Vatikán 12. mája – Ježiš prosí za jednotu kresťanov.  No v Cirkvi sú aj „zasievači kúkoľa“, ktorí svojím jazykom rozdeľujú a ničia komunity. Týmito myšlienkami sa Svätý Otec v rannej homílii prihovoril veriacim v kaplnke Domu sv. Marty. V dnešnom liturgickom čítaní z Evanjelia podľa Jána (Jn 17,20-26) sa Ježiš pred svojím umučením modlí za jednotu veriacich, kresťanských spoločenstiev, aby boli jedno tak ako on a Otec, aby tak svet uveril. Pápež František komentoval tento úryvok takto:

„Jednota kresťanských komunít, kresťanských rodín, je svedectvom: je svedectvom toho, že Otec poslal Ježiša. A možno je dosiahnutie jednoty – v určitej kresťanskej komunite, farnosti, v rámci biskupstva, v kresťanskej inštitúcii, v kresťanskej rodine – jednou z najťažších vecí. Naše dejiny, dejiny Cirkvi, nás mnoho ráz zahanbujú: nuž, viedli sme vojny proti našim kresťanským bratom! Pomyslime na jednu z nich, na tridsaťročnú vojnu.“

Kde kresťania medzi sebou vedú vojnu, „tam niet svedectva“ – skonštatoval pápež František a pokračoval:

„Musíme veľmi prosiť Pána o odpustenie za tieto dejiny! Dejiny neraz plné rozkolov, ale nielen v minulosti... Aj dnes! A svet vidí, že sme rozdelení a hovorí: ,Nuž nech sa medzi sebou dohodnú, potom uvidíme... Ako to, Ježiš vstal z mŕtvych a žije, a títo - jeho učeníci – sa nedohodnú?‘ Raz sa kresťan katolík pýtal iného kresťana, z Východu, tiež katolíka: ,Môj Kristus vstane z mŕtvych pozajtra. Tvoj kedy vstane?‘ Ani na Veľkú noc nie sme zjednotení! A to na celom svete. A svet neverí.“

„Bola to diablova závisť“ – vysvetlil Svätý Otec – „z ktorej vstúpil do sveta hriech.“ Tak aj v kresťanských komunitách „je takmer zvykom“, že existuje egoizmus, žiarlivosť, závisť, rozdelenia, „a toto vedie k vzájomnému ohováraniu. Veľmi sa ohovára!“ Ako pokračoval pápež František, v Argentíne sa „tieto osoby volajú ,zasievači kúkoľa‘: sejú kúkoľ, rozdeľujú. A takto sa rozdelenia začínajú jazykom. Zo závisti, žiarlivosti, a aj uzavretosti! ‚Nie! Taká je doktrína!‛“

Ako pripomenul Svätý Otec „jazyk je schopný zničiť rodinu, komunitu, spoločnosť; zasiať nenávisť a vojny“. Namiesto úsilia vyjasniť si veci „je pohodlnejšie ohovárať“ a ničiť „dobrú povesť druhého“. Svätý Otec citoval známu anekdotu sv. Filipa Neriho, ktorý dal jednej žene ako pokánie za ohováranie ošklbať sliepku, rozptýliť jej perie po okolí a potom ho pozbierať. „Ale to je nemožné!“ – vykríkla žena. „Také je ohováranie.“

Svätý Otec sa v závere svojej homílie opäť vrátil k Ježišovým slovám o jednote:

„Ohováranie je také: špiní druhého. Ten, kto ohovára, špiní! Ničí! Ničí dobrú povesť, ničí život a mnoho ráz – mnoho ráz! – bezdôvodne, proti pravde. Ježiš za nás prosil, za nás všetkých, ktorí sme tu, a za naše komunity, za naše farnosti, za naše diecézy: ,Aby boli jedno‘. Prosme Pána, nech nám dáva milosť, lebo je veľká sila diabla, hriechu, ktorý nás nabáda k nejednote. Stále! Nech nám dá tú milosť, nech nám dá ten dar. A aký je ten dar, čo zjednocuje? Duch Svätý! Nech je to tento dar, ktorý vytvára harmóniu, lebo on je harmóniou, slávou v našich komunitách. A nech nám daruje pokoj, ale v zjednotení. Prosme o milosť jednoty pre všetkých kresťanov, tú veľkú milosť i tú malú každodennú milosť pre naše komunity, naše rodiny. Aj milosť zahryznúť si do jazyka!“ -bp-

Drahí rehoľníci a rehoľníčky: prebuďte svet! Buďte svedkami iného spôsobu myslenia, konania, žitia! (Tvít pápeža Františka z 12. mája 2016).

Vatikán 12. mája – Svätý  Otec František sa dnes stretol s vyše 800 rehoľníčkami, ktoré majú v Ríme od pondelka plenárne zhromaždenie Únie generálnych predstavených (UISG). Zhromaždenie s ústredným mottom „Utkávať globálnu solidaritu pre život“ je zároveň i slávením zlatého jubilea, keďže Únia len nedávno, 8. decembra 2015, zavŕšila 50 rokov svojej existencie.

Pri stretnutí s pápežom Františkom, ktoré sa konalo v Aule Pavla VI. mali zástupkyne rehoľníčok možnosť položiť mu otázky, na ktoré bezprostredne odpovedal. Svätý Otec potvrdil významné miesto, aké v Cirkvi patrí zasväteným ženám a ocenil materinský rozmer, ktorý vyjadrujú v rozličných formách svojej služby. Súhlasil so zvýšením zodpovednosti žien v rámci Cirkvi na rozličných úrovniach, v prípadoch kde nie je potrebná jurisdikcia spätá s posvätným rádom.

Rehoľníčky poukázali na svoju angažovanosť v službe chudobným a chorým, v katechéze i mnohých ďalších cirkevných službách a položili pápežovi otázku o možnosti prístupu žien k trvalému diakonátu s odkazom na prvotnú Cirkev. Pápež František pripomenul, že starobylá úloha diakonís nie je dodnes veľmi jasná a prejavil ochotu predložiť túto otázku študijnej komisii.

Rehoľné sestry položili aj otázku o možnosti, že by prednášali homíliu počas svätej omše. Svätý Otec v odpovedi rozlíšil medzi kázňou pri bohoslužbe slova, ktorú môže bez ťažkostí predniesť niektorá žena, či už zasvätená alebo laička, a medzi liturgiou Eucharistie, pri ktorej je homília spojená s predsedaním celebranta, ktoré prislúcha kňazovi. Vyzval k ostražitosti pred dvoma pokušeniami: prvým je feminizmus a druhým klerikalizmus. K prvému poznamenal, že žena má v Cirkvi svoju vysokú dôstojnosť vychádzajúcu z krstu. Druhé pokušenie je podľa jeho slov neraz smutne známe ako klerikalizmus, ktorý nastáva vtedy, keď chcú kňazi riadiť svoje farnosti sami, bez toho, aby stimulovali synodálnosť a spoluprácu. V tom ich navyše podporujú i laici, ktorí sa nechajú „klerikalizovať“.

Svätý Otec potvrdil, že rehoľným sestrám prináleží, aby boli prítomné na zasadnutiach dikastéria pre zasvätený život a na zhromaždeniach, kde sa diskutuje o otázkach, ktoré sa ich týkajú. Konštatoval tiež, že práca sestier je v niektorých prípadoch deformovane ponímaná len ako servisná činnosť niekde na fare a nie ako služba dušiam.

Pri otázke o komplikáciách kánonického, čiže právneho charakteru, s ktorými sa mnohé ženské kongregácie a inštitúty stretávajú, pápež nevylúčil možnosť niektorých malých úprav v cirkevnom zákonodarstve, čo však musí byť vždy výsledkom hĺbkového rozlišovania zo strany kompetentných autorít.

Ďalšou témou boli nové povolania a náročnosť pre súčasných mladých prijať záväzok celoživotného charakteru. Svätý Otec poukázal v tejto súvislosti aj na paralelný problém nedostatočnej prípravy snúbencov na manželstvo, o ktorom píše v exhortácii Amoris laetitia. Ohľadom zasväteného života pripomenul príklad sv. Vincenta de Paul, ktorý pre určité typy služby dával prednosť skladaniu iba dočasných sľubov.

Medzi ďalšie témy patrili požiadavke chudoby a nezištnosti rehoľných komunít v ich službe. Povzbudil sestry, aby dbali o udržiavanie živej charizmy a popri tom nezabúdali ani na spravovanie hmotných dobier. Odpovedal tiež na predložený problém niektorých sestier pracujúcich v apoštoláte medzi chudobnými, ktoré sa neraz cítia neprávom nálepkované ako „sociálne aktivistky“. Svätý Otec zdôraznil, že každá rehoľníčka bezpochyby musí mať určitý život mystiky, sestry však nemajú byť akýmisi „múmiami“, a ak si ich charizma vyžaduje  slúžiť, treba to robiť aj pri riziku neprajnosti zlých jazykov.

Na záver stretnutia, pri ktorom boli otázky rozdelené do štyroch blokov, pápež František povzbudil zasvätené ženy, aby venovali správny priestor odpočinku a tiež aby sa nezabúdali radiť so staršími sestrami a dbať o ne, pretože oni so svojou skúsenosťou a múdrosťou predstavujú pamäť inštitútu. -jb-  

Vatikán 12. mája – Svätý Otec dnes na súkromnej audiencii prijal japonského princa Akišina s manželkou. Princ je mladším synom cisára Akihita, druhý v poradí nástupníctva. Počas 20-minútového stretnutia čisto súkromného charakteru japonský princ daroval pápežovi Františkovi porcelánovú vázu a rám na fotografie s cisárskym emblémom. Svätý Otec páru daroval medailu znázorňujúcu symbol pokoja a výtlačok encykliky Laudato si´ so slovami, že je posolstvom o vzťahu k prírode a životnému prostrediu aj pre Japonsko. -bp-

Vatikán 12. mája – Sekretariát pre komunikáciu Svätej stolice a nezisková organizácia HD Forum Italia uzavreli dohodu s cieľom podporiť znalosti a používanie nových audiovizuálnych technológií. Spolupráca má napomôcť zvyšovaniu technickej kvality komunikačných prostriedkov Svätej stolice.

Na tlačovej konferencii v priestoroch Vatikánskej filmotéky dnes o zmluve informovali prefekt Sekretariátu Mons. Dario Edoardo Viganò a prezident organizácie  HD Forum Italia Benito Manlio Mari. Na ilustráciu toho, ako podpísaná dohoda prispeje k vyššej audiovizuálnej kvalite vatikánskych médií premietli prítomným novinárom videoreportáž s názvom „V zákulisí“ („Behind-the-scenes“) o otvorení Svätej brány Vatikánskej baziliky 8. decembra 2015. Videomateriál bol nasnímaný vo vysokom rozlíšení s použitím moderných technológií. -bp-

Vatikán 12. mája – Inštitút pre náboženské diela (IOR), alebo tzv. Vatikánska banka, pokračuje v snahe pomôcť pápežovi v jeho misii univerzálneho pastiera Cirkvi. Píše sa v komuniké IOR o výročnej správe za rok 2015, ktorú dnes banka publikovala. V uplynulom roku dosiahla Vatikánska banka čistý zisk 16,1 miliónov eur. V roku 2014 táto položka činila 69,3 milióna eur. Výročné zúčtovanie IOR za rok 2015 prešlo účtovnou revíziou, ktorú vykonala firma Deloitte & Touche.

V rámci zreorganizovania účtov sa k 31. decembru 2015 dospelo k uzavretiu 4.935 účtov. Celkový počet klientov k tomuto dátumu tak bol 14.801. Ide o subjekty patriace k Svätej stolici, rehoľné kongregácie, katolícke inštitúcie, členov kléru, zamestnancov Svätej stolice a akreditovaných členov diplomatického zboru. 75% klientov má sídlo vo Vatikáne a Taliansku, 15% v Európe a 10% vo zvyšku sveta. Ako sa uvádza v správe, komunikácia s klientmi sa zvýšila a skvalitnila. Vyše 1500 klientov sa zúčastnilo na seminároch, ktoré štvrťročne organizuje IOR vo svojom sídle.

V tlačovom komuniké IOR sa tiež uvádza, že Svätý Otec František počas svojej návštevy banky 24. novembra 2015 zdôraznil požiadavku, aby Inštitút pre náboženské diela vykonával svoju prácu rešpektujúc „etické princípy, ktoré sú pre Cirkev, Svätú stolicu a pápeža  neoddiskutovateľné“. Rovnako potvrdil, že IOR musí rešpektovať svoj špecifický charakter, udržiavajúc v súlade „operatívnu účinnosť a zásadne pastoračnú povahu všetkých činností“. -ej-   

Vatikán/Slovensko 12. mája – Nová posynodálna apoštolská exhortácia pápeža Františka s názvom Amoris laetitia – Radosť lásky vychádza už aj v slovenčine. Dokument venovaný rodine a manželstvu, ktorý publikuje Spolok sv. Vojtecha, si môžu veriaci zakúpiť už zajtra. „Teším sa z toho, že sa nám podarilo túto exhortáciu Svätého Otca v takom krátkom čase vydať aj v slovenčine, prakticky po mesiaci a pár dňoch uzrela svetlo sveta aj v našej reči,“ uviedol pre Vatikánsky rozhlas riaditeľ Spolku svätého Vojtecha Ivan Šulík.

Pápež František napísal exhortáciu v priebehu štyroch mesiacov po skončení biskupskej synody o rodine. Dokument sa venuje stavu súčasnej rodiny a manželského života, pričom poukazuje na krásu vzájomného manželského spolužitia i jeho hodnoty. Svätý Otec sa nevyhýba ani ťažkostiam, s ktorými sa stretávajú súčasné rodiny. Mimoriadnu pozornosť upriamuje na odlúčených či rozvedených manželov, pri ktorých je nutné individuálne posudzovanie. „Je to skutočne hodnotný a rozsiahly dokument, ktorý má čo povedať nielen našim kresťanským manželom, ale bude určite podnetný aj pre kňazov a všetkých tých, ktorí slúžia alebo sú v službe súčasnej rodiny,“ dodal na záver otec Šulík. -ej-

Vatikán/Brazília 12.mája – Taliansky paralympijský tím bude po prvý raz hostiť farská komunita. Stane sa tak v septembri v brazílskom meste Rio de Janeiro počas 15. ročníka Paralympijských hier vďaka spolupráci Talianskeho paralympijskeho výboru s miestnym arcibiskupom kardinálom Orani Joao Tempestom a kardinálom Gianfrancom Ravasim, predsedom Pápežskej rady pre kultúru. Správu o zriadení „olympijského domu“ pre talianskych paralympionikov v rámci priestorov Farnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Riu de Janeiro dnes prezentovali v Tlačovom stredisku Svätej stolice. Dom bude hostiť 95 talianskych atlétov so sprievodom. -bp-

Mons. Marián Gavenda sa vo svojom komentári zamyslel nad samotnou krásou v rámci mesiaca máj, ktorý je v Cirkvi osobitne venovaný Panne Márii. 

„Je máj, je lásky čas“ – môžeme aktuálne parafrázovať známu Máchovu lyrickopoetickú skladbu. Mesiac, všeobecne pokladaný za najkrajší v roku, i keď je vždy riskantné porovnávať a počasie dokáže aj v máji pripraviť nepekné prekvapenia. Je však dobrou nahrávkou zamyslieť sa nad samotnou krásou, s ktorou sa prebiehajúci mesiac, v Cirkvi osobitne venovaný Panne Márii, všeobecne spája. Presnejšie, v kontexte so známym Dostojevkého výrokom o kráse, ktorá spasí svet. V mentalite povrchného vnímania a skratkovitého myslenia len málo kto vie, že tento hlboký záver jedného z hlavných hrdinov Dostojevského románu Idiot, kniežaťa Myškina, nemieri na estetickú krásu. Hovorí o kráse človeka, premeneného stretnutím s Ježišom Kristom. Kristus je pre Dostojevského, motivovaného Solovjovom, pôvodcom tejto božskoľudskej krásy. Krása má duchovný rozmer a Dostojevskij ju dáva do protikladu s ošklivosťou, negáciou krásy, s nihilizmom. Ako hovorí David Hume, „krása vecí jestvuje v mysli, ktorá ich kontempluje“. Práve krása spája viditeľný svet do harmonickej jednoty. Obdiv, bez ktorého nemožno vnímať krásu stvorených vecí je predsieňou kontemplácie ktorou možno vnímať vo svete Božiu prítomnosť.

Mnohí odborníci i bežná skúsenosť hovoria o rizikách a negatívnych dôsledkoch „vizuálnej kultúry“, ktorá učí ľudí pozerať a odúča myslieť. Hovorí sa, že pesimista, to je dobre informovaný optimista. Definícia je správna, ak ju možno aj obrátiť: optimista, to je dobre informovaný pesimista. V ére pesimizmu nad tým, ako väčšinu túžob v človeku prebúdza a komercializuje reklama, ponúkajúca tovar v jeho lákavej kráse, sa žiada na povzbudenie do optimizmu ponúknuť pár dobrých informácií. Práve táto naša situácia je totiž veľkou evanjelizačnou výzvou s obrovským vnútorným potenciálom. Evanjelizáciou myslíme hlásanie Krista ale aj spásu, teda záchranu človeka. Človeku, zvyknutému od rána do večera na záplavu vizuálnych vnemov nestačí moralisticky zakazovať či prikazovať: „nepozeraj, rozmýšľaj!“ Napokon aj rozum a racionalistický prístup stavajúci na jeho kvalitách, má tiež svoje limity. Treba sa učiť nielen pozerať, ale aj vidieť. Skúsenosť totiž potvrdzuje, že základné atribúty Boha – krása, dobro, jednota a pravda – sú nerozlučne spojené, a to nielen v samotnom Bohu, ale aj v človeku, stvorenom na jeho obraz. Kto pestuje vnútornú citlivosť na krásu, stáva sa aj dobrým a otvoreným pre pravdu. Človek, čo prepadne zlobe, stáva sa barbarom aj voči kráse a otrokom lži. Práve túžba po kráse, ktorú dominantná vizuálna kultúra prebúdza a ktorou si slúži, sa tak môže stať cestou k Bohu i zmene a záchrane človeka i spoločnosti, v ktorej žije.

Filozofická tradícia hovorí, že krása priťahuje svojou „žiarivosťou“. Krása človeka fascinuje a o živote nielen hovorí, ale ho i vlieva. Hans-Georg Gadamer hovorí, že krása, ktorá okamžite priťahuje túžbu ľudskej duše, je ukrytá vo veci samotnej. Krása, to nie je len symetria. Je to vnútorné vyžarovanie všetkého čo jestvuje už tým, že to jestvuje. Lúče slnka sa prejavia až keď dopadnú na nejakú plochu, ožiaria ju a tá ožije krásou. Podobne je to aj so svetlom ducha. Nestačí len podporovať umenie, vytvárať krásne veci. Treba ľudí učiť vnímať krásu. Giovanni Cucci hovorí o „demokratickom charaktere krásy“, čím nemyslí na politické usporiadanie, ale na Božiu spravodlivosť a lásku, ktorá vrchovatou mierou obklopuje krásou všetkých ľudí bez rozdielu, bohatých i chudobných, vzdelaných i nevzdelaných. A skúsenosť nás presviedča, že často práve človek, ktorý nie je pohltený materiálnym či intelektuálnym bohatstvom, je pre krásu oveľa otvorenejší. Ety Hilessumová, zatvorená v cele koncentráku, vo svojom denníku priznáva, že jej stačí uzučká štrbina a vidí cez ňu celé nebo. Dávno pred ňou svätá Terézia veľká pripomína, že ten, kto nevie kontemplovať Boha pri krájaní cibule, nedokáže ho kontemplovať ani pred svätostánkom.

Veda vďačí za svoj rozmach čoraz užšej špecializácii na jednotlivé problémy. Úzkej špecializácii však vďačíme aj za to, že sa stratila vnútorná jednota a celistvosť poznania. Tú pri dnešnom objeme poznatkov nemožno dosiahnuť obrovským množstvom encyklopedických vedomostí. Je to práve krása, spoločná všetkým veciam, ktorá zjednocuje všetko poznanie prírodných vied, filozofie a náboženstva. Obdiv a kontemplácia prinavracajú človeku vnútornú jednotu a stabilitu. Tomáš Špidlík v tomto kontexte rozvíja nasledujúcu argumentáciu: čím väčšiu realitu v niečom zbadám, tým krajšie je pre mňa to, na čo sa pozerám. Pre kresťana je najvyššou realitou Kristus a najväčšou krásou mystický vhľad do jeho krásy. Kto vidí za všetkými vecami, udalosťami a ľuďmi Krista, vidí všetko nekonečne krásne a skutočnej pravdivo. Kto nevidí za všetkým Krista, nepozná na veciach to podstatné. Skutočne poznať znamená milovať. Druhého človeka ani nemožno poznať inak, než láskou. Zmyslami a rozumom máme len poznatky o jeho fyzickom živote a ľudských vlastnostiach, nepoznáme však daného človeka ako neopakovateľnú osobu. A bez lásky nemožno poznať ani to podstatné na celom stvorenstve.

Túžba po kráse, dobre, pravde, vpísaná v hĺbke každého ľudského srdca je jedna vec, skutočne ju nájsť druhá. Nezastať na povrchu si vyžaduje vnútorné osvietenie a uzobranosť i cieľavedomé duchovné snaženie. Kresťanská mystická skúsenosť učí neustále pozerať poza či ponad veci.

Pri týchto niekoľkých myšlienkach o takzvanej „ceste krásy“ si môžeme klásť otázku, ako súvisia s dramatickým dianím na politickej či hospodárskej aréne, s problémami doma i vo svete. Nie sú to len úlety z každodennej reality? Nie je poslaním Cirkvi reagovať predovšetkým na konkrétne problémy ľudí? Zaiste. Možno však na ne reagovať bezprostredne a konkrétne a vtedy v lepšom prípade vyriešime jednu drobnú vec. Ale možno reagovať aj nepriamo, nezmeniť jeden skutok, ale ľudské konanie a postoje, ktoré sa potom prejavia v mnohých konkrétnych situáciách. Obdiv a vnímanie Boha za krásou stvorenstva i na pozadí bežných udalostí je nepriamy no zásadný príspevok, ktorým môže viera a veriaci človek premieňať výzvy súčasnej civilizácie. A vďaka tomu si, okrem iného, nenechať nahovoriť, akoby Cirkev a veriaci boli pre spoločnosť len nejakým trpeným zlom. Kresťanské sebavedomie neznamená pýchu ale pokorné vedomie svojho nenahraditeľného poslania pre život ľudskej spoločnosti a človeka v nej.

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: