Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

18/05/2016

Aktuálne správy z Vatikánu

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Na generálnej audiencii Svätý Otec opäť pozdravil slovenských pútnikov

◊  

Vatikán 18. mája – Na dnešnej generálnej audiencii sa Svätý Otec zameral na tému „Chudoba a milosrdenstvo“. Vo svojej katechéze rozobral podobenstvo o boháčovi a chudobnom Lazárovi, pričom zdôraznil, že ignorovať chudobného znamená opovrhnúť Bohom a stať sa neschopným prijať jeho milosrdenstvo.

Aj tentoraz boli medzi veriacimi zhromaždenými na Námestí sv. Petra aj pútnici zo Slovenska, a to z farností Bardejov, Bojná, Klokočov, Novoť, Omšenie, Pavlovce nad Uhom, Ružomberok - Biely Potok, Spišské Bystré, Šaľa, Vráble a Zákamenné. Okrem nich sa audiencie zúčastnili aj žiaci a učitelia Cirkevnej základnej školy svätého Františka z Assisi z Vranova nad Topľou a iné skupiny.

Okolo 500 Slovákov Svätý Otec osobitne pozdravil a jeho slová vzápätí zazneli aj v slovenčine:

„Srdečne pozdravujem pútnikov zo Slovenska, osobitne farské skupiny ako aj žiakov a učiteľov Cirkevnej základnej školy svätého Františka Assiského z Vranova. Bratia a sestry, milí chlapci a dievčatá, v tomto mariánskom mesiaci vás pozývam do školy Panny z Nazareta. Od nej sa učte počúvať Pánovo slovo a plniť jeho vôľu ako aj milovať blížnych. S láskou žehnám vás i vašich drahých”. 

Po Slovákoch pápež František pozdravil tiež 100 Ukrajincov, konkrétne deti, siroty a utečencov a vyjadril modlitbu, aby sa v krajine dosiahol trvalý mier. Ukrajinské deti v sprievode niekoľkých dospelých na audienciu prišli vďaka medzinárodnému sociálnemu projektu „Deti za mier na celom svete“ z Ivano-Frankivska.

Pred katechézou Svätého Otca najprv odznel úryvok z Podobenstva o boháčovi a Lazárovi z Lukášovho evanjelia:

«Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. I zvolal: „Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!“ No Abrahám povedal: „Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš» (Lk 16,19-20a.22.24-25).

Plné znenie katechézy Svätého Otca: Chudoba a milosrdenstvo

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes sa s vami chcem pristaviť pri podobenstve o boháčovi a chudobnom Lazárovi. Život týchto dvoch osôb, zdá sa, plynie na rovnobežných tratiach: ich životné podmienky sú v protiklade a ani najmenej si nekorešpondujú. Dvere boháčovho domu sú vždy uzavreté pred chudobným, ktorý sa nachádza vonku, snažiac sa požívať aspoň zvyšky z boháčovho stola. Ten bol zaodetý prepychovým oblečením, zatiaľ čo Lazár bol pokrytý vredmi; boháč každý deň prepychovo hoduje, zatiaľ čo Lazár umiera od hladu. Len psy sa o neho starajú a prichádzajú mu lízať rany. Táto scéna pripomína tvrdé napomenutie Syna človeka pri poslednom súde: «Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; (...) bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma» (Mt 25, 42-43). Lazár dobre reprezentuje tiché volanie chudobných všetkých čias a protirečivosť sveta, v ktorom sú nesmierne bohatstvá a zdroje v rukách len zopár ľudí.   

Ježiš hovorí, že jedného dňa ten človek umrel. Chudobní aj boháči umierajú, majú ten istý osud. My všetci ho zdieľame, či nie? Nie sú tu žiadne výnimky.  A  tak sa ten človek obráti na Abraháma prosiac ho s oslovením „otec“ (v. 24.27). Dovoláva sa  tak, že je jeho synom, patriacim k Božiemu ľudu. Napriek tomu počas života neprejavil voči Bohu žiadny ohľad, naopak, uzavretý vo svojom svete prepychu a hýrenia, urobil zo seba stred všetkého. Vylučujúc Lazára vôbec nebral do úvahy ani Pána, ani jeho zákon. Ignorovať chudobného znamená pohŕdať Bohom! A toto sa musíme dobre naučiť: ignorovať chudobného znamená pohŕdať Bohom. V podobenstve je však jedna osobitosť, ktorú si treba všimnúť. Boháč nemá meno, len prívlastok: „bohatý“; zatiaľ čo meno chudobného sa päťkrát opakuje, a „Lazár“ znamená „Boh pomáha“. Lazár spočívajúci pred dverami je živým volaním k boháčovi, aby pamätal na Boha, avšak boháč toto volanie neprijíma. Takže bude odsúdený nie pre svoje bohatstvá, ale pre to, že bol neschopný mať s Lazárom súcit a pomôcť mu.

V druhej časti podobenstva nachádzame Lazára a boháča po ich smrti (v. 22-31). Tam, na druhom brehu života, sa situácia obrátila: chudobného Lazára anjeli odniesli do neba k Abrahámovi, boháč je naopak uvrhnutý do múk. Vtedy boháč «pozdvihol oči a zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone». Zdá sa, že vidí Lazára po prvý krát, avšak jeho slová ho prezrádzajú: «Otec Abrahám», hovorí, «zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára», – takže ho pozná, je tak? – «pošli Lazára nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!» Teraz boháč rozpoznáva Lazára a prosí ho o pomoc, zatiaľ čo počas života sa tváril, že ho nevidí. Koľkokrát, koľko len krát sa mnohí ľudia tvária, že nevidia chudobných! Chudobní pre nich neexistujú... Predtým mu upieral dokonca aj zvyšky zo svojho stola, a teraz by chcel, aby mu priniesol napiť! Ešte stále verí, že si môže nárokovať na práva pre svoje predošlé spoločenské postavenie. Prehlasujúc za nemožné vyhovieť jeho požiadavke, Abrahám osobne ponúka kľúč k celému príbehu: vysvetľuje, že dobrá a zlá boli prerozdelené takým spôsobom, aby kompenzovali pozemskú nespravodlivosť a dvere, ktoré v živote oddeľovali boháča od chudobného, sa premenili na «veľkú priepasť». Pokiaľ bol Lazár pri jeho dome, pre boháča to bola príležitosť k spáse: mohol roztvoriť dvere, pomôcť Lazárovi... avšak teraz, keď sú obaja mŕtvi, situácia sa stala nezvratnou. Nie je tu priama odvolávka na Boha, ale podobenstvo jasne vyzýva na bdelosť: milosrdenstvo Boha voči nám je previazané s naším milosrdenstvom voči blížnemu; ak toto chýba, ani ono nenájde priestor v našom uzavretom srdci, nemôže vstúpiť. Pokiaľ ja neroztvorím dvere môjho srdca voči chudobnému, tie dvere zostanú uzavreté. Aj pre Boha. A toto je príšerné.

Teraz boháč myslí na svojich bratov, ktorým hrozí, že skončia rovnako ako on, a prosí, aby sa Lazár mohol vrátiť na svet aby ich varoval. No Abrahám odpovedá: «Majú Mojžiša a prorokov, nech ich počúvajú». Na to, aby sme sa obrátili, nemusíme očakávať zázračné udalosti, ale musíme otvoriť srdce Božiemu slovu, ktoré nás volá milovať Boha a blížneho. Božie slovo môže prebrať k životu zatvrdnuté srdce a uzdraviť ho z jeho slepoty. Boháč poznal Božie slovo, avšak nenechal ho vstúpiť do srdca, nepočúval ho, preto bol neschopný otvoriť oči a mať súcit s chudobným.

Žiaden posol a žiadne posolstvo nemôžu nahradiť chudobných, ktorých stretávame na ceste, lebo v nich nám prichádza v ústrety samotný Ježiš: «Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili» (Mt 25,40), hovorí Ježiš. Takto je v obrátení osudov, ktoré podobenstvo opisuje, ukryté tajomstvo našej spásy, v ktorom Kristus spája chudobu s milosrdenstvom. Drahí bratia a sestry, počúvajúc toto evanjelium, my všetci spolu s chudobnými zeme môžeme spievať s Máriou: «Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno» (Lk 1,52-53). Ďakujem. 

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, bp-

inizio pagina

Tvít pápeža Františka: Na Jubileum pozýva Ježiš všetkých bez rozdielu

◊  

Jubileum je slávnosť, na ktorú pozýva Ježiš všetkých bez rozdielu a bez toho, že by niekoho vylúčil (Tvít pápeža Františka z 18. mája 2016).

inizio pagina

Pápež František pre La Croix: O koreňoch Európy treba hovoriť v pluráli

◊  

Vatikán 18. mája – Z rozhovoru so Svätým Otcom Františkom, ktorý vyšiel 16. mája 2016 vo francúzskom denníku La Croix prinášame plné znenie častí, týkajúcich sa koreňov Európy, zdravej laickosti štátu, duchovných velikánov Francúzska a výsledkov Synody o rodine. Pápež František sa s dvoma zástupcami denníka stretol vo Vatikáne 9. mája.

Vo Vašich príhovoroch o Európe pripomínate „korene“ kontinentu, ale bez toho, že by ste ich kvalifikovali ako kresťanské. Definujete „európsku identitu“ radšej ako „dynamickú a multikultúrnu“. Je podľa vás výraz „kresťanské korene“ neprimeraný pre Európu?

Treba hovoriť o koreňoch v pluráli, lebo sú viaceré. V tomto zmysle, keď počujem hovoriť o kresťanských koreňoch Európy, občas sa obávam tónu, ktorý môže byť triumfálny či pomstychtivý. Takže sa stáva kolonializmom. Ján Pavol II. o nich hovoril pokojným tónom. Európa, áno, má kresťanské korene. Kresťanstvo má povinnosť polievať ich, ale v duchu služby, tak ako je to pri umývaní nôh. Povinnosť kresťanstva voči Európe je služba. Erich Przywara, veľký učiteľ Romana Guardiniho a Hansa Ursa von Balthasara, nás tomu učí: prínos kresťanstva pre určitú kultúru je ten, ktorý predstavuje Kristus umývaním nôh, totiž služba a dar života. Nemôže to byť nejaký kolonialistický prínos.

***

Dôležitosť islamu vo Francúzsku ako krajine s historickým kresťanským zakotvením vzbudzuje opakované otázky týkajúce sa miesta náboženstiev vo verejnom priestore. Aká je podľa vás zdravá (dobrá) laickosť?

Štát musí byť laický. Konfesionálne štáty končia zle. Ide to proti histórii. Verím, že laickosť sprevádzaná solídnym zákonom garantujúcim náboženskú slobodu ponúka referenčný rámec pre napredovanie. Sme si všetci rovní ako Božie deti alebo s našou dôstojnosťou osôb. Ale každý musí mať slobodu navonok prejavovať svoju vieru. Ak chce moslimská žena nosiť závoj, musí sa jej to umožniť. Rovnako ako katolíkovi, ktorý chce nosiť kríž. Vyznávanie viery sa musí umožniť nie povedľa, ale v lone kultúry. Malá kritika, ktorú by som v tomto zmysle adresoval Francúzsku, je to, že preháňa s laickosťou. Pochádza to z spôsobu považovať náboženstvá za subkultúru skôr než za kultúru v plnom zmysle. Obávam sa, že tento prístup, ktorý sa chápe ako dedičstvo osvietenstva, bude naďalej pretrvávať. Francúzsko by malo spraviť krok vpred v tejto veci, aby akceptovala, že otvorenosť voči nadprirodzenu je právom pre všetkých.

Ako by mali katolíci v tomto laickom kontexte brániť svoje presvedčenie zoči-voči spoločenským témam ako eutanázia či manželstvo medzi osobami rovnakého pohlavia?

Treba v parlamente diskutovať, argumentovať, vysvetľovať, zdôvodňovať. Takto spoločnosť rastie. V okamihu, keď sa hlasuje o zákone, štát musí rešpektovať svedomie. V každej právnej štruktúre musí byť prítomné právo na výhradu vo svedomí, lebo je to ľudské právo. Aj pre vládneho činiteľa, ktorý je ľudskou osobou. Štát musí aj rešpektovať kritiku. Toto je pravá laickosť. Neslobodno zamietnuť argumenty katolíkov so slovami ,Hovoríte ako kňaz‘. Nie, zakladajú sa na kresťanskom myslení, ktoré Francúzsko tak význačne rozvinulo.

Čo pre vás predstavuje Francúzsko?

Prvorodená dcéra Cirkvi... no nie tá najvernejšia [smiech]. V päťdesiatych rokoch sa tiež hovorilo: ,Francúzsko, misijná krajina‘. V tomto zmysle je perifériou, ktorú treba evanjelizovať. Ale musíme byť k Francúzsku spravodliví. Cirkev tu má kreatívnu kapacitu. Francúzsko je tiež zem veľkých svätcov, veľkých mysliteľov: Jean Guitton, Maurice Blondel, Emmanuel Lévinas (ktorý nebol katolík), Jacques Maritain. Mám tiež na mysli hĺbku literatúry. Oceňujem  aj spôsob, akým francúzska kultúra obohatila jezuitskú spiritualitu vzhľadom na asketickejší španielsky prúd. Francúzsky prúd, ktorý začal Pierre Favre, aj keď vždy nástojil na rozlišovaní  ducha, dáva inú príchuť. S  veľkými francúzskymi duchovnými otcami: Louis Lallemant, Jean-Pierre de Caussade. A s veľkými  francúzskymi teológmi, ktorí veľmi pomohli Spoločnosti Ježišovej: Henri de Lubac a Michel de Certeau. Títo poslední dvaja sa mi veľmi páčia; dvaja jezuiti, ktorí sú kreatívni. Skrátka, toto ma na Francúzsku fascinuje. Na jednej strane táto prehnaná laickosť, dedičstvo Francúzskej revolúcie, a na druhej takí veľkí svätci.

Ktorého alebo ktorú z nich preferujete?

Svätú Teréziu z Lisieux.

***

Zvolali ste dve synody o rodine. Zmenil tento dlhý proces podľa Vašej  mienky Cirkev?

Je to proces, ktorý sa začal konzistóriom, ktoré uviedol kardinál Kasper, a pokračoval mimoriadnou synodou v októbri toho istého roku, potom rokom uvažovania a riadnou synodou. Myslím, že všetci sme vyšli z tohto procesu iní než ako sme doň vstúpili. Aj ja. V posynodálnej exhortácii som sa snažil maximálne rešpektovať synodu. Nenájdete tam kánonické spresnenia o tom, čo sa môže alebo musí spraviť alebo nemôže. Je to pokojná, umiernená úvaha o kráse lásky, o tom, ako vzdelávať deti, pripraviť sa na manželstvo... Valorizuje zodpovednosti, ktoré by Pápežská rada pre laikov mohla sprevádzať vo forme smerníc.

Okrem tohto procesu musíme myslieť na pravú synodalitu, alebo aspoň čo znamená katolícka synodalita. Biskupi sú cum Petro sub Petro (s Petrom a pod Petrom). To ju odlišuje od pravoslávnej synodality a od tej v gréckokatolíckych cirkvách, kde sa patriarcha ráta iba za jedného. Druhý vatikánsky koncil ponúka ideál synodálneho a biskupského spoločenstva. Musí sa to ešte nechať rásť aj na farskej úrovni s ohľadom na to, čo sa tu predpisuje. Sú farnosti, ktoré nemajú ani pastoračnú radu, ani radu pre ekonomické záležitosti, aj keď kánonické právo ich k tomu zaväzuje. Synodalita je v hre aj tam.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -bp, jb-

inizio pagina

Posledná rozlúčka s kardinálom Coppom, niekdajším nunciom v Československu

◊  

Vatikán 18. mája – Vo Vatikánskej bazilike sa dnes o 15. hodine konala posledná rozlúčka so zosnulým kardinálom Giovannim Coppom, ktorý bol apoštolským nunciom v ČSFR a neskôr v Českej republike. Kardinál Coppa zomrel v pondelok 16. mája vo veku 90 rokov.

Svätej omši pri oltári Katedry predsedal dekan kardinálskeho zboru Angelo Sodano. Záverečné obrady Ultima Commendatio a Valedictio viedol osobne Svätý Otec František, ktorý vo svojom kondolenčnom liste už prv vyzdvihol kardinálovu „pastoračnú múdrosť a zápal pre potreby druhých, idúc v ústrety všetkým s dobrotivosťou a miernosťou“.

Predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský v tejto súvislosti zaslal kondolenciu štátnemu sekretárovi Svätej stolice kardinálovi Pietrovi Parolinovi. Tlačová kancelária KBS ju publikovala v nasledovnom znení:

„Vaša Eminencia, so zármutkom sme prijali správu o úmrtí kardinála Giovanniho Coppu, ktorý bol prvým apoštolským nunciom v bývalom Československu po páde komunizmu v roku 1989. Spomíname na neho ako láskavého a odvážneho človeka, ktorý stál pred neľahkou úlohou napomôcť konsolidovať štruktúry Katolíckej cirkvi a zabezpečiť obsadenie všetkých diecéz.

Dovoľte mi, aby som v mene Konferencie biskupov Slovenska vyjadril úprimnú sústrasť nad stratou tohto vzácneho človeka. V našich srdciach zostane spomienka na neho navždy spojená s hektickým obdobím po páde komunizmu. Ďakujeme všemohúcemu Pánovi za dar tohto skromného a rozvážneho diplomata, ktorý svojou prácou výrazne prispel k obnove pomerov v Katolíckej cirkvi v bývalom Československu. Modlíme sa, aby ho Darca života bohato odmenil vo večnosti za jeho vernú službu. Nech odpočíva v pokoji.-jb-

inizio pagina

Svätá stolica vyšle delegáciu na Svetový humanitárny samit v Istanbule

◊  

Vatikán/Turecko 18. mája – V dňoch 23. – 24. mája sa v tureckom Istanbule zíde Svetový humanitárny samit, po prvý raz zvolaný Organizáciou Spojených národov. Cieľom stretnutia je hľadať nové prístupy a spôsoby ako reagovať na krízové situácie pre záchranu životov, zmierňovanie utrpenia a poskytnutie lepšej starostlivosti zraniteľným osobám.

Na vrcholovom stretnutí s účasťou hláv štátov, predstaviteľov vlád, sveta podnikania, humanitárnych organizácií a občianskej spoločnosti, bude Svätá stolica zastúpená delegáciou na vysokej úrovni. Ako informoval riaditeľ vatikánskeho Tlačového strediska P. Federico Lombardi, delegáciu povedie štátny sekretár kard. Pietro Parolin. Ďalšími čelnými predstaviteľmi v početnejšej delegácii Vatikánu budú Mons. Bernardito Auza, stály pozorovateľ pri OSN v New Yorku a Mons. Silvano Tomasi, niekdajší stály pozorovateľ pri úradoch OSN v Ženeve, v súčasnosti člen Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj. -jb-

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 18. mája 2016

◊  

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina