Vatikán 10. mája – Základnou charakteristikou misionárov je, že sú poslušní hlasu Ducha Svätého. Ten ich nabáda celkom sa ,stráviť‘ v ohlasovaní evanjelia, i v tých najvzdialenejších končinách. Takto by sme mohli zhrnúť hlavnú myšlienku dnešnej rannej homílie Svätého Otca v Dome sv. Marty.

V srdci každého apoštola je povolanie, ktoré ho podnecuje chopiť sa svojho života a venovať ho Kristovi, ba ešte viac: úplne sa ,spáliť‘ pre neho. Pápež František pripomenul, že toto bol ten stravujúci oheň, ktorý horel v srdci sv. Pavla, rovnaký oheň, ktorý planie v „toľkých mladých, chlapcoch a dievčatách, ktorí opustili vlasť, rodinu a odišli ďaleko, na iné kontinenty ohlasovať Ježiša Krista“.

Svätý Otec vychádzal z dnešného liturgického čítania zo Skutkov apoštolov (Sk 20,17-27), kde sa sv. Pavol lúči so staršími cirkvi v Miléte. Je to dojímavá scéna. Sv. Pavol im hovorí, že už viac neuvidia jeho tvár, lebo je čas ísť do Jeruzalema, aby v poslušnosti Duchu Svätému ohlasoval evanjelium. „Myslím že tento úryvok nám pripomína život našich misionárov“ vo všetkých dobách, povedal pápež František a pokračoval:

 „Išli pobádaní Duchom Svätým: je to povolanie! A keď na tých miestach ideme na cintoríny, vidíme ich náhrobné kamene: mnohí zomreli mladí, nemali ani 40 rokov. Lebo neboli pripravení na to, aby zvládli miestne choroby. Položili svoj život ako mladí: ,spálili‘ svoj život. Myslím si, že i v tom poslednom okamihu, ďaleko od svojej vlasti, od rodiny, od svojich drahých povedali: ,Oplatilo sa to spraviť!‘“

„Misionár kráča bez toho, že by vedel, čo ho čaká“, zdôraznil Svätý Otec. Citoval pritom posledné momenty sv. Františka Xaverského, ako ich podáva španielsky básnik a spisovateľ José María Peman (1898-1981). Na jednom mieste to pripomína sv. Pavla: „Viem len to“ – hovorí apoštol – „že Duch Svätý ma vo všetkých mestách uisťuje, že ma čakajú okovy a súženie“. „Misionár vie, že život nebude ľahký, ale ide vpred“, komentoval pápež František, plný pohnutia pri myšlienke na apoštolov dneška:

„Naši misionári, títo hrdinovia evanjelizácie našich čias. Európa, ktorá zapĺňala misionármi iné svetadiely... A títo odchádzali bez toho, že by sa vrátili... Myslím, že je správne, aby sme poďakovali Pánovi za ich svedectvo. Je správne, že sa tešíme z týchto misionárov, ktorí sú pravými svedkami. Myslím na to, aké boli posledné chvíle týchto misionárov: aká mohla byť ich rozlúčka? Ako František Xaverský: ,Opustil som všetko, ale stálo to za to!‘ Tí bezmenní, ktorí sa už pobrali. Ďalší mučeníci, čo znamená, že ponúkli život pre evanjelium. Títo misionári sú našou slávou. Slávou našej Cirkvi!“

Vlastnosťou misionára je teda „poslušnosť“, povedal pápež František. Dnešnú homíliu uzavrel modlitbou za mladých: aby namiesto poddávaniu sa pocitu  nenaplnenosti zachytili hlas Ducha, ktorý ich nabáda prekročiť svoj tieň a ,stráviť sa‛ pre vznešené ciele:

„Chcel by som povedať chlapcom a dievčatám dneška, ktorí necítia uspokojenie, cítia, že nie sú veľmi šťastní z tejto kultúry konzumu, narcizmu: ,Nože, pozrite sa na obzor! Tam sa pozrite, hľaďte na týchto našich misionárov!‘ Modlime sa, aby ich Duch Svätý popchol vykročiť do diaľky, ,dať horieť‘ svoj život. Je to trochu tvrdé slovo, ale život sa oplatí žiť. Ale aby sme ho žili dobre, treba ho ,zapáliť‘ v službe, v ohlasovaní, a kráčať vpred. A toto je radosť z ohlasovania evanjelia.“ -bp-

Vatikán/Egypt 10. mája – Dnes je tretie výročie bratského stretnutia pápeža Františka s koptským patriarchom Tawadrosom II., sídliacim v Alexandrii a tradične spätým s biskupským stolcom sv. evanjelistu Marka. Koptského patriarchu titulujú aj ako pápeža Alexandrie. Svätý Otec František zaslal Tawadrosovi II. oficiálny list, v ktorom s radosťou pripomína ich stretnutie pred troma rokmi v Ríme:

„S vďačnosťou Pánovi, nášmu Bohu, si pripomínam kroky, ktoré sme spolu podnikli na ceste zmierenia a priateľstva. Po stáročiach mlčania, neporozumenia a dokonca nepriateľstva sa katolíci a kopti stále viac navzájom stretávajú, vstupujú do dialógu a spolupracujú na hlásaní evanjelia a službe ľudstvu. ... Nech nás Duch Svätý, zdroj a nositeľ všetkých darov vždy väčšmi zjednocuje putom kresťanskej lásky a vedie nás na našej spoločnej púti v pravde a láske smerom k plnému spoločenstvu.“

Pápež František v liste oceňuje aj patriarchovu pohostinnosť pri nedávnom 13. stretnutí Spojenej medzinárodnej komisie pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a východnými pravoslávnymi cirkvami, ktorá sa konala v Káhire. Pripomína aj vážnu situáciu kresťanov na Blízkom východe, ktorá oboch kresťanských predstaviteľov znepokojuje:

„Vaša Svätosť, každý deň sú moje myšlienky a modlitby s kresťanskými komunitami v Egypte a na Blízkom východe, z ktorých mnohé zakúšajú veľké ťažkosti a tragické situácie. Som si dobre vedomý vašej hlbokej ustarostenosti nad situáciou na Blízkom východe, obzvlášť v Iraku a Sýrii, kde sú naši kresťanskí bratia a sestry i ďalšie náboženské komunity denne vystavovaní skúškam. Nech Boh, náš Otec, udelí pokoj a útechu  všetkým, ktorí trpia, a povzbudí medzinárodné spoločenstvo, aby múdro a spravodlivo odpovedalo na také nebývalé násilie.“

Na záver listu Svätý Otec podčiarkol, že ich stretnutie 10. mája v roku 2013 sa správne označuje ako deň priateľstva:

„Pri tejto príležitosti, ktorá správne vošla do povedomia ako deň priateľstva medzi koptmi a katolíkmi, si ochotne vymieňam s Vašou Svätosťou bratské objatie pokoja v Kristovi, vzkriesenom Pánovi.“ -bp-

Kiež sa ťažkosti stanú stimulom k jednote, na prekonanie strachov a pre spoločné budovanie budúcnosti Európy a sveta (Tvít pápeža Františka z 10. mája 2016).

Vatikán 10. mája – Pápež František schválil dekréty v troch kauzách svätosti. V dvoch prípadoch ide o potvrdenie zázraku ako bezprostredný krok k svätorečeniu. Pri stretnutí s prefektom Kongregácie pre kauzy svätých kardinálom Angelom Amatom dal včera Svätý Otec súhlas na publikovanie dekrétu o zázraku na príhovor blahoslaveného Ludovica Pavoniho (1784-1849), ktorý pôsobil  ako kňaz v oblasti severotalianskej Brescie, kde založil rehoľnú kongregáciu Synov Nepoškvrnenej Panny Márie (tzv. pavoniánov).

Druhým kandidátom svätorečenia je blahoslavený mučeník z Inštitútu školských bratov (lasaliánov), brat Salomon Leclerq (1745-1792), pôvodným menom Guillaume-Nicolas-Louis Leclerq. Zomrel ako obeť prenasledovania Cirkvi v dobe Francúzskej revolúcie. Blahorečil ho v roku 1926 pápež Pius XI. spolu s veľkou skupinou ďalších mučeníkov tohto obdobia.

Tretí dekrét potvrdzuje hrdinské cnosti Božieho služobníka, kňaza Rafaela Manuela Almansa Riañu (1840-1927) z Kolumbie, ktorý bol pôvodne členom rádu františkánov a neskôr tri desiatky rokov spravoval farnosť v arcidiecéze Bogotá. -jb-

Vatikán 10. mája - V uplynulom týždni navštívili Rím pútnici z Michaloviec-Močarian, rodiska básnika a pedagóga, saleziána dona Andreja Šándora (29. jún 1913 Močarany – 27. júl 1995 Rím), umeleckým menom Gorazda Zvonického. Jeho život sa osobitne spája so Slovenským ústavom sv. Cyrila a Metoda v Ríme, kde pôsobil v rokoch 1963 - 1990. Bol učiteľom humanitných predmetov na slovenskom gymnáziu a pracoval aj v predsedníctve Ústavu. Popri tejto práci literárne tvoril a publikoval v exilových časopisoch.

Štyri desiatky pútnikov v stredu 4. mája 2016 navštívili Vatikánsky rozhlas, kde sa niektorí z nich  podelili so skúsenosťami z postupného objavovania osobnosti veľkého rodáka. Dvaja z niekdajších žiakov Gorazda Zvonického porozprávali aj svedectvo o jeho príťažlivom charaktere.

AUDIO: 

-jb-

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe: