlastní.

Jedného dňa, hnaný svojou zvedavosťou a túžbou zistiť, čo sa nachádza za hranicami, ktoré pre neho vytýčila jeho matka, sa predsa len pobral tam, kde nemal: za hranice svojho geta. Vtom ho zastavili a obkľúčili starší výrastkovia a vyrútili sa na neho so slovami: „Čau, baby, nie ty si náhodou židákom?” „Neviem”, hovorí. Toto slovo nikdy predtým nepočul. A tak chlapci zopakovali svoju otázku inými slovami: „Nie si ty náhodou Kristov vrah?” A malý chlapec znova na to: „Neviem”. Ani slovo Kristus ešte dovtedy nepočul. „Odkiaľ si? Kde bývaš?” začali sa vypytovať. Keď im vysvetlil a zistili, že je naozaj zo židovského geta, oni do neho: „Tak predsa si židák. Si Kristov vrah. A vieš, že si na kresťanskom teritóriu? My ťa naučíme, kde sa máš pohybovať a kam patríš!” A tak sa do neho pustili, strašne ho zmlátili, jeho tvár sa zaliala krvou, šaty mu potrhali a poslali ho domov so slovami: „My sme kresťania a ty si zavraždil Krista! Buď tam, kde patríš. My sme kresťania a ty si vrah Kristov!”

Keď chlapec prišiel domov matka sa celá vystrašená pustila do neho: „Čo sa ti stalo, Mike?” Jediné, čo bol schopný povedať bolo: „Neviem”. „Kto ti to urobil?” Chlapec znova: „Neviem”. A tak mu matka poumývala krv z jeho tváre, prezliekla ho do čistých šiat a pritúlila si ho do svojho náručia, aby ho potešila. Mike Gold si spomína po rokoch, ako sa v tej chvíli načiahol k matkinmu uchu a spýtal sa jej: „Mama, kto bol Kristus?”

Mike Gold zomrel r. 1967. Svoje posledné obedy dostával v dome Katolíckej Charity v New York City, ktorý založila a viedla Dorothy Day. Táto svätica sa raz vyslovila: „Mike Gold jedáva každý deň pri stole Kristovom, avšak pravdepodobne nikdy tohoto Krista do svojho života neprijme kvôli dňu, kedy po prvý raz počul jeho meno”. A tak aj zomrel.

Či už to chceme alebo nechceme, Kristus chce mať z každého jedného z nás živý symbol seba samého v tomto svete. Je to svet, ktorý sa ustavične pýta, či Boh žije alebo nie a kto je Kristus. Tento svet môže nájsť odpoveď na tieto otázky jedine v nás, na našich životoch. Či to chceme alebo nechceme, my sme jednoducho Kristom vo svete.

Milí priatelia, každú jednu poučku ohľadom našej kresťanskej viery je možné sa naučiť naspamäť, nacvičiť si ju a odrecitovať ju iným a ak ostane len v teoretickej rovine možno sa nič nedeje. Každú, okrem jednej, a to lásky. Lásku nie je možné vyznávať len ako poučku či teóriu. Láska ak je pravá, nikdy nemôže zostať bez efektu. Láska, ktorej podstatou je hľadanie dobra iného a to dokonca aj za cenu zabúdania na seba samého, je vecou, ktorá nikdy, ak je pravá, neostáva len na rovine teórie. Láska, ak má byť láskou, musí byť žitá.

Aby sme boli schopní takto milovať iných, na to potrebujeme mať enormnú motiváciu. Kristov učeník je povinný vo svete, ktorý sa naháňa za povrchnými vecami, stáť ako šokujúci výkričník. Ideálom pravého Ježišovho učeníka bude hľadať dobro, naplnenie a šťastie druhého. Láska bude pre neho vždy najväčšou výzvou a najväčším a najvýrečnejším znakom jeho hodnovernosti. „Po tom vás všetci poznajú, ak sa budete navzájom milovať”, hovorí Ježiš.

Priatelia, sme teda symbolmi a reprezentantmi Krista v tomto svete? Čo sme schopní a ochotní urobiť pre to, aby tento svet mohol aj z nášho pričinenia naozaj uveriť, že Boh jestvuje? Že Kristus prišiel, aby sme mali Život a aby sme ho mali v plnosti? A že uveriť v Krista a prijať ho do svojho života je tou najrozumnejšou a najcennejšou vecou, ktorú človek môže urobiť?

Milí priatelia želám vám požehnanú nedeľu.

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: