Vatikán 9. júna – Chcieť „buď toto, alebo nič“, nie je katolícke, je to kacírske. Takto znelo upozornenie  Svätého Otca v  rannej homílii v Dome sv. Marty, ktorú zameral na „zdravý realizmus“, ktorému Pán učil svojich učeníkov. Vyzval naopak k oslobodeniu sa od strnulého idealizmu, ktorý vylučuje vzájomné zmierenie.

„Vaša spravodlivosť musí byť väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov“. Pápež František sa inšpiroval touto Ježišovou myšlienkou z dnešného liturgického čítania z Evanjelium podľa Matúša (Mt 5,20-26), aby tak osvetlil dôležitosť kresťanského realizmu. Ľud bol tak trochu zmätený, lebo „tí, čo vyučovali zákon, nevydávali dôsledné svedectvo života“. Ježiš požaduje, aby jeho učeníci toto prekonali a „mierili vyššie“. Poukazuje pri tom na prvé prikázanie, ktorým je milovať Boha i blížneho, a podčiarkuje, že ktokoľvek sa hnevá na svojho brata, mal by sa postaviť pred súd.

„Prospieva nám počuť to v tomto čase, keď sme tak naučení posudzovať a máme veľmi kreatívny slovník na urážanie druhých,“ povedal pápež František. „To je hriech“, pokračoval, predstavuje to „zabíjanie, lebo to znamená dať facku bratovej duši“, jeho „dôstojnosti“. Svätý Otec s trpkou iróniou konštatoval, ako často používame nadávky „s toľkou láskavosťou, ale používame ich voči iným“.

Keď pri svätej omši dali o sebe vedieť prítomné deti, pápež povzbudil neznepokojovať sa, lebo ako povedal, „kázeň dieťaťa v kostole je krajšia než tá kňazova, biskupova či pápežova“. Je totiž „hlasom nevinnosti, ktorý nám všetkým osoží“.

Ako ďalej pokračoval Svätý Otec, Ježiš od dezorientovaného ľudu žiada, aby hľadel „nahor“ a kráčal „vpred“. Vo svojej homílii pápež tiež upozornil, koľko zla spôsobuje antisvedectvo kresťanov:

„Koľko ráz počujeme v Cirkvi tieto veci: koľko ráz! No, ten kňaz, ten muž, tá žena z Katolíckej akcie, ten biskup, ten pápež nám hovoria: ,Takto musíte konať!‘ a on pritom robí opak. Je to škandál, ktorý zraňuje ľud a nedovolí Božiemu ľudu rásť a napredovať. Neoslobodzuje. A tiež, tento ľud videl strnulosť týchto zákonníkov a farizejov, a  keď aj prišiel prorok, ktorý mu dodal trochu radosti, prenasledovali ho a aj ho zabili: nebolo tam miesta pre prorokov. A Ježiš farizejom hovorí: ,Zabíjali ste prorokov, prenasledovali ste ich, tých, ktorí prinášali nový vzduch‘.

„Veľkodušnosť a svätosť“, ktoré od nás žiada Ježiš, „znamenajú vychádzať, no vždy smerom nahor. Vychádzať nahor.“ Toto je to oslobodenie sa od „strnulosti zákona a aj od tých idealizmov, ktoré neprospievajú“. Ježiš „nás dobre pozná“, „pozná našu povahu“. A tak nás napomína, aby sme sa pomerili s druhým, keď s ním máme spor. „Ježiš nás tiež učí zdravému realizmu“, pripomenul pápež František: „Neraz sa nedá dosiahnuť dokonalosť, no aspoň robte, čo môžete, pomerte sa.“ Svätý Otec pokračoval:

„Tento zdravý realizmus Katolíckej cirkvi: Katolícka cirkev nikdy neučí ‚buď to, alebo to‛. To nie je katolícke. Cirkev hovorí: ,Toto a toto‘. ,Buď dokonalý: zmier sa s tvojím bratom. Neurážaj ho. Miluj ho. Ale ak je nejaký problém, aspoň sa s ním pomer, aby nevypukla vojna‘. - Tento zdravý katolícky realizmus. Katolíckym nie je ,buď toto, alebo nič‘: to nie je katolícke. Je to kacírske. Ježiš vie neustále kráčať s nami, dáva nám ideál, sprevádza nás smerom k ideálu, oslobodzuje nás z tejto strnulej klietky zákona a hovorí nám: ,Nuž, robte, pokiaľ len dokážete‘. A on nám dobre rozumie. Toto je náš Pán, a tomuto nás učí.“

Pán od nás žiada, aby sme neboli pokrytcami: aby sme nešli chváliť Boha tým istým jazykom, ktorým urážame svojho brata – zdôraznil pápež František: „Robte, čo môžete“, to je Ježišovo povzbudenie, a „aspoň sa vyvarujte vojne medzi vami, pokonajte sa“. Svätý Otec svoju homíliu uzavrel takto:

„A dovolím si vysloviť toto slovo, ktoré sa zdá trochu zvláštne: ide o drobnú svätosť zjednania sa. ,Nuž, všetko nedokážem, hoci chcem urobiť všetko, ale pomerím sa s tebou; aspoň sa neurážajme, neveďme vojnu a všetci žime v pokoji‘. - Ježiš je veľký! Oslobodzuje nás od všetkej našej úbohosti. Aj od toho idealizmu, ktorý nie je katolíckym. Prosme Pána, aby nás naučil  - po prvé - vyjsť z každej strnulosti, ale vyjsť nahor, aby sme mohli uctievať a chváliť Boha; aby nás naučil zmieriť sa medzi sebou; a taktiež aby nás naučil pomeriť sa do tej miery, ako to len dokážeme.“ -bp, jb-

Vatikán 9. júna – Posvätná hodnota života chorého „nikdy nezmizne ani sa nestratí, naopak vyžaruje ešte väčšiu nádheru“ v utrpení. Týmito slovami dnes povzbudil pápež František zástupcov profesionálnych združení lekárov zo Španielska a Latinskej Ameriky. Približne 150 člennú skupinu prijal Svätý Otec dopoludnia v Klementínskej sále v predstihu pred Jubileom chorých, ktoré bude v Ríme od piatka do nedele.  

Na úvod svojho príhovoru sa prítomným poďakoval za ich obetavosť, blízkosť a profesionalitu k chorým ľuďom a povzbudil ich, že tento postoj sa môže premeniť na „skutočné zosobnenie milosrdenstva“: 

„Identita a záväzok lekára sa neopiera len o jeho znalosti a technickú odbornosť, ale hlavne o jeho súcitný a milosrdný postoj k tým, ktorí trpia na tele a na duchu. Súcit je istým spôsobom samotnou dušou medicíny.“

V súčasnosti sa súcit neraz zdeformovane považuje za poníženie, či sa inak prekrúca, upozornil pápež:

„Nechýbajú takí, čo pod rúškom údajného súcitu chcú ospravedlňovať a schvaľovať smrť chorého. A to tak nie je. Skutočný súcit nikoho nevytláča na okraj, ani nikoho neponižuje, ani nikoho nevylučuje, a vonkoncom nepovažuje za dobré jeho stratu. Opravdivý súcit ho prijíma. Vy dobre viete, že to by znamenalo víťazstvo egoizmu, onej «kultúry skartovania», ktorá je odmietavá a pohŕda ľuďmi, ktorí nespĺňajú určité normy zdravia, krásy a užitočnosti. Páči sa mi žehnať ruky lekárov ako prejav uznania toho súcitu, ktorý sa ujíma starostlivosti o zdravie“.    

Pozornosť prítomných upriamil pápež na biblickú tradíciu, ktorá je bohatá na obraz Boha ako lekára. Ako vysvetlil, ide o „blízkosť medzi spásou a zdravím“. Krista mnohí cirkevní otcovia označovali ako Christus medicus:

„On je Dobrý Pastier, ktorý sa stará o zranenú ovcu a upokojuje chorú (porov. Ez 34,16). On je Dobrý Samaritán, ktorý neobíde zraneného na okraji cesty, ale pohnutý súcitom, ho ošetruje a stará sa o neho (porov. Lk 10,33-34). Kresťanská lekárska tradícia sa nechala inšpirovať podobenstvom o Dobrom Samaritánovi“.  

Svätý Otec František povzbudil lekárov, aby sa vždy snažili vidieť v chorom svojho blížneho. Práve v chorom a trpiacom človeku sa podľa jeho slov „odráža tajomstvo tela samotného Krista“:

„Súcit je adekvátnou odpoveďou na obrovskú hodnotu chorého človeka, odpoveď vyplývajúca z rešpektu, porozumenia a nehy, lebo posvätná hodnota života chorého človeka nikdy nezmizne ani sa nestratí, naopak vyžaruje ešte väčšiu nádheru práve vo svojom utrpení a vo svojej bezmocnosti“. 

Petrov nástupca lekárom pripomenul slová sv. Kamila de Lellis, ktorý v službe chorým všetkých povzbudzoval: „Dajte viac srdca do tých rúk“ a pokračoval:

„Krehkosť, bolesť a choroba sú pre všetkých ťažkou skúškou, aj pre lekársky personál, sú výzvou k trpezlivosti, spolucíteniu v utrpení; preto nemožno podľahnúť úradníckemu pokušeniu aplikovať rýchle a drastické riešenia, vedené falošným súcitom alebo obyčajnými kritériami efektívnosti a ekonomickej úspornosti. V stávke je dôstojnosť ľudského života; v stávke je dôstojnosť lekárskeho povolania“. 

Na záver pápež prítomným lekárom udelil požehnanie a ubezpečil ich o svojich modlitbách. -ej- 

Vatikán/Malajzia 9. júna – Pápež František dnes prijal na osobitnej audiencii nového veľvyslanca Malajzie pri Svätej stolici Tan Sri Bernarda Giluka Dompoka, ktorý mu odovzdal svoje poverovacie listiny. Ide o prvého ambasádora Malajzie, ktorý bude priamo sídliť v Ríme. V minulosti pôsobil ako minister poľnohospodárstva a obchodu. 

Malajzia je federálna islamská konštitučná monarchia, kde katolíci tvoria len 3% populácie. Katolícka cirkev datuje svoje začiatky v krajine od 15. storočia, keď do Malajzie prišli prví portugalskí misionári. Vzťahy medzi Malajziou a Vatikánom sa od roku 2011 dostali na najvyššiu diplomatickú úroveň v podobe Apoštolskej nunciatúry zo strany Svätej stolice a veľvyslanectva zo strany Malajzie. -ej-

Harmonogram apoštolskej cesty pápeža Františka do Poľska pri príležitosti 31. svetových dní mládeže (SDM) v dňoch 27. – 31. júla 2016

Streda 27. júla

14.00 Odlet z rímskeho letiska Fiumicino do Krakova

16.00 Prílet na „Medzinárodné letisko sv. Jána Pavla II.“ Balice-Krakov a privítacia ceremónia

17.00 Stretnutie so štátnymi predstaviteľmi, občianskou spoločnosťou a  diplomatickým zborom na nádvorí Wawelského hradu - príhovor

17.40 Zdvorilostná návšteva u prezidenta vo Vtáčej sále Wavelského paláca

18.30 Stretnutie s poľskými biskupmi v Krakovskej katedrále - príhovor

Štvrtok 28. júla

07.40 Presun na letisko Balice-Krakov, zastávka v kláštore rehoľných sestier

08.30 Presun helikoptérou do Čenstochovej

09.45 Príchod do kláštora Jasna Góra a modlitba v Kaplnke Čiernej Panny Márie

10.30 Svätá omša pri príležitosti 1050. výročia krstu Poľska v priestoroch Čenstochovskej svätyne - homília

12.45 Presun helikoptérou na letisko Balice-Krakov

17.30 Privítacia ceremónia mladých v parku Jordan v Błonii v Krakove - príhovor

Piatok 29. júla

8.45 Presun helikoptérou do Osvienčimu

9.30 Návšteva Auschwitzu

10.30 Návšteva tábora Birkenau - príhovor

11.30 Presun helikoptérou na letisko Balice-Krakov

16.30 Návšteva univerzitnej detskej nemocnice v Prokocime v Krakove - príhovor

18.00 Krížová cesta s mladými v parku Jordan v Błonii v Krakove - príhovor

Sobota 30. júla

08.30 Návšteva Svätyne Božieho milosrdenstva v Krakove

09.00 Prechod Bránou Božieho milosrdenstva

09.15 Obrad zmierenia s niektorými mladými vo Svätyni Božieho milosrdenstva

10.30 Svätá omša s poľskými kňazmi, rehoľníčkami, rehoľníkmi, so zasvätenými osobami a seminaristami vo Svätyni Božieho milosrdenstva - homília

12.45 Obed s mladými na arcibiskupstve

19.00 Príchod do Areálu milosrdenstva (Campus Misericordiae) a prechod Svätou bránou s niekoľkými mladými

19.30 Vigília s mladými v Areáli milosrdenstva - príhovor

Nedeľa 31. júla

10.00 Svätá omša SDM v Areáli milosrdenstva – homília, príhovor na Anjel Pána

17.00 Stretnutie s dobrovoľníkmi SDM, organizačným výborom a sponzormi v Tauron aréne v Krakove – príhovor

18.15 Rozlúčková slávnosť na letisku Balice-Krakov

18.30 Odlet na rímske letisko Ciampino

20.25 Prílet na rímske letisko Ciampino

-bp-

Rím 9. júna – Svätý Otec František ako prvý pápež v histórii vystúpi v pondelok 13. júna na pôde Svetového potravinového programu (WFP) v Ríme. Stály pozorovateľ Svätej stolice pri zložkách OSN pre poľnohospodárstvo a výživu Mons. Fernando Chica Arellano pre Vatikánsky rozhlas vysvetlil význam pápežovej návštevy:  

„Pápež chce týmto povedať, že sa podieľa na všetkých cieľoch načrtnutých a pripravených týmto programom. Je to program, ktorý bojuje proti hladu, a to nielen teoreticky, ale má mnoho zamestnancov roztrúsených po celom svete, je ich približne 11 500 v tých najchudobnejších krajinách“.  

Podľa oficiálnych údajov trpí hladom takmer 800 miliónov ľudí na svete, z ktorých približne 160 miliónov tvoria deti. Veľký význam má podľa slov Mons. Arellana vyhlásenie Roku milosrdenstva pápežom Františkom:

„Svätý Otec je veľmi blízko všetkým tým, ktorí trpia a koná tak prostredníctvom svojich slov, svedectva a tiež série rôznych aktivít. Iniciatíva navštíviť Svetový potravinový program vyplýva z jeho záujmu o tých, ktorých Pán veľmi miluje, sú nimi chudobní“.   

Pápež František sa počas svojej návštevy Svetového potravinového programu najskôr prihovorí členom Rady administratívy, ktorí zastupujú členské krajiny OSN. Následne prehovorí k zamestnancom organizácie, pričom si jeho slová budú môcť vďaka telemostu vypočuť na celom svete. -ej-

Vatikán 9. júna – Športové výkony amatérskej futbalovej ligy, v ktorej sú zapojené viaceré inštitúcie v rámci Vatikánu oficiálne vyzdvihol vysoký predstaviteľ Svätej stolice. Substitút Štátneho sekretariátu Mons. Angelo Becciu v pondelok 6. júna ocenil amatérskych futbalistov a povzbudil ich, aby svojou športovou disciplínou obohatili a posilnili ľudské vzťahy aj v pracovnom prostredí.

Medzi prítomnými na ceremónii v areáli Školských bratov v Ríme bol aj slovinský veľvyslanec pri Svätej stolici Tomaž Kunstelj a zástupca veliteľa Švajčiarskej gardy Philippe Morard. Ocenené bolo družstvo Vatikánskych múzeí.

Vatikánska futbalová reprezentácia sa v dňoch 10. – 12. júna zúčastní medzinárodného turnaja v talianskom Bolzane a podobne 12. – 13. augusta v nemeckom Mönchengladbachu. -bp-

USA 9. júna – Najbližšiu duchovnú obnovu amerických biskupov povedie arcibiskup Manily a predseda Caritas Internationalis kardinál Antonio Luis Tagle. Duchovné cvičenia na tému „Biskupi: misionárski lídri pre ľudskú rodinu“ budú prebiehať od 13. do 17. júna v Kalifornii. Americkí biskupi sa každé tri roky pravidelne zídu na špeciálnom stretnutí, kde sa venujú modlitbe, reflexii a bratskej meditácii.

Predseda Konferencie biskupov USA Mons. Joseph Kurtz vysvetlil, že „pozvanie kardinála Tagleho na duchovnú obnovu je vyjadrením úcty amerických biskupov voči arcibiskupovi Manily pre jeho veľkú pastoračnú skúsenosť, jeho pozoruhodné zručnosti komunikátora a pre odvahu, s akou vykonáva svoju službu pre Cirkev na Filipínach“. -ej-   

Vatikán/Ukrajina 9. júna – Pomocný biskup Charkova-Zaporožia Mons. Jan Sobiło bol vymenovaný za predsedu výboru, ktorý má prerozdeliť výťažok z nedávnej celoeurópskej zbierky pre Ukrajinu. Ďalších členov výboru vyberie sám predseda a jedného dosadí katolícka charita Caritas internationalis spoločne s Pápežskou radou Cor unum. Mandát výboru, ktorý bude sídliť v kúrii Diecézy Charkov-Zaporožie, potrvá jeden rok a v prípade nevyhnutnosti sa obnoví, uvádza sa v komuniké Tlačového strediska Svätej stolice.

V tejto súvislosti štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin zaslal Mons. Sobiłovi list, ktorý špecifikuje, odkiaľ majú prichádzať žiadosti o využitie prostriedkov zo zbierky. Mali by pochádzať najmä od „existujúcich medzináboženských či medzikonfesionálnych grémií v jednotlivých zónach, alebo od jednotlivých biskupov, nielen katolíckych, tam, kde takéto grémiá nejestvujú“. Taktiež sa budú posudzovať návrhy iných organizácií.

Na záver projekt prerozdelenia finančných prostriedkov posúdia Štátny sekretariát Svätej stolice a Pápežská rada Cor unum prostredníctvom Apoštolskej nunciatúry na Ukrajine. „Technický“ dohľad nad rozdelením má na starosti Cor unum.

Zbierka s názvom „Pápež pre Ukrajinu“, ktorá sa uskutočnila v nedeľu 24. apríla v európskych kostoloch, bola osobnou iniciatívou pápeža Františka. -bp-

Vatikán 9. júna – Katolícke globálne a klimatické hnutie (Global Catholic Climate Movement) pripravuje pri príležitosti osláv prvého výročia publikovania encykliky pápeža Františka Laudato si´ týždeň rôznych aktivít v mnohých krajinách sveta. V dňoch od 12. do 19. júna chce zorganizovať viac než tisíc podujatí, ktoré sa budú venovať ekológii.

Katolícka globálna sieť zaoberajúca sa klimatickými zmenami, ktorá vznikla v roku 2015, chce zintenzívniť svoje úsilie v šírení obsahu pápežského dokumentu. Encykliku o starostlivosti o „spoločný dom“ zverejnili vo Vatikáne 18. júna 2015.

Stovky farností a katolíckych komunít na celom svete pripravujú podujatia rôzneho charakteru. Cieľom je upriamiť pozornosť verejnosti na dôležitosť uviesť do praxe integrálnu ekológiu, ktorú navrhuje pápež František v encyklike. Medzi iniciatívami sú napríklad semináre o Laudato si´, ako aj o aktuálnej ekologickej kríze vo svete. Ďalej modlitbové stretnutia na tému „Starostlivosť o stvorenstvo“, či inštalovanie solárnych panelov.

Katolícke globálne a klimatické hnutie tiež pripravuje online semináre, kde vystúpia významné osobnosti, medzi ktorými bude napríklad Mons. Sánchez Sorondo, kancelár Pápežskej akadémie sociálnych vied, či riaditeľ Inštitútu zeme z Kolumbijskej univerzity Prof. Jeffrey Sachs. -ej- 

Autorom komentára je kňaz Martin Kramara, hovorca Konferencie biskupov Slovenska: 

S blížiacim sa letom dostávam - nielen od novinárov - početné otázky o sobášoch. Kedy je možná svadba v kostole, čo všetko k tomu treba, či sa to dá vybaviť aj v zahraničí, atď. Nezriedka sa pripletie aj takéto vyjadrenie: „A mohli by ste mi povedať, či je možné zariadiť cirkevný rozvod - a potom druhé manželstvo v kostole?” Spočiatku ma prekvapovalo, že takúto otázku vôbec niekto kladie. Po mnohonásobnom opakovaní sa nad tým už nepozastavujem. Keď automaticky odpoviem, že nič také ako cirkevný rozvod neexistuje, takmer s istotou už tuším, aká veta bude nasledovať: „Áno, áno, veď viem, vy to tak nevoláte, zle som sa vyjadril, ale mal som na mysli tú anuláciu, teda to zneplatnenie cirkevného manželstva”. I keď nie som cirkevný právnik, rozšírená povera o tom, že Cirkev môže sobáše zneplatňovať ma vedie k tomu, aby som sa pokúsil pripomenúť, objasniť to, o čom som si niekedy myslel, že je pre každého samozrejmé a jasné.

Totiž, že sú veci, ktoré Cirkev robiť nemôže - lebo na ne nemá kompetenciu. Ani kňaz, ani biskup, ba ani samotný pápež nemôže „zneplatniť” manželstvo. „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje” - to je Božie slovo, a nedá sa obrátiť naopak. Ani sám Svätý Otec nemôže vyhlásiť, že manželstvo, ktoré nejaký čas fungovalo, ale potom sa pre nejakú príčinu rozpadlo, už neplatí, a teda je možné uzatvoriť ďalšie. Jediná vec, ktorá je možná, je preskúmať, či dané manželstvo bolo uzatvorené platne.

Vzdialene by sa to dalo prirovnať k platnému štartu. Pri súťažiach sa posudzuje, či ich účastníci spĺňajú stanovené podmienky. Ak niekto neskôr podá sťažnosť, a vyjde najavo, že to tak nebolo, potom sa štart - ako aj celá účasť daného človeka - pokladajú za neplatné. Čokoľvek však nasledovalo po štarte, už neovplyvňuje platnosť účasti. Ak pravidlá stanovujú, že štartovať možno len raz a štart bol platný, nedá sa žiadať nová možnosť, ak niekto po určitej vzdialenosti zakopol alebo si svoju účasť rozmyslel. Pravidlá sú jednoducho také. A tak ani platné manželstvo, ktoré „nevyšlo”, nemožno vyhlásiť za neplatné. Dá sa len preskúmať, či boli dodržané „podmienky pri štarte”. Na všetko, čo nasledovalo potom, platí: „Čo Boh spojil, človek nech nerozdeľuje”. Trochu nešťastne pritom azda pôsobí termín „anulácia” cirkevného manželstva. V niektorých vyvoláva dojem, že Cirkev môže svojím rozhodnutím sobáš anulovať - teda zrušiť - tak ako úrad zo svojej moci zruší platnosť nejakého rozhodnutia. Takúto moc však Cirkev nad manželstvami nemá.

Niektoré veci však predsa len meniť môže. Ako je všeobecne známe, proces skúmania platnosti manželstva - teda jeho platnosti „pri štarte” - je zložitý. Je potrebné náročné svedecké dokazovanie toho, že niektorá z podmienok platnosti nebola splnená. Nestačí len tvrdenie. Je treba ho dokázať. Donedávna bol tento proces skúmania a dokazovania ešte komplikovanejší tým, že aj po dosiahnutí jedného rozsudku o neplatnosti cirkevného manželstva, bolo nevyhnutné tento rozsudok potvrdiť na odvolacom, tzv. druhostupňovom súde. Jeden výnos cirkevného súdu nestačil. Museli byť dva. Svätý Otec František toto pravidlo zmenil: na základe nového dokumentu Mitis Iudex stanovil, že stačí jeden rozsudok prvostupňového cirkevného súdu, a ten nie je nutné podrobovať ďalšiemu skúmaniu. A súdiť môže priamo sám biskup, dokonca - v určitých zrejmých a nepochybných prípadoch - aj v skrátenom procese. Práve v týchto dňoch médiami prebehla správa, že talianska biskupská konferencia chystá stretnutie, ktoré sa bude podrobne venovať praktickej aplikácii daného dokumentu, aby sa veriacim čo najlepšie vychádzalo v ústrety a procesy sa neúmerne nepredlžovali.

Sú teda veci, ktoré sa zjednodušovať alebo meniť dajú. Sú však aj také, pri ktorých to nejde. To platí aj v prípade prijímania Eucharistie. Nemožno k nej pristupovať v stave ťažkého hriechu. Ani tu nemá Cirkev právomoc meniť pravidlá. Možno skúmať, či naozaj došlo k vedomému a dobrovoľnému prestúpeniu Božieho prikázania vo vážnej veci, či daný človek mal v danom okamihu adekvátnu kapacitu vec pochopiť, či konal slobodne, či bol skutočne zodpovedný za to, čo urobil. Sú prípady, kedy sa ukáže, že to tak nebolo: miera zodpovednosti za ten istý skutok môže byť pri dvoch rozličných ľuďoch v určitých prípadoch rozdielna. Ak však niekto ťažký hriech spáchal, musí ho najskôr oľutovať, podľa možnosti napraviť, prijať sviatosť zmierenia, až potom môže pristúpiť k Eucharistii. Cirkev nemá kompetenciu povedať, že po spáchaní ťažkého hriechu ľútosť a pokánie vypustíme. Takisto nemôže povedať, že to, čo Boh označil za hriech, hriechom nie je.

Analogicky je tomu pri svätej spovedi. Nedá sa udeliť rozhrešenie človeku, ktorý chce v hriechu bez zmeny zotrvať. Ak ktosi uzatvoril platné manželstvo a pred Bohom sľúbil vernosť, ale svoju manželku potom opustil, a zosobášil sa civilne s inou, nemôže chcieť od Cirkvi, aby to paušálne schválila. Existencia prvého, platného manželstva jednoducho nedovoľuje manželský život v druhom. Ak aj napriek tomu niekto manželským spôsobom s iným partnerom či partnerkou spolunažíva, vylučuje sa z prijímania sviatostí.

V línii týchto základných ustanovení možno vnímať aj diskusie okolo apoštolskej exhortácie Svätého Otca Amoris Laetitia. Ako to vyjadril kardinál Müller, prefekt Kongregácie pre náuku viery, pápež robí všetko, čo môže: pozýva všetkých do záchrannej „archy”. Otvára všetky okná pre prístup, vyhadzuje záchranné laná, hľadá spôsoby začlenenia, prijatia „na palubu” - neznamená to však, že by otváral aj priezory, ktoré sa nachádzajú „pod vodou”, teda akoby za hranicou kompetencie Cirkvi. To by mohlo mať za následok potopenie celej lode. Platne uzatvorené manželstvá treba chrániť a urobiť všetko preto, aby sa zabránilo ich rozpadu. Cirkev si je samozrejme vedomá naliehavej povinnosti pomáhať tým, ktorí sa ocitli v tzv. iregulárnych situáciách, hľadať pre nich možné riešenia. Ešte viac a naliehavejšie pre nás všetkých však zaznieva výzva ideál manželskej lásky predkladať a čím viacerým pomáhať, aby ho dokázali naplno prijať a žiť - vo trvalej vernosti a láske.

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: