Vatikán 24. mája – „Kráčať bezúhonne v Božej prítomnosti“ znamená približovať sa k svätosti. Týmito slovami sa dnes Svätý Otec František prihovoril veriacim počas omše v Dome sv. Marty. K tomuto úsiliu je však, podľa jeho slov, potrebné srdce, ktoré vie dúfať s odvahou a vie sa „s jednoduchosťou“ otvoriť Božej milosti.

Pápež ďalej vysvetlil, že svätosť sa nedá kúpiť, ani dosiahnuť ľudským úsilím. „Jednoduchá svätosť všetkých kresťanov... tá naša, ktorú musíme dosahovať každý deň“, pokračoval, je cesta, po ktorej môžeme kráčať len vtedy, ak ju podopierajú štyri základne piliere: odvaha, nádej, milosť a obrátenie. Svätý Otec František tak reagoval na úryvok z Prvého Petrovho listu, ktorý hovorí o svätosti (1 Pt 1,10-16):

„Kráčať: svätosť je kráčanie, svätosť sa nedá kúpiť, nepredáva sa. Ani sa nedá darovať. Svätosť je kráčanie v Božej prítomnosti, ktoré musím konať ja sám: nemôže to urobiť v mojom mene niekto iný. Ja sa môžem modliť, aby ten druhý bol svätý, ale cestu musí prejsť on, nie ja. Kráčať v Božej prítomnosti, bezúhonne. Dnes použijem niektoré slová, ktoré nám vysvetlia ako vyzerá každodenná svätosť, aj tá takpovediac anonymná svätosť. Po prvé: odvaha. Vykročiť ku svätosti si vyžaduje odvahu“.  

„Ježišovo nebeské kráľovstvo,“ doplnil Svätý Otec, je pre tých, ktorí „majú odvahu napredovať“. A odvaha je pohýnaná „nádejou“. Práve nádej považuje pápež za druhú nevyhnutnú zložku, ktorá vedie k svätosti. Odvaha, ktorá dúfa „v stretnutie s Ježišom“. Tretí element možno objaviť v slovách sv. Petra, ktorý píše: „Celú svoju nádej uprite na milosť“:

„Svätosť nemôžeme dosiahnuť my sami. Nie, je to milosť. Byť dobrým, byť svätým, každý deň urobiť krok vpred v kresťanskom živote je Božia milosť a my o ňu musíme prosiť. Odvaha, kráčanie. Cesta, po ktorej treba kráčať s odvahou, s nádejou a s pripravenosťou prijať túto milosť. A nádej: nádej cesty. Aká krásna je 11. kapitola Listu Hebrejom, prečítajte si ju. Hovorí o ceste našich otcov, prvých, ktorých si Boh povolal. O tom, ako oni kráčali vpred. A o našom otcovi Abrahámovi hovorí: ‚Išiel a ani nevedel, kam ide.’ Avšak s nádejou“.

Pápež František napokon spomenul aj štvrtý element, ktorým je obrátenie. Poukázal na to, ako sv. Peter vo svojom liste vyzýva svojich nasledovníkov, aby sa neprispôsobovali „časným žiadostiam“, a naopak ich podnecuje k zmene srdca zvnútra, nepretržitým každodenným vnútorným úsilím:

„Každodenné obrátenie: ‚Ach, Otče, aby som sa obrátil, musím sa kajať, bičovať sa...’. ‚Vôbec nie: malé obrátenia. Ak zvládneš to, že nebudeš hovoriť zle o druhom, si na dobrej ceste stať sa svätým.’ Je to tak jednoduché! Viem, že vy nikdy neohovárate druhých, či nie? Malé veci... Mám chuť kritizovať suseda, kolegu: ale radšej si zahryznem do jazyka. Jazyk trochu opuchne, ale váš duch bude – na tejto ceste – svätejší. Nič veľkého, umŕtvovanie sa. Je to jednoduché. Cesta svätosti je jednoduchá. Nevracať sa späť, ale vždy kráčať vpred. A s odhodlanosťou“. -ej-    

Čína 24. mája – „Obetujem túto omšu za všetkých obyvateľov Číny, za túto veľkú krajinu, aby Pán Čínu požehnal“. Týmito slovami uviedol dnešnú rannú homíliu v Dome sv. Marty pápež František. Dnešný deň 24. mája Cirkev slávi ako Deň modlitby za Cirkev v Číne. Zaujímavosťou je, že tento rok pripadá deň na liturgickú pamiatku Panny Márie Pomocnice kresťanov, ktorá sa v mariánskej svätyni Šešan v Šanghaji teší veľkej úcte.

Svätý Otec sa prihovoril za veriacich v ázijskej krajine už v nedeľu počas modlitby Anjel Pána. Petrov nástupca sa modlil, aby v sa tomto Roku milosrdenstva čínski katolíci stali „konkrétnym znakom dobročinnej lásky a zmierenia“. Na slová a duchovnú blízkosť rímskeho biskupa pre Vatikánsky rozhlas v rozhovore reagoval misionár páter Antonio Sergianni, ktorý v Číne pôsobí už 24 rokov:

„Prvý dojem, prvý pocit, ktoré vo mne vzbudili slová Svätého Otca sa týkajú modlitby. Pápež hovorí o rozpoznávaní v každej situácii znakov milujúcej Božej prítomnosti. A to je veľmi krásne, lebo vieme, ako veľmi pápež nosí v srdci túžbu objavovať pôsobenie Boha v dejinách, aj v tých najtemnejších okamihoch. Toto mi privolalo spomienku na slová pápeža Benedikta, ktorý hovoril, že hľadiac na Čínu sa nemožno obmedziť na optimizmus či pesimizmus. Kresťan má nádej: to, čo dnes nie je možné, môže byť jednoduché a prístupné zajtra. V liste pápeža Benedikta je postoj vnímania histórie Číny s nádejou veľmi dôležitý“.  

Deň modlitby za Cirkev v Číne sa slávi už desiaty raz. Tradíciu zaviedol v roku 2007 pápež Benedikt XVI., ktorý v tom čase publikoval významný List čínskym katolíkom. Svätý Otec František vo svojej modlitbe za Čínu pozýva kresťanov, aby rozvíjali „autentickú kultúru stretnutia“ a šírili „harmóniu“. Páter Sergianni považuje tieto dva aspekty ponúknuté súčasným Petrovým nástupcom za pokračovanie v úsilí emeritného pápeža Benedikta XVI.:

„Zdá sa mi, že ponúka tieto dva aspekty, ako dôsledok niečoho hlbšieho, života v láske. Už list pápeža Benedikta hovorí o tom, že Cirkev v Číne je dnes povolaná preukázať znaky lásky, a to sa deje skrze zmierenie. Odtiaľ sa potom rodí kultúra stretnutia“.

Významnou udalosťou pre kresťanov v Číne je tiež Jubilejný rok milosrdenstva. Podľa slov pátra Sergianniho predstavuje práve cestu k procesu zmierenia:

„Hovorilo sa o zázrakoch pri otvorení Roku milosrdenstva, viac než 10-tisíc veriacich zo severných i južných regiónov oslavovali spoločne, dokonca aj s inými kresťanskými denomináciami... Naozaj sme prežívali nadšenie, ktoré trvá dodnes. Pre mňa je toto znamením, že Rok milosrdenstva pomáha procesu zmierenia, ktoré bude dlhé a pomalé, ale bez ktorého sa nikam nepohneme“. -ej-

Vatikán/Egypt 24. mája – Veľký imám a zároveň rektor káhirskej univerzity Al-Azhar Ahmad Muhammad Al-Tayyib poskytol pre vatikánske médiá exkluzívny rozhovor, v ktorom hovorí o stretnutí s pápežom Františkom. Svätého Otca, ktorý ho prijal v pondelok 23. mája na súkromnej audiencii vo Vatikáne, nazval mužom mieru:

„Prvý dojem, ktorý bol veľmi silný, je, že tento muž je mužom mieru; mužom, ktorý nasleduje učenie kresťanstva, ktoré je náboženstvom lásky a pokoja; je to muž, ktorý rešpektuje iné náboženstvá a berie ohľad na ich členov; je to muž, ktorý obetuje svoj život službe chudobným a biednym a ktorý sa stará o ľudí vo všeobecnosti. Je to muž asketický, ktorý sa zriekol chvíľkových príjemností svetského života. Všetko toto sú vlastnosti, ktoré s ním zdieľame, a preto sme mali túžbu stretnúť tohto človeka, aby sme spoločne pracovali pre ľudstvo na tomto širokom spoločnom poli.“

Na otázku „aké sú povinnosti významných náboženských autorít v dnešnom svete“ veľký imám Al-Tayyib odpovedal:

„Ide o ťažké a zároveň vážne zodpovednosti, lebo vieme – ako sme si to povedali aj s Jeho Svätosťou -, že všetky filozofie a moderné sociálne ideológie, ktoré vzali do svojich rúk kormidlo ľudstva ďaleko od náboženstva a ďaleko od nebies, zlyhali vo svojom poslaní robiť človeka šťastným a uchrániť ho od vojen a krviprelievania. Myslím, že pre zástupcov nadprirodzených náboženstiev nastal čas mocne a konkrétne sa zapojiť, aby dali ľudstvu novú orientáciu pre milosrdenstvo a mier, aby sa ľudstvo mohlo vyhnúť veľkej kríze, ktorou dnes trpíme. Človek bez náboženstva predstavuje nebezpečenstvo pre tých, ktorí sú mu podobní, a nazdávam sa, že ľudia teraz v tomto 21. storočí sa začali obzerať okolo seba a hľadať múdrych vodcov, ktorí by ich mohli viesť správnym smerom. A toto všetko nás podnietilo k tomuto stretnutiu a k tejto diskusii a k dohode začať správnym vykročením správnym smerom.“    

Univerzita Al-Azhar, ktorá sa považuje za najvplyvnejšiu teologicko-akademickú inštitúciu sunnitského islamu, v súčasnosti pracuje na revidovaní školských textov.  Veľký imám a rektor Al-Tayyib vysvetlil zámer tejto obnovy textov:

„Obnovujeme ich v tom zmysle, že objasňujeme moslimské koncepty, od ktorých sa odchýlili tí, čo používajú násilie a terorizmus a ozbrojené hnutia, ktoré predstierajú, že sa snažia o mier. Identifikovali sme tieto pomýlené koncepty a predložili sme ich – v rámci študijných osnov – našim študentom stredných a vyšších škôl, ukázali sme deviantnú stránku a deviantné chápanie, a zároveň sme sa snažili študentom objasniť správne spôsoby chápania, od ktorých sa títo extrémisti a teroristi odklonili.“

Káhirská univerzita Al-Azhar, ako vysvetlil jej rektor, tiež založila svetové observatórium. Inštitúcia má na starosti monitorovanie materiálu, ktorý publikujú extrémistické hnutia, a to v ôsmich jazykoch. Zapája sa aj do iných aktivít:

„Prostredníctvom tzv. Domu egyptskej rodiny, ktorý zjednocuje moslimov so všetkými kresťanskými vierovyznaniami v Egypte, sa snažíme dať odpoveď tým, čo vyčkávajú na príležitosť zasiať nepokoje, rozdelenia a konflikty medzi kresťanmi a moslimami“.

Ohľadom Blízkeho východu, ktorý je sužovaný veľkým utrpením veľký imám Al-Tayyib okrem iného povedal:

„Prichádzam z Blízkeho východu, kde žijem a podstupujem, spolu s inými, dôsledky potokov krvi a mŕtvol, a nie je nijaká logická príčina týchto katastrof, ktoré zažívame vo dne v noci. Zaiste sú tu motivácie, vonkajšie a vnútorné, ktorých konvergencia vznietila tieto vojny. Dnes sa nachádzam v srdci Európy a chcel by som využiť moju prítomnosť v tejto inštitúcii tak veľkej pre katolíkov – vo Vatikáne – aby som adresoval výzvu celému svetu, aby sa dokázal zjednotiť sa a zomknúť sa, aby sa čelilo terorizmu a skoncovalo sa s ním, pretože si myslím, že tento terorizmus sa zanedbáva, nielen ľudia Východu na to budú doplácať, ale ľudia Východu i Západu môžu trpieť spoločne, ako sme to videli. A tak toto je moja výzva svetu a slobodným ľuďom vo svete: urýchlene sa dohodnite a zasiahnite na skoncovanie s potokmi krvi. Dovoľte mi povedať jedno slovo v tomto vyhlásení: Áno, terorizmus existuje, ale islam nemá s týmto terorizmom nič spoločné a to platí pre moslimských učencov ulamá i pre kresťanov a moslimov na Východe. A tí, čo zabíjajú moslimov, a zabíjajú aj kresťanov, prekrútili texty islamu či už úmyselne, alebo z nedbanlivosti.

Al-Azhar zvolal pred rokom všeobecnú konferenciu pre moslimských ulamá, sunnitov i šíitov, a boli pozvaní zástupcovia východných cirkví, rozličných náboženstiev a vyznaní, a dokonca i jazídi poslali svojho reprezentanta na túto konferenciu, ktorá sa konala pod egidou Al-Azharu. A medzi najvýznačnejšími bodmi spoločnej deklarácie bolo uvedené, že islam a kresťanstvo nemajú nič spoločné s tými, čo zabíjajú, a požiadali sme Západ, aby si neplietlo túto vybočenú a scestnú skupinu s moslimami a povedali sme jednohlasne, moslimovia a kresťania, že sme správcami tejto zeme a že partnermi a každý z nás má na túto zem právo. Odmietli sme násilnú emigráciu, otroctvo a kupčenie so ženami v mene islamu. Tu chcem povedať, že túto otázku nemožno prezentovať ako prenasledovanie voči kresťanom na Východe, naopak, je tu viac moslimských obetí než kresťanských, a my všetci trpíme spoločne touto katastrofou. V krátkosti by som chcel uzavrieť tento bod tým, že nemožno obviňovať náboženstvá kvôli deviácii niektorých jej prívržencov, lebo v každom náboženstve existuje nejaká vybočená frakcia, ktorá pozdvihla prápor náboženstva, aby zabíjala v jeho mene.“ -ej, jb-

Vatikán 24. mája – „Evanjelium rodiny, radosť pre svet“. Takto znie motto 9. svetového stretnutia rodín, ktoré sa uskutoční v auguste roku 2018 v írskom Dubline. Na dnešnej tlačovej konferencii v Tlačovom stredisku Svätej stolice podujatie predstavili dublinský arcibiskup Diarmuid Martin a predseda Pápežskej rady pre rodinu arcibiskup Vincenzo Paglia, ako aj jedna rodina z Írska.

Rozhodnutie usporiadať najbližšie rodinné podujatie v Dubline oznámili na konci 8. svetového stretnutia rodín vo Filadelfii v septembri 2015. Dublinský arcibiskup sa podelil s tým, ako mu Svätý Otec na minuloročnej Synode o rodine v Ríme pripomenul:  „Pamätaj, že Dublin sa začína dnes”. Arcibiskup Martin k tomu dodal:

„Deviate svetové stretnutie rodín v Dubline nie je v mysli pápeža Františka izolovaná udalosť. Patrí do procesu rozlišovania a povzbudzovania, sprevádzania a animácie rodín. Patrí do programu obnovy cirkevného pastoračného záujmu a pastorácie rodiny a rodín. Svetové stretnutie v roku 2018 sa bude konať v Dubline, ale je to udalosť celej Cirkvi. Snáď bude dôležitým míľnikom v uplatnení ovocia synodálneho procesu a apoštolskej exhortácie Amoris laetitia“.

Posynodálna exhortácia pápeža Františka Radosť lásky bude podľa Mons. Pagliu „magna charta“ svetového podujatia v Dubline. Predseda Pápežskej rady pre rodinu vyzdvihol skutočnosť, že nadchádzajúce stretnutie rodín sa uskutoční práve v Európe. Zmienil sa, ako Svätý Otec vo svojom príhovore pri preberaní Ceny Karola Veľkého vyzval európskych lídrov, aby na Starom kontinente obnovili humanistické poslanie, prestali stavať múry a začali s výstavbou mostov: aby tak Európa bola „Európou rodín“. Mons. Paglia ďalej povedal:

„Oslava rodiny – ktorá v Európe trpí osobitným spôsobom – je nebývalou príležitosťou na to, aby všetky sféry – občianska, sociálna, náboženská, politická, ekonomická – objavili jej ústredný význam a potenciál byť prvoradým miestom cvičenia sa v pokojnom spolužití popri odlišnostiach“.

Predseda Pápežskej rady pre rodinu ešte zdôraznil, že práve „rodiny, osobitne kresťanské rodiny, sú ‚dobrou zvesťou‛, čiže ‚evanjeliom‛ pre Cirkev a pre svet“.

Dublinský arcibiskup Diarmuid Martin na adresu hostiteľskej krajiny budúceho Svetového stretnutia rodín poznamenal, že Írsko je rodinná krajina, keďže má silnú rodinnú kultúru i značný počet mladých ľudí. Je však vystavená aj negatívnemu vplyvu na manželstvo a rodinu zo strany sekulárnej kultúry a mnohé rodiny sa nachádzajú v neistej ekonomickej situácii. Na záver vyjadril želanie, aby 9. svetové stretnutie rodín bolo „festivalom svedectva Božej lásky zjavenej v Ježišovi Kristovi“. -bp-

Vatikán 24. mája – „Univerzita a škola: múr alebo most“. Takto sa nazýva stretnutie univerzitných učiteľov a pedagogických odborníkov, ktoré otvoria v piatok 27. mája na pôde Pápežskej akadémie sociálnych vied. Trojdňové sympózium bude analyzovať a prehlbovať podnety pápeža Františka pre oblasť pedagogiky, ktoré sa konkretizujú v zriadení projektu akademickej spolupráce s názvom „Cattedre Scholas“.

Na stretnutí sa zúčastnia pedagógovia pochádzajúci z vyše 40 univerzít z piatich kontinentov, ktoré spolupracujú s medzinárodnou vzdelávacou sieťou Scholas Occurentes. Toto združenie propaguje myšlienku tzv. „pedagógie stretnutia“, že učitelia, bádatelia i študenti resp. žiaci sa majú stretávať a komunikovať v rámci zosieťovaných škôl a projektov. Svätý Otec František túto myšlienku prekonávania sociálnych znevýhodnení  aktívne podporoval už ako arcibiskup Buenos Aires.

Účastníci sympózia „Univerzita a škola: múr alebo most“ sa podelia so svojimi osvedčenými metódami využiteľnými aj na iných univerzitách. Podujatie spoločne organizujú Pápežská nadácia Scholas Occurentes a Škola vyššieho vzdelávania EIS-LUMSA. -bp-

Čína 24. mája – V nedeľu 8. mája zomrel Mons. Lukáš Tomáš Zhang Huaixin, biskup Jixianu v provincii Henan. V pondelok 23. mája by sa bol dožil 91 rokov.

Ide o pozoruhodnú osobnosť. Na ceste k duchovnému povolaniu pomohli Zhangovi Huaixinovi talianski misionári (z inštitútu PIME) prítomní v Henane. Za kňaza bol vysvätený v roku 1950. Po ôsmich rokoch pastoračnej činnosti ho zatkli a odsúdili pre vieru na nútené práce v pracovných táboroch. V roku 1980 sa mohol vrátiť k pastoračnej činnosti a o rok neskôr ho tajne vysvätili za biskupa v Jixiane.

Ako uviedla agentúra Fides, pod jeho horlivým a trpezlivým vedením v diecéze Jixian rástol počet kňazov i veriacich. Zaslúžil sa tiež o rozvoj Kongregácie sestier sv. Jozefa. Mons. Zhang Huaixin dostal pre pastoračnú činnosť štátny súhlas, no zostal verný pápežovi a nebol členom organizácií, ktorých ciele sú nezlúčiteľné s katolíckym učením. Niektorí z jeho kňazov boli vysvätení legitímnymi biskupmi, uznanými aj zo strany čínskych úradov.

Podľa agentúry Fides Mons. Lukáš Tomáš Zhang Huaixin podľahol zhoršenej cukrovke a srdcovým ťažkostiam, ktorými trpel už dlhšie obdobie. V deň pohrebu v sobotu 14. mája sa do miestnej katedrály Jixian prišlo so svojím biskupom rozlúčiť veľké množstvo veriacich. -bp-

Utorňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: