Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

15/05/2016

Aktuálne správy z Vatikánu

Rubrika

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Homília Svätého Otca Františka na slávnosť Turíc: Nenechám vás ako siroty

◊  

Vatikán 15. mája – Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca Františka na slávnosť Zoslania Ducha Svätého pri svätej omši, ktorú slávil o 10. hod v Bazilike sv. Petra:  

«Nenechám vás ako siroty» (Jn 14,18). Ježišova misia, zavŕšená v dare Ducha Svätého, mala tento základný cieľ: znovu nadviazať náš vzťah s Otcom, poškodený hriechom; zbaviť nás stavu sirôt a prinavrátiť nám stav synovstva.

Apoštol Pavol píše kresťanom v Ríme takto: «Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“» (Rim 8,14-15). Tu vidíme obnovenie vzťahu: Božie otcovstvo v nás znovu účinkuje vďaka vykupiteľskému dielu Krista a daru Ducha Svätého.

Duch Svätý je darovaný Otcom a privádza k Otcovi. Celé dielo spásy je dielom znovuzrodenia, v ktorom nás Božie otcovstvo prostredníctvom daru Syna a Ducha oslobodzuje zo sirotstva, do ktorého sme upadli. Aj v našich časoch nachádzame viaceré znaky tohto nášho stavu sirôt: tá vnútorná samota, ktorú zakusujeme aj uprostred davu a ktorá sa neraz môže stať existenciálnym smútkom; to nárokovanie si nezávislosti od Boha, ktoré sa spája s určitou clivotou po jeho blízkosti; ten rozšírený duchovný analfabetizmus, ktorý nás robí neschopnými modliť sa; tá ťažkosť vnímať večný život ako pravý a reálny, ako plnosť spoločenstva, ktoré klíči už tu a rozvinie sa za hranicou smrti; tá ťažkosť rozpoznať v druhom brata, nakoľko je synom toho istého Otca; a ďalšie podobné znaky.

Oproti tomuto všetkému stojí v protiklade stav synovstva, ktoré je naším prvotným povolaním, je tým, kvôli čomu sme stvorení, naším najhlbším „DNA“, ktoré však bolo poškodené, a na to, aby sa obnovilo, sa žiadala obeta Jednorodeného Syna. Z nesmierneho daru lásky, ktorým je Ježišova smrť na kríži, vyprýštilo pre celé ľudstvo ako nesmierny vodopád milosti vyliatie Ducha Svätého. Kto sa pohrúži vo viere do tohto tajomstva znovuzrodenia, znovu sa rodí do plnosti synovského života.          

«Nenechám vás ako siroty.» Dnes, na sviatok Turíc, nás tieto Ježišove slová vedú k premýšľaniu aj nad materinskou prítomnosťou Márie vo Večeradle. Ježišova Matka je uprostred spoločenstva učeníkov zhromaždeného pri modlitbe: je živou pamäťou Syna a živým vzývaním Ducha Svätého. Je Matkou Cirkvi. Do jej príhovoru zverme osobitným spôsobom všetkých kresťanov, rodiny a spoločenstvá, ktoré v tejto chvíli viac potrebujú silu Ducha Zástancu (Parakléta), Obrancu a Tešiteľa, Ducha pravdy, slobody a pokoja.

Duch, ako to potvrdzuje opäť sv. Pavol, garantuje našu príslušnosť ku Kristovi: «Kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho» (Rim 8,9). A upevňujúc náš vzťah príslušnosti k Pánovi Ježišovi nám Duch dáva vstúpiť do novej dynamiky bratstva. Prostredníctvom Brata spoločného všetkým, ktorým je Ježiš, môžeme vytvárať vzťahy s druhými novým spôsobom, už nie ako siroty, ale ako deti toho istého Otca, dobrého a milosrdného. A toto mení všetko! Môžeme na seba hľadieť ako bratia, a naše rozdiely len znásobujú radosť a úžas z toho, že patríme do tohto jediného otcovstva a bratstva.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-

inizio pagina

Svätodušná nedeľa s pápežom Františkom vo Vatikáne

◊  

Vatikán 15. mája – Príď, Duch Svätý! Osloboď nás od každej uzavretosti a vlej do nás radosť z ohlasovania evanjelia!“ – to je tvít, ktorý rozoslal pápež František hneď ráno v dnešnú Svätodušnú nedeľu. Dopoludnia celebroval v Bazilike sv. Petra svätú omšu zo Slávnosti Zoslania Ducha Svätého, pri ktorej na úvod pokropil veriacich svätenou vodou vyprosujúc si spoločne s nimi od Pána vnútornú obnovu a vernosť Duchu Svätému.  

Homíliu zameral na znovuzrodenie človeka v Duchu Svätom. Ako pripomenul, to, že opúšťame stav sirôt a stávame sa naplno Božími synmi a dcérami, je vďaka Ježišovi Kristovi. Ako povedal, stav synovstva, ktoré je naším prvotným povolaním, je tým, kvôli čomu sme stvorení, naším najhlbším «DNA», ktoré však bolo poškodené, a na to, aby sa obnovilo, sa žiadala obeta Jednorodeného Syna.“ Z daru lásky, ktorým je Ježišova smrť na kríži, vyprýštilo pre celé ľudstvo vyliatie Ducha Svätého ako vodopád milosti, povedal pápež.

Plné znenie homílie Svätého Otca

Modlitby veriacich pri slávnosti Turíc zazneli po čínsky, gruzínsky, francúzsky, arménsky a v jazyku lingala, ktorým sa hovorí v oblasti Konga. Ich súčasťou bola aj modlitba za vlády a zákonodarcov, „aby ich múdrosť, ktorá pochádza zhora oslobodila od zajatia svetskosťou a viedla v hľadaní pravého dobra každého človeka“. Zazneli tiež prosby za kňazské povolania, za kresťanov v ťažkostiach, za chudobných a trpiacich.

V príhovore z okna Apoštolského paláca pred poludňajšou modlitbou „Raduj sa, nebies Kráľovná“ ktorú už od budúceho týždňa vystrieda modlitba „Anjel Pána“ Svätý Otec okrem iného povedal:

„Práve vďaka Duchu Svätému, Láske, ktorá spája Otca a Syna a z nich vychádza, všetci môžeme žiť životom samotného Ježiša. Duch nás totiž učí všetkému, i tomu jedinému, čo je naozaj potrebné: milovať ako miluje Boh.“

Svätý Otec František dnes tiež zverejnil svoje Posolstvo ku svetovému dňu misií, ktorý sa bude sláviť 23. októbra. Jeho téma znie: „Misionárska cirkev, svedok milosrdenstva“. Po udelení požehnania Svätý Otec osobitne pozval k modlitbe k Duchu Svätému za nové povolania pre misie „ad gentes“:

„Nech nám Duch Svätý dá silných mladých, chlapcov a dievčatá, ktorí budú túžiť ísť hlásať evanjelium. Prosme o to dnes Ducha Svätého.“

V závere svojho poludňajšieho stretnutia s veriacimi pápež František pozdravil na diaľku účastníkov „Slávnosti národov“ (Festa dei popoli), ktorá sa každoročne koná na Turíce pred Lateránskou bazilikou.

„Nech nám táto slávnosť, znak jednoty a rozličnosti kultúr, pomáha chápať, že cesta k jednote je táto: vytvárať jednotu rešpektujúc rozdielnosti.“ -jb-

inizio pagina

Rubrika



Peter Dufka SJ: Sedem rád duchovných otcov

◊  

P. Peter Dufka SJ, ktorý prednáša na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme, predkladá na zamyslenie rady duchovných autorov z prvých storočí kresťanstva, predovšetkým sv. Antona Pustovníka a Evagria Pontica. 

Dnes na slávnosť Zoslania Ducha Svätého by bolo vhodné poukázať na sedem darov Ducha Svätého, my však chceme v našej rubrike venovať pozornosť siedmim radám duchovných autorov žijúcich v prvých storočiach kresťanstva. Sú to predovšetkým sv. Anton Pustovník a Evagrius Ponticus. Obaja vnikli veľmi hlboko do tajomstiev duchovného života a v mnohom majú čosi spoločné. To, čo odporúčajú, sami praktizovali a ich rady sú rovnako aktuálne pre kresťanský život dnes, ako pred pätnástimi storočiami. Skúsme si ich rady všimnúť bližšie.

1. Maj  úctu a rešpekt ku Svätému písmu. I keď boli títo majstri duchovného života vyhľadávaní radcovia, neboli si nikdy celkom istí svojimi radami. Nevedeli s istotou, či to, čo povedia, bude inšpirované Duchom Svätým, alebo to budú len ich ľudské, obmedzené rady. O čom však nepochybovali, bolo to, že Sväté písmo je inšpirované Duchom Svätým, ktorý neustále cezeň pôsobí. A tak pri hľadaní duchovných rád používali zo Svätého písma citáty, ktoré aktuálne súviseli s duchovnou pomocou sprevádzanej osoby. Slúžili nielen na povzbudenie, ale aj na ochranu proti duchovným nebezpečenstvám. Evagrius Ponticus napríklad zostavil knihu takýchto výrokov známu pod názvom Antirrhétikos (Návod k protirečeniu). Je v nej množstvo citátov z Písma, ktorými možno „protirečiť“ tej-ktorej zlej myšlienke ohrozujúcej duchovný život. Majstri duchovného života tieto texty poznali naspamäť, aby ich mali po ruke, kedykoľvek ich budú potrebovať. 

2. Nestrácaj zo zreteľa večné hodnoty. Sv. Anton poznal dobre 18. verš 8. kapitoly listu Rimanom: „A myslím, že utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť“.  Tento pustovník si všíma tendenciu človeka vlastniť. Samotný fakt vlastnenia nie je zlý, zlá je len prílišná naviazanosť na veci. Odporúča teda kontrolovať všetko, k čomu si vytvárame vzťah a venovať pozornosť tomu, čo zostane hodnotou i vo večnosti, ako sú viera, múdrosť, spravodlivosť, láskavosť a ďalšie. Prílišnú naviazanosť na veci prirovnáva ku psovi, ktorý je priviazaný reťazou k búde a nemôže opustiť obmedzený priestor.  Ak platí, že láska k Bohu a ľuďom nikdy nepominie, pretože presahuje do večnosti, tak platí i to, že i falošnú lásku k peniazom a veciam si ako ťarchu prenesie človek i do večnosti.   

3. Buď vytrvalý a bdelý. Vytrvalosť je podľa sv. Antona povinnosťou každého kresťana. Odporúča každý deň obnovovať horlivosť v službe, do ktorej nás Pán povolal. V tomto smere neustále povzbudzuje k askéze. Ani na chvíľu sa človek nemá poddať nástrahám, ktoré ho odvádzajú od realizácie jeho povolania. Podarí sa mu to vďaka neustálej bdelosti. Hovorí, že jediný chybný krok nezostane bez následkov a ako príklad uvádza Judáša, ktorý pre jednu chvíľu zrady stratil celú večnosť s Bohom. Viacerí autori súčasnosti nadväzujú na sv. Antona, keď hovoria o potrebe neustáleho hľadania nových podnetov v našom povolaní.     

4. Pamätaj na koniec. Pri všetkom, čo robíme, by sme podľa sv. Antona nemali stratiť zo zreteľa smer a myšlienku na koniec. Nebojí sa ani myšlienky na koniec života, ba dokonca ju odporúča často pripomínať. Jednou z jeho asketických praktík bola ranná myšlienka na to, že sa nemusí dožiť večera. Podobný charakter mala i večerná reflexia, v ktorej nepovažoval za samozrejmosť, že sa dožije rána. Takto sa naučil vážiť si každú chvíľu života a vnímať ju ako nesmierny dar.

I keď sa nám táto rada sv. Antona môže zdať trochu pochmúrna, obsahuje niečo z podstatného aspektu života, ktorý si všímajú i niektorí autori súčasnosti. Poukazujú na skutočnosť smrti, ktorá je nenápadne prítomná v našom každodennom živote. Človek zomiera postupne cez každodennú namáhavú prácu, či účasť na utrpení iných. I znaky starnutia a smrť našich blízkych nás upozorňujú na najdôležitejší moment nášho pozemského života, ktorým je jeho koniec.    

5. Nauč sa správne rozlišovať. Sv. Anton mal mimoriadnu rozlišovaciu schopnosť zachytiť a odhaliť vnútorný alebo vonkajší podnet, ktorý mu zišiel na um.  Vedel si ho prečítať a hneď na začiatku demaskovať priateľa alebo nepriateľa svojej  duše. Všímal si, čo v jeho vnútri vyvoláva, k čomu ho podnecuje a kam ho vedie. Varoval hlavne pred nepriateľom našej duše, ktorý sa rád prezentuje pod rúškom hodnotných nápadov. Naučil sa ho demaskovať i za niektorými vášňami, ako sú hnev, nečisté myšlienky, skľučujúci smútok alebo sklamanie z nedosiahnuteľnosti niektorých čností. Podľa jeho pozorovania sa pokušiteľ opakovane vracia, a to v stále  intenzívnejších podobách.

6. Často sa posti. Pôst je podľa Evagria jedna z najúčinnejších asketických praktík, pretože sa intenzívne dotýka obmedzenia najzákladnejšej potreby človeka. Odporúča ho preto, lebo táto potreba môže prerásť do rozmerov závislosti, nenásytnosti a maškrtnosti. Je presvedčený o tom, že pôstom sa človek zjednocuje s Ježišom, ktorý sa tiež postil, zvyšuje účinnosť modlitby a umožňuje Duchu Svätému, aby sa udomácnil v jeho vnútri. Evagrius totiž vidí súvislosť medzi ochutnávaním jedla a „ochutnávaním“ Božej prítomnosti. Tieto „ochutnávania“ sa vzájomne nepodporujú a jedna obmedzuje druhú. Obmedzením chutí na jedlo sa ľahšie rozvinú „duchovné chute“ a záľuba v duchovných veciach. Maškrtnosť a nenásytnosť sú podľa Evagria istým druhom otroctva a človek túžiaci po duchovnom raste sa potrebuje oslobodiť z jeho pút.

7. Ustráž si vonkajšie i vnútorné ticho. Zakladateľ hesychazmu Arsenio je autorom vety, ktorá bola známa už u gréckeho filozofa Simonidesa: „Veľakrát som oľutoval, keď som hovoril, ale nikdy som neoľutoval, keď som mlčal.“ Podľa tradície Arsenio počul z neba hlas, ktorý mu povedal: „Uteč zo sveta, nauč sa mlčať a neboj sa samoty.“ Niečo z tohto odporúčania praktizovali všetci majstri duchovného života a táto rada je do istej miery aktuálna i pre dnešného kresťana. Ticho samé o sebe nie je hodnotou, ale hodnotným ho robí cieľ, pre ktorý sa praktizuje. Vďaka  tichu človek zachytí jemné podnety svojho vnútra, ktoré by sa mu inak nepodarilo objaviť. Nielen že ich zachytí, ale môže ich nanovo prežiť a obťažkať. Takto postupne rastie v poznávaní duchovných vecí podobne ako Mária, ktorá „zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 1, 49). 

Milí priatelia, i keď sedem uvedených rád duchovných autorov nemožno stotožňovať so siedmimi darmi Ducha Svätého, Boží duch v nich celkom isto pôsobí. Dotkol sa nimi mnohých duchovných velikánov minulosti. Nechajme sa nimi inšpirovať i my dnes. 

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Týždenný spravodajský prehľad z Vatikánu 15. mája 2016

◊  

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne. 

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

inizio pagina

Vysielanie z 15. mája 2016

◊  

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina