Vatikán 26. apríla – Zásadná úloha laikov pri „inkulturácii viery“, čiže rozvíjaní hodnôt evanjelia v občianskej spoločnosti. Správne formovanie laikov k ich verejnej angažovanosti a potreba vyvarovať sa klerikalizmu. To sú témy, o ktorých píše pápež František v liste predsedovi Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku, kardinálovi Marcovi Ouelletovi, ktorý dnes publikovala Svätá stolica. Kňaz má byť vnímavý na realitu verejného života a formovať laikov k samostatnej angažovanosti vo verejnej sfére. Pápež František hovorí aj o význame pastoračnej pozornosti voči ľudovej nábožnosti.

Niekoľkostranovým listom, datovaným 19. marca vo Vatikáne reaguje Svätý Otec na problematiku laikov, ktorej dala Pápežská komisia pre Latinskú Ameriku prioritu pri svojom ostatnom zasadnutí v prvých marcových dňoch Ríme. Prefekt Kongregácie pre biskupov kardinál Marc Ouellet je zároveň predsedom spomenutej komisie.

Priblížme si niektoré z myšlienok pápeža Františka zo spomenutého listu. Svätý Otec na prvom mieste zdôrazňuje nutnosť spojenia duchovných pastierov s Božím ľudom:

„Keď hľadíme na svätý Boží veriaci ľud (špan. „Santo Pueblo fiel de Dios“) a cítime sa jeho neoddeliteľnou súčasťou, usmerňuje nás to v živote, a tiež inak pristupujeme k témam, ktorými sa zaoberáme. Pomáha nám to, aby sme neskĺzli do úvah, ktoré môžu byť samy o sebe veľmi dobré, ale vyúsťujú do funkcionalistického prístupu k životu nášho ľudu alebo do teoretizovania až do tej miery, že sa tým udusí činnosť. Hľaďme neprestajne na Boží ľud, ktorý nás zachraňuje od niektorých deklaratívnych nominalizmov (sloganov), ktoré sú krásnymi frázami, ale ktoré nie sú schopné udržať život v našich komunitách. Spomeniem tu napríklad slávnu vetu: „Je tu hodina laikov“ - avšak zdá sa, že hodiny sa zastavili.“

Základ identity laika spočíva v krste, pripomína Svätý Otec latinskoamerickým kňazom a biskupom:

„Naše prvé a základné zasvätenie má korene v našom krste. Nikto nebol pokrstený za kňaza alebo biskupa. Pokrstili nás ako laikov a je to nezmazateľný znak, ktorý nikto nemôže nikdy zrušiť. Robíme dobre ak máme na pamäti, že Cirkev nie je elita kňazov, zasvätených osôb, biskupov, ale že všetci tvoríme svätý ľud veriaci v Boha. Zabúdanie na to prináša so sebou rôzne riziká a deformácie nášho vlastného – ako osobného tak i komunitného –  prežívania služby (ministéria), ktorú nám Cirkev zverila.“

Pápež František v liste osobitne upozorňuje duchovných pastierov na škodlivý postoj klerikalizmu:

„Tento postoj nielenže potiera osobnosť kresťanov, ale tiež má tendenciu znižovať a podceňovať krstnú milosť, ktorú  Duch Svätý vložil do sŕdc našich ľudí. Klerikalizmus prináša účelové ponímanie laikov, berúc ich ako ,,poverencov“ obmedzujúc rozličné iniciatívy a úsilia, a trúfam si povedať, odvahu potrebnú na prinášanie dobrej zvesti evanjelia do všetkých oblastí aktivity, sociálnej a najmä politickej. Klerikalizmus má ďaleko od toho, aby dával podnety k rozličným príspevkom a návrhom; kúsok po kúsku zháša prorocký oheň, ktorým je celá Cirkev pozvaná vydávať svedectvo svedčiť v srdciach svojho národov. Klerikalizmus zabúda, že viditeľnosť a sviatostnosť Cirkvi prináleží celému Božiemu ľudu (porov. Lumen gentium, čl. 9-14), a nie len pár vyvoleným a osvieteným.“

Dôležité miesto má tzv. „ľudová pastorácia“, pokračuje pápež František, ktorá je podľa jeho slov „jednou z mála oblastí, ktoré bola uchránené od vplyvu klerikalizmu“. V tejto súvislosti uvádza slová bl. Pavla VI. o hodnote ľudovej nábožnosti resp. zbožnosti:

„Vieme, že pastorácia ľudu, ako to dobre napísal Pavol VI. v apoštolskej exhortácii Evangelii nuntiandi: «má aj svoje medzery. Často do nej prenikajú mnohé náboženské úchylky», ale, ako pokračuje,  «ak je však správne zameraná, najmä evanjelizačnou výchovou, má aj mnohé kladné hodnoty. Dokazuje totiž smäd po Bohu, ktorý môžu cítiť len prostí a duchom chudobní ľudia. Vzbudzuje v nich veľkodušnosť a obetavosť, ktorá hraničí až s hrdinstvom, ak ide o vyznanie viery. Prináša so sebou prenikavý cit pre Božie vlastnosti, že Boh je naším prozreteľným Otcom a že jeho láska sa medzi nami neustále prejavuje. Plodí čnosti, ktoré možno inak len zriedka vidieť, ako napríklad trpezlivosť, znášanie kríža každodenného života, odtrhnutie sa od pozemských vecí, život pre druhých a ochotnú poslušnosť. Preto ju radšej nazývame ľudovou zbožnosťou než iba čírym náboženským cítením... Ak bude dobre usmerňovaná, ľudová zbožnosť sa môže stať postupne skutočným miestom stretnutia ľudových más s Bohom v Ježišovi Kristovi» (Evangelii  nuntiandi, 48).“

Adresátov listu Svätý Otec pozýva, aby mali dôveru k Božiemu ľudu:

„Majme dôveru v náš ľud, v jeho pamäť a jeho „čuch“, spoľahnime sa, že Duch Svätý v ňom pôsobí a pracuje s ním, a že tento duch nie je len „vlastníctvom“ cirkevnej hierarchie. Vzal som tento príklad z ľudovej pastorácie ako hermeneutický kľúč, ktorý nám môže pomôcť lepšie pochopiť aktivitu, ktorá sa vzbudzuje, keď sa svätý ľud veriaci v Boha modlí a pracuje. Aktivitu, ktorá nezostáva viazaná na vnútornú sféru človeka, ale ktorá sa naopak transformuje do kultúry...“

Vo svojom liste kardinálovi Ouelletovi napokon Svätý Otec prechádza k téme verejnej angažovanosti laikov. Cituje pri tom svoju exhortáciu Evangelii gaudium:

„«Potrebujeme spoznať mesto» – a obzvlášť všetky miesta, kde sa odohráva život nášho ľudu - «a to kontemplatívnym pohľadom alebo pohľadom viery schopným objaviť Boha, ktorý býva v jeho domoch, na jeho uliciach a námestiach.… On žije medzi obyvateľmi a podporuje solidaritu, bratstvo, túžbu po dobre, po pravde a po spravodlivosti. Táto jeho prítomnosť však nesmie byť vyfabrikovaná, treba ju odhaliť, objaviť. Boh sa neskrýva tým, ktorí ho hľadajú s úprimným srdcom» (Evangelii gaudium, 71).

Nie je to však tak, že by pastier musel laikovi vravieť, čo má robiť a hovoriť, on to vie viac a lepšie od nás. Nie je povinnosťou pastiera určovať, čo majú veriaci hovoriť v rozličných prostrediach. Ako pastieri, zjednotení s naším ľudom, si položme užitočnú otázku, ako podnecujeme a prehlbujeme lásku a bratstvo, túžbu po dobre, pravde a spravodlivosti. Čo robíme preto, aby sa korupcia nezahniezdila v našich srdciach.“ -jb, vp-

Vatikán 26. apríla – Dialóg medzi vedou a vierou. V tomto duchu sa bude v Ríme konať 3. medzinárodná konferencia o pokrokoch v regeneratívnej medicíne. Jej oficiálny názov znie: „Bunkové horizonty: Ako veda, technika, informácie a komunikácia ovplyvnia spoločnosť“. Ide najmä o oblasť bunkovej terapie a problematiku liečby zriedkavých chorôb. V súčasnosti sa eviduje viac než 6-tisíc zriedkavých chorôb, ktoré postihujú 6 až 8% populácie.

Pri dnešnej prezentácii podujatia predseda Pápežskej rady pre kultúru kardinál Gianfranco Ravasi zdôraznil etickú a duchovnú dimenziu problematiky. Ľudské poznanie sa podľa jeho slov nekončí pri čisto vedeckom poznávaní, ale na to, aby sme mohli vysvetliť človeka, treba dať tiež priestor pohľadu psychológie, filozofie, antropológie a spirituality.

Mons. Tomasz Trafny, riaditeľ oddelenia pre vedu a vieru Pápežskej rady pre kultúru pre Vatikánsky rozhlas vysvetlil, že v problematike, ktorá súvisí so závažnými etickými otázkami sa ako organizátori snažia ukázať „posolstvo nádeje“, ktoré je etické a v súlade s kresťanskými hodnotami. Ako povedal, „očakáva sa oveľa väčší prínos z výskumu vykonaného na dospelých kmeňových bunkách, než na tých embryonálnych“.

Medzinárodná konferencia o pokrokoch v regeneratívnej medicíne a jej kultúrnom vplyve bude vo Vatikáne do 30. apríla. Pápežská rada pre kultúru pri jej organizovaní spolupracuje s nadáciou The Stem for Life Foundation a ďalšími organizáciami. -ej-

Vatikán 26. apríla – Pápež František bude v rámci Roka milosrdenstva viesť modlitbovú vigíliu určenú všetkým, ktorí prežívajú žiaľ. Podujatie s názvom „Osušiť slzy” bude vo štvrtok 5. mája o 18.00 v Bazilike sv. Petra. Srdcom tohto jubilejného podujatia je utešiť trpiacich na duši a na tele, čo je jeden zo siedmich skutkov duchovného milosrdenstva. Predovšetkým má utešiť tých, ktorí potrebujú útechu a slovo na povzbudenie či dodanie sily.

Pri tejto príležitosti bude vystavený aj relikviár so slzami Plačúcej Panny Márie zo Syrakúz. Je spojený so zázračným úkazom sĺz na podobizni Panny Márie, patriacej mladým talianskym manželom. Udalosť bola zaznamenaná v roku 1953. Veriaci si budú môcť počas vigílie uctiť tieto slzy ako znak materinskej lásky a zveriť sa pod Máriinu ochranu. -bp-

Otvorme Pánovi naše zapečatené hrobky – každý z nás ich pozná – aby Ježiš vstúpil a priniesol život (Tvít pápeža Františka z 26. apríla 2016). -bp-

Francúzsko 26. apríla – Francúzsky kardinál Philippe Barbarin pripustil, že jeho Lyonská diecéza spravila „nejaké chyby“ vo vedení a v menovaní istých kňazov v súvislosti s prípadmi sexuálneho zneužívania. Je dôležité, aby obete „videli, že sa uznáva ich právo na pravdu a spravodlivosť,“ píše sa vo vyhlásení z pondelka 25. apríla, ktoré vyšlo po stretnutí kardinála Barbarina s 220 kňazmi z Lyonského regiónu. Témou stretnutia bolo pripraviť inštrukcie pre boj proti pedofílii a proti zneužívaniu maloletých v rámci Cirkvi.

Medzi návrhmi, ktoré majú v tomto smere pomôcť, je zriadenie nepretržitej telefonickej linky dôvery pre obete zneužívania, ako aj ustanovenie nezávislej komisie expertov, ktorá bude Lyonskej diecéze poskytovať odborné analýzy a odporúčania. V budúcnosti sa chce Lyonská diecéza zamerať na zlepšenie formácie seminaristov, kňazov, laikov či na podporu prevencie. -bp-

Rím 26. apríla – Na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme sa najbližší piatok uskutoční konferencia o reštaurovaní najstaršieho rukopisu Duchovných cvičení sv. Ignáca z Loyoly. Manuskript s mnohými poznámkami svätca momentálne uchovávajú v generálnom dome Spoločnosti Ježišovej v Ríme (ARSI - Archivum Romanum Societatis Iesu).

Na piatkovom stretnutí vystúpia predovšetkým odborníci z talianskych univerzít priamo zapojení do obnovy rukopisu. Reštaurátorský projekt predstaví Carlo Federici z Univerzity Ca’ Foscari z Benátok.  Ďalší odborníci priblížia vedecké metódy, ktoré sa využijú pri obnove rukopisu. Reštaurovanie diela zakladateľa jezuitov, ktoré predstavuje jadro ignaciánskej spirituality, financuje nadácia z Baskicka. -bp-

Černobyľ 26. apríla – Od najhoršej jadrovej havárie v histórii jadrovej energetiky dnes uplynulo 30 rokov. Presne 26. apríla 1986 vypukol na štvrtom reaktore Černobyľskej atómovej elektrárne požiar.  Rádioaktívny mrak stihol za niekoľko dní obletieť dvakrát našu planétu. Bezprecedentné ožiarenie tak poznačilo nielen Ukrajinu, Bielorusko a Rusko, ale v rôznej miere aj obyvateľov ďalších krajín: Poľska, Slovenska, Švédska, Nórska, až po Anglicko.

Taliansky novinár Fulvio Scaglione, ktorý navštívil Černobyľ celkom dvakrát, pre Vatikánsky rozhlas vysvetlil, čo katastrofa naučila ľudstvo:

„Naučila nás, že téma energie je určite téma, ktorej treba venovať veľkú pozornosť. Aj tragédia vo Fukushime v Japonsku nám hovorí, že nebezpečenstvo úplne nezmizlo, samozrejme ani po tragédii v Černobyle neboli prijaté správne opatrenia“.

Areál vo vzdialenosti 30 kilometrov od jadrovej elektrárne je podľa slov redaktora talianskeho katolíckeho týždenníka Famiglia Cristiana uzavretý:

„Je tu však dráma ľudí, najmä starších, ktorí sa vracajú späť do svojich domov nedbajúc na nebezpečenstvo. Táto oblasť je [pre nás] skutočnou lekciou: bolo by ju treba vidieť, lebo z pohľadu prírody bez prítomnosti človeka je naozaj prekrásna. Je tam nádherná príroda. Avšak pre človeka je to mŕtva zóna“.

Černobyľská tragédia sa priamo dotkla približne 5 miliónov ľudí. Dodnes sa však vedú diskusie o definitívnych číslach obetí. Odhady sa pohybujú od stoviek až po stovky tisíc. Podľa Scaglioneho sa ľudstvu „nikdy nepodarí poznať skutočnú bilanciu Černobyľu“.

30. výročie jadrovej havárie si počas stredajšej generálnej audiencie 20. apríla pripomenul aj pápež František: „Spolu s obnovenou  modlitbou za obete tejto katastrofy vyjadrujeme uznanie záchranárom a všetkým iniciatívam na zmiernenie utrpenia a škôd“. -ej-

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe: