Vatikán 30. mája – Pápež František prijal včera poobede zástupcov vyše 40 univerzít z celého sveta, ktorí sa v Ríme zúčastnili na kongrese o vzdelávaní s názvom „Univerzita a škola: múr alebo most“. V Synodálnej aule boli aj filmové hviezdy Salma Hayeková, George Clooney a Richard Gere, ktorých na stretnutí ocenili za ich angažovanie sa v prospech mladých ľudí z periférií.

Svätý Otec vo svojom príhovore ocenil, že konferencia mala „atmosféru stretnutia, atmosféru ,mostu‘, ktorý spája, a ktorý je výzvou pre tento svet, svet, ktorému neustále hrozí  ,atomizácia‘ a rozdelenie“. Svet preto potrebuje posilnenie sociálneho priateľstva, zdôraznil pápež František:

„A keď sa rozdeľujú národy, rodiny, priatelia, takýmto rozdelením možno zasiať jedine nepriateľstvo a dokonca nenávisť. Naopak spájaním vzniká sociálne priateľstvo, bratské priateľstvo; a vzniká kultúra stretnutia, ktorá nás chráni od akéhokoľvek druhu kultúry vyraďovania.“

Na stretnutí, ktoré spoluorganizovala medzinárodná sieť škôl Scholas Occurentes, pápež František dostal aj otázku, ako možno vytvoriť lepší svet. On odpovedal:

„Tak, aby každá osoba bola uznaná vo svojej identite. Ale nieto identity, ak nie je spolupatričnosti. Snažte sa poskytnúť spolupatričnosť. Jeden z vás sa ma pýtal: ak chlapec alebo dievča nemá spolupatričnosť, ako mu možno pomôcť? Poskytnúť mu aspoň virtuálnu spolupatričnosť, ktorú však pocíti... Tak bude mať budúcnosť. Osoba bez identity nemá budúcnosť. A tak je naliehavé ponúknuť spolupatričnosť akéhokoľvek druhu, dať [mladým] pocítiť, že patria k skupine, k rodine, k organizácii, k niečomu, a toto im môže dať identitu.“

Svätý Otec tiež pripomenul, že dôležité sú skutky a nie reči:

„Nestačí hovoriť. Riskujeme tak, že predávame dym a to nefunguje. [Treba] jazyk skutkov, neraz je to pohladenie, úsmev... Úsmev, ktorý dodáva nádej, pohľad do očí, gestá ocenenia, trpezlivosti, tolerancie, skrátka skutky.“

V rámci medzinárodnej konferencie spustili aj kampaň proti šikanovaniu (bullyingu) na školách. Túto iniciatívu ocenil aj pápež František, ktorý v tejto súvislosti povedal, že treba zastaviť krutosť:

„Zastaviť agresivitu, šikanovanie – bullying –, je to agresivita, ktorá skrýva hlbokú krutosť, a svet je krutý... A vojny sú mementami krutosti,“ uviedol Petrov nástupca a ukázal prítomným fotografie, ktoré mu poslala z istej africkej krajiny rehoľná sestra, ktorá je v priamom kontakte s dôsledkami vojny:

„Kam až zachádza krutosť vojny! Podrezané dieťa. Dieťa! Môžeme pochopiť šikanovanie. Keď sa deje toto, [takéto vojnové ukrutnosti], ako môže nedochádzať k šikanovaniu? Je to tá istá krutosť voči dieťaťu, a dieťa to potom urobí druhému, ak ty zasievaš krutosť. Dieťa zmasakrované ranou do hlavy. A toto sa stalo uplynulý mesiac. Teda na to, aby sme vytvorili nový svet, lepší svet, potrebujeme vykoreniť všetky druhy krutosti. A vojna je krutosť. Ale tento druh vojny je ešte krutejší, lebo sa vŕši na nevinných.“

Svätý Otec ďalej vo svojej odpovedi zdôraznil úlohu dialógu, ktorý sa začína počúvaním druhého:

„Schopnosť počúvať, a nie hneď polemizovať, pýtať sa, toto je dialóg. A dialóg je mostom... V dialógu vyhráva každý, nik nestráca. V polemike jeden vyhráva a ďalší prehráva, alebo prehrávajú obaja. Dialóg znamená miernosť, schopnosť počúvať, vcítenie sa do kože druhého, je to stavanie mostov.“

Svoju odpoveď na otázku „Ako vytvoriť lepší svet? pápež František napokon zhrnul jednou vetou:

„Náš svet potrebuje znížiť úroveň agresivity. Potrebuje jemnosť, potrebuje miernosť, potrebuje načúvanie, potrebuje kráčať spoločne.“ -bp, jb- 

Vatikán 30. mája – Pamäť, proroctvo, nádej: týmito slovami možno vystihnúť rannú homíliu pápeža Františka v kaplnke Domu sv. Marty. Na svojej ceste viery musia Cirkev i každý jeden kresťan dbať o to, aby sa neuzavreli v systéme noriem, ale aby pamätali na dary od Pána, na dynamizmus proroctva a na nádej.

V živote viery môže prílišné upínanie sa na normy udusiť hodnotu pamäte a dynamizmu Ducha, vystríhal Svätý Otec. V dnešnom liturgickom čítaní z Evanjelia podľa Marka (Mk 12,1-12) Ježiš takúto upätosť odsudzuje a zákonníkom a farizejom, ktorí by ho chceli umlčať, rozpovie podobenstvo o vraždiacich vinohradníkoch. Pán vinice zveril svoj vinohrad nájomníkom, aby na ňom pracovali, no tí sa proti nemu vzbúrili a postupne zbili a pozabíjali jeho sluhov, ktorých poslal, aby prevzali podiel úrody. Napokon zavraždia jediného syna pána vinice, lebo sa mylne domnievajú, že tak zdedia celý jeho majetok:

Zavraždenie sluhov a syna – obraz biblických prorokov a Krista – poukazuje na obraz „ľudu uzavretého do seba, ktorý sa neotvára Božím prisľúbeniam, ktorý neočakáva Božie prisľúbenia“, povedal pápež František. Predstavených ľudu zaujíma hlavne múr zákona, teda „uzavretý právny systém“ a nič viac:

„Na pamäti nezáleží. A pokiaľ ide o proroctvo, je lepšie, ak proroci neprídu. A nádej? No veď každý ju uzrie. Toto je systém, ktorým určujú zákonnosť: zákonníci, teológovia, ktorí neustále kráčajú cestou kazuistiky a nepripúšťajú slobodu Ducha Svätého, nespoznávajú Boží dar, dar Ducha Svätého, a uzamykajú Ducha, lebo neumožňujú proroctvo v nádeji. Je to náboženský systém, o ktorom Ježiš hovorí. ,Systém – ako hovorí prvé čítanie – korupcie, svetskosti, žiadostivosti, tak hovorí sv. Peter v prvom čítaní (2 Pt 1,1-7)“.

„Sám Ježiš bol v pokušení zabudnúť na svoju misiu, nedať priestor proroctvu a uprednostniť bezpečnosť namiesto nádeje“. Ide tu v zásade o tri pokušenia, ktoré Ježiš zakúsil na púšti, pripomenul Svätý Otec a pokračoval:

„Ježiš, keďže sám na sebe poznal pokušenie, týchto ľudí karhá: ,Vy obiehate polovicu sveta, aby ste našli prozelytu, a keď ho nájdete, zotročíte ho‘. Tento ľud takto organizovaný, táto Cirkev takto organizovaná zotročuje! A takto možno pochopiť Pavlovu reakciu, keď hovorí o otroctve zákona a o slobode, ktorú dáva milosť. Ľud je slobodný, Cirkev je slobodná, keď má pamäť, keď necháva miesto prorokom, keď nestráca nádej“.

Dobre organizovaná vinica je „obrazom Božieho ľudu, obrazom Cirkvi a aj obrazom našej duše“, o ktorú sa Otec neustále stará s „veľkou láskou a veľkou nežnosťou“. Vzbúriť sa proti nemu je ako v prípade vrahov – vinohradníkov „zabudnúť na dar“ prijatý od Boha, zatiaľ čo na to, aby „sme pamätali a nezablúdili na ceste“, je dôležité „neustále sa vracať ku koreňom“.  Po týchto myšlienkach pápež František uzavrel homíliu niekoľkými otázkami na zamyslenie:

„Pamätám na zázraky, ktoré Pán spravil v mojom živote? Mám v pamäti Pánove dary? Som schopný otvoriť srdce prorokom, teda tomu, kto mi povie: ,takto nie, musíš ísť tadeto; len vpred, riskuj‘? Toto robia proroci... Som tomu otvorený, alebo som ustráchaný a radšej sa uzatváram v klietke zákona? A nakoniec: vkladám nádej do Božích prisľúbení, tak ako náš otec Abrahám, ktorý vyšiel zo svojej zeme bez toho, že by vedel, kam kráča, len preto, že mal nádej v Boha? Prospeje nám, ak si položíme tieto tri otázky...“ -bp-

Sme správcovia, nie vlastníci tejto zeme, a každý má osobnú zodpovednosť spravovať stvorenstvo, vzácny dar od Boha (Tvít pápeža Františka z 30. mája 2016). -bp-

Sýria 30. mája – Iniciatívu modlitieb detí za mier v Sýrii ohlásenú na 1. jún, ktorú osobne podporil aj pápež František, považuje chaldejsko-katolícky biskup Aleppa Mons. Antoine Audo SJ za znak solidarity a univerzálnosti Cirkvi.

„Táto iniciatíva dokazuje to, ako sú kresťania prítomní a zakorenení v Sýrii a v Cirkvi a že využívajú každú príležitosť na obranu našej prítomnosti, našej budúcnosti. Myslím si, že deti sa nachádzajú v srdci tejto sýrskej drámy. Budúcnosť kresťanstva a všetkých Cirkví je veľmi dôležitá vec. Toto ekumenické gesto všetkých spoločne dňa 1. júna má veľký význam pre nás, pre univerzálnu Cirkev,“ vysvetlil pre Vatikánsky rozhlas chaldejský biskup Audo. 

„Myslím si, že dieťa zostáva v spoločnosti najslabším článkom: všetky násilia padajú na deti, nemajú ako sa brániť v tejto situácii násilia. V tomto zmysle, srdce nášho Pána vidí v deťoch cestu Božieho kráľovstva, cestu ľudstva, cestu, ktorá kladie otázky o moci tohto sveta. Dieťa - to je dobrý spôsob ako vyzvať k mieru a k zmiereniu“.

Občianska vojna v Sýrii si od svojho vypuknutia v marci 2011 vyžiadala už približne 470-tisíc životov. Úroveň chudoby sa v krajine len minulý rok zvýšila o 85% a spotrebiteľské ceny stúpli o 53%. 

„Deti v Sýrii veľmi trpia. Viac než 2 milióny z nich sú bez školy; vidím ich v uliciach Aleppa ako kráčajú bez topánok, bez chleba, bez možnosti mať dôstojnosť. Využívajú deti toľkými spôsobmi, na ponižovanie, na zarábanie peňazí,“ dodal Mons. Audo. -ej-  

Vatikán/Rusko 30. mája – Pápež František vymenoval za apoštolského nuncia pre Ruskú federáciu Mons. Celestina Miglioreho. Taliansky arcibiskup doteraz pôsobil ako apoštolský nuncius v Poľsku.

Mons. Migliore v minulosti študoval na Pápežskej cirkevnej akadémii (tal. Pontificia Accademia Ecclesiastica) a v roku 1980 vstúpil do diplomatickej služby Svätej stolice. Na začiatku pôsobil v Angole i Egypte . V roku 1992 zastupoval Vatikán ako stály pozorovateľ Svätej stolice pri Rade Európy a o desať rokov neskôr ho pápež nominoval za stáleho pozorovateľa Svätej stolice pri OSN v New Yorku. V roku 2003 ho Svätý Otec Ján Pavol II. vysvätil za biskupa. -ej-

Moskovský patriarchát privítal menovanie Mons. Miglioreho za nuncia

Rusko 30. mája - Moskovský patriarchát reagoval na menovanie Mons. Celestina Miglioreho za apoštolského nuncia v Ruskej federácii výrazom spokojnosti. Ako informovala agentúra Interfax, sekretár pre medzikresťanské vzťahy hieromonach Stefan Igumnov vyjadril nádej, že nový nuncius prinesie „významný príspevok pre rozvoj vzťahov medzi Ruskou pravoslávnou cirkvou a Rímskou katolíckou cirkvou, ktoré dnes vzrastajú, predovšetkým po stretnutí patriarchu Kirilla s pápežom Františkom v Havane.“ Dodal tiež, že najdôležitejšiu časť v tomto kontexte predstavuje spoločné úsilie oboch cirkví „na podporu kresťanov trpiacich na Blízkom východe, ako aj na obranu tradičných morálnych hodnôt, ktoré sú dnes vystavené vážnym výzvam.“ -jb-

Pondelkové vysielanie vo zvukovej podobe: