Vatikán 7. mája – Svätý Otec dnes na osobitnej audiencii prijal taliansku neziskovú organizáciu Lekári s Afrikou - Univerzitné kolégium pre lekárskych uchádzačov a misionárov (CUAMM). Aulu Pavla VI. zaplnili členovia a dobrovoľníci a podporovatelia organizácie spolu s rodinami. CUAMM je konkrétnym prejavom misijnej práce Padovskej diecézy.

Pápež František sa poďakoval, že už 66 rokov poskytujú zdravotnú starostlivosť v Afrike, kde - ako povedal – zdravie je často „privilégiom pre tých, ktorí si to môžu dovoliť“. Lekári s Afrikou pôsobia v Ugande, Tanzánii, Mozambiku, Etiópii, Angole, Južnom Sudáne či v Sierra Leone. Sú to periférie, ktoré sú pre lekárov ,Svätou bránou‘, zdôraznil Svätý Otec:

„Sú to geografické periférie, do ktorých vás Pán posiela, aby ste boli Dobrými Samaritánmi, aby ste vyšli v ústrety chudobnému Lazarovi a prekročili tak ,bránu‘, ktorá vedie z prvého sveta do tretieho sveta. Toto je vaša ,Svätá brána‘! Angažujete sa medzi tými najzraniteľnejšími v obyvateľstve“.

Pápež František prítomných povzbudil, nech vytrvajú vo svojej pomoci Afrike, aby jednotlivé národy mohli samy pokračovať vo vlastnom rozvoji a pracovať na jeho udržaní:

„Ste lekármi ,s‘ Afrikou a nie ,pre‘ Afriku: a toto je veľmi dôležité. Ste povolaní zapojiť africký ľud do procesu rastu, spoločného kráčania, delenia sa o drámy a radosti, bolesti a nadšenie. Národy sú prvotnými tvorcami svojho rozvoja, prvotnými zodpovednými!“

Cirkev nie je „super klinika pre VIP“, ale „poľná nemocnica“, čo CUAMM dokazuje svojou prácou, podčiarkol Svätý Otec. Citoval aj z duchovného závetu Francesca Canovu, zakladateľa tejto talianskej neziskovej organizácie:

„Narodil som sa ako chudobný, vždy som sa snažil žiť s nevyhnutným minimom. Nič nie je moje a nemám nič, čo by som zanechal. Tá trocha šatstva, ktoré mám, nech sa daruje chudobným.“ -bp-

Vatikán 7. mája - Švajčiarska garda doplnila svoje rady o 23 nováčikov, ktorí v piatok zložili slávnostnú prísahu. Dnes členov gardy prijal na osobitnej audiencii Svätý Otec. Poďakoval im za vernosť v službe Svätej stolici a pripomenul tri duchovné úlohy v ich povolaní: rásť vo viere, prežívať univerzalitu Cirkvi a pestovať vzájomné bratské vzťahy.

Službu, pri ktorej sa riadia heslom „Odvážne a verne“ (Acriter et fideliter), predstavil Svätý Otec ako napĺňanie kresťanského života a dosahovanie svätosti, čerpajúc z Eucharistie a udržiavajúc synovský vzťah k Panne Márii. Dodal, že v tejto službe je dôležité vytváranie priateľských vzťahov založených na altruizme, v duchu Ježišových slov zachytených v Skutkoch apoštolov: «Blaženejšie je dávať, ako prijímať» (Sk 20,35). Na audiencii boli prítomné aj rodiny nováčikov, ktoré pricestovali do Ríma, aby boli svedkami prísahy.

V dnešný deň prijal Svätý Otec na osobnej audiencii aj švajčiarskeho prezidenta Johanna Schneidera-Ammanna, ktorý je v úrade prezidenta Švajčiarskej konfederácie od začiatku tohto roka. -jb-

Prísaha 23 nováčikov Švajčiarskej gardy

Vatikán 7. mája – Siedmu veľkonočnú nedeľu Cirkev tradične slávi ako Deň masmédií. Tento deň, ku ktorému dal podnet II. vatikánsky koncil, si 8. mája 2016 pripomenieme už po 50. raz. Svätý Otec František pri tejto príležitosti vydal posolstvo s témou „Komunikácia a milosrdenstvo: plodné stretnutie“.

Prefekt vatikánskeho Sekretariátu pre komunikáciu Mons. Dario Edoardo Viganò v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas pri príležitosti slávenia 50. svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov upozornil osobitne  na myšlienku posolstva o úlohe milosrdenstva pri komunikácii:

„Milosrdenstvo má moc uzdraviť zranené vzťahy, prinavrátiť pokoj a súlad do rodín a komunít. A myslím si, že toto je úloha pre nás. Keď pápež zdôrazňuje, že komunikácia je jazyk, ktorý si nemôže osvojiť arogantný tón odvety, dobyvačnosti, ale skôr tú jemnosť, ktorá dokáže prijímať, to slovo, ktoré je schopné začleňovať.  Myslím si, že toto je jeden z najzaujímavejších a najplodnejších vzťahov medzi Jubileom milosrdenstva a Svetovým dňom komunikácie.“

Mons. Viganó okrem toho vyzdvihol osobný príklad, ktorý dáva pápež František svojím štýlom, akým komunikuje nie seba, ale Ježiša Krista:

„Hľadieť na pápeža, počúvať jeho slová, je pre kohokoľvek z nás zakaždým dojímavé, pretože je to človek, ktorý nás vždy odkazuje k niekomu inému od seba. Je to človek, ktorý je uprostred otáznikov trápiacich ľudí: chudoba, práca, chúlostivé problémy... Je uprostred, nikdy nie na okraji problémov, no on nie je nikdy v centre: Chce byť uprostred, avšak vždy sa „decentrovať“, nikdy nebyť centrom, keďže preňho je v centre každého diania Ježiš, ktorý je Spasiteľ. Myslím si, že toto je skutočne dojemné.“

Z obsahu posolstva Svätého Otca Františka k 50. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov s názvom „Komunikácia a milosrdenstvo: plodné stretnutie“ vyberáme:

„Svätý rok milosrdenstva nás pozýva uvažovať nad vzťahom medzi komunikáciou a milosrdenstvom. Vskutku Cirkev, spojená s Kristom ako žijúcim vtelením Milosrdného Boha, je povolaná žiť milosrdenstvo ako charakterizujúcu vlastnosť celého jej bytia a jej konania. To, čo hovoríme a ako to hovoríme, každé slovo a každé gesto by malo vyjadrovať spolucítenie, jemnosť a Božie odpustenie pre všetkých. Láska je vo svojej podstate komunikáciou, vedie k otvoreniu sa a nie k izolácii. A ak naše srdce a naše gestá sú oživované láskou, pochádzajúcou od Boha,  naša komunikácia bude nositeľkou Božej sily.

Ako Boží synovia sme povolaní komunikovať so všetkými bez vylučovania. Je osobitne vlastné jazyku a konaniu Cirkvi, že šíri milosrdenstvo a tak sa dotýka sŕdc osôb a podporuje ich na ceste k plnosti života, ktorú Ježiš Kristus, poslaný Otcom, prišiel priniesť všetkým. Ide o to, aby sme do seba prijali a šírili okolo seba teplo Matky Cirkvi, aby Ježiš bol poznaný a milovaný. To teplo, čo dáva podstatnú váhu slovám viery, a čo v hlásaní a vo svedectve vytvára „iskru“, ktorá ich robí živými.“

Pápež František vo svojom posolstve pokračuje poukázaním na schopnosť komunikácie vytvárať mosty:

„Aké pekné je vidieť osoby, ktoré dbajú o starostlivý výber slov a gest, aby prekonali nedorozumenia, uzdravovali zranenú pamäť a vytvárali pokoj a harmóniu. Slová môžu vytvoriť mosty medzi osobami, rodinami, spoločenskými skupinami, národmi. A to či už vo fyzickej, alebo digitálnej oblasti.“

Svätý Otec vo svojom tohtoročnom posolstve ďalej pozýva všetkých, aby objavili  moc milosrdenstva. Cituje pri tom aj slová Williama Shakespeara:

„Chcel by som teda pozvať všetkých ľudí dobrej vôle nanovo objaviť moc milosrdenstva, ktorá obnovuje pretrhnuté vzťahy a prinavracia pokoj a harmóniu medzi rodiny a do spoločenstiev. Všetci vieme, akým spôsobom sa môžu staré rany a vlečúce sa antipatie stať pre ľudí pascou a zabrániť im komunikovať a uzmieriť sa. A toto platí aj pre vzťahy medzi národmi. Vo všetkých týchto prípadoch je milosrdenstvo schopné podnietiť nový spôsob reči a vedenia dialógu, tak ako to výrečne vyjadril Shakespeare: «Milosrdenstvo nie je povinnosťou. Zostupuje z neba ako ovlaženie dažďa na zem. Je dvojitým požehnaním: žehná toho, kto ho dáva, i kto ho prijíma» (Kupec benátsky, IV. dejstvo, I. scéna).“

Po tomto citáte z Kupca benátskeho pápež František pripomína, ako je žiaduce, aby sa milosrdenstvom nechal inšpirovať aj jazyk politiky a diplomacie. Odvoláva sa na Ježišove slová: «Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi» (Mt 5,7.9). Moc milosrdenstva sa má podľa pápeža zvlášť prejavovať v službe duchovných pastierov, ktorí odsudzujú hriech, ale nie hriešnika.

„Milosrdenstvo môže pomôcť zmierniť protivenstvá života a ponúknuť teplo tým, čo poznali len chlad odsúdenia. Štýl našej komunikácie nech je takým, že prekoná logiku číreho rozdeľovania na hriešnikov a spravodlivých. Môžeme a musíme súdiť situácie hriechu - násilie, korupciu, vykorisťovanie atď. -, ale nemôžeme súdiť osoby, lebo iba Boh môže čítať v hĺbke ich srdca. Je našou úlohou napomínať tých, čo sa mýlia, usviedčať zlobu a nespravodlivosť istých spôsobov správania, s cieľom oslobodiť obete a pozdvihnúť toho, kto padol. Jánovo evanjelium nám pripomína, že «pravda vás vyslobodí» (Jn 8,32). Touto pravdou je nakoniec sám Kristus, ktorého mierne milosrdenstvo je meradlom našich spôsobov ohlasovania pravdy a odsudzovania nespravodlivosti. Našou hlavnou úlohou je potvrdzovať pravdu láskou (porov. Ef 4,15). Len slová vyslovené s láskou a sprevádzané miernosťou a milosrdenstvom sa dotýkajú sŕdc nás hriešnikov. Pri tvrdých či moralistických slovách a gestách hrozí, že môžu ešte viac odcudziť tých, ktorých by sme chceli priviesť k obráteniu a k slobode, posilňujúc ich zmysel odmietania a obrany.“

Svätý Otec na záver posolstva k Svetovému dňu masmédií dodáva:

„Aj email, sms, sociálne siete, ,chat‘ môžu byť formami plne ľudskej komunikácie. Nie technológia určuje, či je komunikácia autentickou alebo nie, ale srdce človeka a jeho schopnosť dobre používať prostriedky, ktoré má k dispozícii. Sociálne siete sú schopné podporovať vzťahy a propagovať dobro spoločnosti, no môžu tiež viesť k ďalšej polarizácii a rozdeleniu osôb a skupín. Digitálne prostredie je námestím, miestom stretávania, kde možno pohladiť či zraniť, mať osožnú diskusiu či morálne lynčovanie. Prosím o to, aby nás Jubilejný rok prežívaný v milosrdenstve «viac otvoril pre dialóg, aby sme sa lepšie poznali a chápali; aby odstránil každú formu uzavretosti a pohŕdania a tiež každú formu násilia a diskriminácie» (Misericordiae vultus, 23). Aj na internetovej sieti sa vytvára skutočné občianstvo. Vstupovanie na digitálne siete zahŕňa zodpovednosť za druhého, ktorého nevidíme, ale je skutočný, má svoju dôstojnosť, ktorá si zasluhuje úctu. Internet môže byť dobre využitý pre rozvoj spoločnosti, ktorá je zdravá a otvorená k deleniu sa.“ -jb-

Plné znenie Posolstva Svätého Otca Františka k 50. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov 

Vatikán 7. mája – Kresťania a budhisti chcú spoločne podporovať ekologickú výchovu. To je obsahom pozdravného posolstva, ktoré zaslali predstavitelia Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg pri príležitosti budhistického sviatku Vesakh.

Predseda pápežskej rady kardinál Jean-Louis Tauran a sekretár rady Mons. Miguel Ángel Ayuso Guixot v posolstve oslovujú svojich adresátov: „Drahí priatelia budhisti“. V texte sa odvolávajú na odkaz encykliky pápeža Františka Laudato si´ o starostlivosti o náš spoločný dom a tiež na deklaráciu budhistov určenú svetovým lídrom s názvom „Čas konať je teraz“ (The time to Act is Now: A Buddhist Declaration on Climate Change e Buddhist Climate Change Statement to World Leaders). -jb-

Vatikán/Kanada 7. mája – Svätá stolica dnes zverejnila niekoľko menovaní týkajúcich sa duchovnej správy východných eparchií v Severnej Amerike. Svätý Otec vymenoval doterajšieho eparchiálneho biskupa Slovenskej gréckokatolíckej eparchie v Kanade so sídlom v Toronte Mons. Johna Stephena Pažaka CSsR za biskupa ruténskej eparchie v americkom Phoenixe, v štáte Arizona (Eparchia Panny Márie Ochrankyne). Aj po presune do USA však bude Mons. Pažak naďalej spravovať torontskú slovenskú eparchiu, hoci už nie ako eparchiálny biskup, ale ako apoštolský administrátor sede vacante.

Mons. John Stephen Pažak, ktorý je členom rehole redemptoristov, sa narodil v r. 1946 v Gary v USA. Slovenskú eparchiu sv. Cyrila a Metoda v Toronte, ktorá má 4500 veriacich v piatich farnostiach, viedol ako biskup od roku 2001. -jb-

EÚ/Slovensko 7. mája – Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vymenoval  niekdajšieho eurokomisára Jána Figeľa za osobitného vyslanca EÚ pre otázky slobody náboženstva alebo viery mimo Európskej únie. Ide o novozriadenú funkciu, ktorú bude  Ján Figeľ vykonávať v úrade eurokomisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu ako jeho špeciálny poradca s jednoročným mandátom, ktorý je obnoviteľný.

Toto rozhodnutie, ktoré dostalo podporu Európskeho parlamentu pri hlasovaní 4. februára, zverejnil Jean-Claude Juncker pri tlačovej konferencii 6. mája v Ríme, ktorá nasledovala po slávnosti odovzdania Ceny Karola Veľkého pápežovi Františkovi.

Preseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker pri tejto príležitosti povedal:

„Sloboda náboženstva alebo viery je fundamentálnym právom, ktoré je súčasťou základov Európskej únie. Pretrvávajúca perzekúcia voči náboženským a etnickým menšinám robí ochranu a podporu tejto slobody vo vnútri i mimo EÚ ešte viac nevyhnutnými. Som presvedčený, že Ján Figeľ, náš osobitný vyslanec, nám pomôže v tomto úsilí, zaostrením nášho pohľadu a zaistením toho, že táto významná záležitosť dostane tú pozornosť, akú si zasluhuje.“

Jean-Claude Juncker zároveň poukázal na bohaté skúsenosti Jána Figeľa v európskych a medzinárodných záležitostiach.

Na menovanie Jána Figeľa do novej funkcie pre podporu náboženskej slobody reagoval predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský. Jeho slová priniesla Tlačová kancelária KBS v nasledovnom znení:

„Založenie úradu splnomocnenca Európskej komisie pre otázky náboženskej slobody je dobrou správou, pretože táto sloboda je vo svete často porušovaná. Zvlášť možno pripomenúť, že jej neoddeliteľnou súčasťou je výhrada svedomia, ktorú viaceré sekulárne štáty málo rešpektujú. Mám nádej, že nový splnomocnenec bude účinne riešiť problémy v tejto oblasti i otázky spojené s prenasledovaním náboženských menšín. Ján Figeľ má skúsenosti i predpoklady na to, aby nový úrad dobre zastával. Pri obrane náboženskej slobody mu želám veľa múdrosti a odvahy.“ -jb-

Autorom komentára je kňaz Martin Kramara, hovorca Konferencie biskupov Slovenska:

Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský sa v uplynulom týždni stretol s Jozefom Kollárom, predsedom Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky. Hlavnou témou ich rozhovoru bola voľná nedeľa - teda možnosť znovuzavedenia nedele ako skutočného dňa pracovného pokoja na Slovensku. Ak ste o ich stretnutí a spoločnom vyhlásení nepočuli, veľmi sa nečudujem, pretože mediálna odozva zostala skromná.

Na rozdiel od tej, ktorá reagovala na odporúčanie Združenia katolíckych škôl, aby sa zo zoznamu povinnej literatúry pre študentov stiahla kniha Sekerou a nožom. O tom snáď počul každý - vďaka "pohoršeniu", ktoré sa rozpútalo v slobodnej tlači: Cirkev zas zakazuje, cenzuruje, moralizuje, spúšťa inkvizíciu. Jeden by si myslel, že čas prvoplánových anticirkevných stereotypov je záležitosťou minulosti - a keď sa Združenie katolíckych škôl postaví za iniciatívu učiteľov slovenčiny, budeme svedkami zaujímavej verejnej diskusie, samozrejme s rešpektom pre slušne a slobodne vyjadrený názor.

Viem si predstaviť viacero zaujímavých otázok o zmysle a účeloch odporúčanej literatúry, o jej vplyve na kritické uvažovanie mládeže - v kontexte situácie, v ktorej žijeme. Viem si predstaviť aj pádne, racionálne argumenty odlišného názoru. Lenže: zabudnite. Od tých, ktorým sa návrh nepáčil, lietali vzduchom poriadne nálepky: okrem inkvizítorov som si prečítal o úzkostlivých katechétkach, zamindrákovaných kaplánkoch, životom utrápených slovenčinárkach, a tak ďalej a tak podobne.

Do niektorých suterénov, kam neváhali zísť páni a dámy komentátori, sa mi tu schádzať nechce. Rozumie sa, že ako suterén to prišlo len mne - zamindrákovanému  kaplánkovi - pre znalcov to boli tzv. "hyperbolické" vyjadrenia. No nevadí. V skratke, toto bol spôsob a úroveň diskusie o téme, ktorej sa odvážil dotknúť niekto, kto mal čosi spoločné s Cirkvou. Nezostáva než poďakovať... Ozrejmili sme si, kde sme a ako sa chováme. Či táto úroveň diskusie môže mať niečo do činenia s kvalitou odporúčanej literatúry, to už nechám na posúdenie iných.

Jednu otázku by som však predsa len trochu rozvinul: totiž, či otcovia biskupi naozaj nemajú nič lepšie na robote - ako sa s náležitým sebavedomím nechali počuť niektorí komentátori. Iste, otcovia biskupi sa nevenujú len literatúre, ale aj veciam, ktoré majú bezprostrednejší vplyv na naše životy. Napríklad tej voľnej nedeli. Koľkým rodinám by pomohlo, keby manžel, manželka, otec alebo mama nemuseli chodiť v nedeľu do práce. Kam by sa posunula atmosféra v spoločnosti, keby rodiny spolu trávili viac času, keby ľudia mali istotu voľného dňa, keby nedeľa slúžila na načerpanie síl, záľuby, duchovný život...

Nie je to podstatná vec, sociálna téma, odlišná od tzv. moralizovania, ktoré sa Cirkvi vyčíta? Nuž ale, tu sa už pozornosť médií nesústredí, toto už za diskusiu a komentár takmer nikomu nestojí. Teda, na nejakú-tú výnimku: jeden editor mienkotvorného denníka si iniciatívu všimol a - označil ju za ideológiu - dokonca ju prirovnal ku komunistickým spôsobom. Nuž vďaka... Minule inkvizítori, teraz stranícki ideológovia. Takýto spôsob reagovania na podnety Cirkvi sa dnes berie ako legitímny a náležitý.

Aby sme však nepozerali len na reakcie zvonka, nahliadnime trošku aj do vlastných radov. Pri rozhovore arcibiskupa s predsedom Konfederácie Odborových Zväzov SR zaznelo, že problémom v boji za voľnú nedeľu nie sú na prvom mieste ekonomické záležitosti. Napríklad obchodné reťazce by kvôli voľnej nedeli žiadne výrazné straty nezaznamenali. Predajne, ktoré zostávajú v nedeľu zatvorené, majú celkový obrat porovnateľný s tými otvorenými. Problémom je verejná mienka, ktorú o výhodách voľnej nedele treba presvedčiť. A tam naozaj treba začať od seba.

Občas s veriacimi vo farnosti žartujem, že by som v nedeľu po svätej omši mohol v rámci farských oznamov čítať akciový leták obchodu, ktorý stojí oproti kostolu - nech vedia, do čoho idú. Nuž, nie je to veľmi na žartovanie, ale mnohí si tak zvykli - napriek nedeli idú z chrámu rovno na nákup. Otvárame pre vás pokladňu číslo tri, štyri, päť - to najčastejšie zaznieva po skončení omše, povedia vám predavačky. A je to na našu hanbu...

Videl som na jednom súkromnom obchode napísané: "Nedeľa - Zatvorené" - "Uvidíme sa v kostole". Nebola by to pre viacerých z nás iniciatíva hodná nasledovania? Dosiahnuť voľnú nedeľu v našej spoločnosti by bolo skvelým úspechom a dobrom - nielen pre kresťanských veriacich. To, že nám v tom médiá veľmi nepomôžu, nemusí byť rozhodujúce. Určite sa to však podarí len vtedy, ak sa zmení názorová atmosféra - a k tomu je potrebné osobné, rozhodné prispenie každého z nás.

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: