Vatikán 11. mája – Podobenstvo o milosrdnom otcovi a jeho dvoch synoch z Lukášovho evanjelia bolo témou dnešnej katechézy Svätého Otca Františka pri generálnej audiencii. Na celkom zaplnenom Námestí sv. Petra dnes bolo vyše 600 pútnikov zo Slovenska.

Najväčšiu skupinu medzi nimi tvorilo 120 členiek spoločenstiev „Modlitby matiek“, ktoré prišli na púť pri 20. výročí svojej aktivity na Slovensku. Mamy z rozličných častí  Slovenska pod vedením koordinátorky Modlitieb matiek Jany Pajanovej dali o sebe vedieť aj veľkým transparentom. Z Turčianskych Teplíc prišli do Ríma študenti a učitelia Pedagogickej a sociálnej  akadémie. Z väčších farských skupín boli zastúpené Banská Belá, Bardejov, Bánovce nad Bebravou, Bratislava-Blumentál, Brezovica, Čajkov, Čierne, Dubodiel, Kysucké Nové mesto, Poprad-Veľká, Štrba, Žilina (Bánová). Okrem hlavnej časti slovenských pútnikov, ktorí mali svoje miesta v prvom sektore pred sochou sv. Petra, boli prítomné i ďalšie skupiny a individuálni pútnici.

Svätému Otcovi slovenských pútnikov predstavil pracovník Štátneho sekretariátu Mons. Jozef Krištof, ktorý mu v ich mene vyjadril úprimný pozdrav s prejavom úcty slovenských veriacich voči pápežovi ako Nástupcovi sv. Petra. Pápež František sa potom Slovákom krátko prihovoril a udelil im požehnanie. Jeho slová z taliančiny vzápätí preložil Mons. Krištof:

Pozdrav Svätého Otca Františka slovenským pútnikom

„Zo srdca pozdravujem pútnikov zo Slovenska, osobitne farnosti, študentov a skupiny Modlitby matiek. Bratia a sestry, budúcu nedeľu budeme sláviť slávnosť Zoslania Ducha Svätého. Prosme Všemohúceho Boha, aby zoslal na nás Ducha Svätého s jeho darmi, aby sme odvážne svedčili o Kristovi a o jeho Evanjeliu. Všetkých vás s láskou žehnám.“ 

Okrem hlavného zhromaždenia na Námestí sv. Petra pápež František pri generálnej audiencii pozdravil aj skupinu chorých, ktorí sa prichýlili v Aule Pavla VI. pred rizikom dažďa. Svätý Otec sa spolu s nimi a ich sprievodcami pomodlil Zdravas´ Mária.

V komplexe audienčnej auly sa ešte pred generálnou audienciou Svätý Otec stretol s najvyšším náboženským predstaviteľom svetovej komunity tzv. „bektašov“ Baba Edmondom Brahimajom z Albánska. Bektaši sú formou islamu z 13. storočia s charakteristikami súfizmu, blízki šiítskej forme islamu, rozšírení sú najmä v Albánsku ako malá menšina okolo 2% obyvateľstva. Menšie komunity majú aj v iných krajinách sveta. -jb-

Vatikán 11. mája – V úvode dnešnej katechézy pri generálnej audiencii na Námestí sv. Petra pápež František pozval prítomných, aby potleskom pozdravili skupinu chorých, ktorých organizátori prichýlili pred hroziacim dažďom v neďalekej Aule Pavla VI. Po utíchnutí potlesku Svätý Otec začal svoju ďalšiu katechézu z cyklu o milosrdenstve v biblických textoch Nového zákona. Tentoraz sa zameral na Ježišovo podobenstvo o márnotratnom synovi, ktoré vo svojom evanjeliu zachytil sv. Lukáš. Pred katechézou zaznel vo viacerých jazykoch tento úryvok:

«Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: „Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.“ Ale otec povedal svojim sluhom: „Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! ... Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“» (Lk 15, 20-22.24).

Katechéza Svätého Otca: Milosrdný otec

„Dnes chceme pouvažovať nad podobenstvom o milosrdnom Otcovi. Hovorí o otcovi a jeho dvoch synoch a dáva nám spoznať nekonečné Božie milosrdenstvo. Začneme od konca, to znamená od radosti otcovho srdca, keď hovorí: «Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa» (Lk 15,23-24).

Týmito slovami otec prerušil mladšieho syna v okamihu, keď vyznával svoju vinu: «Už nie som hoden volať sa tvojím synom...» (v. 19). No tento výraz je neznesiteľný pre srdce otca, ktorý sa naopak náhli, aby synovi prinavrátil znaky jeho dôstojnosti: krásne šaty, prsteň, topánky. Ježiš neopisuje urazeného a rozhorčeného otca, takého, ktorý by napríklad synovi povedal: „Toto mi zaplatíš!“ Nie, otec ho objíma, očakáva s láskou. A naopak jediná vec, ktorú má otec na srdci, je to, aby tento syn stál pred ním živý a zdravý. A z tohto je šťastný a robí oslavu.

Prijatie syna, ktorý sa vracia, je dojímavo opísané: «Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho» (v. 20). Aká nežnosť! Videl ho z diaľky: čo to znamená? To, že otec neustále vychádzal na terasu vyzerať na cestu, či sa syn nevracia. Ten syn, ktorý povyvádzal všetko možné. No otec ho očakával. Aká nádherná vec je otcovská nežnosť! Otcovo milosrdenstvo je prekypujúce, bezpodmienečné a prejavuje sa ešte skôr než syn začne hovoriť.

Isteže, syn vie, že pochybil a uznáva to: «Zhrešil som...  prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov» (v. 19). No tieto slová sa pri otcovom odpustení rozplývajú. Objatie a bozk jeho otca mu dávajú pochopiť, že bol vždy pokladaný za syna, bez ohľadu na čokoľvek. Veď je synom! Toto Ježišovo učenie je dôležité: naša hodnosť Božích detí je ovocím lásky Otcovho srdca. Nezávisí od našich zásluh alebo našich činov, a tak nám ju nik nemôže odňať, ani diabol! Nikto nám nemôže vziať túto dôstojnosť.

Tieto Ježišove slová nás povzbudzujú, aby sme nikdy nezúfali. Myslím na mamy a otcov v úzkosti, keď vidia ako sa deti vzďaľujú a vstupujú na nebezpečné cesty. Myslím na farárov a katechétov, ktorí sa neraz  spytujú, či ich práca nevyšla nazmar. Ale myslím aj na tých, čo sú vo väzení a zdá sa im, že ich životu je koniec, na tých, čo urobili chybné rozhodnutia a nedokážu vidieť budúcnosť. Na všetkých, čo majú hlad po milosrdenstve a odpustení a nazdávajú sa, že si ho nezaslúžia... V akejkoľvek situácii života sa nachádzam, nikdy nesmiem zabudnúť, že nikdy neprestanem byť Božím dieťaťom, dieťaťom Otca, ktorý ma miluje a čaká na môj návrat. Aj v najprotivnejšej situácii života ma Boh očakáva, Boh ma chce objať, Boh ma čaká.

V podobenstve je ďalší syn, starší. Aj on potrebuje objaviť otcovo milosrdenstvo. On vždy zotrval doma, ale tak veľmi sa líši od otca! Jeho slovám chýba nežnosť: «Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz... No teraz, keď prišiel tento tvoj syn...» (v. 29-30). Vidíme pohŕdanie: nikdy nepovie „otec“, nikdy nepovie „brat“, myslí iba na seba samého, hrdí sa tým, že vždy zostal pri otcovi a slúžil mu.

A predsa nikdy neprežíval radosť z tejto blízkosti. A teraz obviňuje otca, že mu nikdy nedal ani kozliatko na hostinu. Úbohý otec! Jeden syn mu odišiel, druhý mu nikdy nebol skutočne blízkym! Utrpenie otca je ako utrpenie Boha, utrpenie Ježiša, keď sa vzdialime, či už odídeme preč, alebo sme blízko, no bez toho, aby sme boli blízkymi.

Aj starší syn potrebuje milosrdenstvo. Aj spravodliví, tí, čo sa považujú za spravodlivých, aj oni potrebujú milosrdenstvo. Tento syn predstavuje nás, keď sa spytujeme, či sa oplatí toľko namáhať, keď potom nič nedostaneme na oplátku. Ježiš nám pripomína, že v Otcovom dome nezostávame preto, lebo dostávame vynáhradu, ale preto, že máme dôstojnosť spoluzodpovedných detí. Neznamená to „jednať sa“ s Bohom, ale nasledovať Ježiša, ktorý daroval seba samého na kríži bez miery.

«Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa...» (v. 31-32). Takto hovorí otec staršiemu synovi. Jeho logika je logikou milosrdenstva! Mladší syn si myslel, že si zasluhuje trest z dôvodu svojich hriechov, starší syn očakával odplatu za svoje služby. Títo dvaja bratia sa medzi sebou nerozprávajú, žijú si rozličné príbehy, ale obaja uvažujú podľa logiky, ktorá je Ježišovi cudzia: ak robíš dobre, dostaneš odmenu, ak robíš zle, budeš potrestaný.

A toto nie je Ježišova logika, nie! Túto logiku vyvracajú otcove slová: «Patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa» (v. 32). Otec znovunadobudol strateného syna, a teraz ho môže prinavrátiť aj jeho bratovi! Bez mladšieho aj ten starší prestáva byť „bratom“. Najväčšia radosť pre otca je vidieť, ako sa jeho synovia spoznávajú ako bratia.

Synovia sa môžu rozhodnúť, či sa pripoja k otcovej radosti, alebo ju odmietnu. Musia sa spytovať na svoje túžby a na predstavu, akú majú o živote. Podobenstvo sa končí nechávajúc záver otvorený: nevieme, ako sa rozhodol starší syn. A toto je podnetom pre nás. Toto evanjelium nás učí, že všetci potrebujeme vstúpiť do Otcovho domu a mať účasť na jeho radosti, na jeho oslave milosrdenstva a bratstva. Bratia a sestry, otvorme svoje srdce, aby sme boli „milosrdní ako Otec“!

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb, bp-

To, čo hovoríme a ako to hovoríme, každé slovo a každé gesto by mali vyjadrovať spolucítenie, nežnosť a odpustenie Boha (Tvít pápeža Františka z 11. mája 2016). -bp-

Vatikán/Estónsko 11. mája – Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin oznámil, že v júni navštívi Ukrajinu, aby vyjadril trpiacemu obyvateľstvu solidaritu Svätého Otca Františka. Informáciu o plánovanej ceste zverejnil počas aktuálneho pobytu v Estónsku. Kardinál Parolin včera pri eucharistickom slávení v Katedrále sv. Petra a Pavla v Talline pripomenul aj hrdinskú vernosť estónskych katolíkov v obdobiach okupácie a diktatúry, keď boli kňazi, rehoľníci i laici vystavení prenasledovaniam, deportáciám a násiliu každého druhu.

Dnes vystúpil Mons. Parolin na Univerzite v Tartu s prednáškou o medzinárodných vzťahoch Svätej stolice. Medzi nosnými piliermi angažovanosti Svätej stolice v medzinárodných vzťahoch menoval na prvom mieste dôstojnosť ľudskej osoby. Ďalšími troma piliermi sú spoločné dobro, solidarita a subsidiarita.

V tejto súvislosti šéf vatikánskej diplomacie hovoril o dvoch aktuálnych krízach Európy, ktorými sú migračná kríza a kríza hodnôt. Migračná kríza podľa jeho slov vyzýva k humanitárnej odpovedi, ktorá bude vedieť udržať v rovnováhe „ochranu práv európskych občanov a prijatie migrantov“ prostredníctvom „úprimného a úctivého dialógu medzi krajinami pôvodu, tranzitu a destinácie“ utečencov.

Kardinál Parolin počas návštevy Estónska povzbudil miestnych katolíkov aj v ich ekumenickom úsilí. V krajine tvoria katolíci iba veľmi malú menšinu popri významnejšie zastúpených pravoslávnych a luteránoch. Viac ako polovica Estóncov sa však označuje za ľudí bez vyznania.  

Dnes večer sa vatikánsky štátny sekretár presunul z Estónska na tretiu a záverečnú etapu svojej cesty: do Lotyšska, kde pobudne do piatka 13. mája. Svoje pobaltské turné začal návštevou Litvy 7. - 9. mája. -jb-

Vatikán/Jordánsko 11. mája – Výnos zo zbierky v pavilóne Svätej stolice na svetovej výstave Expo v Miláne pôjde na podporu pracovných príležitostí pre irackých vysídlencov v Jordánsku. Čiastku vo výške 150-tisíc dolárov venovali návštevníci počas minuloročnej svetovej výstavy. Projekt odobrila Pápežská rada Cor unum v spolupráci s Pápežskou radou pre kultúru na základe želania Svätého Otca, aby sa výťažok venoval tým najslabším, ktorí trpia kvôli vojne v Sýrii a Iraku.

Jordánsko je jednou z hlavných krajín, ktorá prijíma utečencov, a oficiálne sa v ňom nachádza približne 130-tisíc Iračanov a vyše 1,3 milióna Sýrčanov. Predpokladá sa, že skutočný počet je vyšší, keďže nie všetci migranti sú zaregistrovaní.

Iniciatíva financovaná Svätou stolicou podporí 15 Iračanov, ktorí budú vyrábať konzervy, pestovať a predávať olej a zeleninu, vďaka čomu by sa ich rodiny mali stať sebestačnými. Súčasťou projektu sú aj kvalifikačné kurzy stolárstva, poľnohospodárstva a potravinárstva pre približne 200 Iračanov, ako aj  príležitostná práca počas roka, ktorá by mala pomôcť asi 500 Iračanom.

Projekt zajtra slávnostne otvorí podsekretár Pápežskej rady Cor unum Mons. Segundo Tejado Muñoz v jordánskom hlavnom meste Ammán. -bp-

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: