Vatikán 25. mája – Pri dnešnej generálnej audiencii sa Svätý Otec František v katechéze zameral na význam modlitby. Vychádzajúc z podobenstva v Lukášovom evanjeliu o sudcovi a neodbytne prosiacej vdove poukázal na nevyhnutnosť modlitby ako spojenia so zdrojom milosrdenstva, ktorým je Boh. Pápež František opäť pozval veriacich k modlitbe za Sýriu, keď reagoval na krvavé teroristické výčiny spred dvoch dní so stovkou obetí. Svätý Otec adresoval aj výzvu v súvislosti s Medzinárodným dňom nezvestných detí. V závere audiencie so sebou zobral  do papamobilu troch mimoriadnych pasažierov z radov detí.

V katechéze Svätý Otec vysvetlil, že to, čo je pri modlitbe prvoradé, je samotný vzťah s Bohom, pričom predmet prosby sa dostáva až na druhé miesto. Modlitba premieňa túžby človeka, aby sa zjednotili s Božou vôľou.

Plné znenie katechézy

Ešte pred apoštolským požehnaím predniesol Svätý Otec nasledovnú výzvu: „Na dnes pripadá Medzinárodný deň nezvestných detí. Je povinnosťou všetkých chrániť deti, predovšetkým tie, ktoré sú vystavené vysokému riziku zneužívania, obchodovania a zvrátených praktík. Kiež občianske a náboženské autority dokážu prebudiť vnímavosť svedomia ľudí, aby nebolo ľahostajnosti voči utrpeniu osamotených detí, zneužívaných a vytŕhaných z rodín a zo spoločenského prostredia, detí, ktoré nemôžu spokojne vyrastať a s nádejou hľadieť do budúcnosti. Pozývam všetkých k modlitbe, aby sa každé jedno z týchto detí vrátilo do náručia jeho drahých.“       

Na zaplnenom Námestí sv. Petra bolo opäť niekoľko slovenských skupín: z farností Bardejov, Bratislava-Devín, Košice, Lemešany, Nitrianska Blatnica, Nové Zámky, Prešov, tiež pútnici zo Žiliny a okolia. V sprievode otcov redemptoristov prišli na audienciu gréckokatolícki veriaci z Michaloviec a Stropkova. Rehoľa redemptoristov si nedávno pripomenula 150 rokov, odkedy sa podľa vôle Svätého Otca venuje šíreniu úcty k Panne Márii cez jej milostivý obraz Matky ustavičnej pomoci, uchovávaný v rímskom Kostole sv. Alfonza z Liguori.

Na záver sa Svätý Otec ako zvyčajne vybral pozdraviť veriacich na celej ploche námestia. 

Svätý Otec nezabudol pozvať veriacich k účasti na zajtrajšej slávnosti Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, pri ktorej bude večer o 19. hodine predsedať eucharistii na Námestí sv. Jána pred Lateránskou bazilikou, ako aj k účasti na tradičnej procesii ulicami Ríma smerom k Hlavnej mariánskej bazilike, ktorá bude nasledovať po svätej omši. -jb-

Vatikán 25. mája – Prinášame plné znenie katechézy Svätého Otca Františka, ktorú predniesol pri dnešnej generálnej audiencii. Uviedol ju biblický úryvok z Lukášovho evanjelia.

«Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: „Obráň ma pred mojím protivníkom.“ Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: „Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.“» (Lk 18,1-5)

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjeliové podobenstvo, ktoré sme si práve vypočuli (porov. Lk 18,1-8) obsahuje dôležité učenie: „Nevyhnutnosť stále sa modliť a nikdy neochabovať“ (porov. v. 1). Takže nejde o to, aby sme sa modlili len niekedy, keď sa na to cítime. Nie, Ježiš hovorí, že sa treba «modliť stále a neochabovať». A uvádza príklad vdovy a sudcu.

Sudca je mocnou osobnosťou, je povolaný vydávať rozsudky na základe Mojžišovho Zákona. Preto biblická tradícia odporúčala, aby sudcovia boli bohabojnými, dôveryhodnými, nestrannými a neúplatnými osobami (porov. Ex 18,21). Dobre nám padne vypočuť si to aj dnes, pravda? Naopak tento sudca „sa nebál Boha a na nikoho nebral ohľady“ (porov. v. 2). Bol to ničomný sudca, bez škrupúľ, ktorý nepamätal na Zákon, ale robil si, čo chcel, na základe svojho prospechu.

Obracia sa na neho istá vdova, aby jej bola vykonaná spravodlivosť. Vdovy, spoločne so sirotami a cudzincami, patrili k spoločensky najslabším kategóriám. Práva, ktoré im zaisťoval Zákon mohli byť ľahko pošliapané, keďže ako osoby osamelé a bez ochrany si len ťažko mohli svoje práva presadiť.  Chudobnú vdovu, osamelú, ktorú nikto nebráni, mohli ignorovať, nezjednať voči nej spravodlivosť. A takisto aj voči sirote, cudzincovi či migrantovi, to isté! Toto bolo v tom čase veľmi tvrdo zaužívané!

Tvárou v tvár ľahostajnosti sudcu sa vdova uchýli k svojej jedinej zbrani: vytrvalo pokračovať v unúvaní sudcu, predkladajúc mu svoju prosbu o vykonanie spravodlivosti. A práve prostredníctvom tejto vytrvalosti dosiahne svoj cieľ. Sudca jej v istom momente vyhovie – nie preto, že by bol pohnutý milosrdenstvom, ani preto, že by mu to ukladalo svedomie; jednoducho uznáva: «obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári» (v. 5).

Z tohto podobenstva Ježiš vyvodzuje dvojnásobný uzáver: ak sa vdove podarilo oblomiť nečestného sudcu prostredníctvom jej nástojčivých prosieb, o koľko viac Boh, ktorý je dobrým a spravodlivým Otcom, „obráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou“, a okrem toho „nenechá ich dlho čakať“, ale bude konať „zaraz“ (porov. v. 7-8).

Preto Ježiš vyzýva modliť sa „bez ustania“. Všetci zakúšame chvíle únavy a skleslosti, predovšetkým, keď sa naša modlitba zdá byť neúčinnou. Avšak Ježiš nás uisťuje: na rozdiel od nečestného sluhu, Boh pohotovo vypočuje svoje deti, aj keď to neznamená, že tak koná v tom čase a takými spôsobmi, ktoré by sme chceli my. Modlitba nie je čarovnou paličkou! Nie je žiadnym čarovným prútikom! Pomáha zachovať vieru v Boha – a odovzdať sa mu aj vtedy, keď nechápeme jeho vôľu.

V tomto je nám Ježiš – ktorý sa mnoho modlil – sám príkladom. List Hebrejom pripomína, že «v dňoch svojho pozemského života Ježiš so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť» (porov. 5,7). Na prvý pohľad sa toto tvrdenie zdá byť nezodpovedajúce pravde, lebo Ježiš umrel na kríži. No napriek tomu sa List Hebrejom nemýli: Boh skutočne zachránil Ježiša od smrti dajúc mu nad ňou úplné víťazstvo, avšak cesta k jeho dosiahnutiu viedla cez samotnú smrť! Odvolávka na prosbu, ktorú Boh vypočul, odkazuje na Ježišovu modlitbu v Getsemanskej záhrade. Zachvátený naliehajúcou úzkosťou Ježiš prosí Otca, aby ho oslobodil od horkého kalichu utrpenia, avšak jeho modlitba je plná dôvery v Otca a  odovzdáva sa bezvýhradne jeho vôli: «No nie ako ja chcem, ale ako ty» (Mt 26,39), hovorí Ježiš.

Predmet modlitby prechádza na druhé miesto; to, na čom predovšetkým záleží, je vzťah s Otcom. To je to, čo robí modlitba: premieňa túžbu a formuje ju podľa vôle Boha, akoukoľvek by bola, lebo ten, kto sa modlí, túži predovšetkým po zjednotení sa s Bohom, ktorý je milosrdnou Láskou.

Podobenstvo sa končí otázkou: «Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?» (v. 8). A táto otázka varuje nás všetkých: nesmieme upustiť od modlitby, ani keď sa jej nedostáva odpovede. Je to modlitba, ktorá zachováva vieru, bez nej viera kolíše!

Vyprosujme si od Pána tú vieru, ktorá sa prejavuje v neúnavnej, vytrvalej modlitbe, akou bola modlitba vdovy z podobenstva, vieru živenú túžbou po jeho príchode. A v modlitbe zakúšajme spolucítenie Boha, ktorý ako Otec vychádza v ústrety svojim deťom plný milosrdnej lásky. Ďakujem!

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk-

Vatikán/Nemecko 25. mája – Svätý Otec František sa prostredníctvom videoposolstva prihovoril účastníkom tradičného celonárodného podujatia Katholikentag, ktorý sa koná od 25. do 29. mája v Lipsku. Jeho motto znie „Hľa, človek!“ Tento rok je to presne stý ročník, pričom podujatie sa organizuje dvojročne.

Pápež František účastníkov Katholikentagu oslovil v ich rodnej nemčine. Okrem iného povedal:

„Mnoho ľudí žije v neustálom náhlení. Takto majú sklon nevšímať si to, čo ich obklopuje. Toto má dopad aj na spôsob, ako sa správame k životnému prostrediu. Ide o to, aby sme si dopriali viac času, aby sme znovunadobudli pokojnú harmóniu so svetom, s tvorstvom, ale aj so Stvoriteľom (porov. Laudato si´, 225). Usilujme sa v kontemplácii, v modlitbe, dosiahnuť stále väčšiu dôvernosť s Bohom.“

„Práve táto dôvernosť s Bohom podnecuje aj naše milosrdenstvo. Ako miluje Otec, tak milujú i deti. Ako je on milosrdný, tak sme aj my povolaní byť milosrdnými voči sebe navzájom (porov. Misericordiae vultus, 9). Nechajme sa dotknúť Božím milosrdenstvom aj cez dobrú spoveď, aby sme sa stávali vždy viac milosrdnými ako Otec. «Hľa, človek!» Toľkokrát sa stretávame v spoločnosti s človekom, s ktorým sa zle zaobchádza...“

Pápež František v závere povzbudzuje všetkých nemeckých veriacich, aby venovali stále viac pozornosti hlasu chudobných a utláčaných. -jb-

Vatikán/Taliansko 25. mája – Na rímskej Univerzitnej poliklinike Gemelli otvorili tzv. „Perinatálny hospic“, namodernejšie zariadenie poskytujúce odbornú zdravotnícku pomoc a paliatívnu starostlivosť dieťaťu pred narodením. Ide o etickú a vedecky fundovanú  odpoveď na prenatálne diagnózy. Pacientom je dieťa trpiace chorobou ešte pred narodením, pričom ide aj o deti s mimoriadne vážnymi ochoreniami.

Tento počin talianskych lekárov a vedcov ocenil aj pápež František. V dnes publikovanom posolstve, v ktorom im vyjadril žičenie, aby dosahovali „stále nové méty v službe človeku a v pokroku lekárskej vedy pri neustálej spätosti s odvekými ľudskými a kresťanskými hodnotami, usilujúc sa v najväčšej miere odpovedať na tú chudobu, akou je situácia dieťaťa s ťažkými ochoreniami, s maximálnou láskou a šíriac chápanie vedy ako slúžiacej a nie neselektujúcej.“

V liste podpísanom v mene Svätého Otca štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom pápež poukazuje na vysoko humánnu službu lekárov i v súvislosti s aktuálnym Svätým rokom milosrdenstva. Svätý Otec v posolstve adresovanom Mons. Claudiovi Giuliodorimu, hlavnému ekleziálnemu asistentovi Katolíckej univerzity Sacro Cuore pozýva personál nového pracoviska ku „každodennému úsiliu uskutočňovať Boží zámer so životom chrániac ho s odvahou a láskou, v štýle blízkosti a dištancujúc sa od „kultúry skartovania“, ktorá navrhuje cesty smrti v predstave, že eliminuje utrpenie odstránením toho, kto trpí.“ -jb-

Zbraňami lásky Boh porazil egoizmus a smrť. Jeho Syn Ježiš je bránou milosrdenstva, otvorenou pre všetkých. (Tvít pápeža Františka 25. mája 2016) 

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: