Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

29/05/2016

Aktuálne správy z Vatikánu

Rubrika

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Jubileum diakonov s pápežom Františkom: Ambícia byť služobníkmi

◊  

Vatikán 29. mája – Stovky diakonov, ktorí sa v Ríme počas troch dní zúčastňovali na Jubileu diakonov, dnes slávili svätú omšu spolu so Svätým Otcom Františkom na námestí sv. Petra. Práve im, trvalým diakonom, ktorí konajú pravidelnú službu vo farnostiach, sa Svätý Otec prihovoril v homílii. Vychádzal pri tom z liturgických textov 9. nedele v cezročnom období.

Plné znenie homílie Svätého Otca

«Kristov služobník» (Gal 1,10). Vypočuli sme si tento výraz, ktorým apoštol Pavol definuje seba samého, keď píše Galaťanom. Na začiatku listu sa predstavil ako «apoštol» z vôle Pána Ježiša (porov. Gal 1,1). Tieto dva termíny, apoštol a služobník, stoja pospolu, nemožno ich nikdy oddeľovať. Sú to dve strany tej istej mince: kto ohlasuje Ježiša, je povolaný slúžiť; a kto slúži, ohlasuje Ježiša.  

Pán nám to ukázal ako prvý. On, Slovo Otca, on, ktorý nám priniesol radostnú zvesť (Iz 61,1), on, ktorý je sám v sebe radostnou zvesťou (porov. Lk 4,18), sa stal naším sluhom (Flp 2,7), «neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil» (Mk 10,45). «Stal sa diakonom všetkých», napísal jeden z cirkevných otcov (Polykarp, Ad Phil. V,2). Tak ako konal on, sú povolaní konať jeho ohlasovatelia. Ježišov učeník nemôže ísť inou cestou ako jeho Majster, ale ak chce ohlasovať, musí ho napodobňovať, tak ako to robil Pavol: mať ambíciu stať sa služobníkom. Inými slovami, ak evanjelizácia je misia, ktorú každý kresťan dostáva v krste, služba je štýl, akým má túto misiu uskutočňovať, jediný spôsob, ako byť Ježišovým učeníkom. Jeho svedkom je ten, kto koná ako on: kto slúži bratom a sestrám s neúnavnosťou poníženého Krista, neúnavným kresťanským životom, ktorý je životom služby.

Kde začať, aby sme sa stali «dobrými a vernými sluhami» (porov. Mt 25,21)? Ako prvý krok sme pozvaní byť k dispozícii. Služobník sa každý deň učí slobode od nakladania so všetkým len pre seba a od nakladania so sebou samým podľa vlastnej vôle. Každý deň sa cvičí dávať život, mať na mysli, že každý deň nebude patriť jemu, ale má v ňom seba samého odovzdávať. Ten, kto slúži, totiž nie je žiarlivým strážcom vlastného času, ale naopak zrieka sa moci nad svojím dňom. Vie, že čas, ktorý prežíva, mu nepatrí, ale je darom, ktorý dostáva od Boha, aby ho sám ďalej ponúkol: jedine takto naozaj prinesie ovocie. Kto slúži, nie je otrokom stránkových hodín, ktoré si určuje, ale v poníženosti srdca je pripravený aj na niečo neplánované: je pružne naporúdzi bratovi a otvorený voči nepredvídaným veciam, ktoré nikdy nechýbajú a často sú každodenným prekvapením od Boha.

Služobník je otvorený pre prekvapenie, pre denné Božie prekvapenia. Služobník vie otvoriť dvere svojho času a svojich priestorov tomu, kto pred ním stojí a aj tomu, kto klope mimo stránkových hodín, za cenu toho, že preruší niečo, čo má rád alebo odpočinok, ktorý si zaslúži. Služobník prekračuje stránkové hodiny. Je mi zle pri srdci, keď vidím stránkové hodiny na farách: „Od tej hodiny do tej“. A potom? Nie sú otvorené dvere, niet kňaza, niet diakona, niet laika, ktorý by prijal ľudí... Toto je na škodu. Prekonajme stránkové hodiny: majme túto odvahu prekračovať stránkové hodiny. Takto, drahí diakoni, tým, že budete k dispozícii, vaša služba bude bez vypočítavosti a bude evanjeliovo plodná.

Aj dnešné evanjelium nám hovorí o službe, keď nám ukazuje dvoch služobníkov od ktorých si môžeme vziať cenné ponaučenia: stotníkov sluha, ktorého Ježiš uzdravil, a samotný stotník, ktorý je v službe cisára. Slová, ktoré tento človek odkazuje Ježišovi, aby nechodil až do jeho domu, sú prekvapivé a sú často opakom našich modlitieb: «Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu» (Lk 7,6); «nepokladal som sa za hodného ísť k tebe» (v. 7); «veď aj ja som človek podriadený» (v. 8). Pred týmito slovami Ježiš zostáva v údive. Robí na neho dojem veľká poníženosť, jeho skromnosť. A skromnosť je jedna z cností diakonov. Keď je diakon skromný, je služobníkom, a nehrá sa na „kopírovanie“ kňazov. Nie, je skromný.

Stotník pri probléme, ktorý na neho doliehal, mohol nástojčivo presviedčať, ba až donucovať Ježiša, aby prišiel do jeho domu. On sa však umenšuje, je diskrétny, skromný, nezvyšuje hlas a nechce vyrušovať. Správa sa - azda bez toho, že by to vedel - podľa Božieho štýlu, ktorý je «tichý a pokorný srdcom» (Mt 11,29). Totiž Boh, ktorý je láska, sa z lásky unúva, aby nám dokonca slúžil: je s nami trpezlivý, dobroprajný, vždy naporúdzi a ochotný, trápi sa nad našimi zlyhaniami a hľadá cestu, ako nám pomôcť a urobiť nás lepšími. Toto sú tiež skromné a ponížené črty kresťanskej služby, ktorá je napodobňovaním Boha službou druhým: prijímať ich s trpezlivou láskou, neúnavne mať pre nich pochopenie, dávať im pocítiť prijatie ako doma v cirkevnom spoločenstve, kde nie je veľkým ten, kto rozkazuje, ale ten, kto slúži (porov. Lk 22,26). A nikdy na človeka nenakričať, nikdy. Takto, drahí diakoni, v skromnosti, bude dozrievať vaše povolanie služobníkov lásky.

Po apoštolovi Pavlovi a stotníkovi je v dnešných čítaniach i tretí sluha, ten, ktorého Ježiš uzdravil. V rozprávaní sa uvádza, že bol svojmu Pánovi veľmi drahý a že bol chorý, no nevieme, aká bola jeho ťažká choroba (v. 2). Istým spôsobom sa v tomto sluhovi môžeme nájsť aj my. Každý z nás je veľmi drahý Bohu, ním milovaný a vyvolený, a je povolaný slúžiť, ale predovšetkým potrebuje byť vnútorne uzdravený. Aby sme boli schopní služby, žiada sa mať zdravie srdca: srdce ozdravené Bohom, ktoré cíti, že mu bolo odpustené a ktoré nie je uzavreté ani tvrdé. Osoží nám modliť sa za to s dôverou každý deň, vyprosovať si, aby nás Ježiš uzdravil, aby sme sa podobali jemu, ktorý nás «už nenazýva sluhami, ale priateľmi» (porov. Jn 15,15).

Drahí diakoni, môžete každý deň prosiť o túto milosť v modlitbe, v modlitbe, v ktorej predkladáte námahy, nepredvídané veci, únavy i nádeje: v modlitbe, ktorá je pravdivá, ktorá prináša život Pánovi a Pána do života. A keď slúžite pri eucharistickom stole, tam budete nachádzať prítomného Ježiša, ktorý sa vám dáva, aby ste sa vy dávali druhým. Takto, disponibilní v živote, skromní v srdci a v stálom dialógu s Ježišom, nebudete mať strach byť služobníkmi Krista, stretávať a láskavo objímať Pánovo telo v chudobných dneška.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Mnohí z prítomných diakonov sa na jubilejnom podujatí v Ríme v dňoch 27. – 29. júna zúčastnili aj so svojimi manželkami a deťmi. Okrem účasti na prednáškach a delení sa navzájom mali možnosť navštíviť vo Večnom meste niektoré zo siedmich kostolov s patrocíniom svätého mučeníka Vavrinca, ktorý bol rímskym diakonom. Najznámejšia z nich je Bazilika sv. Vavrinca za hradbami. Ďalej sú to nasledovné kostoly: San Lorenzo in Piscibus, Basilica di San Lorenzo in Damaso, San Lorenzo in Lucina, San Lorenzo in Miranda, San Lorenzo in Fonte a San Lorenzo in Panisperna.

Po jubileu diakonov bude v Ríme nasledovať Jubileum kňazov a seminaristov, a to od stredy do piatka 1. až 3. júna. Vo štvrtok bude duchovnú obnovu viesť osobne pápež František. Počas dňa sa trikrát prihovorí kňazom zhromaždeným v rímskych bazilikách a predloží im podnety na modlitbu. Na Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho 3. júna budú kňazi koncelebrovať so Svätým Otcom na Námestí sv. Petra. -jb-

inizio pagina

Pápež v mene sýrskych detí pozval deti celého sveta k modlitbe za mier

◊  

Vatikán 29. mája - Pápež František opäť pripomenul trpiacich kresťanov v Sýrii, tentoraz osobitne deti. V nedeľnom príhovore pred modlitbou Anjel Pána pozval k účasti na modlitbovej iniciatíve sýrskych detí vyhlásenej na 1. júna.

Ako povedal, blížiaci sa 1. jún, ktorý je Medzinárodným dňom detí, budú katolíci i pravoslávni v Sýrii prežívať ako osobitný deň modlitby detí za mier. V mene sýrskych detí pápež František tlmočil nasledovné pozvanie k modlitbe deťom na celom svete: „Sýrske deti pozývajú deti celého sveta, aby sa pripojili k ich modlitbe za mier.“ -jb-

inizio pagina

Rubrika



Kard. Jozef Tomko: Modlitba ako liek – útecha modlitby

◊  

Má modlitba nejaký zmysel?

Na viacerých miestach vo svete sa prebudil nový záujem o modlitbu, a to nielen u veriacich. Aj mnohí ateisti obdivujú veriacich, ktorí sa úprimne modlia. Vzniká tak otázka, či modlitba je rozumná ľudská činnosť, alebo len prejav poverčivosti, strachu, rozumovej zaostalosti. Ďalšia otázka je, či je užitočná alebo zbytočná. Kritickejším je presvedčenie, že modlitba vôbec neosoží, ba naopak priam škodí, lebo vytvára ilúzie a zbytočné sklamania.

Modlitba pri tom ostáva ako všeľudský prejav.

Nachádza sa u všetkých národov a vo všetkých kultúrach. Je základným prvkom každého náboženstva. Ako povedal už starý grécky historik a filozof Plutarch, „keď  prejdeme svetom, nájdeme mestá bez múrov, bez bohatstva, bez škôl alebo divadiel; nikto však nevidel mesto bez chrámu, alebo kde by sa nikto nemodlil“.

Tak vznikol už aj vedecký záujem o vplyv alebo ovocie modlitby na ľudskú prirodzenosť, na srdce, na mozog, na nervovú energiu, na psychológiu človeka. Na- príklad neurovedec Andrew Newberg študoval od roku 1992 zmeny na mozgu modliacich sa tibetských mníchov a františkánskych rehoľníc. V októbri 2015 talianska „Spoločnosť pre zdravotný blahobyt“ (Societá italiana di medicina del benessere) mala v Ríme kongres, na ktorom sa zaoberala otázkou vplyvu modlitby na ľudskú psychológiu. Americký kardiológ na Harvardskej univerzite poukazoval na vplyv modlitby na zníženie krvného tlaku a srdečného rytmu.

Čo je modlitba?

Modlitba sa všeobecne chápe ako „pozdvihnutie mysle k Bohu“, ktorým označuje modlitbu sv. Ján Damascénsky. Nie je to iba nejaké rozmýšľanie filozofa, predpokladá priateľský pomer. Preto mnohí myslitelia pridávajú zmienku o osobnom vzťahu s Bohom. Gréci sv. Gregor Nisénsky a sv. Ján Zlatoústy zdôrazňujú, že je to „rozhovor“, a to aj duchovný, takže nemusí používať slová. Dôležitejší je postoj človeka, ktorý sa modlí. Preto podľa sv. Augustína modliť sa značí obrátiť myseľ na Boha so zbožným a poníženým citom; podobne sa vyjadruje aj sv. Bonaventúra. Veľká mystička sv. Terézia opisuje duchovnú modlitbu ako „vrúcny priateľský vzťah, časté osobné stretnutie sa s tým, o ktorom vieme, že nás miluje“. Aj Charles de Foucauld  tvrdí, že „modlitba je pozornosť milujúcej duše upretá na Boha“. Pre sv. Katarínu je to „jednoduchý a láskyplný pohľad na Boha“. Pápež Pavol VI. zhrnul to podstatné do dvoch slov: „Modliť sa značí milovať“.

Modlitba teda je vzťah so živou osobou, s niekým. Je to vzťah lásky, prejav vôle a túžby. Žiada si prítomnosť milovanej osoby.

Modlitba je rozhovor s Bohom, pri ktorom my chválime, oslavujeme Boha, prednášame mu prosby za seba i za iných, ďakujeme Bohu. Rozhovor však značí aj počúvanie druhého, keď my vtedy mlčíme a neskáčeme inému do reči. Modlitba je dialóg, ináč sa stane monológom, pričom my hovoríme a Boh mlčí, nechce nás prerušovať.

Tu sa nám kladie otázka: Ako k nám hovorí Boh?

Boží hlas

Boh je čistý duch, preto k nám nehovorí ľudským hlasom. Ale napriek tomu má svoje spôsoby, ako byť v styku s nami. List Hebrejom nás uisťuje: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi“ (Hebr 1,1). Boh sa vtelil a stal sa človekom v Ježišovi Nazaretskom. Keby bolo pravdou, že naše hlasy nechávajú stopu, ako keby ostávali krúžiť vo vesmíre, tak by sme azda mohli raz zachytiť aj Ježišov historický hlas, ktorý sa ozýval v Palestíne pred dvetisíc rokmi. Keby sa Ježiš znovu objavil na zemi, masy ľudí by sa valili, aby  osobne počuli jeho slová.

My však jeho historické slová poznáme, lebo sa nám zachovali v evanjeliách. Keď ich pozorne čítame, ozývajú sa nám, aj keď bez zvuku, v srdci a mysli. Vzbudzujú v nás myšlienky, pocity, túžby, spôsobujú radosť alebo smútok ba aj plač, inšpirujú nás k dobrému konaniu, vyčítajú nám zlé počínanie, prebúdzajú naše svedomie, ktoré správne nazývame Božím hlasom v našom srdci. Preto pozorné čítanie evanjelií je účinnou cestou k rozjímavej modlitbe a prináša hojné ovocie v živote.

Ovocie modlitby

Modlitba, najmä rozjímavá, má účinky na našu ľudskú prirodzenosť. Pri nej si živšie uvedomujeme Božiu prítomnosť okolo nás. Lebo ako hovorí apoštol národov, Pavol z Tarzu: „v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Skutky apoštolov 17,28). Nemusíme ho hľadať ďaleko ani vysoko. Ba čo viac, Ježiš Kristus prisľúbil tajuplnú prítomnosť Otca i Syna a Svätého Ducha v duši toho, kto zachováva jeho slová: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať, prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok“ (Ján 14,23). Je to inhabitácia, čiže tajuplné prebývanie Najsvätejšej Trojice v duši spravodlivého, o ktorej sa málo hovorí a skoro vôbec nekáže. Pri tom je to dar, ktorý Ježiš Kristus prisľúbil nielen vyvoleným a mystickým dušiam, ale všetkým ľuďom, ktorí zachovávajú jeho slovo, čiže „žijú v Božej milosti“, ako ich obyčajne označujeme.

Modlitba má aj iné účinky, ktoré sa môžu prejaviť citeľnejšie. Zväčša prináša pokoj a uvoľnenie vnútorného napnutia, vyrovnanie sa s bolesťou alebo smutnou skutočnosťou. Ovocie modlitby býva často útecha. Po tej úteche človek túži a hľadá ju. Skúsení duchovní vodcovia však upozorňujú na jedno pokušenie. Modlitba slúži k tomu, aby sme hľadali Boha útechy skôr ako útechu Boha; nezastavili sa pri dobrodení, ale hľadali dobrodarcu. Na najvyššieho darcu a dobrodinca sa má pri modlitbe sústrediť naša myseľ. Ak sa k tomu pridá útecha, tak ju vďačne prijmeme, ale naša modlitba môže byť niekedy aj „suchá“, bez duchovnej šťavy, a pri tom Bohu veľmi milá.

Ponížená a úctivá modlitba si nájde úprimné a dôstojné vyjadrenie aj v polohe tela. Aj naša poloha môže byť na pomoci duchu, aby sa v istom zmysle aj telo zúčastnilo na modlitbe. Modlitba nie je cvičenie jógy, ani hľadanie extázy. Je rozhovor s Bohom. Každý si nájde primeraný postoj tela a sústredenie mysle, aby jeho modlitba bola živým prejavom lásky k Bohu.

AUDIO:  

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Týždenný spravodajský prehľad z Vatikánu 29. mája 2016

◊  

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne. 

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

inizio pagina

Vysielanie z 29. mája 2016

◊  

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina