Vatikán 14. mája – Božie milosrdenstvo sa prejavuje aj v podobe zľutovania sa nad biedou človeka. Pre Ježiša prežívať zľutovanie znamená spolucítiť zármutok človeka a zároveň ho premieňať na radosť. Tak znela jedna z hlavných myšlienok jubilejnej katechézy pápeža Františka, ktorú dnes predniesol na upršanom Námestí sv. Petra.

Napriek zlému počasiu prišlo Svätého Otca pozdraviť množstvo pútnikov z celého sveta. Medzi nimi boli aj slovenskí veriaci z farského spoločenstva z Nového Mesta nad Váhom. Chorí mohli audienciu sledovať na veľkoplošnej obrazovke z neďalekej Auly Pavla VI.

Pred pápežovou jubilejnou katechézou zaznel úryvok z listu Títovi: «Veď zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, a tak očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista» (Tít 2,11-13).

Plné znenie katechézy pápeža Františka

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Nevyzerá to na pekný deň, vy ste však odvážni a prišli ste s dažďom... Ďakujem. Táto audiencia bude prebiehať na dvoch miestach: chorí sú v Aule Pavla VI. kvôli dažďu, je to pre nich pohodlnejšie a môžu nás sledovať na obrovskej obrazovke; a my [budeme] tu. Sme zjednotení, všetci, a pozývam vám, aby sme ich pozdravili potleskom. Nie je jednoduché tlieskať s dáždnikom v ruke, však?

Medzi toľkými aspektmi milosrdenstva je jeden, ktorý spočíva v zakúšaní zmilovania alebo zľutovania sa voči tým, ktorí potrebujú lásku. Pietas – pieta – je koncept prítomný v grécko-rímskom svete, kde však naznačoval akt podvolenia sa nadriadeným: predovšetkým oddanosť požadovanú voči bohom, potom úctu detí voči rodičom, hlavne starším. Dnes si naopak musíme dávať pozor, aby sme nestotožnili pietu s tou dosť rozšírenou prepiatosťou, ktorá je len povrchným citom a uráža dôstojnosť druhého. Zároveň nemožno pietu zamieňať ani so súcitom, ktorý pociťujeme voči zvieratám, ktoré s nami žijú. Stáva sa totiž, že občas zakusujeme tento pocit voči zvieratám, no ostávame ľahostajní pred utrpením bratov. Koľkokrát vidíme ľudí pripútaných k mačkám, ku psom, a bez pomoci nechávajú hladujúceho suseda či susedu, však?

Pieta (zmilovanie) o ktorej chceme hovoriť, je prejavom Božieho milosrdenstva. Je jedným zo siedmich darov Ducha Svätého, ktoré Pán ponúka svojím učeníkom, aby ich učinil «ochotnými riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého» (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1830). Toľkokrát sa v evanjeliách uvádza spontánny výkrik, ktorým sa chorí, posadnutí, chudobní či trpiaci ľudia obracajú na Ježiša: „Zmiluj sa“ (porov. Mk 10,47-48; Mt 15,22; 17,15).

Ježiš všetkým odpovedal milosrdným pohľadom a útechou svojej prítomnosti. V týchto zvolaniach o pomoc alebo žiadostiach o zmilovanie tiež každý vyjadroval svoju vieru v Ježiša nazývajúc ho „Učiteľ“, „Syn Dávidov“ a „Pane“. Vycítili, že v ňom je niečo výnimočné, čo im mohlo pomôcť vyjsť zo stavu smútku, v ktorom sa nachádzali. Vnímali v ňom lásku samotného Boha. A i keď sa zástupy tlačili, Ježiš si všímal tie prosby o zmilovanie a zľutoval sa, najmä keď videl trpiacich a ľudí zranených vo svojej dôstojnosti, ako v prípade ženy s krvotokom (porov. Mk 5,32). On ich volal, aby mali v neho a v jeho slová dôveru (porov. Jn 6,48-55). Pre Ježiša prežívať zľutovanie znamená spolucítiť zármutok s tým, koho stretáva, no súčasne osobne pracovať na tom, aby sa smútok premenil na radosť.

Aj my sme povolaní v sebe pestovať postoj zmilovania pri toľkých životných situáciách, strasúc zo seba ľahostajnosť, ktorá zabraňuje spoznať potreby bratov, ktorí nás obklopujú a oslobodzujúc sa z otroctva materiálneho blahobytu (porov. 1 Tim 6,3-8).

Pozrime sa na príklad Panny Márie, ktorá sa stará o každé zo svojich detí a je pre nás veriacich ikonou piety (zľutovania). Dante Alighieri to vyjadruje v modlitbe k Panne Márii, ktorú umiestňuje na vrchol Raja: «V tebe je milosrdenstvo, v tebe zľutovanie, ... v tebe sa spája všetko dobro tvorstva» (In te misericordia, in te pietate, […] in te s’aduna quantunque in creatura è di bontate, XXXIII, 19-21). Ďakujem. -ej,bp-

Vatikán 14. mája – Pápež František bude na slávnosť Zoslania Ducha Svätého sláviť o 10.00 svätú omšu v Bazilike sv. Petra. Pri slávnosti, ktorou sa na 50. deň po slávení Kristovho vzkriesenia uzavrie Veľkonočné obdobie, Svätý Otec na úvod pokropí veriacich svätenou vodou. Pokropenie prijmú v kajúcom duchu prosby: „aby nás Pán vnútorne obnovil, aby sme vždy boli verní Duchu, ktorý nám bol darovaný“.

V deň, ktorý je liturgickou pripomienkou Turíc, zaznejú modlitby veriacich po čínsky, gruzínsky, francúzsky, arménsky a v jazyku lingala, ktorým sa hovorí v oblasti Konga. Ich súčasťou bude aj modlitba za vlády a zákonodarcov, aby „ich múdrosť, ktorá pochádza zhora oslobodila od zajatia svetskosťou a viedla v hľadaní pravého dobra každého človeka“. Zaznejú tiež prosby za kňazské povolania, za kresťanov v ťažkostiach, za chudobných a trpiacich. -ej-

Vatikán/Arménsko 14. mája – Program blížiacej sa apoštolskej cesty pápeža Františka do Arménska už zverejnilo Tlačové stredisko Svätej stolice. Návštevu Arménska podnikne Svätý Otec v dňoch 24. – 26. júna 2016. Pápež sa v piatok 24. júna priamo z letiska príde pomodliť do katedrály v Ečmiadzine, na hlavné posvätné miesto Arménskej apoštolskej cirkvi. Po stretnutí s katolikosom Karekinom II. sa odoberie do Jerevanu na protokolárnu návštevu hlavy štátu Serža Sarkisjana a v prezidentskom paláci sa stretne s predstaviteľmi verejného života a diplomatickým zborom.

Na druhý deň ráno pápež František navštívi v Jerevane Národný pamätník arménskej genocídy. Následne sa letecky presunie do druhého najväčšieho arménskeho mesta Gjumri, kde bude na hlavnom námestí sláviť svätú omšu. Mesto, ktoré sa počas sovietskej éry nazývalo Leninakan, bolo ťažko zasiahnuté zemetrasením v roku 1988.

V Gjumri pápež František navštívi aj obe tamojšie historické katedrály. Katedrála Presvätej Bohorodičky patriaca Arménskej apoštolskej cirkvi je známa aj ako katedrála Siedmich rán Panny Márie. Arménsko-katolícka katedrála je zasvätená Svätým mučeníkom. Večer sa Svätý Otec ešte zúčastní v Jerevane na centrálnom námestí na ekumenickom s stretnutí s modlitbou za pokoj.

V nedeľu 26. júna sa pápež František stretne v Ečmiadzine s arménskymi katolíckymi biskupmi a následne sa zúčastní na svätej liturgii v Arménsko apoštolskej katedrále, ktorej bude predsedať katolikos Karekin II. Po spoločnom obede s ekumenickým zastúpením cirkevných predstaviteľov Arménska a členov pápežského sprievodu sa pápež stretne s delegátmi a dobrodincami Arménskej apoštolskej cirkvi a v Apoštolskom paláci podpíše spoločnú deklaráciu. Posledným bodom pred rozlúčkovou ceremóniou bude návšteva starobylého kláštora Khor Virap. Svätý Otec sa príde pomodliť na toto pútnické miesto, kde bol v závere 3. storočia väznený po dobu 14 rokov sv. Gregor Osvietiteľ, duchový otec arménskeho kresťanstva, ktoré sa už v roku 301 stalo oficiálnym náboženstvom krajiny.   

Pripomeňme, že pri stom výročí národnej tragédie Arménov označovanej v ich jazyku ako „Mec Jegern“ (Veľké zlo) prijal pápež František vo Vatikáne čelných predstaviteľov arménskych katolíkov i Arménskej apoštolskej cirkvi a za ich účasti slávil 12. apríla 2015 Eucharistiu v Bazilike sv. Petra.

Svätý Otec František zavíta do oblasti Kaukazu v druhej fáze od 30. septembra do 2. októbra 2016, keď navštívi Gruzínsko a Azerbadžan. -jb-

Rím 14. mája - Svätý Otec František v piatok 13. mája nečakane navštívil malú komunitu v Ciampine neďaleko Ríma, ktorá v duchu spirituality zakladateľa spoločenstva Archa Jeana Vaniera v sebe začleňuje 18 ľudí s fyzickým a mentálnym postihnutím. S členmi komunity, ktorej názov v preklade znie „Zrnko“, si Petrov nástupca pochutnal na olovrante a stretol sa aj s dobrovoľníkmi a rodinnými príslušníkmi. Ide o ďalšiu z pápežových návštev v rámci iniciatívy tzv. „piatkov milosrdenstva“.

Najväčšiu radosť z návštevy pápeža mali, podľa slov zodpovedného za komunitu Chicco Marca Veronesiho, práve jej 18 členovia: „Niektorí z nich majú vo svojich izbách fotku pápeža a boli dojatí, viacerí plakali od radosti. Bol to skutočne veľmi silný zážitok... Pápež je naozaj veľmi jednoduchý a prívetivý človek, až tak, že sa zdalo akoby bol jeden z nás, náš odveký priateľ“.

Svätý Otec sa zaujímal o históriu komunity, vypočul si však s veľkým záujmom aj príbehy jednotlivých členov. Ako ďalej Veronesi pre Vatikánsky rozhlas uviedol, pápež prítomných požiadal, aby vniesli do sveta „trochu z tej nežnosti, ktorú žije komunita“ a na záver ich požiadal o modlitby: 

„Snáď sme obohatili pápeža tým, že všetci môžeme s dôverou dúfať v Pána, lebo je nádejou, ktorá sa vtelila. Môže sa zdať, že naši chlapci a dievčatá nie sú nikomu užitoční, avšak skrze ich srdcia, poznanie a vzťahy s nimi chceme zmeniť ľudstvo. Sú príkladom, že spoločnosť sa môže zrodiť z tej skaly, ktorú dali na odpis, a že na tejto skale možno vystaviť palác,“ dodal na záver zodpovedný komunity Archa v Ciampine. -ej-   

Komunikovať s milosrdenstvom znamená prispievať k zdravej, slobodnej a solidárnej vzájomnej blízkosti Božích detí, bratov a sestier v rodine ľudstva (Tvít pápeža Františka zo 14. mája 2016). -ej-

Vatikán 14. mája – Pápež František menoval troch kardinálov ako svojich špeciálnych vyslancov na oslavách v Poľsku, Bielorusku a Guatemale. Kardinál Zenon Grocholewski, emeritný prefekt Kongregácie pre katolícke vzdelávanie, sa 18. mája zúčastní na inaugurácii poľskej Svätyne v Toruni zasvätenej Panne Márii, Hviezde novej evanjelizácie a sv. Jánovi Pavlovi II. Pápeža Františka bude kardinál Grocholewski reprezentovať aj v Bielorusku, v dňoch 24. - 26. mája na Národnom eucharistickom kongrese v Grodne pri príležitosti 25. výročia založenia tamojšej diecézy.

Ďalším kardinálom, ktorého Svätý Otec posiela ako svojho legáta, je arcibiskup Mexico City Norberto Rivera Carrera. Svätého Otca bude reprezentovať pri závere osláv dvojstého výročia posvätenia Katedrály v Santiagu de Guatemala, čo bude zároveň aj vyvrcholením arcidiecézneho eucharistického kongresu od 31. mája do 5. júna.

A napokon viedenský arcibiskup kardinál Christoph Schönborn bude ako pápežský vyslanec v Bielorusku na oslave 25. výročia Minsko-Mohilevskej arcidiecézy dňoch 1. - 2. júla v Budslavi (Budslau, Будслаў). Miesto ležiace 150 km severne od Minska je známe svojou národnou mariánskou svätyňou, bazilikou minor z roku 1643. -bp-

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na Turíce, cyklus C (Jn 20,19-23): Dar Ducha Svätého 

Nám veriacim kresťanom je čím ďalej tým jasnejšie, že žijeme v dobe Ducha Svätého. Prejavuje sa to na rozličných aktivitách, o ktorých v Cirkvi pred rokmi nebolo počuť. Nielen oficiálna Cirkev, ale aj jednoduchí veriaci ľudia v súčasnosti cítia, že bez Ducha Svätého to v Cirkvi nejde, a preto on musí byť centrom ich a jej života. Ak sa tak nestane, zostaneme veriacimi bez viery. Navonok sa síce budeme hlásiť ku katolíckej kultúre, no vo vnútri budeme bez skutočného života viery a bez jej ovocia.

Známy je výrok Patriarchu Atenagorasa, ktorý kedysi v jednej svojej turíčnej homílii porovnal, ako sa veci majú, keď v nich chýba Duch Svätý a keď, naopak, Duch Svätý v nich je. Hovorí: Bez Ducha Svätého Boh je vzdialený, Kristus je postavou z minulosti, evanjelium je mŕtvym písmom, Cirkev obyčajnou organizáciou, autorita je záležitosť nadvlády, misie sú vecou propagandy, liturgia nie je ničím iným iba rituálom a kresťanský životný štýl je otroctvom morálky. Avšak s Duchom Svätým vesmír je vzkriesený a vzdychá v pôrodných bolestiach v očakávaní Kráľovstva, je tam zmŕtvychvstalý Kristus, evanjelium je mocou života, Cirkev je obrazom života Trojice, autorita je službou k oslobodeniu, misie sú Turícami, liturgia je aj pamiatkou a pripomienkou vecí minulých a tiež predchuťou vecí budúcich a ľudské činy sú zbožstvené.

Patriarcha Atenagoras má určite pravdu. Bez Ducha i s Duchom môžeme robiť to isté, no predsa nie je to to isté. Pozrime sa preto na niektoré charakteristiky daru Ducha Svätého v našom živote, ako veriacich ľudí. Hoci ich je veľa, spomeniem aspoň dve.

Prvou, snáď najvýraznejšou je to, že Duch Svätý nie je obmedzený len na niekoľko výnimočných predstavených v rámci kresťanských spoločenstiev, ale že je „vyliaty“ na všetkých. Sv. Peter vysvetľuje udalosti Turíc, ako naplnenie proroctva Joelovho o tom, že Boh vyleje svojho Ducha na každého človeka. Hovorí: „Ale toto je to, čo povedal prorok Joel: „V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch  zo svojho Ducha a budú prorokovať. Budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na  zemi, krv, oheň a oblaky dymu slnko sa premení na tmu a mesiac na krv, skôr, ako príde Pánov deň, veľký a slávny. A vtedy: Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.“ (Sk 2, 16nn; Joel , 1-5)

To, že Duch Svätý je vyliaty na každého však neznamená, že by Duch Svätý bol vyliaty na všetko ľudstvo bez rozdielu. Duch Svätý bude vyliaty iba na tých, ktorí uveria v Krista, nakoľko dar Ducha – ako to hovorí Písmo – je odmenou za vieru. Ján v evanjeliu vysvetľuje slová Ježišove o prísľube živej vody: „V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“ To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený (7, 37-39).

Ďalšou charakteristikou pôsobenia Ducha Svätého je množstvo, bohatosť, farebnosť a rozličnosť jeho účinkov. Je ich nespočítateľné množstvo. Spomeňme si aspoň tie výraznejšie:

Prvým je učenie. „Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal“ (Jn 14, 26; viď tiež 16, 13; 1Jn 2, 27), hovorí Ježiš. Ľudskí hlásatelia a kazatelia jeho Slova sú schopní kázať len navonok. Na to, aby ich práca priviedla ľudí k pravej viere, musí byť doplnená vnútorným učením Ducha Svätého. „Nikto nemôže povedať Ježiš je Pán iba ak v Duchu Svätom“, poznamenáva apoštol Pavol (1Kor 12, 3). Navyše učenie Ducha Svätého nie je obmedzené iba na uvedenie ľudí do viery; učenie Ducha Svätého je nepretržitým svetlom, ktoré im pomáha v tejto viere rásť a to tak, že sú čím ďalej tým schopnejší prijať a realizovať dôsledky tejto svojej viery vo svojom živote. Často si vzdychneme, keď sme ešte len na začiatku cesty viery: ako budem schopný prijať a žiť podľa takéhoto vznešeného ideálu? Ja hriešny a slabý!? To je vec Ducha. On nás uschopní a uvedie do toho všetkého.

Ďalším účinkom Ducha Svätého je vedenie. V našom živote sú chvíle, kedy nás Duch Svätý vedie veľmi priamym spôsobom ohľadom konkrétnych akcií, ktoré máme vykonať alebo rozhodnutí, ktoré máme urobiť. Duch Svätý napríklad priamo inšpiroval Filipa v jeho rozhovore s Etiópčanom, komorníkom kráľovnej kandake, ktorý študoval Izaiáša (Sk 8, 29), Petra zasa viedol pri jeho reakcii na pozvanie rímskeho stotníka Kornélia (Sk 10, 19nn) a Pavla, aby nešiel kázať do Bytínie (Sk 16, 7), kam mal pôvodne v úmysle ísť.

Ďalej tu máme posilňovanie. Vedieť, čo máme robiť ešte nestačí k tomu, aby sme to, čo vieme aj robili. Kresťanský život a apoštolská činnosť sú náročné a človek sám nie je schopný tieto nároky realizovať. Duch Svätý však prichádza na pomoc nám slabým a dáva nám novú až nevídanú silu. Príkladom takéhoto posilňovania je premena apoštolov na Turíčny deň (Sk 2nn). Text, ktorý nám snáď najplnšie predstavuje túto charakteristiku Ducha pochádza od apoštola Pavla: „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje“ (Flp 4, 13). Bez Ducha Svätého nie sme schopní ničoho, s Duchom Svätým však môžeme všetko.

No a konečne tu máme rozliatie pocitov lásky, radosti, pokoja a mnohých ďalších v tých, ktorí ho prijmú a tiež dar novej slobody. Veriaci, ktorí majú dar Ducha Svätého nepociťujú žitie požiadaviek svojej viery ako bremeno, ale naopak ako niečo, čo ich napĺňa dobrými pocitmi a blaženosťou. Neostáva to však len pri pocitoch; tieto pocity produkujú aj viditeľné ovocie. „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť  dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“, hovorí apoštol Pavol (Gal 5, 22; viď tiež 5,1; Rim 5,5; 8, 14-16).

Všetok život viery pochádza od Ducha Svätého. Duch Svätý nášmu životu viery dáva šťavu, život, energiu a živosť. Svojou milosťou nás Duch robí deťmi Božími; čnosťami viery, nádeje a lásky, ktoré do nás vlieva, nás uschopňuje žiť ako Božie deti; a svojimi špeciálnymi darmi Ducha (darmi posväcovania; darmi služby a darmi prejavu Ducha) tento život Božích detí Duch Svätý v nás privádza k dokonalosti.

A nám neostáva nič iné, iba pouvažovať, ak moja viera iba tak tlie, aké miesto dávam vo svojom živote snahe o otvorenie sa pre dar Ducha Svätého. 

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: