Vatikán 24. apríla – Svätou omšou s pápežom Františkom vo Vatikáne vyvrcholilo jubilejné podujatie Svätého roka milosrdenstva zamerané na školskú mládež. Pod heslom „Rásť v Otcovom milosrdenstve“ sa na tri dni zhromaždilo v Ríme 70-tisíc tínedžerov najmä z Talianska, so zastúpením niektorých krajín Európy i sveta.

Vekový priemer v okolí Vatikánu sa dnes pohyboval pod hranicou 16-tich rokov. Radostné hlasy chlapcov a dievčat, vlajky, farebné šiltovky, skautské rovnošaty, transparenty, všetko starostlivo zabezpečené v sprievode dospelých animátorov, ale aj niektorých rodičov, kňazov či rehoľných sestier.

Námestie Svätého Petra hostilo chlapcov a dievčatá, ktorí prišli na jubilejné podujatie zamerané na vekovú kategóriu od 13 do 16. Pod heslom „Rásť v Otcovom milosrdenstve“ sa zhromaždilo 70-tisíc mladých. Prevahu mali domáci Taliani, ale pri svätej omši bolo cítiť aj pestrosť národov, keď zazneli prosby aj v jazykoch ako francúzština alebo čínština.

Na svätú omšu, ktorú spolu s nimi dopoludnia slávil Svätý Otec František, sa mladí pripravili už včera sviatosťou zmierenia. Fotografie i videá s pápežom spovedajúcim mladých kolujú po sociálnej sieti. V sobotu večer zas mali umelecký program na rímskom Olympijskom štadióne. Tam sa im pápež František prihovoril na diaľku vo videoposolstve.

Pri dnešnej svätej omši hovoril Svätý Otec mladým v homílii o ich preukaze kresťanskej totožnosti, ktorým je konkrétne žitá láska. Veľkodušnosť, vďačnosť, pravá sloboda, pravá láska, zodpovednosť vyznačujúca sa krásou, napĺňanie veľkých snov, napredovanie spoločnými silami, vstávanie po každom páde, každodenný tvrdý tréning budúcich šampiónov života a šampiónov lásky. To sú aspoň v skratke kľúčové momenty príhovoru pápeža, ktorý mladí pozorne sledovali. Reagovali aj spontánnym potleskom, keď im pápež hovoril o tom, aby sa nenechali oklamať rečami o tom, že šťastie je niečo, čo sa dá kúpiť alebo stiahnuť do mobilu:

„Ani najnovšia verzia vám nepomôže stať sa slobodnými a veľkými v láske. Sloboda je niečím iným. Pretože láska je slobodným darom toho, kto má otvorené srdce; láska je zodpovednosť, taká zodpovednosť, ktorá je krásna, ktorá trvá celý život; je to každodenné úsilie toho, kto vie napĺňať veľké sny!“

(Plné znenie homílie bude doplnené)

Na záver eucharistického slávenia Svätý Otec odovzdal dvom desiatkam zástupcov z radov chlapcov a dievčat malé krížiky ako symbol misijného poslania ohlasovať evanjelium milosrdenstva. Na rozlúčku ešte mladým spontánnymi slovami pripomenul ich poslanie:

„Drahí mladí, oslávili ste Jubileum, teraz sa vraciate domov s radosťou vašej kresťanskej identity. Vzpriamení, so vztýčenou hlavou, s vaším preukazom totožnosti vo vašich rukách a vo vašom srdci! Nech vás Pán sprevádza. A prosím, modlite sa aj za mňa. Ďakujem.“

Pred modlitbou Raduj sa, nebies Kráľovná pápež František spomenul piatich nových blahoslavených, mladých mučeníkov z obdobia prenasledovania Cirkvi v Španielsku v roku 1936. Obrad ich blahorečenia sa konal včera v meste Burgos.

Dnes sa Svätý Otec opäť verejne prihovoril za oslobodenie osôb už dávnejšie unesených v Sýrii: katolíckych i pravoslávnych biskupov, kňazov a rehoľníkov. „Nech sa milosrdný Boh dotkne srdca únoscov a udelí čím skôr našim bratom a sestrám, aby boli vyslobodení a mohli sa vrátiť ku svojim komunitám. Pozývam vás všetkých sa za to modliť, nezabúdajúc na iné unesené osoby vo svete,“ povedal pápež František.

Po svätej omši zašiel Svätý Otec do radov niekoľko sto koncelebrujúcich kňazov, ktorí sprevádzali mladých na ich púti. Potom z džípu pozdravoval mladých na celej ploche námestia, až do polovice prístupovej cesty vedúcej k Vatikánu. Medzi mladými takto prechádzal pápež František vyše pol hodiny. -jb-

Otec Jozef Kováčik sa delí s múdrosťou života, s akou sa stretol u ľudí, ktorí sami zápasia s vážnymi ťažkosťami v prostredí Svätej zeme, konkrétne v Jordánsku.  

„Voda je ako mama. Uvedomíš si, že ti chýba, až keď jej zrazu niet“ - povedal mi Mahdi, Jordánsky sprievodca, ktorý nám bol pridelený na púti. Jordánsko je podľa neho dnes tretím štátom od konca na zozname tých, ktorí majú vážne problémy s vodou. Hoci sa im nedávno podarilo objaviť veľký poklad v púšti Wadi Rum, kde objavili obrovské zásoby vody, predsa jej preprava do hlavného mesta Ammán spôsobuje, že vodu majú pustenú len jeden deň v týždni. Naplnia si svoje zásobníky a následne im musí vydržať po celý nasledujúci týždeň. „Mama ti dá všetko, čo môže, pomáha ti a ty si to často ani len neuvedomuješ“ - hovoril Mahdi. „Ale keď ju zrazu stratíš, chýba nielen ona, ale aj všetko, čo je s ňou spojené. Možno vy to až tak nedokážete precítiť, ale pre nás je to s vodou trpká skúsenosť.“

Mohol som si to overiť pri zastávke na púšti. Tam, kde sú turisti, sú aj všadeprítomní predajcovia suvenírov. Nevedno, odkiaľ sa vyroja, no skôr, ako autobus zastaví, už sú pri ňom. Šofér ponúkol malému beduínskemu chlapcovi, aby si z chladiaceho boxu zobral fľašu vody. Vybral si automaticky pollitrovú fľašu, no šofér mu ju vzal z rúk a dal mu veľkú jeden a pollitrovú. Chlapec s rozžiarenými očami utekal sa svojim otcom, aby sa pochválil, aký veľký dar dostal...  I preto našim pútnikom opakujem, aby pamätali, že hoci na hoteli má každý z nich vody koľko potrebuje, aby ňou šetrili a pamätali na tých, ktorým chýba.

Keď sme už pri deťoch - Mahdi mi rozprával, akým významným krokom pre jeho krajinu bola reforma školstva, ktorú presadil zosnulý kráľ Husajn. Aj v tej najmenšej dedinke dnes stojí škola a učiteľ ma významné postavenie. Mladí vedia, že ak sa chcú v živote uplatniť, musia chodiť do školy. Preto ma poprosil, aby som našim pútnikom vysvetlil, že nie je dobré si v dopoludňajších hodinách kupovať suveníry od detí. „Dopoludnia majú deti sedieť v škole. Ich rodičia to vedia. Pomôžte nám deti dostať do školy a nie ich navyknúť, že predajom suvenírov si zarobia“ - uzavrel svoju prosbu.

Ďalší silný okamih sme zažili s Mahdim na Hore Nebo, z ktorej Mojžiš uvidel zasľúbenú zem, no nikdy mu nebolo dopriate do nej vstúpiť. Pri dobrej viditeľnosti je odtiaľ nádherný pohľad na krajinu za Jordánom. Je krásne vidieť najstaršie mesto na svete - Jericho a pri dobrej viditeľnosti i Jeruzalem. „Celý život študujem biblické dejiny, sprevádzam pútnikov, vodím ich na toto miesto, no nebolo mi dopriate prejsť sa ulicami Jeruzalema. Ako rád by som to urobil! Ale nikto mi na to nedá povolenie a potrebné víza...“ Videl som v jeho očiach slzu. Jeho starý otec chodil za Jordán pravidelne pracovať. I jeho otec ešte poznal pocit slobodného prekročenia hraníc. Jemu to zatiaľ dopriate nebolo. Ale nádej nestráca. Poprosil nás, aby sme sa na tento úmysel za neho pomodlili.

Dar slobody a slobodného cestovania i pohybu je možno pre nás už takým samozrejmým, že si to ani len neuvedomujeme. Ako so spomínanou vodou. To, čo máme ako samozrejmosť, je pre iné milióny ľudí iba vysnívaným cieľom. Pred rokom 1948 mal súčasný Ammán niečo okolo 10 tisíc obyvateľov. Po príleve palestínskych utečencov ich počet narástol na súčasných skoro 3 milióny. A do dnešného Jordánska prišlo počas uplynulých rokov takmer 3 milióny nových utečencov z Iraku a Sýrie. Na ulici Ammánu mi Mahdi ukázal jednu pani - „pozri, táto pani mala v Iraku úspešnú cestovnú kanceláriu. Dnes tu na ulici predáva cigarety... Život sa zmení niekedy z minúty na minútu a vôbec sa ťa nepýta, či to chceš.“ I napriek nedostatku vody nevie pochopiť, prečo by utečencom nemali pomôcť. „Oni si to nevybrali a pre nás je prirodzené, že sa s nimi delíme. Nikto to nezneužíva na politické ciele. Veď keď sa u nich situácia upokojí, budú sa chcieť vrátiť domov.“

Jordánsko z pohľadu nepokojov a vojen je akousi oázou pokoja a mieru. Čomu za to vďačia, pýtam sa Mahdiho. „Rope. Chvala Bohu ju nemáme“ - odpovedá bez zaváhania. „A aj nášmu kráľovi, ktorý dokázal vždy spojiť kmene, ktoré by sami medzi sebou ťažko hľadali reč. Bol to múdry človek a naozaj sme ho mali veľmi radi.“ Keď sme sa lúčili, zaujímal sa, či sa nám páčilo a či boli ľudia spokojní. „Vieš, mediálny obraz zmením len veľmi ťažko. Je ľahké nás všetkých hodiť do jedného vreca s tými bláznami z Daišu. Kvôli nim všetci trpíme. Mojou nádejou je, že ľudia, ktorí sem prídu a vidia, ako žijeme a čo si myslíme, budú o tom doma hovoriť. Ak to bude tak, moja služba má zmysel.“ Som rád, že som mal na Mahdiho šťastie. Verím, že tohto múdreho muža budem môcť ešte niekedy stretnúť a počúvať i o tom, akým bohatstvom je pre neho ticho púšte, kde stretáva Boha. O tom možno niekedy nabudúce.

(Vo vysielaní Vatikánskeho rozhlasu 21. apríla 2016)

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne. 

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: