Vatikán 28. mája – „Prinesení na vlnách“. Takto znie tohtoročná téma iniciatívy „Vlak detí“, ktorá už po štvrtý raz zorganizovala stretnutie detí so Svätým Otcom. Vlak z talianskeho regiónu Kalábria priviezol priamo na vatikánsku stanicu približne 400 núdznych detí migrantov. Prijali ich talianski rovesníci z detského orchestra v Palerme a z asociácie „Šport bez hraníc“. Následne sa všetci stretli s pápežom Františkom v Aule Pavla VI. Na stretnutí bol prítomný aj kardinál Gianfranco Ravasi, predseda Pápežskej rady pre kultúru.

Deti priniesli Svätému Otcovi obrázky, ktoré nakreslili. Niektoré z nich ho prosili aj o modlitbu za ich rodinu alebo za priateľov, ktorí „išli do neba“. Pápežovi odovzdali aj výnos zo zbierky v ich škole pre deti na Lesbose, ako aj list, v ktorom píšu, že v ich krajine prijmú každého, kto príde.

Veľmi bezprostredný rozhovor pápeža Františka s deťmi sa točil okolo všetkého toho, čo migranti zažívajú na mori, ale aj o pohostinnosti, podanej ruke, štedrosti a ochote deliť sa, okolo slov „ľahostajnosť“ a „egoizmus“, ale aj „láska“ a „bratstvo“, o priateľstve medzi deťmi napriek inej reči, farbe pleti a náboženstvu. Na otázku dievčaťa, čo pre neho znamená byť pápežom, Svätý Otec František odpovedal:  „robiť tú trochu dobra, ktorú môžem urobiť“.

Iniciatívu organizuje tzv. „Nádvorie hľadajúcich“ (Cortile dei Gentili) v spolupráci s Talianskymi železnicami, pričom každý rok sa snažia vybrať osobitnú skupinu detí, ktorá sa stretne so Svätým Otcom. Otec Laurent Mazas z „Nádvoria hľadajúcich“ pre Vatikánsky rozhlas vysvetlil, že tentoraz vybrali deti, ktoré utiekli z domova, ktorí sú migrantmi a žiadajú o prijatie. Juhotaliansky región Kalábria sa stal cieľom pre mnohé lode s migrantmi. -bp-

Vatikán 28. mája – Prezident Singapurskej republiky Tony Tan Keng Yam sa dnes na osobnej audiencii stretol so Svätým Otcom Františkom. Následne prezidenta prijali najvyšší predstavitelia štátneho sekretariátu Svätej stolice kardinál Pietro Parolin a Paul Richard Gallagher.

Počas srdečného rozhovoru boli ocenené dobré vzťahy medzi Svätou stolicou a Singapurom, ako aj spolupráca medzi Cirkvou a štátom najmä v sociálnej sfére a v oblasti vzdelávania. Medzi témami, o ktorých sa počas stretnutia hovorilo, bola osobitne dôležitosť medzináboženského a medzikultúrneho dialógu na podporu ľudských práv, stability, spravodlivosti a pokoja v juhovýchodnej Ázii. -bp-

Vatikán/Argentína 28. mája – Pápež František včera prijal v Dome sv. Marty zakladateľku a prezidentku argentínskej organizácie Matiek z Plaza de Mayo Hebe de Bonafini. Asociáciu tvoria matky obetí argentínskej diktatúry, ktorá trvala od roku 1976 až do roku 1983. 87-ročná aktivistka stratila počas vojenskej diktatúry v Argentíne dvoch synov a nevestu, ktorí podobne ako mnohí ďalší odporcovia režimu zmizli bez stopy.

„Stretnutie s pápežom v Dome sv. Marty bolo dlhé a láskavé: boli sme dojatí a skončili sme v objatí,“ podelila sa o svoje prvé dojmy argentínska aktivistka, ktorá hovorila s pápežom o dramatickej situácii v krajine, o ľuďoch, ktorí sú bez práce a bojujú o prežitie. „Pápež najprv počúval s veľkým záujmom a povedal, že v tomto čase nemôže ísť do Argentíny,“ prezradila novinárom Hebe de Bonafini.

Zakladateľka organizácie Matiek z Plaza de Mayo v minulosti ostro kritizovala pápeža Bergoglia, za čo sa mu neskôr ospravedlnila. V roku 2013 sa vzdala kritizovania pápeža Františka a v otvorenom liste ho chválila za jeho duchovný prínos v chudobných štvrtiach Buenos Aires. -ej-

Ostať vytrvalo na ceste viery s pevnou nádejou v Pána: v tom spočíva tajomstvo nášho putovania! (Tvít pápeža Františka z 28. mája 2016). -ej-

Časový harmonogram (Arménsko má časový posun + 2 hodiny)

Logo a motto apoštolskej cesty

Zverejnili program apoštolskej cesty pápeža do Arménska 24. - 26. júna 2016

Južný Sudán/Slovensko 28. mája – Sestru Veroniku Teréziu Ráckovú včera pochovali v Južnom Sudáne v meste Yei, kde ako misijná lekárka viedla Nemocnicu sv. Bakhity.   V piatok 27. mája 2016 o 16. hodine jej telesné pozostatky uložili na cintoríne Farnosti sv. Jozefa vo štvrti Lutaya v meste Yei. Jej telo tak odpočíva v zemi, kde žila a kde v službe ľuďom obetovala svoj život.

Telesné pozostatky preniesli do Južného Sudánu letecky z hlavného mesta Kene, kde sestra Veronika 20. mája zomrela v nemocnici na následky viacnásobných strelných zranení z incidentu 16. mája v juhosudánskom Yei.

Misijná kongregácia služobníc Ducha Svätého priniesla na svojej internetovej stránke slová Sr. Eleonory Cichonovej, ktorá bola pri poslednej rozlúčke so zosnulou slovenskou misionárkou:

„Bol to veľmi dlhý deň. Práve sme sa vrátili z pohrebu sestry Veroniky. Všetko skončilo veľmi pokojne a bol to nádherný pohreb. Skoro ráno sme jej telo odovzdali na letisku (v Nairobi).  Letela spolu s nami v tom istom lietadle. V Jube nás na letisku čakala skupina spievajúcich a modliacich sa rehoľníkov spolu so štátnymi zástupcami, hneď pri malom lietadle, ktoré nás - 8 sestier a rakvu previezlo do Yei. Keď sme leteli, bolo to ako keby sa Veronika lúčila s miestom, ktoré tak veľmi milovala.

V Yei bola naložená do tej istej sanitky, v ktorej bola zranená. Cesta do kostola, ktorá trvala asi hodinu, bola lemovaná spievajúcimi zástupmi ľudí. Nespočetné množstvo áut, motoriek, peších…

Môžeme povedať, že sestra Veronika sem chcela prísť. Bez jej pomoci by to tu bolo veľmi ťažké.

Boli tu aj policajti. Požiadali sme ich, aby dnes so sebou nemali zbrane. Rešpektovali to, hoci tam boli vysokí štátni predstavitelia. Svätú omšu sme mali vo farnosti Latuya pred kostolom. Pochovaná bola hneď vedľa kostola.

Spomíname si na koniec roka 2013, kedy opäť vypukla v Sudáne občianska vojna a Veronikina odpoveď na otázku: «Prečo si sa rozhodla zostať v tejto krajine?» bola: «Pretože Ježiš tiež vytrval. Neopustil ľudí a ani miesto, keď nastali problémy.  Ako jeho učeníčka ho nasledujem v sile Ducha Svätého. Nemôžem opustiť ľudí v Sudáne, pretože ich milujem.»

Zostávame v nádeji a v modlitbe, že telo sr. Veroniky Terézie, teraz už pochované, sa stane semenom pokoja a zmierenia a bude rásť a prekvitať v krajine a medzi ľuďmi jej milovaného Sudánu.“

Svätú omšu za dušu zosnulej sestry Veroniky slávili v pondelok 23. mája aj v kenskom Nairobi. Dnes predpoludním bola svätá omša za zosnulú Veroniku Teréziu Ráckovú aj na Slovensku, v kaplnke Kláštora Ducha Svätého v Ivanke pri Nitre. Ďalšia svätá omša za dušu zosnulej sestry Veroniky Ráckovej bude v jej rodisku v Bánove (pri Nových Zámkoch) v pondelok 30. mája o 16. hod. v kostole sv. Michala Archanjela. (zdroj: www.ssps.sk) -jb-

Vatikán/Arménsko 28. mája – Arménska redakcia Vatikánskeho rozhlasu slávi 50. výročie od svojho založenia. Prvé vysielanie zaznelo 29. mája 1966 pod vedením vtedajšieho rektora Pápežského arménskeho kolégia v Ríme Mons. Nersesa Setiana. Redakcia začala s 15-minútovým programom raz za týždeň, od roku 1975 vysiela Vatikánsky rozhlas v arménskom jazyku každý deň.

Arménsku redakciu v súčasnosti tvorí dvojčlenný tím, ktorý dennodenne pripravuje 19-minútový program. Rozhlas sa snaží dať priestor a budovať mosty medzi rôznymi arménskymi komunitami, ktoré sú roztrúsené po svete aj kvôli tragédii spred sto rokov, označovanej ako Metz Yeghern (Veľké zlo). Krajinu, ktorá sa považuje za prvý kresťanský národ v histórii, na konci júna navštívi pápež František. -ej-   

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD nad liturgickými textami 9. nedele v cezročnom období: Ježiš je tu pre všetkých

Počas tohto roku si v nedele čítame evanjelium od evanjelistu Lukáša. Lukáš na rozdiel od iných troch evanjelistov nebol žid; jeho pôvod bol pravdepodobne pohanský. Radostnú zvesť o Ježišovi Kristovi počul od iných, od tých, ktorí zažili Ježiša priamo. Na základe svedectiev iných napísal dve knihy Nového zákona: Evanjelium a Skutky apoštolov. V oboch sa javí ako človek veľmi citlivý a hlboko cítiaci s ľuďmi. Obidve tieto diela venuje istému Teofilovi, ktorého oslovuje titulom „vaše veličenstvo“. Teofil bol podľa všetkého vysokým úradníkom v Rímskej vláde. Cieľom Lukášových spisov bolo ponúknuť Teofilovi a jemu podobným pohanom pravdu o Ježišovi a začínajúcom spoločenstve veriacich.

V Lukášovom evanjeliu je viditeľný dôraz na záujem Boha nielen o židov, ale o všetkých ľudí bez rozdielu. Na začiatku svojho evanjelia Lukáš popisuje ako anjeli (2, 14) a prorok Simeon (2, 32) hovoria o tom, že Božia spása je určená všetkým ľuďom. Ján Krstiteľ začína zasa u neho svoju kázeň citátom z proroka Izaiáša, ktorý túžil vidieť deň, kedy „každé telo uvidí Božiu spásu“. A keď predstavuje Ježišov rodokmeň, nejde ako Matúš iba po Abraháma, ale omnoho ďalej, až po Adama. Ježiš je tak pre neho naplnením dejín nielen židov, ale všetkých ľudí bez rozdielu.

V prvom čítaní dnešnej nedele pochádzajúcom z Prvej knihy Kráľov sa nachádza najstaršia zmienka vo Svätom písme o spáse určenej dokonca i pre pohanov a iných nežidov. Šalamún, ktorý vybudoval prvý židovský chrám, prosí Boha Izraela, aby v tomto chráme vypočul modlitby aj cudzincov, lebo spása je určená aj pre pohanov, ktorí uveria v jedného pravého Boha.

V dnešnom evanjeliu máme tiež cudzinca, rímskeho stotníka, ktorý naliehavo prosí Ježiša, aby mu pomohol. Svoju prosbu Ježišovi predkladá cez delegáciu židov. Je dôstojníkom v armáde Herodesa Antipasa a zdá sa, že sa mu – ktovie prečo – páči židovské náboženstvo. Možno kvôli viere v jedného Boha a jeho silným mravným zásadám, ktorým učilo ľudí. Voči židom sa správa nielen blahosklonne, ale dokonca im vybudoval i synagógu. Teraz na oplátku žiada židovských starších, aby šli za Ježišom a prosili ho o uzdravenie jeho zomierajúceho sluhu.

Ježiš ide späť s nimi za ním. No skôr, než by prišli do jeho domu, stretnú sa s inou delegáciou, zloženou z jeho priateľov, ktorá im ide v ústrety. Títo ho informujú o pokore a viere stotníka, ktorý mu odkazuje, aby sa neunúval prísť až do jeho domu. Necíti sa toho hodný. Stačí, keď prehovorí aspoň jedno slovo a je presvedčený, že jeho zomierajúci sluha sa na toto jeho slovo uzdraví. Tento príbeh sa nachádza aj u evanjelistov Matúša a Jána. U oboch stotník ide Ježišovi v ústrety. U Lukáša sa však stotník a Ježiš nikdy nestretnú. Pre neho je dôležitý moment, že stotník zostane doma a svoje slovo naliehavej prosby pošle k Ježišovi po iných. Títo dvaja ľudia – stotník a Ježiš – sa nikdy nestretnú, no stretnú sa ich slová. Slovo po vypočutí túžiaceho pohana sa stretne s mocným slovom Ježišovým. A obe slová sú tu účinné. Dôvodom je stotníkova viera: „Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!“, poznamenáva Ježiš. Výsledkom tejto viery bolo to, že „keď sa poslovia vrátili domov, sluhu našli zdravého“.

Tento príbeh, milí priatelia, Lukášovi slúži ako ilustrácia jeho snahy predstaviť Ježiš, Syna Božieho, ako spasiteľa všetkých ľudí. Ježiš bol a je poslaný nielen k židovskej rase, ale k ľudskej rase ako takej. On je svetlo, ktoré osvecuje nielen židov, ale všetkých ľudí bez rozdielu. Viera pohanského stotníka je vzorom pre každého, ktorý sa usiluje o jeho kráľovstvo. Nie je to náhoda, že keď Lukáš píše neskôr svoje knihu Skutkov apoštolov, že prvým pohanom, ktorý sa obrátil na kresťanstvo bol tiež rímsky stotník (Kornélius, 10, 1).

Pri každej sv. omši, skôr než pristúpime k sv. prijímaniu, sa modlíme takmer doslovne slovami pohanského stotníka z dnešného evanjelia: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie!“ Slovami viery stotníka vyjadrujeme vieru svoju. Je to viera, že Telo a Krv Kristova, ktoré ideme prijímať, boli vydané „za nás a za všetkých!“ a že oni sú zdrojom nového života pre všetkých ľudí bez rozdielu. 

Stotníkovou vierou sa inšpirovali mnohí. K tomu istému sme volaní, milí priatelia, i my všetci: aby sme tak ako on, aj my vyznali svoju vieru na verejnosti pred pohľadom iných a tak aby sme k nej inšpirovali ďalších.

Želám vám, milí priatelia, požehnanú nedeľu.

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: